Kniha měsíce 2016-12E-kniha jako dárekSoutěž
Otcové-dcery, matky-synové

Otcové-dcery, matky-synové

Vaše cena s DPH
267 Kč 240 Kč
Ušetříte
Dostupnost
Skladem

Košík

Autor
Podtitul
Práce s rodičovskými komplex jako cesta k vlastní identitě
Překladatel
Patočka, Petr
Nakladatel
Portál
ISBN
978-80-262-0401-5
Počet stran / vazba
168 / Brožovaná
Rok vydání
2013
Kód
13303504
EAN
9788026204015
Obálka v tiskové kvalitě


Práce s rodičovskými komplexy jako cesta k vlastní identitě
Otcovský a mateřský komplex představují reakci, kterou rozvine každý člověk vůči svým rodičům, tak jak je ve svém dětství prožíval. Tyto rodičovské komplexy pak mohou ve své pozitivní i negativní podobě ovlivňovat, popř. znesnadňovat další psychický vývoj člověka směrem k jeho vlastní identitě, a v "křížové" podobě mateřského komplexu u muže a otcovského komplexu u ženy výrazně ovlivňovat jeho budoucí partnerský život. Verena Kast ve své dnes již klasické knize k tomuto centrálnímu tématu psychického růstu člověka ukazuje, jak lze v terapeutické práci i v úsilí o vlastní psychický růst vliv těchto komplexů rozvolnit, a uvolnit tak přístup k širším životním možnostem.

