Jak procházet osudovými změnami

Ani Bůh prý není neomylný

Tištěná kniha (2019)

0 % 2 recenze

84 Kč

99 Kč −15 %, ušetříte 15 Kč

Dodání 1-2 dny

Doprava od 59 Kč Možnosti dopravy Od 1 000 Kč doprava zdarma

Tištěná kniha (2019)

Překladatel
Vrbová, Anna
Počet stran
200
Vazba
Brožovaná
Rok vydání
2019
Typ produktu
Tištěná kniha
Kód
13204201
EAN
9788026214304
Nakladatelství
Portál
ISBN
978-80-262-1430-4
Obálka v tiskové kvalitě
Stáhnout obálku

O knize  

Na obtížná životní období lze nahlížet různým způsobem. Autorka této knihy je nepovažuje za překážky, ale za „prahy“. Přirovnává život k přebývání v domě s mnoha místnostmi, do nichž můžeme vkročit teprve po překonání a zpracování příslušného prahu, tj. životní křižovatky. Sedm kapitol, psaných s typickým laskavým humorem a nadhledem, se zabývá tím, jak s co nejmenší újmou překonat důležité životní mezníky a přechodové situace, pozitivní i negativní, ať už se jedná o narození dítěte, sňatek, úmrtí blízké osoby nebo ztrátu zaměstnání. Tématy k úvahám jsou například strach spojený s takovouto změnou, osudovost životních zvratů, důležitost instinktu, omezení perfekcionismu, potřeba odstupu a nadhledu a nutnost změnu přijmout, nikoli ji popírat. Podobně jako u titulu Lidé plánují, Bůh se směje nás potěší příběhy z newyorského židovského prostředí, zdánlivě jednoduchá zamyšlení překvapující svým dosahem i odkazy na nejnovější psychologický výzkum. Sherre Hirsch je americká rabínka, spisovatelka a spirituální koučka. V Portále vyšla její kniha Lidé plánují, Bůh se směje.

O autorovi

Hirsch, Sherre

Další knihy autora

Recenze (2)

  • Autor recenze Tomáš Hupka Datum 22. 12. 2020


    Ako prechádzať zmenami - autor recenze: Tomáš Hupka

    https://dennikn.sk/blog/2125283/ako-prechadzat-zmenami/?ref=list

    Keď William Bridges napísal knihu Na prahu změn, zameral sa na horizont – víziu zmeny, ktorá dáva človeku zmysel. Túto knihu sme si už priblížili. Dnes si priblížime knihu Sherre Hirsch z vydavateľstva Portál: Ani Bůh prý není neomylný, v ktorej píše o drobných krokoch, ktoré pomáhajú zmenu uskutočniť a sú rovnako dôležité, ako vízia čo ďalej.

    V jednej múdrej knihe sa píše o kráľovi, ktorý dobre zváži svoje možnosti pred tým, ako vytiahne do boja. A ak nemá dosť síl na to aby vyhral, uzavrie mier / spojenectvo a počká na vhodný okamih. Nachádzame sa v podobnej situácií, potrebujeme dobre zvážiť svoje možnosti a uskutočniť zmenu v tom správnom čase.

    Zmena ako prechod

    Väčšinou sa na zmenu pozeráme s obavou, pretože nevieme čo prinesie a tak trochu sme si zvykli na svoj doterajší život. Možno si aj vieme predstaviť, že by niečo bolo lepšie, ale bojíme sa, že by nemuselo a tak radšej ostaneme pri tom starom.

    Možno by nám pomohlo, keby sme na zmenu pozerali ako na dom s množstvom miestností. Zmena je tým prahom ktorým prejdeme, keď prechádzame z miestnosti do miestností. A dom predstavuje náš život. Pretože aj keď prechádzame zmenami, sme to my a je to náš život. Nie je to niečo cudzie, čo sa nás nedotýka. A keďže k zmenám dochádza, je len na nás, či sa nimi necháme tu a tam strhnúť, alebo ich aktívne budeme usmerňovať, prípadne ich budeme iniciovať v snahe nečakať na príležitosť a posunúť sa niekam ďalej.

