Omluvy, které zařveš, se nepočítají

Omluvy, které zařveš, se nepočítají

Finch, David

Portál, 2021

369 Kč295 Kč

SklademAkce 20 %

plusminusPřidat do košíku

Anotace

Téměř v každém manželství se žena občas zeptá: „Co to do p*#!%?+ s tím mým chlapem je?!“ Manželka Davida Finche nešla nikdy pro tuhle otázku daleko. Pět let poté, co se David oženil s Kristen, láskou svého života, zjistili, že má Aspergerův syndrom. Diagnóza objasnila, proč se David někdy chová divně, ale rozhodně Kristin život s ním neusnadnila.
Rozhodnut ke změně, snažil se David s neutuchajícím zápalem pochopit Aspergerův syndrom a stát se lepším manželem. Jeho metoda pro vylepšení vztahu obnáší podrobné poznámky, sebehodnocení, a především deník dobrých způsobů, který je kolekcí stovek prohlášení jako „Nepřelaďuj rádio, když slyšíš, že si s ním zpívá“ a „Omluvy, které zařveš, se nepočítají“.
David se tak za dva roky změnil z náročného manžela na takového, který obstojí i nejvyšším nárokům. Stal se manželem, jakým chtěl vždycky být.

David Finch vyrostl na farmě v severním Illinois a studoval na University of Miami hudební technologie. V roce 2008 mu byl diagnostikován Aspergerův syndrom.

Bibliografické údaje

  • Autor:

  • Podtitul:Deník manžela s Aspergerem

  • Překladatel:Diestlerová, Petra

  • Nakladatel:Portál

  • ISBN:978-80-262-1732-9

  • Počet stran / vazba:264 / Brožovaná

  • Rok vydání:2021

  • Kód:14504101

  • EAN:9788026217329

  • Obálka v tiskové kvalitě:Stáhnout

Čtenářské recenze


  • Finch, David: Omluvy, které zařveš, se nepočítají - autor recenze:

    https://dennikn.sk/blog/2273971/vztah-s-partnerom-ktory-ma-aspergera/?ref=list

    Na prvý pohľad nemusí byť zrejmé, že máme pred sebou človeka s Aspergerovým syndrómom. Mnohí z nich dosiahli veľa úspechov a svetové uznanie. Do života a do vzťahov si však prinášajú problém nadväzovať vzťahy a vcítiť sa do toho druhého, čo ohrozuje pretrvanie ich vzťahu. Preto si dnes priblížime práve tento problém…

    Dávid vyštudoval vysokú školu a založil si rodinu. Najlepšie ako vedel sa snažil byť dobrým manželom a otcom. Aby po piatich rokoch manželstva všetko zmenil jeden test. Spoznal, že má Aspergerov syndróm. Tento syndróm sa väčšinou podarí diagnostikovať už u detí. Preto patril medzi výnimky…

    Ten test mu urobila jeho manželka Kristen, ktorá pracuje s deťmi ktoré majú rôzne poruchy. David bol iný, než ostatní muži, keď ho kedysi spoznala. Mnohé z toho bolo pre ňu príťažlivé. A niektoré veci sa ukázali až časom, keď spolu začali žiť. Ako roky ubiehali, pomaly úlomok po úlomku skladala mozaiku o tom – kým Dávid je, až kým jej jednotlivé úlomky nezapadli do seba. Spoznanie vlastnej diagnózy Dávid vníma ako krok k lepšiemu životu. Ako sa mu to podarilo? To si dnes priblížime vďaka knihe Omluvy, které zarveš, se nepočítají, s podnázvom – deník manžela s aspergerem

    Obnoviť priateľstvo

    Prvý krok ktorý si stanovil ako cieľ, bola obnova priateľstva s Kristen. Znakom každého vzťahu ktorý sa ocitne v kríze je, že je narušené aj priateľstvo medzi mužom a ženou. To čo im pomáha vytvárať silné puto a je výborným podkladom pre samotný vzťah, ktorý je viac než priateľstvom. Obnova tohto vzťahu je dôležitá nielen pri partnerovi s Aspergerom. Dávid si uvedomil, že ak chce vzťah znovu postaviť na nohy, musí investovať do obnovy priateľstva s Kristen. A tak sa snažil venovať jej viac času, tráviť s ňou viac času, ale aj viac sa zaujímať o ňu ako ženu a bytosť s vlastným svetom…

