Čo je v láske normálne a čo patologické? Kde je hranica medzi zvláštnym a abnormálnym, dovoleným a zakázaným?

Tieto otázky si kladie Yoram Yovell vo svojej knihe Láska a jiné nemoci na podklade svojej dlhoročnej práce terapeuta a hľadá na ne odpovede. A my sa dnes pozrieme spolu na to, k čomu dospel…

Milostné príbehy a romantické poviedky sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Možno je to tím, že až donedávna bola inštitúcia manželstva tím, čo je v názve – inštitúciou. Ľudia do manželstva vstupovali, aby vytvárali vzťahy medzi rodinami a príbuzenstvom za účelom hospodárskej istoty, spoločenského postavenia, kvôli prežitiu a výchove detí. Bolo veľmi veľa dôvodov, ktoré mali prednosť a tak láska – to že by sa dvaja brali z lásky, bolo niekde na chvoste. Preto sa s inštitúciou manželstva často spájali slová – „zvykneš si“, „časom si ho zamiluješ“, prípadne „láska je prežitok“. Zo skutočnej lásky sa „berieme“ len pomerne nedávno.

Človek a jeho mozgové štruktúry

Mozog na ktorý dnes nazeráme ako triumf racionalizmu má rôzne časti a hlavne, niektoré jeho časti sú staršie a patria k „pôvodnej“ výbave. K takým patrí to, čo sa označuje za mozog „plaza“ (najstaršia časť nášho mozgu). Ten sa prakticky nerozvinul. Funguje podobne, ako mozog hada. Ak je had hladný a vidí korisť, zaútočí. Nad mozgom plaza u človeka sú ďalšie dve štruktúry, ktoré majú určité funkcie v citovom živote a väčšinou úspešne blokujú mozog plaza (aby sa nedostal k slovu). Tu a tam sa však mozog plaza dostane k slovu…

Keď si vezmete pornografiu, neobsahuje dojemné či romantické scény. Aktuálne sa síce objavujú scenáre „user friendly“ – má to byť akási Rosamund Pilcherová s nahými scénami, tie však majú pritiahnuť ženy, nie mužov. Pornografií dominuje súlož a násilie. Tím sa dostávame k mozgu plaza. Preto mnohí konzumenti po tom čo videli sa dokážu vrátiť k rodine a v ich prejavoch to nezanechalo stopy. Dokonca dokážu byť nežní. To sú tie štruktúry v mozgu nad mozgom plaza. Akoby sa vybúrili, prípadne uvoľnili to potlačené. Samozrejme, že mnohí sú tím poznačení a ovplyvňuje to aj ich reálne vzťahy. Prípadne mozog plaza zvíťazí a násilie či impulzívnosť prenesú aj do reálneho vzťahu…

Ešte tu však je ranný mozog „savca“. Ten akoby zoskupoval a prepájal časti ktoré obklopujú mozog plaza zo všetkých strán. Práve s ním sa spájajú pocity, ale aj láska – teda schopnosť cítiť a milovať. Tento citový svet umožňuje oveľa bohatší citový život, než je to napríklad u plazov.

Nad týmto ranným mozgom savca je najvyššie položená časť mozgu, ktorá je „novým“ mozgom. Tento väčšina savcov nemá. Okrem človeka ho majú napríklad veľryby, delfíny, či opice. U človeka sa navyše tento mozog rozvinul oveľa viac, než u veľryby, či opice. S týmto mozgom sa spája schopnosť myslieť. Porozumieť reči, chápať abstraktné veci, či poučiť sa zo skúsenosti. To všetko je dominancia človeka.

