Životný priestor človeka - autor recenze: TOMÁŠ HUPKAhttps://dennikn.sk/blog/3590436/zivotny-priestor-cloveka/Dnes sa nebudeme rozprávať o ideológií, hoci slovné spojenie životný priestor k tomu zvádza. Budeme hovoriť o životnom priestore človeka a silách, ktoré pôsobia medzi jedincom a skupinou.
Podkladom pre tieto úvahy nám bude kniha od Kurta Lewina pod názvom Teorie pole. Treba pripomenúť, že prvý krát bola uverejnená pred cca 90 rokmi. Ako veľmi bola vtedy prelomová, to len tušíme. Ale jej praktické uplatnenie (cez vzťahy) hovorí o tom, že je stále aktuálna a potrebná. Je to odbornejší text a predsa zaujímavý…
Kurt Lewin je pre mňa zaujímavým zjavom na poli psychológie. Má v sebe kus Rogersa a Maslowa. Hľadá cestu k pochopeniu každého človeka a k uchopeniu jeho jedinečnosti, originality a individuality.
Jeho kniha Teorie pole je doslova bojovým poľom, na ktorom sa najprv snaží vybojovať svoj boj o uchopenie skutočnosti a následne človeka, aby nakoniec cez človeka a jeho prebývanie v spoločnosti priblížil svoju teóriu poľa.
Pomerne dlho sledujeme zápas o humanizáciu psychológie a psychiatrie. Lewin sa rozhodol pre svoj zápas naozaj od piky. A začína od slova. Na počiatku bolo slovo…
Lewin prináša zamyslenie nad terminológiou. Aj mňa osobne práca so slovom fascinuje. Vždy som obdivoval autorov, ktorí zobrali slovo, sledovali jeho pôvod v rôznych jazykoch, priblížili vývoj jeho obsahu a odlišnosti, poukázali na rôzne odtiene (slová), ktoré sú podobné a predsa odlišné. Fascinovalo ma, keď v gréčtine či v latinčine som videl podstatu skrytú v slove (koreň slová / veci). Ako človek ktorý pracuje so slovom, si preto nesmierne vážim slovo ako nástroj. A vážim si aj Aristotela, ktorého Lewin kritizuje. Ja som kedysi začal písať magisterskú prácu z Aristotelovej Metafyziky… Hľadanie toho spoločného pre tvorenie pojmov a následne uchopenie, je základom poznania. A nikdy by sa nemalo vytratiť. Na ňom stojí poznanie.
Ale chápem aj Lewina keď hovorí, že práve pre to všeobecné, strácame cit pre to individuálne. V praxi človeka vďaka prejavom a symptómom zaradíme do „chlievika“ a máme pocit, že už o ňom vieme všetko. A pritom práve v tom odlišnom, sa zrkadlí hodnota a originalita. A v prípade terapie, odlišnosť príčiny problému, ale aj jeho odstránenie (terapie).
Lewin tu hovorí o nahradení Aristotela Galilejom. Ale mne sa viac „hodí“ siahnuť po Platónovi a jeho jaskyni. V jaskyni ľudia vidia len tiene, ktoré oheň vrhá na stenu jaskyne. Nevidia skutočnosť. V praxi pojem je tým tieňom a spoznanie jeho podstaty, je už tým, o čo sa Lewin snaží – neškatuľkovať človeka pojmom, ale uchopiť ho ako jedinca. Táto túžba zapadá do humanizmu v psychológií a psychiatrií.
Lewin k tomu dospieva cez miesto jedinca v spoločenstve, cez vzájomnú interakciu, ale aj vzájomný vplyv jedinca a celku. Preto ho vnímajú aj ako jednu z hlavných postáv gestalt terapie.
Je len škoda, že hoci mal vzdelanie ako lekár, psychológ, sociológ, biológ a filozof, tak pri teórií poľa siaha po matematike a fyzike a nie po filozofií. Ešte aj sociológia pre tú interakciu je vhodnejšia. Zbytočne je preto jeho teória zložitá a mnohým ťažšie dostupná. Vďaka fyzike Lewin často siaha po priestore a iných fyzikálnych pojmoch, preto aj jeho teória je aj topologická.
Možno práve preto je jeho teória prístupná a často uchopená cez spoločnosť a spoločenstvo – kde sa navzájom ovplyvňujú a na seba vplývajú jedinec a ostatní ľudia. Lewin tak položil základy skupinovej dynamiky. Zachová si človek jedinec svoju tvár? Nechá sa obohatiť? A čo ak sa nechá pohltiť? Môže naopak obohatiť všetkých ostatných? Tak ako človek je v pohybe a tak má svoju dynamiku, svoju dynamiku má aj skupina.