    Zlepšiť komunikáciu

    Druhý krok sa spájal s komunikáciou. Komunikácia je životne dôležitá pre zdieľanie a budovanie intimity. Človek s Aspergerom má v tejto oblasti niekoľko deficitov. Je pre neho ťažké pomenovať vlastné pocity a prežiť ich do hĺbky, kvôli čomu má problém chápať pocity toho druhého. Má problém sa do neho vcítiť. A má problém s ním komunikovať – načúvať, vypočuť a bezprostredne reagovať. Človek s Aspergerom má slovnú zásobu, ale mnohé slová akoby pre neho nemali obsah. Často a veľa hovorí o tom, čo ho zaujíma. Inak je v komunikácií bezradný. Keď má problém sa zapojiť, alebo pomenovať svoj svet, reaguje impulzívne a s hnevom. A preto druhý a nie ľahký krok – bolo vyčleniť čas na rozhovory. Nechať tomu druhému priestor. Naučiť sa klásť otázky. Nechať toho druhého aby povedal, čo má na srdci. Nepoučovať ho a neradiť mu – ak nemá o to záujem. S mnohými črtami komunikácie máme problém aj bez Aspergera. Dávid venoval čas tomu, aby svoju komunikáciu zlepšil.

    Spoznať lepšie partnera

    Ani tretí krok nie je čisto o Aspergerovi. Jednoducho sa Dávid snažil spoznať čo najviac svet Kristen. Jej kamarátky, obľúbené obchody, čo má rada a ako trávi čas. To mu neskôr pomohlo pri výbere darčekov. Ale aj pri spoločných rozhovoroch – popri pracovných či rodinných problémoch, tak mal vždy po ruke tému, ktorá bola Kristen blízka a zároveň hovorila o tom, že mu na nej záleží. Záujem o jej svet mu znovu otváral dvere k jej srdcu.

    Popracovať na emóciách

    Štvrtý krok súvisí s druhým a opäť je viac o Aspergerovi. Sú to emócie a zrkadlenie. Emócie možno prirovnať k intuícií – vďaka emóciám vieme – vycítime, kedy je ten správny čas a ako ten druhý na tom je. To sa nedá racionálne odvodiť a umocniť :). A s tým má človek s Aspergerom problém. Je to spojené aj s komunikáciou – vedieť sa vcítiť do toho druhého a jeho pocitov. Ak je človek s Aspergerom naozaj v niečom geniálny, tak je to pozorovanie. Dávid si uvedomil, že hoci necíti tak, ako ostatní ľudia, mnohé dokáže odpozorovať. A keď začal viac komunikovať, tieto dve veci začal spájať k sebe. A tak hoci stále mnohé necítil, naučil sa ako správne a vhodne reagovať na rôzne prejavy a emócie v určitých situáciách. A v tom mu pomohli práve rozhovory s Kristen – čo cíti a ako sa cíti v tej ktorej situácií, čo očakáva a čo potrebuje. Doslova sa naučil emóciám, hoci ešte stále ich obsah je mu do veľkej miery cudzí.

    Byť viac do voza aj do koča

    Piaty krok je čarovný a roztomilý. Človek s Aspergerom má často veľmi špecifické záujmy. Dokáže neskutočne veľa času a energie venovať veciam, ktoré ostatným pripadajú ako neužitočné. Ak sa im podarí toto svoje nasadenie usmerniť na niečo užitočné – menia sa na veľmi prelomových a revolučných mysliteľov, ktorí obohacujú svet a prichádzajú s postupmi, ktoré prinášajú veľké a pozitívne zmeny. Často sa však venujú niečomu menej prínosnému. Ale hlavne, pohltení tým čo ich nadchlo, sú v bežných a každodenných veciach ako sú domáce práce či trampoty rodinného a manželského života tak trochu nepraktickí. Ich veľmi silnou stránkou je intelekt. Každý siedmy / desiaty človek s Aspergerom má IQ nad 130. Dávid sa rozhodol využiť práve tento fakt a začal si písať postupy – začal si na kartičky písať, čo je dôležité (a ako sa zachovať v určitých veciach). Od toho čím by Kristen pomohol, cez veci ktoré sú dôležité pre ňu, pre deti, či jednoducho pre rodinu ako celok. Učil sa praktickosti. Mnohý tým veciam nechápal – to akože fakt? Ale ak to bolo dôležité pre Kristen a deti a oni sú dôležití pre neho – začal to robiť. Začal sa meniť na muža domáceho, druh praktický a pozorný.

