ROZHOVOR s prof. VIKTOREM LECHTOU, Ph.D.,
 spoluautorem knihy Když naše dítě nemluví plynule 

Pane profesore, Vaše nová kniha, kterou jste napsal s PhDr. Barbarou Králikovou, je na rozdíl od Vašich předchozích, odborných publikací určena hlavně rodičům. Co Vás přimělo ke změně cílové skupiny čtenářů? 
Bol to predovšetkým záujem rodičov o konkrétne „praktické“ informácie. Zdá sa, že po dvadsiatich rokoch od nástupu demokratických zmien aj naši rodičia prišli na to, že sa nevyplatí čakať, kým od-borník osloví rodiča, pretože sa tak môže stratiť veľa času; oveľa efektívnejšie je, ak rodičia aktívne hľadajú informácie, poradenstvo atď. Kým v rozvinutých západných krajinách bol tento aktívny postoj samozrejmým štandardom, rodičia u nás sa to najprv museli naučiť - zbaviť sa návykov centralizmu a asymetrického(submisívneho) vzťahu k odborníkovi. Práve takýmto rodičom je určená naša knižka.

Máte dlouholeté zkušenosti v léčbě poruch plynulosti řeči. Máte pocit, že situace v této oblasti zůstává stejná (stejné typy problémů, častost jejich výskytu apod.), nebo i zde může sledovat určité trendy? 
Existuje všeobecný trend akcelerácie vývinu detí, ktorý má mnoho príčin a mnoho prejavov. Jedným z prejavov v oblasti osvojovania komunikačnej schopnosti je aj skorší nástup obdobia tzv. vývinových neplynulostí v reči - u mnohých detí už okolo druhého roku života.

Vyskytují se poruchy řeči u dnešních dětí častěji než dříve? Pokud ano, v čem vidíte příčinu? 
Jednou z príčin je skutočnosť, že v dnešnej „výkonovej spoločnosti“ rodičia často uprednostnia ka-riérny postup, boj o pozíciu v zamestnaní, prípadne čakajú, že to dieťa „vyrastie“, a k terapeutovi sa vyberú, už keď je narušenie komunikačnej schopnosti zafixované. Svoju úlohu zohrali aj niektorí politici, ktorí pri transformovaní zdravotníctva tvrdili, že pri narušenej komunikačnej schopnosti ide iba o kozmetický problém, keďže tu zvyčajne „nejde o život“.

Někdy však nemusí jít o poruchu řeči, ale o vývojovou neplynulost, která časem odezní. Jak ji mohou rodiče od poruchy rozeznat? 
Presnú diferenciálnu diagnostiku musí, samozrejme, urobiť expert - terapeut. Niekoľko veľmi kon-krétnych návodov na základnú orientáciu pre rodičov však poskytuje práve naša knižka.

Každé malé dítě se vyvíjí trochu odlišně a asi nelze přesně říci, kdy a jak má začít mluvit. Co byste však doporučil rodičům u jejich dítěte sledovat? Co už by mělo být ve vývoji dětské řeči alarmující a kdy už byste volil návštěvu odborníka? 
Na riešenie tu pomôže analógia s chrípkou. Ak má dieťa chrípku, ktorá pretrváva dva - tri týždne, zodpovedný rodič neváha a navštívi odborníka...

Je koktavost dědičná? 
Dedičná je určitá dispozícia k vzniku zajakavosti. Spravidla sa na vzniku podieľa viacero príčin - v našej knižke sú konkrétne príčiny podrobne rozobrané.

Jaká je úspěšnost v léčbě koktavosti? Je zcela vyléčitelná? 
Najväčšie šance na odstránenie sú v predškolskom veku. Preto je aj ťažisko našej knihy práve v predškolskom veku (ale samozrejme, keďže knižka sa volá Naše dítě…, venujeme sa aj školskému veku).
Aj tu pomáha analógia s medicínou. Analogicky: pri vážnych ochoreniach tiež existuje najväčšia šanca na odstránenie v zárodku ochorenia; závisí od skorej intervencie, spolupráci s prostredím, rezistencie organizmu atď.

Zdá se, že téma neplynulosti řeči je nyní aktuální. V médiích existuje spousta poraden a diskusních fór s množstvím dotazů, mimořádný ohlas sklidil např. i film Králova řeč. Vítáte takovou popularizaci? 
Každá správna popularizácia môže pomôcť dobrej veci. Predstavitelia americkej asociácie pre zaja-kavosť boli dokonca na svetovej premiére tohto filmu. Na druhej strane je mnoho rádobyvtipných sitkomov a televíznych „vtipkárov“, ktoré dobrej veci nepomôžu a ľudí so zajakavosťou deprimujú.

Děkujeme za rozhovor, přejeme hodně zdraví a úspěchů ve Vaší další práci.

Praha 30. 5. 2011