aždý se v životě pravidelně setkává se situacemi, které jsou pro něj psychicky náročné. Pro někoho více, pro někoho méně. Knížka by vás měla naučit základní dovednosti, které vám pomohou zlepšit kvalitu života. Je určena pro každého, kdo chce zlepšit svou duševní pohodu, ač už trpí závažnými obtížemi nebo nikoliv. I když vychází z různých terapeutických metod je psaná srozumitelným jazykem, bez odborných výrazů a je proto pochopitelná pro běžného člověka. Navíc je skutečně čtivá.

Kniha je rozdělena do 12 kapitol/schopností, které se snaží autorka ve vás aktivovat. Jedná se o: sebevědomí, pozitivní myšlení, regulace emocí a všímavost, sebepéče, komunikace a vyjednávání, zvládání stresu a úzkosti, vnímání hněvu, sociální vazby a zdravé vztahy, zdravé tělo i mysl, řešení problémů a flexibilita, rozvíjení smyslu a účelu, zvládání krizí a ztrát.

Každá kapitola obsahuje objasnění pojmu, proč lidem chybí daná schopnost, zamyšlení nad otázkami pro zjištění, zda se vás toto téma týká, jak dané schopnosti rozvíjet, témata k diskusi, úkoly k procvičování vedoucí k posílení dané schopnosti, skutečné příběhy dospělých i autorky, shrnutí kapitoly. Kapitoly můžete procházet každou zvlášť dle toho, která vás zajímá, pracovat na nich postupně podle momentální potřeby. Nepředpokládá se znalost kapitoly předešlé.

Kniha mě obohatila o poznatky jako: naučit se poděkovat, když mě někdo pochválí, dávat si sama kladné zpětné vazby i za maličkosti, jak se uklidnit nebo povzbudit pomocí smyslů, jak si předem nepřipouštět něco negativního a být tak víc šťastná. Naopak mě upozornila, abych neskákala lidem do řeči, volila jinou formulaci vět, která druhého neurazí ba naopak v něm vyvolá pocit opačný. Věřím, že každý z vás v knize objeví několik situací, se kterými se ztotožní a dostane odpovědi, jak dané schopnosti v domácích podmínkách rozvíjet a lépe je zvládat.

V našom živote pravidelne čelíme situáciám, ktoré sú pre nás náročné. Nie je ľahké ich zvládnuť. Často musíme siahnuť na dno svojich síl. Čo keby existoval spôsob, ako zlepšiť svoju schopnosť čeliť nepriaznivým okolnostiam a byť vnútorne odolnejší? Dnes si povieme niečo o odolnosti…

Medzi schopnosti a vlastnosti ktoré sú v dnešnej dobe veľmi cenné a dôležité, patrí odolnosť. Za týmto slovom sa skrýva množstvo úlomkov, vďaka ktorým sme vnútorne silní a máme dosť síl. Stephanie Azri vo svojej knihe Aktivujte svou psychickou odolnost popisuje 12 krokov, ako byť odolnejší. Je to akoby 12 druhov ochrany, vďaka ktorým citadela našej duše odolá rôznym atakom a nepriateľským útokom. Prijmite pozvanie na túto cestu…

Sebavedomie

Za mnohými problémami ktoré sa riešia v terapií, je práve nízke či nedostatočné sebavedomie. Sebavedomie je pritom dôležité a má svoj podiel na tom, ako sa vieme vyrovnať s negatívnymi udalosťami.

Sebavedomie pritom nie je niečo, čo je možné „dodať“. Musíme ho mať a vychádza z nášho vnútra.

Existujú rôzne dôvody, prečo s ním máme problém. Ak dáme bokom kritickú výchovu, naučené správanie či genetiku, veľmi často je príčinou stres. Keď sme preťažení, robíme chyby a prestaneme si dôverovať. Ale aj keď sme unavení chýbajú nám sily a podľahneme pochybnosti – či na to máme.

K prejavom nízkeho sebavedomia patria: veľká sebakritika, pocit že druhí sú lepší, zľahčovanie komplimentov a slov uznania, negatívne sebahodnotenie a seba ponižovanie – to dobré je náhoda a to zlé je nami – naša neschopnosť.

Osoby s nízkym sebavedomím majú strach zo zlyhania a z odsúdenia. Preto často hľadajú dôkazy o tom, že nebudú mať úspech a že sa im „to“ nepodarí. Akoby sa snažili odhovoriť samých seba od toho, aby to vôbec skúšali. A niektorí siahnu po opačnom extréme a zamerajú sa na výkon (a skĺznu do perfekcionizmu).

Nízke sebavedomie nie je poruchou. Ale existuje súvislosť medzi nízkou odolnosťou, starostlivosťou o seba a seba poškodzovaním. A čím nižšie sebavedomie máte, tím väčšie je riziko ďalších problémov. Zamyslite sa nad tím, čo je príčinou vášho nízkeho sebavedomia.