    Nechať veci plynúť

    Ľudia s Aspergerom majú svoje rituály, zvyky a predstavy. Tie ich udržujú v určitom móde. Vďaka nim majú všetko pod kontrolou a svoj pokoj. Všetko je to však časovo náročné a nepraktické. Okrem toho, je ľahké ich z tohto pokoja „vyhodiť“. A tak šiestym krokom – úlohou ktorú si Dávid dal, bolo učiť sa plávať s prúdom. V praxi to znamenalo okresávať čas ktorý venoval svojim rituálom a nelipnúť na predstavách. Mnohí ľudia s Aspergerom majú sklon k perfekcionizmu. Je to veľmi náročný životný štýl. A vzhľadom na ich zvyky a rituály to ich stav ešte len zhoršuje. A preto začal sa robiť veci tak, aby ich robil naplno (nikto nepovedal, že sa má flákať), ale prestal sa fixovať na výsledok. Niekedy môžete urobiť všetko preto aby ste uspeli a výsledok sa nedostaví. Ale problém nie je vo vás. Dôležité je, že ste preto urobili všetko. A práve v tom je spokojnosť. Výsledok vôbec nemusí korešpondovať s nasadením. Vezmite si človeka, ktorý nemá nadanie na matematiku, horko ťažko dostane dvojku, hoci učivu venoval oveľa viac času než jednotkár, ktorý to nadanie má…

    To pekné ponechať

    Siedmy krok je v mnohom prelomový. Kristen od Davida nechcela, aby radikálne a úplne zmenil svoj život. Veď mnohé z jeho prejavov sa jej stále páčili a pre mnohé si ho zamilovala a vybrala. Dávid sa totiž chcel radikálne zmeniť. Kristen však od neho chcel len premenu – v niektorých veciach okresať črty a vyjsť jej v ústrety. A to nie je nereálne. Meníme sa tak či tak a malá zmena je reálnejšia…

    Milovať tých správnych ľudí

    Ôsmy krok je opäť spätý s Aspergerom. Ak sme písali o emóciách, komunikácií či zrkadlení, musíme písať aj o socializácií. Jednoducho pre človeka ktorý je v emóciách stratení ako beduín v piesočnej búrke, je veľmi ťažké sa vyznať v ľuďoch a hlavne, kto to s ním myslí dobre. Pozorujú reakcie ľudí, učia sa správne reagovať, ale často sa v tom strácajú a mnohí z ich okolia to zneužijú. A preto pre nich v snahe vyjsť ústrety ľuďom – je ťažké spoznať kto to s nimi myslí dobre. Preto je dôležité, aby si budovali úzku skupinku ľudí, ktorých názor bude pre nich dôležitejší, než názor ostatných. Ani my čo Aspergera nemáme, nepotrebujeme byť zadobre zo všetkými a ani to nie je možné.

    Žiť pre prítomnosť

    A deviaty krok je učiť sa prítomnosti. Ako už bolo naznačené, ľudia s Aspergerom rozmýšľajú široko a do hĺbky. Ľahko tak unikajú z tohto sveta do svojho paralelného :). V bežnom živote to často nie je praktické. Mnohé úlohy, ale aj povinnosti si vyžadujú zapojiť nášho ducha a aj náš partner, či naše deti si zaslúžia pocit, že sme duchom prítomní. Pokojne pritom siahnite po mindfulness – viac tu: https://dennikn.sk/blog/2232895/ako-sa-naucit-vsimavosti-alebo-koncepcia-mindfulness-v-niekolkych-krokoch/.