Rôzne podoby lásky

Láska plazov, to je čisto sexuálna záležitosť, teda túžba, ťah na bránku, naplnenie a odchod. Láska savca je citovo zafarbená, je tu spoločná skúsenosť, ale aj strach zo straty a z odchodu – to platí pre rovinu ranného mozgu. Láska nového mozgu je rozvážna a abstraktná. Je paradoxom, že často novým mozgom musíme premýšľať nad vecami, ktoré majú pôvod v iných častiach mozgu a pre túto vrchnú sú často nepochopiteľné. Nový mozog má tendenciu ovplyvňovať a blokovať staršie štruktúry. Ale nie vždy sa mu to podarí. Mozog plaza a ranný mozog savca nás vedú v snahe impulzívne konať, nový mozog savca to koriguje výberom a rozhodnutím.

Znamená to, že láska na inej úrovni nie je dôležitá? Nie, ale človek má konať komplexne. Niektorí sa v láske správajú, ako by mali len mozog plaza… Často sa v láske vyzdvihuje milenecká láska a zamilovanosť. To je všetko v záujme rozširovania genetického materiálu, ale nie človeka. Láska je niečo viac…

Zápas hormónov

V našom mozgu sa nachádzajú nervové bunky, ktoré produkujú drogu lásky – dopamín. Dopamín sa zapája do niekoľkých procesov v mozgu. Dopamín sa vyplavuje aj pri drogovej závislosti. A preto sa láska často prirovnáva k závislosti. Milovaná osoba je drogou, ktorá vyvoláva eufóriu. Keď tu nie je, chýba nám. Samozrejme proces je oveľa zložitejší. A táto fáza sa spája predovšetkým so zamilovanosťou. So začiatkom lásky sa spája aj serotonín. Okrem toho je dôležitý neuroprenášač – noradrenalín. Serotonín klesá, keď prebiehame procesom zamilovania. Po zamilovaní serotonín a noradrenalín stúpajú a klesá dopamín. Láska je v skutočnosti založená na chemických procesoch. Ale ani tie nepoznajú odpoveď na otázku, prečo tento a nie tamten?

Sexuálna túžba je pud

Pre Freuda to bolo niečo na hrane medzi telesným a duševným. Vďaka sexuálnemu pudu sme v napätí a túžime po jeho uvoľnení. Čo je prirodzené. Kým ostatné pudy sledujú existenciálne záujmy jedinca, u sexuálneho pudu to tak nie, ten kladie dôraz na rozmnožovanie, teda zachovanie rodu, čo samo o sebe nie je existenciálnym záujmom jednotlivca. A tak sa snažíme túto sexuálnu túžbu potlačiť, ovládnuť, skrotiť a usmerniť z rôznych dôvodov. Sexuálna túžba zohráva dôležitú úlohu aj v pornografií, onanií či v prostitúcií.

To čo vyvoláva sexuálnu túžbu je ďalší hormón – testosterón. U mužov je jeho hladina vyššia, než u žien. Preto majú väčšiu túžbu na sex a túžia ho mať častejšie. Je to prirodzené. Hladina testosterónu sa mení. Jeho nedostatok môže viesť k strate sexuálnej túžby. Môže však byť aj príčinou agresie a násilia – teda jeho vysoká hladina. Keď milujeme, túžime po tom druhom. Za istých okolností však hormón spojený s túžbou, môže byť aj impulzom pre agresiu. A vzťahy s niektorými ľuďmi sa spájajú s agresiou a s násilím. Láska a túžba sú veľmi prchavými „látkami“. Pre dlhodobý vzťah a vernosť je dôležitejšie puto.

Teória puta

Teória puta a väzby sa spája s Bowlbom. Pôvodne sa zameral na puto medzi matkou a dieťaťom. Ale puto vzniká aj medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa majú radi. Vytvorenie puta, teda vernosť a dlhodobý vzťah sa spájajú s oxytocínom a vazopresínom (to sú hormóny). Absencia oxytocínu zvyšuje riziko nevery. Oxytocín sa spája napríklad s oragazmom. Ale aj s dotykom a sexuálnym stykom. Oxytocín a vazopresín sú hormónmi väzby.

