Viktorka HodonínKniha měsíce 2016-08Obejměte svého vnitřního kritika
Přibáň Jiří - Tyranizovaná spravedlnost

Přibáň Jiří - Tyranizovaná spravedlnost

Vaše cena s DPH
369 Kč 332 Kč
Ušetříte
Dostupnost
Skladem

Košík

Autor
Nakladatel
Portál
ISBN
978-80-262-0491-6
Počet stran / vazba
280 / Brožovaná
Rok vydání
2013
Kód
14104701
EAN
9788026204916
Obálka v tiskové kvalitě


Rozhovory Karla Hvížďaly s profesorem právní filozofie v Cardiffu Jiřím Přibáněm vznikly v průběhu bezmála posledních deseti let a snaží se pojmenovat některé neduhy naší společnosti v oblasti práva a ve vztahu k Evropě. Hledají kořeny tohoto stavu jak historické tak polistopadové.

Obsah:


  • V Čechách homo politicus neexistuje

  • Soudce by měl reprezentovat zákon a spravedlnost, nikoli stát

  • Evropa je spor o Evropu

  • O marginalizaci Evropy

  • O suverenitě

  • O strachu z českého národovectví

  • Kmenové hospodářství kvete

  • Bude u nás poloautoritářský režim, nebo demokracie

  • O vládě totálních diletantů

  • O politické patologii a tzv. válce státních zástupců

  • Rozhněvaná společnost aneb demokracie je vždy pokus

  • O absenci ideje státu aneb reforma právního vzdělání nás teprve čeká

  • Jiří Přibáň (44) Vystudoval Univerzitu Karlovu a je profesorem právní filozofie a sociologie na velšské Cardiff University ve Velké Británii. Je autorem mnoha knih v angličtině a češtině, například Právní symbolismus (2007), Disidenti práva (2001) nebo Sociologie práva (1996). Vydal i dvě knihy o současné kultuře a umění – Pod čarou umění (2008) a Obrazy české postmoderny (2011). Kromě jiného přednášel na UC Berkeley, Stanford University, New York University, European University Institute, University of Pretoria nebo University of New South Wales v Sydney.

    Karel Hvížďala je známý český novinář a esejista, v Portálu vyšla řada jeho knih (Restaurování slov, Knížecí život, Knížecí rozhovory, Jacques Rupnik – Příliš brzy unavená demokracie, Interviewer – Rozhovor s M. M. Marešovou, Mardata – Vzpoury v žurnalistice).

    Přibáň Jiří - Tyranizovaná spravedlnost
    Přibáň Jiří - Tyranizovaná spravedlnost
    Přibáň Jiří - Tyranizovaná spravedlnost
    Přibáň Jiří - Tyranizovaná spravedlnost
    Přibáň Jiří - Tyranizovaná spravedlnost
    Přibáň Jiří - Tyranizovaná spravedlnost


    Jiří Přibáň: Tyranizovaná spravedlnost – rec. E. Bachletová
    Rozhovor s Karlem Hvížďalou

    Jiří Přibáň, ktorý je pre Slovensko možno málo známym, je erudovanou právnickou osobnosťou s medzinárodným profesionálnym pôsobením. Zároveň sa prezentuje aj ako filozof, ale aj ako znalec výtvarného umenia. V súčasnosti ako profesor vyučuje sociológiu práva, právnu teóriu a konštitucionalizmus na britskej Cardiff Law School. Karel Hvížďala, známy český novinár, spisovateľ a autor desiatok kníh rozhovorov s osobnosťami zo spoločenskej, politickej a kultúrnej sféry sa tento krát rozhodol otvoriť témy, ktoré nie sú veľmi populárne ani v Čechách ani na Slovensku. Rozhovor s Jiřím Příbaňom, ktorý vznikal takmer desať rokov, totiž odokrýva pojmy sveta práva, sveta zákonov. Presnejšie uvádza čitateľa do kontextov ústavy, demokracie, právnych noriem, právnického vzdelania, spravodlivosti, vymoženiteľnosti práva, ale aj ústavných inštitúcií. Zároveň Příbáň, ako aj Hvížďala sa v desiatich kapitolách knihy detailne zameriavajú na analýzu českého štátu v kontexte či v porovnaní s novou či starou Európou, ale aj samotnou Európskou úniou. Hvížďala ako skúsený mediálny analytik, rozhovor otvára problematikou médií, ktorá odráža politickú realitu. Jiří Přibáň médiá však kladie do kontextu práva, keď naznačuje, že „pocit zodpovednosti v súčasnej demokratickej politike neexistuje a médiá ho nemôžu suplovať“. (str. 19) A zároveň tvrdí, že „ľudia strácajú schopnosť komunikovať a stávajú sa súčasťou mediálneho davu, ktorý nedokáže popísať a porozumieť svojej vlastnej situácii.“ (str. 19) Zároveň vyvracia rokmi „zakódované“ pravdy, že médiá majú byť strážcom demokracie. Přibáň sa domnieva, že nemožno očakávať od médií, aby dokázali vytvárať či upevňovať demokratické či liberálne hodnoty. (str. 20). To je úloha politických inštitúcií. Médiá nemôžu vytvárať politický či morálny poriadok, môžu pôsobiť len ako ich vonkajšia kritická reflexia. (str. 21) Samozrejme, médiá zobrazujú súčasný stav politiky, kauzy, aféry, presnejšie často krát podľa Příbáňa prezentujú najmenší politický konflikt ako krízu. Súčasné elektronické médiá však priniesli aj nový fenomén, ktorý je veľmi nebezpečný – splynutie verejného a súkromného priestoru. „Média tak paradoxne prispievajú k postupnej privatizácii našich životov a oslabujú verejný priestor, ktorý je základom demokracie, podobne ako napríklad stále početnejšie a rastúce oplotené getthá pre bohatých.“ (str. 39) Záver dialógu o médiách naznačuje aj rast vplyvu charizmatickej politiky, politického marketingu, otázku mediálnej estetiky, alebo ako uzatvára Přibáň: „Aby sa politik mohol stať demokraticky zvoleným vodcom, musí ovládať zručnosť masmediálne príťažlivého zabávača.“ (str. 41)