    Spontánnosť nadovšetko

    Ako ste si isto všimli, máločo tak dobre charakterizuje človeka s Aspergerom, ako schopnosť premýšľať. Táto schopnosť im pomáha osvojiť si vzorce správania, komunikovať, naučiť sa čo a kedy sa očakáva. Pomáha im to stanoviť ci ciele a postupy. Ale je v tom aj ich slabou stránkou. Ten druhý nie je projektom, ale skutočným človekom. A tak posledným krokom je aspoň trochu spontánnosti do postupov :). Jednoducho aby v snahe priblížiť sa k druhým nezabudol, že to nie je vedecký projekt. Je v tom kus nespútanosti, živelnosti a spontánnosti. Nebyť predvídateľný. Na všetko nie sú postupy. Toto je pre nich asi najťažšia výzva. Bolo by pre nich ľahšie dostať úlohu – v 10 úlohe nebuď predvídateľný a urob niečo inak. Ale kto povedal, že sa im to musí podariť hneď?

    Čo je Aspergerov syndróm

    Ako prvý Aspergerov syndróm opísal rakúsky psychiater Hans Asperger v roku 1944 v článku s názvom Autistische Psychopathen im Kindersalter. Asperger si u svojich pacientov všimol problém v sociálnom správaní, zvláštnosti pri komunikácií, obmedzené záujmy a motorickú neobratnosť. Myslel si, že ide o poruchu osobnosti a nazval ju autistickou psychopatiou. Tento termín v roku 1981 nahradili pojmom Aspergerov syndróm na počesť psychiatra Aspergera. O rozšírenie tohto pojmu sa následne zaslúžila britská lekárka Lorna Wingová.

    Rozdiel medzi Aspergerom, autizmom a schizoidnou poruchou

    Dodnes možno hovoriť o určitej blízkosti medzi Aspergeromautizmom. Pri obidvoch dochádza k narušeniu v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a vzorcov správania. Preto sa o Aspergerovom syndróme píše, ako o poruche autistického spektra. Medzi odborníkmi sa vedie diskusia, ako ich odlíšiť. Niektorí vnímajú Aspergera ako extrémny variant normálneho vývoja s tým, že je tam nižšia schopnosť komunikácie a predstavivosti. Ďalší tvrdia, že oproti autizmu tu je vyššie IQ.

    Okrem toho je tu blízkosť so schizoidnou poruchou. Spája ich precitlivenosť a nedostatok empatie. Tá deliaca čiara medzi nimi prechádza cez magické a bizarné myslenie, zvláštne záujmy, excentrické správanie, paranoidne myslenie, sociálnu utiahnutosť či psychotické epizódy s halucináciami a bludmi. Tieto prejavy sa spájajú viac a komplexnejšie so schizoidnou poruchou, ale niektoré z nich aj s Aspergerom. Preto niektorí tvrdia, že hranica je nejasná, prípadne že nie je.

    Špecifickosť Aspergerovej poruchy

    Pre mnohých odborníkov je Aspergerova porucha samostatnou poruchou.

    Vo všeobecnosti má svoje špecifiká a aj pri ľuďoch s Aspergerom možno vidieť veľa odlišností. V podstate sú tu dva extrémy. Na jednej strane ľudia, ktorí majú problém spolupracovať s druhými, komunikovať s nimi, majú svoje rituály a ľahko prídu o svoj pokoj a na strane druhej ľudia, ktorí na rozdiel od bežných ľudí sa odlišujú akurát tím, že sú trošku naivní, nezrelí a utiahnutí. Nie sú tak otrlí a životom zušľachtení. Väčšina ľudí s Aspergerom sa nachádza niekde uprostred.