Správanie človeka je podľa Lewina determinované človekom a prostredím. Pole o ktorom v Teórii poľa hovorí, je životným priestorom. Nevníma ju ako klasickú teóriu. Hovorí skôr o množstve faktorov. Teória poľa hovorí skôr o kauzálnych vzťahoch, ktoré následne ovplyvňujú pohľad (teóriu).
Pri snahe priblížiť / vysvetliť teóriu poľa Lewin siaha po vzťahu dvoch ľudí. Problémy ktoré sa tu rodia, pramenia zo vzťahu medzi jedincom a jeho skupinou (tu skupinu tvorí partner, ale aj deti, či príbuzní). Skupina môže byť pomerne rozsiahla. Čím menej členov skupina má, tým výraznejšie skupinu zasahuje zmena správania jednotlivého člena. Jednotliví členovia môžu naozaj tesno spolupracovať, ale aj byť si vzdialení. Človek potrebuje skupinu a skupina potrebuje jednotlivca. Ak v ich vzájomnom vzťahu bude rovnováha, potom všetko bude fungovať tak, ako má. Človek má zaujať určité miesto a postavenie v skupine. Má určite úlohy a často musí zvažovať, ako veľmi sa má obetovať pre skupinu. Možno by jeho rozhodnutie uľahčilo uvedomenie si, že samotné rozhodnutie pre život v skupine, je spojené s potrebou obety. Otázkou je miera. Lewin píše o rastúcim napätí, ak dlhodobo túžby jedinca nie sú naplnené. O to viac, ak priestor ich realizácie je spojený so skupinou a v niektorých veciach sa nemôže realizovať inde. Varuje pred „nedostatkom“ ale aj presýtením. Nedostatok vedie k napätiu. A presýtenie vedie k nezáujmu. Uspokojenie a odstup je potrebný, aby sa znovu zrodila túžba. Je dosť možné, že v niektorých veciach jednoducho túžby a potreby budú odlišné a rovnováha nebude reálna. Určitý konflikt tak môže byť prítomný a pravidelne sa vracať. Asi treba otvorené napísať, že život v dvojici, alebo vo väčšej skupine (partner + deti) je spojený s istou obetou, môže byť spojený s odložením vízií, cieľov, s istým nepohodlím a áno, aj s istou únavou, frustráciou, dokonca aj s túžbami a potrebami, ktoré aspoň v danej chvíli nie sú uspokojené. O úplnej spokojnosti by bolo možné hovoriť pri živote v samote, kde to čo človek nemá a chce – to by si kúpil. Ale kvalita toho by bola nižšia, lebo to čo by mal, by nebolo spojené s láskou. Vo vzťahu – v tomto životnom priestore sa veľmi dobre ukazuje, ako veľmi skupina ovplyvňuje jedinca a ako veľmi sa jedinec obetuje pre skupinu. A preto je ťažké vnímať jeho príbeh ako všeobecný a skĺznuť do pozície keď povieme, že sa obetoval, ale nepoznáme tu jeho cenu, ktorú za to „položil“.
Okrem teórie poľa sa v zahraničných prameňoch a komentároch k Lewinovmu dielu spomína silové pole. Opäť je to pojem spojený skôr s fyzikou. Lewin tu hovorí o cieli, ktorý človek má a o silách, ktoré mu pomáhajú cieľ dosiahnúť, alebo naopak – bránia mu v tom. Toto poznáme aj zo vzťahu. Lewin tu však primárne myslí na osoby „zvonka“, ktoré sa snažia zasiahnuť do dynamiky tých dvoch. Preto si pravidelne tí dvaja potrebujú upratať v hodnotách a hlavne uvedomiť si, čo je v danej chvíli dôležitejšie.
V knihe Lewin píše o teorií poľa a učení. Hovorí viac aj o dynamike skupiny. A v neposlednom rade píše o konkrétnych príbehoch a príkladoch zo života. To všetko je v knihe prístupné a možno s tým pracovať, ak vás Lewinova teória zaujala …
Ak vám to príde moc známe a máte pocit, že nemenné, tak Lewin píše, že jedinec má rovnakú príležitosť ovplyvniť celok, ako celok ovplyvniť jedinca. A dôležité sú obe tendencie!
V doslovne knihy sa píše, že teóriu poľa nemožno vnímať hlavne a predovšetkým ako teóriu. Hovorí skôr o priestore, vzájomnej previazanosti a vzťahoch, ktoré tu panujú.
Kurt Lewin študoval na Mníchovskej, Freiburskej a Humboltovej univerzite. Bol jedným z predstaviteľov Frankfurtského školy. Prednášal a hosťoval na Cornellovej univerzite, Massachusetskom technologickom inštitúte, Dukeovej univerzite, ale aj Standforskej univerzite. V tých „veciach“ ktoré riešil, spájal poznatky spôsobom, ako by bol polyhistorom.