    Časť venovaná médiám a politike bola akýmsi predobrazom k ďalším úvahám a analýzam, ktoré si verejnosť možno ani osobitne neuvedomuje, alebo sa jednoducho nedokáže orientovať v témach, ktoré vlastne predurčujú jej ďalšiu existenciu. A v tom tkvie aj posolstvo rozhovoru Hvížďalu s Přibáňom – poučiť čitateľa, ale nie moralizovať, rozbíjať predstavy a predsudky viažúce sa k histórii európskych dejín, pomenovávať nové fenomény, ktoré prináša ekonomická kríza i kríza demokracie. Mnohé reálie uvedené v knižnom titule sa týkajú stavu práva, súdnictva, dodržiavania zákonov v Českej republike, alebo aj okolitých európskych krajín. Mňa zaujala časť s názvom Ústavní demokracie versus špinavá sounáležitosť. V nej sa dotýkajú aj ekonomických tém, presnejšie foriem akejsi verejne akceptovanej korupcie. Přibáň naznačuje, že tu nefunguje tržné, ale kmeňové hospodárstvo. Ide vlastne o pospolitosť špinavých rúk, teda tých ľudí, ktorí niečo na seba vedia a držia spolu. „Tieto „lovecké družiny“ žijú z toho, že si navzájom prihrávajú obrovské zákazky, z nich majú ešte väčšie zisky. To vedie k tomu, že verejný záujem a súkromný záujem sa tu vôbec nerozlišuje.“ (str. 108– 109) Přibáň zároveň upozorňuje, že štylizácia do vodcovskej úlohy – náčelníka kmeňa Čechov a v mene akéhosi mytologického chápania suverenity môže veľmi nebezpečne obnoviť formu tradicionalistickej a etnonacionalistickej ideológie. (str. 110)

    Rozhovory ďalej rozvíjajú témy, ktoré nachádzajú svoju podobu v súčasnej Európe ako nacionalizmus, populizmus, apatia verejnosti, splývanie či uspokojenie sa s priemernosťou, dilenantizmus v politike, banalizovanie spoločnosti. Obaja diskutéri sa nevyhýbajú ani súčasnej popkultúre, ktorej sa takmer nemožno vysmievať. Přibán sa preto oprávnene pýta: „Ako sa ale brániť popteroru, ktorý nám hovorí, že všetko je úžasné a každá kritika popkultúry je prejavom estétstva a elitárstva?“ (str. 229) A dodáva, že umenie vždy bolo otázkou výnimočnosti a nie výsledkom priemerného a obchodovateľného všeobecného vkusu. (str. 229) Banalizovanie spoločnosti však veľmi úzko súvisí so súčasným diktátom popkultúry, ktorá verejnosti predkladá niečo, o čom už nemusí premýšľať, stačí – že sa baví. A tak spoločnosť stráca schopnosť kritickej analýzy i odstupu.

    Knižný titul Tyranizovaná spravedlnost je obrazom Európy, obrazom našich malých krajín, obrazom spoločnosti, ktorá zápasí sama so sebou, globalizáciou, deficitom civilizovanosti, kultúrnosti, ale najmä chápania a dodržiavania zákonov, spravodlivosti, práva. Je akousi učebnicou chápania demokracie, štátnosti, národa, národnosti, etnika, človeka. Je slovom – o nás. Otázka je, do akej miery budeme schopní tieto rozhovory sami pre seba – dešifrovať.