    Ak by sme to zjednodušili, emocionálne a sociálne zaostávajú za svojím vývojom. Ich reakcie sú preto nezrelé, ťažšie je preto pre nich pochopiť, čo cíti ten druhí a vcítiť sa do neho. V prejavoch a v gestikulácií sú dosť neohrabaní. Za týchto okolností je pre nich ťažké nadväzovať vzťahy a tak sa im skôr vyhýbajú. Majú svoj svet, kde ustrnú vo svojich rituáloch a zvykoch. Preto je pre nich ťažké túto rutinu narušiť. Sú spoľahliví a majú cit pre detail. Mnohí majú sklon k perfekcionizmu a do vecí sa púšťajú len vtedy, keď sú presvedčení že ich zvládnu. Je pre nich ťažké prijať kritiku, ale aj pochvalu, či povedať niekomu kompliment.

    Komunikácia a schopnosť vcítiť sa je kľúčová pri vytváraní vzťahov a pri začlenení do spoločnosti. Ľudia s Aspergerom majú problém zapojiť sa do svojej generácie. A preto buď hľadajú kamarátstva s mladším jedincami, ktorí sú im v istej oblasti bližší, alebo s dospelými ktorí ich zvláštnosť neriešia.

    V ich správaní sa ľahko objaví hnev a prudká zmena nálady. Akoby im chýbalo ukotvenie, zrelosť a primeranosť v prežívaní emócií.

    Majú bohatú slovnú zásobu, svojím prejavom už v detskom veku pripomínajú reč dospelých. Ale aj tu je pre nich problém odhadnúť, kedy toho druhého pustiť k slovu a idú si svoje. A ak ich niečo charakterizuje pri gestikulácií, potom je to problém sústrediť sa na rozhovor a zároveň sa pozerať tomu druhému do očí.

    Ak sme v úvode spomínali motorickú neobratnosť, je to manuálna zručnosť. Myslí sa tím zaväzovanie šnúrok, obliekanie, používanie príboru, jazda na bicykli, netypické pohyby (beh / chôdza), či problém s uchopením pera.

    S Aspergerom sa spája aj porucha pozornosti, teda problém pozornosť udržať, problém sústrediť sa, presmerovať pozornosť a aj zapamätať si. Mnohí tiež majú problém organizovať či plánovať, majú problém odolať impulzívnemu konaniu a problém so sebareflexiou…

    Aby bolo jasné, človek s Aspergerom má záujem o ľudí, ktorí sú okolo neho a záleží mu na nich. Len ich svet je natoľko vzdialení tomu jeho, že je pre neho záhadou, čo si myslia a cítia. Nie, že by sa nezaujímal, len má problém to pochopiť. Majú hlboký svet a silné emócie, len im nedokážu úplne porozumieť a vyjadrovať ich. A preto následne pri zrkadlení, majú problém ich spoznať aj u druhých. Mnohým veciam sa pozorovaním naučia, ale aj tak to nemajú „precítené a prežité“. Môžete si prečítať článok o tom, že človek má určité pocity v určitej situácií a ako mu môžete pomôcť, ale ak tú skúsenosť nemáte…

    Problém s diagnostikou v dospelosti

    Problém ľudí s Aspergerom nekončí pri tejto poruche. Približne u 65 % sa rozvinie časom afektívna porucha (teda porucha nálady) a u 25 % sa objaví obsedantno-kompulzívna porucha. Podobnosť a autizmom a neskôr presah do afektívnej poruchy, prípadne obsedantno – kompulzívnej poruchy, je príčinou problému s diagnostikou ochorenia. V dospelosti je to ešte zložitejšie. Často sa zamieňa so schizotypnou poruchou, schizoidnou poruchou, paranoidnou poruchou, atypickou depresiou, hraničnou poruchou a so schizofréniou.

    Ľudia s Aspergerom túžia po vzťahu (len si ho nevedia získať). Tím sa líšia od schizoidnej poruchy. Na rozdiel od hraničnej poruchy nemajú sklon k nevedomej manipulácií a strach z opustenia. Na rozdiel od schizofrénie tu prakticky absentujú bludy a halucinácie. Dochádza tiež k zamieňaniu s úzkostnou poruchou – pre nízke sebavedomie a vyhýbanie sa kritike a s anankastickou poruchou osobnosti – pre prehnaný perfekcionizmus a pedantnosť. To je však málo pre ich „zamieňanie“.