    Ak sa obzrieme, celý náš život je plný zmien a prechodov. Prečo by to zrazu nemalo fungovať? Prekonali sme veľa náročných okamihov a zmena patrí k životu. Je však pravdou, že často je spojená s obavou, pretože nie vždy vieme, čo nás čaká a máme obavu, či to dokážeme.

    Zanechať istoty

    Rozhodnutia majú rôzne podoby. Niektoré sú bezprostredné a obyčajné, iné si vyžadujú dlhšie zvažovanie, prípadne aj potrebu poradiť sa. Niektoré ovplyvnia len prítomnosť a iné na dlho ovplyvnia náš život, prípadne aj život ľudí okolo nás.

    Či sme so svojím životom spokojní viac, alebo menej, poskytuje nám určité zázemie. Nachádzame tu istoty a to dokonca aj vtedy, keď nie sme spokojní. Často musíme byť veľmi nespokojní, aby sme niečo zmenili, pretože zmena je náročná a tak radšej ostávame pri svojom starom živote.

    Možno je na čase zmeniť pohľad na zmenu. Nevnímať tú obavu – čo to môže priniesť a či to zvládneme a čo to bude stáť, ale vnímať zmenu ako príležitosť. Nepoznám človeka, ktorý by miloval zmeny. A o človeku ktorý často robí zmeny sa hovorí, že je nestály. So zmenou sa vždy spája množstvo otáznikov a preto je pochopiteľné, že zmena je náročným okamihom. A aby toho nebolo málo, mnohé zmeny pochopíme a doceníme až postupom času.

    Jedna z vecí ktorej som sa počas rozhovorov s ľuďmi naučil je – sprevádzať ich. Pomáhať im pri hľadaní odpovedí. Ale tie rozhodnutia musia byť nakoniec ich. Je to ich život. Mnohé veci nemusia ani oni sami postrehnúť a nemusia ich dokázať odovzdať a tak je ťažké sa úplne do nich vcítiť. Avšak nakoniec, tá zodpovednosť je na nich. Keď sa nám niečo pokazí, môžeme vyhľadať pomoc, ale náš život si musíme usporiadať sami. Ostatní nám môžu poradiť, ale to rozhodnutie musí byť naše, ak si za ním máme stáť.

    Prekonať strach

    Určitá neistota k rozhodnutiu patrí. Asi nikdy nebudeme mať istotu a poznať odpovede na všetky otázky. A tak v určitom okamihu sa musíme rozhodnúť a nemôžeme čakať do nekonečna. Ak čakáme na znamenia, nemusia prísť. V rozhodovaní nám pomôže ak akceptujeme skutočnosť, že nemusíme poznať všetky odpovede na naše otázky. Ak budeme čakať na všetky odpovede, možno nevykročíme nikdy…

    Je úplne prirodzené, že zoči voči zmene cítime obavu. Je znakom pokory že premýšľame nad tým, či na to máme. A je prirodzené cítiť strach. Lenže strach často nemá racio. Nie je opodstatnený. Strach je niečo, čo si nesieme so sebou ako ľudský rod a má nás chrániť pred ohrozením. Ale nie je dobré, ak nám bráni v napredovaní, pretože rozum vo všetkom vidí ohrozenie. Zmena nie je šelmou ktorá čaká pred jaskyňou, aby nás zožrala.

    Okrem toho, dosť proti nám hrá aj skutočnosť, že na to dobré zabúdame a zlé si pamätáme. Inými slovami, v našom živote je veľa úspechov, ktoré by nám mohli dať silu vrhnúť sa do zmien, ale my si radšej pripomíname obavy, kedy sa nám niečo nepodarilo a máme pocit, že sa to znova nepodarí. Koľko krát nás viacero ľudí pochválilo, no stačila jedna kritika a už sme boli na dne so sebavedomím. Aj v tomto nás zväzuje minulosť naša aj nášho ľudského druhu. Ak sme zažili niečo zlé, táto skúsenosť sa do nás vryla a my urobíme všetko preto, aby sme sa jej vyhli. Nie je to vedomé, racionálne, či premyslené. V podstate je to pud sebazáchovy.