    Eva Bachletová
    recenze zpracována pro nakladatelství Portál

    ...a tyranizovanou spravedlnost pro všechny – M. Hejduk

    Chtít si v knize Jiřího Přibáně Tyranizovaná spravedlnost založit stránky s důležitými pasážemi, bylo by zapotřebí záložek skutečně hodně. Rozhovor, který s filozofem práva vedl novinář Karel Hvížďala po devět let (vydal Portál), se týká jen důležitých věcí. Média, společnost, Evropskou unii, politiku či umění, ale především onu spravedlnost z názvu, to vše autoři probírají. Během rozhovoru se navíc objevují především politická témata, o kterých je i s odstupem let zajímavé a poučné číst. Jiří Přibáň totiž díky svému vzdělání, zkušenostem a nadhledu (už jen proto, že většinu roku přednáší jako profesor práva na britské Cardiff Law School a vidí tedy události u nás z odstupem) pojmenovává problémy se znalostí kontextu ať už právního, historického či kulturního. Samotné čtení o české justici a soudnictví přitom – přes Přibáňův optimismus, že věci se mění k lepšímu – není vůbec veselé. Zmiňuje snahy politiků (ale i některých soudců samotných) zapojit spravedlnost do služeb právě politiky. „Jeden z hlavních politických i ústavních konfliktů současnosti tak bezesporu je konflikt o personální obsazení důležitých funkcí v české justici, o to, zda se do nich dostanou lidé politicky závislí, nebo naopak lidé, pro které nezávislost je prvním předpokladem jejich práce,“ říká Přibáň někdy v roce 2012. A Karel Hvížďala následně pokládá otázku, která po výsledku letošních předčasných voleb získává na ještě větší naléhavosti: „A teď vzniká další nebezpečí, že dojde k propojení nejen politiky a byznysu, ale i politiky, byznysu a médií: Andrej Babiš, Jaromír Soukup a Zdeněk Bakala usilují o další média...“ Je těžko uvěřitelné, kolik minulé události mohou říci o dnešku, když jsme se z nich už tehdy nedokázali poučit. Tyranizovaná spravedlnost se tak stává knihou nejen pro studenty právnických fakult a odborníky, ale pro každého, koho zajímá tento stát a to, co jím právě hýbe. Zvláště pak by se měli začíst nedávno zvolení poslanci a poslankyně.

    MAREK HEJDUK

    Zdroj: Knižní novinky č.24-25/2013

    Jiří Přibáň: Tyranizovaná spravedlnost – rec. E. Bachletová

    Jiří Přibáň, ktorý je pre Slovensko možno málo známym, je erudovanou právnickou osobnosťou s medzinárodným profesionálnym pôsobením. Zároveň sa prezentuje aj ako filozof, ale aj ako znalec výtvarného umenia. V súčasnosti ako profesor vyučuje sociológiu práva, právnu teóriu a konštitucionalizmus na britskej Cardiff Law School. Karel Hvížďala, známy český novinár, spisovateľ a autor desiatok kníh rozhovorov s osobnosťami zo spoločenskej, politickej a kultúrnej sféry sa tento krát rozhodol otvoriť témy, ktoré nie sú veľmi populárne ani v Čechách ani na Slovensku. Rozhovor s Jiřím Příbaňom, ktorý vznikal takmer desať rokov, totiž odokrýva pojmy sveta práva, sveta zákonov. Presnejšie uvádza čitateľa do kontextov ústavy, demokracie, právnych noriem, právnického vzdelania, spravodlivosti, vymoženiteľnosti práva, ale aj ústavných inštitúcií. Zároveň Příbáň, ako aj Hvížďala sa v desiatich kapitolách knihy detailne zameriavajú na analýzu českého štátu v kontexte či v porovnaní s novou či starou Európou, ale aj samotnou Európskou úniou. Hvížďala ako skúsený mediálny analytik, rozhovor otvára problematikou médií, ktorá odráža politickú realitu. Jiří Přibáň médiá však kladie do kontextu práva, keď naznačuje, že „pocit zodpovednosti v súčasnej demokratickej politike neexistuje a médiá ho nemôžu suplovať“. (str. 19) A zároveň tvrdí, že „ľudia strácajú schopnosť komunikovať a stávajú sa súčasťou mediálneho davu, ktorý nedokáže popísať a porozumieť svojej vlastnej situácii.“ (str. 19) Zároveň vyvracia rokmi „zakódované“ pravdy, že médiá majú byť strážcom demokracie. Přibáň sa domnieva, že nemožno očakávať od médií, aby dokázali vytvárať či upevňovať demokratické či liberálne hodnoty. (str. 20). To je úloha politických inštitúcií. Médiá nemôžu vytvárať politický či morálny poriadok, môžu pôsobiť len ako ich vonkajšia kritická reflexia. (str. 21) Samozrejme, médiá zobrazujú súčasný stav politiky, kauzy, aféry, presnejšie často krát podľa Příbáňa prezentujú najmenší politický konflikt ako krízu. Súčasné elektronické médiá však priniesli aj nový fenomén, ktorý je veľmi nebezpečný – splynutie verejného a súkromného priestoru. „Média tak paradoxne prispievajú k postupnej privatizácii našich životov a oslabujú verejný priestor, ktorý je základom demokracie, podobne ako napríklad stále početnejšie a rastúce oplotené getthá pre bohatých.“ (str. 39) Záver dialógu o médiách naznačuje aj rast vplyvu charizmatickej politiky, politického marketingu, otázku mediálnej estetiky, alebo ako uzatvára Přibáň: „Aby sa politik mohol stať demokraticky zvoleným vodcom, musí ovládať zručnosť masmediálne príťažlivého zabávača.“ (str. 41)

