Táto útla brožúrka má veľmi lapidárny podtitul: „Príbeh o vôli prekonať stratu reči po cievnej mozgovej príhode“, po ktorom by už pre zainteresovaných ani žiadna recenzia nemusela nasledovať (...). Pre nezainteresovaných (ale vlastne aj pre zainteresovaných) však treba poskytnúť aspoň základné informácie.

Prvou autorkou je bývalá letuška, ktorú postihne cievna mozgová príhoda. Nadväzujúce narušenie komunikačnej schopnosti - afázia ju izoluje od okolitého sveta, problémy s motorikou jej znemožňujú aj tú najbežnejšiu sebaobsluhu. Podrobí sa zložitej operácii, v ktorej síce chirurgovia zvíťazia, ale to ešte neznamená, že aj ona automaticky zvíťazila nad afáziou a problémom s motorikou. Maximálna motivácia, nevšedné osobné nasadenie, príkladná pomoc zo strany najbližšieho prostredia (manžel, dcéra), ale aj zo strany priateľov jej napokon pomôžu v tomto boji zvíťaziť. Na pomoc ľuďom s podobným životným otrasom založila občianske združenie Afasie ale najmä, napísala túto veľmi úprimnú spoveď. Nepredstiera nič ani pred čitateľmi ani pred sebou; vo svojich informáciách je maximálne otvorená a nefalšovaná. Zásluhou editorky - spoluautorky A. Dvořákovej má knižka pútavú formu: od každodenných aktivít, cez „rodinnú a osobnú anamnézu“ pani Bartoníčkovej až po jej doslova existenciálne klinické skúsenosti je čitateľ vtiahnutý do deja; text si doslova vynucuje empatiu čitateľa. Výsledkom je polyfunkčná publikácia: má tak beletristický, ako aj odborný náboj, informácie sú relevantné nielen pre laikov, ktorí prešli (alebo možno prejdú...) podobnou skúsenosťou, ale aj pre profesionálov a ľudí zaoberajúcich sa spiritualitou ako takou. Tým všetkým možno recenzovanú publikáciu odporučiť rovnako úprimne, ako úprimne bola napísaná.

PhDr. Barbara Králiková
zdroj: Efeta , roč. XIX, č. 4/2010