    Nebáť sa

    Bojíme sa vydať cestou zmeny, pretože sa bojíme neúspechu. Ale ešte viac sa bojíme toho, že sa potvrdia naše obavy. Ak neuspejeme, potom sa utvrdíme v tom, že chyba je na našej strane a že inak to vlastne nebude. Kým to neskúsime, môžeme popierať a snívať. A pritom, každý z nás má svoje miesto vo svete, má svoje poslanie a dary, nikto ho nemôže zastúpiť a jeho cesta by ostala nevyšliapaná, ak by v napredovaní nepokračoval, alebo to vzdal.

    Bojíme sa, že zlyháme. Ale my zlyhať môžeme! Je skôr úlohou stroja aby krok za krokom robil operácie bezchybne. K človeku patrí omylnosť, ale aj snaha neostať pri rovnakej operácií. Nie je znakom pokroku a veľkosti ľudského ducha, že stále napredujeme a zdokonaľujeme svet okolo nás? Nerobíme to isté stále dokola. Tu a tam objavíme niečo lepšie a k tomu patrí množstvo pokusov, ktoré keď sa odohrávajú, hodnotíme to ako zlyhanie, ale pri pohľade späť ich vnímame ako nevyhnutné. Nie je hanbou zlyhať, to k životu patrí. Dôležité je pokúšať sa znova a znova a ak zlyhať, tak inak, či novým spôsobom. Ako keď sa pokúšate dosiahnuť nejaký cieľ a krok za krokom skúšate rôzne stratégie. Vyskúšať rôzne možnosti jednoducho patrí k hľadaniu riešenia. Bez zlyhania by sme nenapredovali.

    Zlyhanie by nás malo viesť skôr k pokore, než k strachu. Pretože pokúšať sa o niečo znova a znova vedie k pokore. Nie sme dokonalí. Zlyhanie nás nesmie viesť k strachu, pretože ten by nás ochromil a už by sme nevykročili, prípadne by rozhodnutie musel urobiť niekto za nás, alebo by nás k nemu dotlačilo okolie či okolnosti. Nedovoľte, aby o dôležitých rozhodnutiach vo Vašom živote rozhodoval strach. Môžete urobiť chybu, to patrí k životu. Ale neskĺznite do situácie že sa nerozhodnete, pretože sa bojíte.

    Správny okamih

    Naše obavy sa môžu ukázať, ako skutočné. Niekedy to naozaj bude katastrofa. Ale nikdy to nebude tak zlé, ako sme si mysleli – pretože máme tendencie podceňovať seba a preceňovať riziko. Skutočnosť je taká, že sme oveľa silnejší než si myslíme a šikovnejší. Možno si myslíte, že ostatní sú húževnatí a vy nie a v tom je ten rozdiel. Avšak húževnatosť sa spája s každým človekom. A tak, ak sa rozhodnete, máte v sebe silu prah prekročiť. Či to bude stačiť na úspech? Úspech závisí od množstva faktorov a Vaše odhodlanie a nasadenie, je len jedným z nich. Koľko vynálezcov predbehlo svoju dobu a ich nápad niekto docenil až po ich smrti. Jednoducho úspech nie je cieľom. Ale tu a tam sa úspech dostaví. Vždy vás však môže hriať pri srdci skutočnosť, že ste sa snažili a pokúsili niečo dosiahnuť.