    Zaujímavosti o Aspergerovom syndróme

    Približne 85 % ľudí s Aspergerom má špecifickú záľubu, prípadne ich záľuba je bežná, ale venujú jej oveľa viac času, ako je bežné. A najmenej 70 % je precitlivených na určitý zvuk. Približne 50 % je precitlivených na čuch, prípadne chuť. Mnohí sú precitlivení na svetlo. A ďalší majú problém s preplnenými obchodnými centrami (teda s ľuďmi).

    Priemerný vek kedy dochádza k diagnostike Aspergerovho syndrómu je 11 rokov. U mužov je diagnostikovaný 4 až 6 x častejšie, než u žien. V súčasnosti s týmto syndrómom žije vo svete cca 68 miliónov ľudí.

    Zatiaľ sa nedá určiť, čo je presne príčinou vzniku tohto syndrómu. Pravdepodobne ide o komplex faktorov, kde genetika je len jedným z niekoľkých. V súvislosti s Aspergerom sa hovorí o poruche / vývojovej anomálií pravej hemisféry mozgu. Liek zatiaľ neexistuje. Človek s Aspergerom sa môže mnohým veciam naučiť a tak preklenúť rozdiely, dokonca aj zapadnúť do kolektívu. Stále však ide o veci skôr osvojené, než prežité – zistia a vedia, že sa to tak má, ale chýba im pochopenie prečo. Preto aj pri komunikácií tam stále bude istý pocit nepochopenia.

    Kniha Omluvy které zarveš, se nepočítajú prináša veľmi dobrý pohľad na Aspergerov syndróm z pohľadu toho, kto ho prežíva. A predovšetkým, prináša typy ako napriek tomu pracovať na vzťahu a preklenúť priepasť, ktorú Aspergerov syndróm vytvára medzi ľuďmi. Môžete na doplnenie siahnuť aj po knihe Projekt ideálna manželka – je to veľmi vtipný a veselý príbeh profesora s Aspergerom, ktorý sa snaží nájsť manželku a robí to pre Aspergera typickým spôsobom – vytvorí si projekt :). O vzťahu dvoch ľudí s Aspergerom hovorí film Zamilovaní blázni. Mnohí ľudia s Aspergerom majú problém nájsť niekoho, kto by im rozumel, prípadne sa boja nadviazať vzťah a preto nakoniec ostávajú sami. Alebo uprednostňujú vzťah s niekým, kto má tiež Aspergera, alebo pre koho nie sú emócie tak dôležité a určitý chlad vo vzťahu im nevadí.

    .

    Aby sme však túto časť nekončili negatívne, s Aspergerom sa spája veľa zaujímavých osobností: Isaac Newton, Albert Einstein, Thomas Jefferson, Vincent van Gogh, Ludwig van Beethoven, Thomas Edison, Carl Jung, Franz Kafka, Wolfgang Amadeus Mozart, Richard Strauss, Mark Twain, Bill Gates či Andy Warhol. Spomedzi súčasných osobností možno vypichnúť aktivistku Grétu, ktorá občas nevhodným spôsobom (impulzívne a nahnevane) upozorňuje na problémy sveta. Mnohí sa žiaľ venujú tomu ako a nie čo hovorí. V každom prípade zoznam významných osobností je naozaj dlhý. Je to niečo, s čím sa dá pracovať a napriek čomu možno nakoniec prežiť pekný život.Pripomína puknutú vázu, ktorá už nespĺňa pôvodnú funkciu, ale môže byť nádhernou dekoráciou a obohatiť život inak.

    - 15.03.2021

  • OBJEDNÁVKY KNIH KNIHKUPECTVÍ

    telefon:
    283 028 202

    provozní doba:
    8.00 – 16.00 hod.
    (každý všední den)

  • OBJEDNÁVKY KNIH JEDNOTLIVCI A ORGANIZACE

    telefon:
    283 028 203

    provozní doba:
    10.00 – 17.00 hod.
    (každý všední den)

  • REKLAMACE A DOTAZY E-SHOP

    telefon / e-mail:
    283 028 205
    kanclir@portal.cz

    provozní doba:
    8.00 – 16.00 hod.
    (každý všední den)