Už viete prečo je dôležité prežívať intimitu? Vytvára puto. Samotná túžba a zamilovanosť nie sú zárukou vernosti a dlhodobého vzťahu. Ženatí muži majú nižšiu hladinu testosterónu, než slobodní. Pokiaľ to v manželstve škrípe, hladina testosterónu stúpa. Keď otec vezme do náruče dieťa, hladina testosterónu klesá. Tu niekde má pôvod mýtus o poistení muža cez dieťa…

Túžba, zamilovanosť a puto, tieto tri prejavy môžu fungovať nezávisle na sebe. Preto sa vo vzťahu striedajú a obmieňajú. Môžu však viesť k tomu, že s jedným partnerom ste spojený, do druhého zamilovaný a po treťom túžite. Všetko závisí od toho, na koľko sme silní, zrelí a čo v nás má kontrolu.

Láska cez email

V minulosti korešpondencia, teda písanie listov stálo za rozvojom milostnej korešpondencie (ale aj literatúry). Mnohé páry si dlho písali, kým sa stretli. A kým sa stretli, všetko si porozprávali. Malo to aj svoje nástrahy – ak ten druhý klamal. Po dlhom čase to chvíľu trvá, kým prídeme na nezrovnalosti.

Potom prišiel telefón a počítač a všetko sa urýchlilo. Odtiaľ je už len krok k sexu cez telefón. Tí dvaja nemusia poznať svoje skutočné mená, svoju identitu. A predsa si hovoria, čo by spolu robili, keby boli spolu. Fantázia beží na plné obrátky.

Sex cez telefón bol len predzvesťou toho, čo prišlo s pornografiou. A nezmenil sa len spôsob zoznamovania ale aj „zvyklosti“. Tieto zmeny nemuseli byť len negatívne. Internet sa stal aj miestom priučenia, ale aj identifikácie. Stal sa aj podnetom ku kreativite. Pre mnohých miestom pochybovania nad vlastnou hodnotou, ale aj miestom poníženia a zneuctenia. Stal sa tiež miestom, kde jeden z dvojice môže niečo vyskúšať, priľnúť k tomu a následne to žiadať od toho druhého. A pritom, ak by to vyskúšali spolu a zhodnotili ako nevyhovujúce, mohli by spolu nájsť niečo iné (čo by ich obohatiť mohlo) a jeden z nich by sa neostal fixovať na niečo, čo bude chcieť len jeden. Mnohí do virtuálneho sveta sexuality nazreli a už sa od neho neodtrhli. Okrem toho, na internete je tak ľahké predstierať a klamať. Komunikácia takýmto spôsobom môže pomôcť ľuďom, ktorí sú plachí. Ďalšou nevýhodou však je, že pri reálnom stretnutí partnera hodnotíme podľa určitých kritérií.

Pri zoznámení cez internet sa dôraz kladie na príťažlivosť. A tak veci ktoré sú dôležité pre bežný život a vďaka ktorým je šanca na vernosť a dlhodobý vzťah, to všetko ide bokom.

Láska a láska

Mnohí ľudia ktorí sú priťahovaní sadizmom, sú priťahovaní len predstavou Skutočná krutosť ich skôr desí. V sadizme krutosť a ponižovanie je zdrojom slasti u toho, kto ponižuje a ubližuje. Vďaka sadizmu prežíva vyššiu slasť, než bez nej. Okrem toho existuje masochizmus. To je zas situácia, kedy ubližovanie a násilie vedie k slasti toho, komu je ubližované a kto je ponižovaný. Prežívajú pri tom väčšiu slasť, než klasicky. Celkom podarená dvojica :). Tí dvaja sa však nemusia nájsť. A tak vo vzťahu máme jedného, ktorý ubližuje. A v inom druhého, ktorý chce aby mu ubližovali. Obidva tieto prejavy sú označované ako parafília. Pre Freuda boli ľahko zameniteľné, lebo sú si dosť podobné a kus jedného je v druhom (a naopak). Existujú však aj ďalšie parafílie. Exhibicionizmus – obnažovanie pred druhými (cudzími ľuďmi). Voyerizmus – sledovanie druhých pri „tom“. Frotérstvo – obtieranie /dotýkanie sa ľudí v snahe vzrušiť sa. Fetišizmus je spojený s predmetom, ktorý patril inej osobe a ktorý vedie k vzrušeniu. Najvypuklešia je pedofília. V akej miere je rozšírená, len tušíme. A je potrebné ju pomenovať, ako niečo nesprávne.