    V našom živote prichádzajú okamihy, kedy niečo dosiahneme a sme s tým spokojní. A tak to má byť. Treba vedieť veci doceniť a vychutnať. Ale zároveň sa treba vyhnúť tomu, že ostaneme stáť na jednom mieste. Zmena k životu patrí. Nečakajme, kým nás okolnosti donútia k zmene, ale rozhodnime sa pre zmenu, keď cítime že stagnujeme a prešľapujeme na mieste. Hovorí sa, že v najlepšom treba prestať. Mnohí objavili čaro posúvať sa ďalej, keď sú na vrchole – niečo dosiahli a preto sa posunú ďalej. Vyhli sa stagnácií, zápasu s poklesom a súboju kto z koho. Je nevyhnutné do konca (vyhorenia) bojovať o pracovné miesto, ak inde by si vás vážili viac, alebo by ste aspoň mali normálne zázemie a kľud na prácu?

    Často lipneme na starom živote. Ak zmena k životu patrí, prečo míňať silu na niečo, čo už nefunguje (ak nie je šanca, že sa to zmení). Vedieť rozlíšiť tieto dve veci – či sa veci môžu zmeniť, alebo nie, je umenie. Zmyslom zmeny nie je zahodiť to pekné, čo znovu môže obohatiť. Ale zanechať to, čo nás drží na mieste, čo sa nezmení k lepšiemu a skôr či neskôr nás stiahne nadol.

    Veriť sám sebe

    Nie je pre nás ľahké si veriť. Prichádzame na svet v situácií, kedy sme odkázaní na iných. Pomaly sa z toho dostávame, ale za cenu toho, že sa porovnávame s druhými a navzájom konfrontujeme. A keďže je to často situácia kto z koho, ostávame na pomedzí a v neistote. Som dobrý, zlý? Vzácny, bez hodnoty? Strácame zo zreteľa, že sme vzácni, hoci sme iní. A tak do života vstupujeme s pochybnosťami. Porovnávanie s ktorým sme konfrontovaní celé detstvo a dospievanie, nás k zdravému sebavedomiu nepriviedlo. To môže skôr zdravé zázemie v rodine a dobré vzťahy. A to je dnes vzácnosť…

    Naša viera v samých seba môže byť otrasená, ale nikdy úplne nevymizla. Môže byť udupaná, ale nemôže zmiznúť. Nízke sebavedomie je často spojené s dvoma vecami. Porovnávanie s druhými a s chybami. Porovnávanie má zmysel, ak sa inšpirujeme inými. A chyby? Bez chýb by nebolo možné napredovanie. Pozrite sa na vedecký pokus. Musíte to celé premyslieť, stanoviť si hypotézu, načrtnúť všetky možnosti a rad radom ich podrobíte skúmaniu. A kým dospejete k správnemu výsledku, nejaký čas to potrvá. Možno je na čase vnímať neúspech ako niečo, čo patrí k úspechu, pretože správnemu kroku predchádza veľa nesprávnych, ale každým nesprávnym sme bližšie k tomu správnemu.

    Videli ste film Na hromníce o den více? Ten chlap prešiel istým prechodom, od užívania si a zúfalstva, až k zmyslu – deň čo deň pracoval na tom, aby získal srdce ženy, ktorú si zamiloval. Deň čo deň hľadal odpoveď na otázku, ako uspieť. A úspechu predchádzalo množstvo pádov. Keď sa obzrieme za celým jeho snažením, každý neúspech bol dôležitý pre dosiahnutie úspechu. Chyby sú tu na to, aby sme sa posunuli ďalej. A nič nehovoria o našej hodnote.

    Stáť si za rozhodnutím

    Naše rozhodnutia sprevádzajú pocity. Pocity sú dôležité, hovoria niečo o nás a o situácií v ktorej sa nachádzame. Ale sú prchavé a nestabilné. Často sa menia časom a stačí málo a výrazne sa zmenia. Preto sa treba vážne zaoberať pocitmi, ale nerobiť dôležité rozhodnutia len na základe pocitov. Nedovoľte pocitom, aby držali kormidlo. Pocity sú dobrým sluhom, ale zlým pánom.