    Časť venovaná médiám a politike bola akýmsi predobrazom k ďalším úvahám a analýzam, ktoré si verejnosť možno ani osobitne neuvedomuje, alebo sa jednoducho nedokáže orientovať v témach, ktoré vlastne predurčujú jej ďalšiu existenciu. A v tom tkvie aj posolstvo rozhovoru Hvížďalu s Přibáňom – poučiť čitateľa, ale nie moralizovať, rozbíjať predstavy a predsudky viažúce sa k histórii európskych dejín, pomenovávať nové fenomény, ktoré prináša ekonomická kríza i kríza demokracie. Mnohé reálie uvedené v knižnom titule sa týkajú stavu práva, súdnictva, dodržiavania zákonov v Českej republike, alebo aj okolitých európskych krajín. Mňa zaujala časť s názvom Ústavní demokracie versus špinavá sounáležitosť. V nej sa dotýkajú aj ekonomických tém, presnejšie foriem akejsi verejne akceptovanej korupcie. Přibáň naznačuje, že tu nefunguje tržné, ale kmeňové hospodárstvo. Ide vlastne o pospolitosť špinavých rúk, teda tých ľudí, ktorí niečo na seba vedia a držia spolu. „Tieto „lovecké družiny“ žijú z toho, že si navzájom prihrávajú obrovské zákazky, z nich majú ešte väčšie zisky. To vedie k tomu, že verejný záujem a súkromný záujem sa tu vôbec nerozlišuje.“ (str. 108– 109) Přibáň zároveň upozorňuje, že štylizácia do vodcovskej úlohy – náčelníka kmeňa Čechov a v mene akéhosi mytologického chápania suverenity môže veľmi nebezpečne obnoviť formu tradicionalistickej a etnonacionalistickej ideológie. (str. 110)

    Rozhovory ďalej rozvíjajú témy, ktoré nachádzajú svoju podobu v súčasnej Európe ako nacionalizmus, populizmus, apatia verejnosti, splývanie či uspokojenie sa s priemernosťou, dilenantizmus v politike, banalizovanie spoločnosti. Obaja diskutéri sa nevyhýbajú ani súčasnej popkultúre, ktorej sa takmer nemožno vysmievať. Přibán sa preto oprávnene pýta: „Ako sa ale brániť popteroru, ktorý nám hovorí, že všetko je úžasné a každá kritika popkultúry je prejavom estétstva a elitárstva?“ (str. 229) A dodáva, že umenie vždy bolo otázkou výnimočnosti a nie výsledkom priemerného a obchodovateľného všeobecného vkusu. (str. 229) Banalizovanie spoločnosti však veľmi úzko súvisí so súčasným diktátom popkultúry, ktorá verejnosti predkladá niečo, o čom už nemusí premýšľať, stačí – že sa baví. A tak spoločnosť stráca schopnosť kritickej analýzy i odstupu.

    Knižný titul Tyranizovaná spravedlnost je obrazom Európy, obrazom našich malých krajín, obrazom spoločnosti, ktorá zápasí sama so sebou, globalizáciou, deficitom civilizovanosti, kultúrnosti, ale najmä chápania a dodržiavania zákonov, spravodlivosti, práva. Je akousi učebnicou chápania demokracie, štátnosti, národa, národnosti, etnika, človeka. Je slovom – o nás. Otázka je, do akej miery budeme schopní tieto rozhovory sami pre seba – dešifrovať.

    Eva Bachletová

    Recenze zpracována pro nakladatelství Portál