Pred Freudom sa parafília spájala s poškodením mozgu. Freud hovoril o poruche v sexuálnom vývoji. Sexualita musí prejsť dlhú cestu k zrelosti a pri parafílí, ako by sme sa zasekli niekde na ceste. Často sa o parafílikoch hovorí ako o mužoch, ktorí sa boja žien. Pretože pri skutočných parafíliách, sa oveľa častejšie stretávame s mužmi, než ženami. Dokonca aj pri masochizme pripadá 20 masochistov na jednu ženu. U žiakov Freuda sa objavilo tvrdenie, že parafília môže byť spojená s traumou, ale aj s násiím, či so zneužitím. Skutočnosť je oveľa zložitejšia a cesta k uzdraveniu náročnejšia.

Že sa Vás to netýka? Ak ste pri sexuálnych hrách nechali spútať, ak ste tomu druhému dali na zadok – nie je v tom kus sadizmu a masochizmu? Keď robíte striptíz, to je istá obdoba exhibicionizmu. Pornografia je spojená s voyerizmom. Dráždenie s frotérstvom. A fetišizmus – koľko vecí ktoré mate pri sebe – ste dostali od toho druhého a vyvolávajú u vás na neho spomienku? Tá hranica je tenšia, než sme si mysleli. Kedysi sa za perverziu považovalo, ak žena nebola dola a muž hore… Mnohí majú často predstavu, že ich v sexe niekto ponižuje, alebo sú pritom agresívny voči druhému a pritom neprechádzajú krízou a ani to neprenášajú do vzťahu…

Gény a prelietavosť

Máme vrodené povahové vlastnosti, ktoré nás výrazne ovplyvňujú. Otázkou je, či sa snažíme ich skorigovať. K takým patrí aj početnosť intímnych stykov, či striedanie partnerov. Aj tu je však na zváženie, nakoľko to vieme ovplyvniť. Je za tým túžba po novom (nových dojmoch). Je to gén označovaný ako D4 – je to jeden z receptorov neuroprenášača dopamínu. Má dve podoby, krátku a dlhú. Tí čo majú dlhšiu, majú väčší sklon k novotám. To však nie je voľná vstupenka k tomu, aby sme tomu dali voľný priebeh…

V mnohých náboženstvách a ideológiách sa objavuje presvedčenie, že romantická láska a sex sa zjednotia – jeden pokus (vzťah), jeden vzťah na celý život. Jedna láska. Ale tak to v živote nefunguje. Partnerov spravidla vymeníme viacero a niektorí až na druhý pokus vytvoria stabilný pár. Niektorým by nestačil ani tretí a kto vie koľkí…

Ale aj západná kultúra robí chybu, ak oddeľuje sex a lásku. Akoby x rokov mohol človek žiť len sexuálne a potom dokáže mať stabilný vzťah a prepne do modelu lásky. A už to nebude len o sexe…

Je počet sexuálnych stykov obmedzený? Videli sme že existuje gén D4. Veľa robí aj vzor – to čo bolo „in“ v rodine. Aké vzťahy sa budovali tam. Ale je tu aj naše rozhodnutie. Odpoveď nie je jednoduchá. Do praxe zasahuje viacero okolností. Ale my nie sme v tom len štatisti. Na to netreba zabúdať!