    Často si myslíme, že keď príde na rozhodnutie, existuje jediné správne riešenie. Ale skutočnosť nie je čiernobiela. Niektoré rozhodnutia sú lepšie a niektoré horšie. A aj tie lepšie a horšie majú medzi sebou množstvo odtieňov. Vnímať svet čierno – bielo nás vedie k perfekcionizmu. Ale život nie je dokonalý. Ak by život bol dokonalý, potom každá naša snaha by mala byť ocenená úspechom, ale tak to nie je. Preto nemá zmysel odvádzať svoju hodnotu od úspechu. Dokonalosť je ilúzia. Neexistuje návod, ako byť dokonalým… ale je veľa ciest, ako byť naozaj dobrým… v rôznych rolách, či už ide o profesiu, alebo súkromie.

    Často nás o spokojnosť oberá predstava. A tak si nedokážeme doceniť a vychutnať to, čo máme a ženieme sa za niečím, čo nemáme. A čo je často len ilúziou. Naša motivácia k zmene by mala byť skutočná. Neusilujme o niečo, čo neexistuje.

    Máme právo zlyhať

    Je pre nás ťažké to prijať, ale niekedy je zmena najlepšou cestou, ako spoznať odpoveď. Napriek neistote, strachu, obavám a váhaniu. Nemyslím tu na bezhlavé vrhanie sa do dobrodružstva znova a znova. To je nestálosť a nezrelosť! Myslím tým, že niekedy naozaj nevieme, čo nás čaká a nič nás na to nemôže pripraviť a keď zmena nastane, cítime sa veľmi dobre a máme pocit, že je to presne to, čo sme hľadali. Niekedy netreba čakať, pretože situácia nie je optimálna, ale lepšia nebude. Niekedy je to naozaj riziko. Ale žiť stále na istotu, by bola nuda…

    Nie na všetko nás rodina, priatelia, škola, vzdelávanie a spoločnosť pripravia. Niekedy naozaj nevieme, čo sa stane. Nemôžeme sa na to pripraviť. Ale keď zmena prebehne, posunieme sa ďalej a mnohé veci zrazu budú dávať zmysel.

    Ak sme vyššie spomenuli, čo všetko nás limituje a bráni nám na ceste k prekročeniu prahu a k zmene, treba spomenúť aj selektívne vnímanie. Často vnímame len to, čo chceme. Nevnímame pravdu celú, len tú časť, ktorá sa nám páči. Prečo to robíme? Je v tom kus strachu, ale aj neistota. Znovu sa opierame na to známe a neznáme vnímame ako hrozbu. A ľpenie na tom známom nás zväzuje a bráni nám urobiť zmenu. To iné a neznáme však nie je niečím zlým. Skôr je možnosťou, o ktorú sa rozšíri naša ponuka. Poznávať nové nám dáva viac možností a možno to nové, nás naplní viac, než to, čo nás sprevádzalo doteraz.

    .

    Každá zmena je dôležitá. Každá nás posúva dopredu a každá utvára náš svet. Strach a obavy sú dôležité, ale nemôžu rozhodovať o našom živote. Spoznávanie sveta nie je o hrozbách, ale o možnostiach. Nehľadáme to, čo nás zraní novým spôsobom, ale čo nás obohatí a posunie ďalej. K napredovaniu patria aj chyby, ale tie sú dôležité pre samotné napredovanie. Život je neustálou zmenou a jediné čoho sa treba báť je, že sa prestane meniť. Pretože plnosť života je v napredovaní a čím je napredovanie, ak nie zmenou?

    Možno k zmene pohľadu na zmenu a ako ňou prechádzať sa pre mnohých ukrýva v židovskej a neskôr kresťanskej tradícií. Tu nachádzame príbeh Boha, ktorý postupne tvoril svet. A zakaždým bol spokojný s tým, čo v ten deň vytvoril. Nehovoril však o dokonalosti. Svet nebol stvorený ako dokonalý, ale ako dobrý! A v tom je veľký rozdiel. Človek je dobrý, ale chybuje a tak často urobí niečo zlé. Má sa snažiť o niečo veľké, ale tým nie je dokonalosť a už vôbec nie perfekcionizmus. Boh svet stvoril a predsa prišlo k nezhodám v raji a k potope. A preto máme zmenu vnímať ako proces, ktorý je namáhavý a ktorý nás posúva ďalej. Aj keď občas chybujeme a niečo sa nám nepodarí..