Verena Kast: Otcové-dcery, matky-synové

Rodičovské komplexy sú situačne zastupované často len lietajúcimi kuchynskými hrncami, nedeľňajšou futbalovou drezúrou a „mamičkármi". To ostatné je už každého osobná vec! „Zakomplexovaná" či „zakomplexovaný" je prípadom a bodka. Teória komplexov v rámci analytickej psychológie však neprezentuje komplexy ako chybu, ktorá z času na čas niekoho postihne, ale ako náš vnútorný mechanizmus, psychickú dispozíciu, obrannú stratégiu. Inými slovami, sú produktmi medziľudskej interakcie a týkajú sa viac-menej nás všetkých. Na jednej strane nám teda zostávajú spopularizované úzke vymedzenia fenoménu rodičovských komplexov, na druhej strane sa nám zase ponúkajú širšie analytické konceptuálne konštrukty, ktoré sú však známe iba v odbornej (a skrytej) terapeutickej praxi.
Kniha švajčiarskej jungiánskej analytičky Vereny Kast Otcové - dcery, matky - synové prináša odbornej aj laickej verejnosti zaujímavý autorský výklad rodičovských komplexov, ktorý osvetľuje ich vznik, podstatu, individuálne a kolektívne aspekty, ako aj podmienky potrebné pre ich pozitívne či negatívne spracovanie.
Kvôli atraktivite a porozumeniu autorka volí pestrý výber analyzovaných materiálov, ktoré jej slúžia ako modelové príklady typov otcovských, resp. materských komplexov. Okrem stručných analýz modelových analyzantov z autorkinej terapeutickej praxe môžeme odhaliť modelové procesy riešených komplexov aj v rovine rozprávok a mytológie a v Kafkovom Liste otcovi.
Štruktúra knihy je prehľadná. Vynímajúc úvodné a záverečné úvahy čitateľku a čitateľa vedie od pôvodne pozitívnych materských komplexov u mužov aj žien, cez pôvodne pozitívne otcovské komplexy k ich pôvodne negatívnym variantom. Z veľmi zjednodušeného vzťahového vzorca v nadpise knihy sa stáva širšia sieť otec - dcéra/otec - syn/otec - otec - otec/matka - dcéra/matka - syn/matka - matka - matka atď. Poriadok do výkladu týchto vzťahových komplexov autorka vnáša zdôrazňovaním základnej definície komplexov a ich spoločných menovateľov - typických komplexových viet (napr. „Odísť by bolo hriechom", „Nemôžeš opustiť moje názory, hodnoty, idey, inak na teba nebudem môcť byť hrdý") a pozitívnych, resp. negatívnych životných pocitov, ktoré v živote jednotlivca ustanovujú komplexy.
Na prvý pohľad podtitul knihy sľubuje k výkladu aj nejaké návody, no celá kniha je skôr odpoveďou na otázku, prečo je práca s rodičovskými komplexami taká potrebná. Autorkin výklad sleduje jeden jediný cieľ - uistiť čitateľa a čitateľku, že aspekty materských a otcovských komplexov, ktoré sú negatívne, a preto brzdia život a obmedzujú vzťahy, je možné a aj nutné odstraňovať v prospech celoživotnej osobnej individuácie, nachádzania samých seba. Komplexy sú ako „afektové jádra osobnosti, která se vytvořila na základe bolestného nebo významného střetu individua s požadavky okolí nebo určitých událostí" (s. 25), sú predispozíciami stereotypných situačných reakcií, a sú teda brzdiacim elementom v rozvoji samostatnej osobnosti človeka. V konečnom dôsledku rodičovské komplexy vytvárajú „vzťahové ja" človeka (človek je tým, čím má byť - dobrým synom, poslušnou dcérou, a to na rôzne spôsoby) a prekrývajú jeho vlastnú identitu. Kast je v zdôrazňovaní nevyhnutnosti odpútania sa (čo neznamená nevyhnutne psychické či fyzické odlúčenie) od idealizácie rodičov v primeranom veku (adolescencie) nekompromisná. Podľa autorky „vzťahové ja" okypťuje citový život o reálne napĺňanie túžob a očakávaní, v najhoršom variante zbavuje človeka existenčnej sebahodnoty. V prípade zvnútornenia komplexov a komplexových viet si človek neuvedomuje príčiny fatálnych opakovaní komplexových reakcií počas svojho života. Východiská práce s rodičovskými komplexmi preto Kast vidí v procese sebauvedomovania a vzájomného vyvažovania dominantných a nedominantných rodičovských komplexov v súlade s komplexom Ja. Hoci aj kniha prezentuje výklad osobných rodičovských komplexov, určite nemôže poslúžiť ako pomôcka sebaanalýzy. Do istej miery však môže prinášať plodné „aha" precitnutia, keď čitateľka alebo čitateľ identifikujú osobné vzťahové konflikty.
Zaujímavé úvahy obsiahnuté v texte rozvíja Kast v rovine kolektívnych rodičovských komplexov, ktoré určujú smerovanie, dynamiku a pravdepodobne aj životný pocit spoločenských procesov. Svoje úvahy rozvíja s cieľom „narovnať pokrivené". Zastáva totiž názor, že zaťažovanie obrazu (imaga) matky v materskom komplexe ideami „pohlcujúcej matky" prispieva k legitimizácii patriarchátu, resp. androcentrizmu (s. 8 - 9). Dominancia otcovského komplexu v kolektívnej rovine, ktorý fakticky určuje každého človeka, má za následok, že mnohé z toho, čo patrí k otcovskému komplexu, je považované za normálne a žiaduce. Žiaduca synovská pozícia hovorí „ty buď ako ja", žiaduca dcérska pozícia zase „ty buď, ako ja chcem". V dôsledku kolektívneho znehodnotenia pôvodne pozitívneho materského komplexu sú teda ženy popri rolovej, „vzťahovej" jasnosti ich vlastných ja stále konfrontované „s kolektivním proudem pochybování o ženské identitě, spojeným s latentním znehodnocením ženského bytí" (s. 154). Kast na viacerých miestach spája otcovský komplex s žiaducim princípom výkonu, a to či už v individuálnej, alebo v kolektívnej rovine. Predstavuje opozitum k princípu účasti, ktorý je podstatou pôvodne pozitívneho materského princípu. Kast sa pokúša v súlade so svojím výkladom rodičovských komplexov diagnostikovať trendy vývoja kolektívneho vedomia, pričom vychádza aj z myšlienok Petra Haerlina, ktorého závery cituje: „Krize účastného vědomí je krizí ženského prvku a žensky vnímaného světa. Vědomí orientované na výkon znamená příběh bez mateřského a ženského prvku." (S. 157) Upozorňuje na existenciu kolektívnej túžby po svete pozitívneho materského komplexu, ktorá je, ako píše autorka, obzvlášť výrazná medzi ženami (s. 157). Podľa Kast dochádza k zmene v kolektívnom vedomí integráciou archetypálnych ženských postáv, a to prostredníctvom túžby žien „po ženských vzorech, po svědectvích žen, které žily vlastní život" (s. 21) a aj prostredníctvom rastúceho záujmu o ženské božstvá.
Verena Kast svojou knihou Otcové - dcery, matky - synové predstavila zaujímavé polohy analytickej psychológie, ktoré umožňujú prácu s teóriou archetypov a teóriou komplexov premeniť na nástroj premeny našich životov. Táto premena podľa jej vízie siaha od individuálnej terapeutickej činnosti až po individuáciu kolektívneho vedomia prostredníctvom takého vyváženia rodičovských kolektívnych komplexov, ktorého dopady by boli citeľné aj v politickej sfére.

Katarína Mádelová
Recenze převzata ze serveru
: http://www.aspekt.sk/