Zneužitie

K problémom spojených so sexualitou patrí jedno z najstarších „remesiel“. Tie príbehy, ako k tomu došlo sú rôzne. Preto nie je na mieste súdiť. Povieme si skôr o veciach, ktoré s tím súvisia. Mal som pacientku, ktorá pochádzala z dobrej rodiny a živila sa tým rok. Odvtedy už ubehlo veľa rokov. Mala však pocit, že toto obdobie ju stále prenasleduje a ničí jej vzťahy. Do toho sa pridružil problém – keď rodičia odmietali jej súčasného partnera. K tomu len krátko – skoro nikdy to nepomôže, skôr naopak – to puto to skôr posilní. A tak, ak vaše dieťa má partnera ktorí sa Vám nepáči, nepomôžete si. Skúste to akceptovať.

Aj po odbornej stránke je ťažké povedať, prečo milujeme tých, ktorých milujeme. Existuje k tomu veľa teórií a stále len tápeme. Jediné pred čím nás príroda varovala, bol vzťah s príbuznými (myslím tým sexuálny). Vtedy totiž chýba potrebný genetický rozdiel, ktorý je potrebný pre fungovanie imunitného systému a tak potomstvo z takého spojenia môže byť geneticky poškodené. To je však jediné, kde nám príroda povedala, že toto nie.

V odbornej problematike sa hovorí o disociačnom stave. Je to emocionálne odtrhnutie a otupenie. Ono môže byť aj užitočné. Napríklad pri zranení. Problém je, ak pretrváva. Vtedy sa hovorí o disocialitívnej poruche. Ľudia sú tu akoby odtrhnutí od svojich emócií a spomienok. Od svojej identity. To bol problém aj tejto slečny, ktorá sa istý čas živila prostitúciou. Celé to obdobie, všetko s tým spojené vytesnila. Bolo pre ňu náročné sa rozpamätať na jednotlivé udalosti. Tento stav sa však môže spájať aj so znásilnením. V jej prípade, po tom množstve sexuálnych partnerov sa jej duša akoby oddelila od jej rozumu. Emócie sa oddelili od rozumu. Musela prejsť dlhou cestou, aby dokázala spracovať mnohé prežité, aby znovu dokázala veriť, dúfať, milovať, cítiť a dôverovať. Rozhodnúť sa pre partnera a ostať mu verná.

Tá istá láska, ale iný objekt

V tomto odseku si povieme ešte pár slov o homosexualite. To že postoj kultúr a spoločností je rôzny, to vieme. Čo však o nej rozhoduje? A čo o nej vieme? Najprv bola vnímaná ako porucha a znak degeneratívneho procesu v mozgu. Ale ako poznamenal Freud, s homosexualitou sa stretávame u mnohých ľudí, ktorých možno označiť za veľmi intelektuálne, ale aj duchovne bohatých. Stretávame sa s ňou u ľudí, ktorí obohatili spoločnosť a ich život vybočoval len v jednej veci… Freud o nej napísal, že práve spoločnosť rozhodne o tom, ako veľmi sa rozšíri, ale vždy tu bola… Freud ju neoznačil za poruchu. Homosexuálov označil za mužov, u ktorých sexuálny vývoj prešiel zvratom ohľadom voľby objektu lásky (muž namiesto ženy). To neznamená, že by nemilovali, či milovali inou láskou. Len milujú iný objekt, než väčšina. Tento zvrat, nebol ich voľbou. A konečná sexuálna orientácia je výsledkom veľkého počtu vplyvov a faktorov.

Láska a násilie

V láske existuje zreteľná hranica medzi dovoleným a zakázaním, normálnym a patologickým a tou je násilie a vyhrážanie.