    Přečíst celou recenzi Zavřít
  • Autor recenze Šárka Kubcová Datum 30. 9. 2020


    Hirsch, Sherre: Ani Bůh prý není neomylný - autor recenze: Šárka Kubcová

    Lidé plánují, Bůh se směje. Naprosto geniální, stručná věta, která zcela trefně vystihuje a shrnuje podstatu celého našeho života. Takto s lehkým humorem, neopomíjejícím však celou hloubku a složitost života, dokázala Sherre Hirsch popsat běh světa a nazvat tak i svou první knihu. Pokud jste ji četli a nadchla vás, případně pokud jste ji nečetli, ale zaujal vás její název, který odráží energický a optimistický elán autorky, se kterým k životu přistupuje, budete se stejnou dychtivostí číst i její novou knihu, která právě vychází v nakladatelství Portál. Pro svou knihu našla Sherre Hirsch opět zcela fantasticky výstižný název Ani Bůh prý není neomylný s podtitulkem Jak procházet osudovými změnami. Sherre Hirsch je newyorská rabínka a spisovatelka a již toto specifické spojení dává tušit, že číst bude rozhodně o čem.

    Ani Bůh prý není neomylný… když víme, že i „velký šéf“ udělá občas „přehmat“ a odpustí si to, není třeba se tedy hroutit a k vlastním životním omylům přistupovat stejně, tedy brát je jako poučení, výzvu k jejich překonání a posunutí se dál. Ne vždy je to snadné. Sherre Hirsch svou knihu rozdělila do sedmi kapitol. Dodává v nich kuráž a ukazuje možnost jiných pohledů na nastalé „životní komplikace“, které tvoří v našich životech mezníky - prahy, před kterými se rozhodujeme, zda zůstat tam, kde jsme, či pomyslný práh, jaký máme doma mezi jednotlivými místnosti, překročit a jít dál.

    Při takovýchto rozhodnutích naplňují naši duši a srdce nejrůznější, ale velmi silné pocity nejistoty, strachu, obav a hlavu zaplavují neutuchající myšlenky nejprapodivnějšího charakteru, opět zpravidla zastrašujícího. Jak se s nimi vypořádat? Kterým hlasům naslouchat a které ignorovat? Jak rozpoznat obavy reálné od těch, které jsou výplodem fantazie a jen nás zrazují od statečného vytrvání v pokračování na naší cestě a brání nám tak ve štěstí? Myslíte si, že se vašemu životnímu příběhu co do obtížnosti a komplikovanosti nic nevyrovná? Že nikdo jiný nemá takové trápení, jako vy? Že váš smutek nikdy nepřebolí? Že vám se nikdy nemůže podařit nalézt toho pravého partnera, práci, která by vás naplňovala…? Sherre Hirsch vám na několika životních příbězích, včetně svého vlastního a členů své rodiny, ukáže, že záleží na tom, jak k celé situaci přistoupíte, jak se na věci podíváte. A pokud se za své trápení neschováváte a neplní-li Vám vědomě nějaké alibi pro další setrvání v ne zcela zdravé situaci, správnou cestu, vedoucí k vašemu štěstí či úlevě od nepříjemných pocitů, které nejsou trvalé!, najdete vždy.

    Tak se nebojte a vykročte svému novému životu vstříc, záleží opravdu jen na vás, a s podporou to půjde snáze. Třeba právě kniha Ani Bůh prý není neomylný, bude prvním impulzem k tomu, abyste se postavili svým obavám, vzali život do svých rukou a nenechali již ani minutu vašich životů protéci mezi prsty jen kvůli neopodstatněnému strachu. Začtěte se do slov Sherre Hirsch v jejích knihách, možná tam najdete právě to, co potřebujete…

    autor recenze: Šárka Kubcová
    Přečíst celou recenzi Zavřít