Ľuďom ktorí v detstve zažili násilie, alebo sexuálne zneužitie hrozí, že si v dospelosti nájdu partnera, ktorí im bude ubližovať. Ale môžu k tomu „prísť“ aj bez toho. Väčšina mužov s takýmto sklonom sa násilnícky neprejavuje voči iným ľuďom. Preto je ich okolie prekvapené tím, že doma ubližujú tomu druhému a nechcú tomu uveriť. Jedným zo znakov toho – že by k tomu mohlo prísť, je žiarlivosť. Ak je partner žiarlivý, potom ľahko môžu skĺznuť k násiliu. Od snahy o kontrolu toho druhého, je len malý krok k agresií a násiliu. Tento prehnaný záujem sa môže najprv javiť ako niečo pekné, to že môže byť negatívny a zmeniť sa na ohrozenie, to na začiatku nie je zrejmé. Preto mnohí hovoria, že si to nevšimli a skončili vo vzťahu s niekým, koho si v skutočnosti nevybrali. Oni predsa nechceli partnera, ktorí im bude ubližovať. Ako varovný signál pred vstupom do vzťahu slúži práve žiarlivosť. Niektoré ženy si to nevšimli a vzťah zašiel ďaleko. Myslia si, že muž sa zmení. Nezmení. Možno ho aj naďalej milujú. Ale čo z toho? Najlepšia cesta je odísť. Pre násilie neexistuje ospravedlnenie.

Láska a bolesť

„S vašim vzťahom sa niečo stalo“. Veta obľúbená asi ako: „musíme sa porozprávať“. V tomto prípade išlo o rozchod. Jeden z ničoho nič odišiel a ten druhý to nečakal. Hovorí sa tomu tiež zlomené srdce. Vzhľadom na to, že prechádzame vzťahmi, to už zažil asi každý. Možno sa líšila len hĺbka toho. S týmto fenoménom sa spája strach – čo to znamená a prinesie. Ale aj strach do budúcnosti – strach zo vzťahu. Obava znovu uveriť a otvoriť sa. Milovať. Hnev na osobu ktorá odišla a bolesť z toho, čo sa stalo. A do toho otázka prečo? Keď nás ten druhý opustí, spustí sa mocný a starý mechanizmus, ktorý kedysi mal zabezpečiť, aby matka neopustila dieťa. A funguje dodnes a aj v takejto podobe. Strach je základný pocit. Hnev poznáme všetci. Odtiaľ je len kúsok k nenávisti, žiarlivosti a k násiliu. Láska má blízko k nenávisti, hlavne ak došlo k jej zrade. Protipólom lásky je ľahostajnosť, nie hnev či zlosť. Tie môžu fungovať spolu s ňou. Preto aj v mnohých vzťahoch sa láska odohráva na hojdačke. S rozchodom sa často spája depresia a vždy utrpenie. Depresia je tu zo začiatku užitočná. Človek sa utiahne do bezpečia, nemrhá energiou na to, čo by nezmenil. Čaká, kým to prehrmí. Skôr či neskôr však treba znovu povstať. A začať odznova. K láske bolesť patrí. Aj keď sa Vám vzťah raz vydarí, ten druhý vám tu a tam ublíži. A ublížia vám aj deti, či mnohí členovia rodiny. V tomto sa podobáme skupine ježkov, ktorá sa snaží k sebe pritúliť bez toho, aby sa zbytočne nepopichala. Nie vždy sa to podarí.

Každý z odsekov v tomto článku sa v knihe spája s konkrétnym príkladom / príbehom z terapeutickej praxe a niekedy je ich aj viac. Ku každej tejto časti Yovell poskytuje bohatý poznámkový aparát a množstvo vsuviek. Kniha nájde bohaté uplatnenie nielen u odborníkov. Cítiť z nej ľudskosť, s akou pristupuje k človeku ale aj veľký odborný prehľad, ktorý nepochybne vedie Yovella k ľudskosti.

Yovell svoju knihu začínal v podstate provokatívnou otázkou a my ňou končíme aj dnešný článok: čo je normálne a patologické? To čo je normálne a patologické pre nás, nemusí takým byť pre niekoho iného. Je málo toho, čo je zrejmé a ostatné? Ostatné je príbeh, ktorý má svoje prečo a ako…