Prvým krokom k zmene je prijať fakt, že to je možné a máte to vo svojich rukách. Musíte však sami chcieť. A prestaňte sa porovnávať s inými. Porovnávanie je dobré ako inšpirácia. Ale nič nehovorí o Vašej hodnote. Zamerajte sa na svoje dobré stránky. Máte byť na čo pyšní. A na ostatnom sa dá pracovať. Učte sa pochváliť samých seba. Povzbuďte samých seba. A bojujte s negatívnymi myšlienkami, pretože tie Vám kazia Váš pohľad na seba. Učte sa brať komplimenty vážne. Prestaňte sa vŕtať v minulosti – treba ju uzdraviť, nie ťahať so sebou. Pamätajte na to pekné, čo vo Vás je.

Pozitívny pohľad na svet

To ako premýšľame ovplyvňuje to, ako seba vnímame a ako sa správame. Pozitívna psychológia vedie k zdravšiemu pohľadu na svet a k pevnejšiemu zdraviu.

Ľudia sú nešťastní z troch dôvodov: majú negatívny názor na seba, majú negatívny názor na udalosti a majú negatívny názor na budúcnosť. Šťastní ľudia to majú naopak – majú pozitívny názor na seba, udalosti a budúcnosť. Zamyslite sa nad tím, ako na seba pozeráte. Ste pesimista, alebo optimista? Aké sú vaše životné skúsenosti? A pohľad?

Ak zmeníte pohľad, ak budete na svet pozerať pozitívne, budete silnejší a odolnejší. To neznamená, že problémy pominú a že nič nebude negatívne. Ale budete mať viac nádeje a chuti s vecami zápasiť. Len tak sa nevzdáte.

Naše uvažovanie je subjektívne. To či budeme vnímať negatívne, alebo pozitívne – je dané našim rozhodnutím. Možno sme negatívni od mala, alebo si nevieme predstaviť niečo iné.

Náš vnútorný hlas nám neustále našepkáva. Prečo máme pocit, že má len dobrý úmysel? U ľudí ktorí majú nízke sebavedomie, sa tento hlas prikláňa k negatívnemu vnímaniu sveta…

Keď sa objaví negatívna myšlienka, postavte ju pred kritiku / kritické myslenie. Preskúmajte, nakoľko je pravdivá. A čo sa s tím dá robiť. Málokedy máme istotu, že skutočnosť je len a iba negatívna. A o úmysloch ľudí, tam je ešte menej istôt. Pozitívna psychológia nám pomáha vytvoriť zdravší životný postoj.

Náš mozog potrebuje každý deň svoj pokrm. Ponúknite mu niečo pekné. Pripomeňte si to pekné a dobré. Takých okamihov je viac a nie sú samozrejmé. Buďte za ne vďační. Každý deň majte pred sebou niečo, na čo sa budete tešiť. Je to dôležité. A majte aj také „veci“, na ktoré sa budete tešiť z dlhšieho a dlhodobého hľadiska. V dnešnej dobe je to pozitívne – počúvajte podcasty zamerané na pozitívnu psychológiu.

Emócie a prežívanie

Emócie patria k životu. Pozitívne a aj negatívne. Schopnosť pracovať s emóciami a usmerniť ich, sa označuje ako emocionálna regulácia a seba riadenie. Je to schopnosť aj v náročnej situácií uvedomovať a prežívať emócie a zároveň ich mať pod kontrolou.

Dobrý spôsob ako mať emócie pod kontrolou, nám ponúkajú naše zmysly. Pomáhajú nám uvoľniť sa a upokojiť. Skúste sa zastaviť. Uvoľniť. Zapojte svoje zmysly, aby ste najprv vnímali svet okolo seba a potom sa ponorili do svojho vnútra. Najprv všímavosť a potom stíšenie. Zmysly nás dokážu nabudiť, keď ich je veľa, ale dokážu nás aj upokojiť, ak ich je málo.

Tak ako máme po ruke lekárničku, je dobré mať po ruke aj „zmyslovú“ krabicu poslednej záchrany. Čo v nej bude? Predmety ktoré nám v náročnej situácií pomôžu odpútať sa od situácie, presmerovať myslenie a oddýchnuť si. To čo do nej dáme, závisí od nás – to čo je pre nás zaujímavé a dokáže fungovať ako potecha. Len pár tipov: čokoládová tyčinka, kniha, krém na ruky, fotky zaujímavých miest a pre nás dôležitých ľudí, obľúbený film…

To ako zvládame emócie ovplyvňujú aj ďalšie faktory ako sú: zdravá strava, životný štýl, spánok, zdravotné problémy, návykové látky a starostlivosť o seba.

Okrem toho môžeme siahnuť aj po technikách: vizualizácia (predstaviť si niečo pekné), hlboký nádych (a výdych – stíšiť sa cez dýchanie), počítanie čísiel do desať a potom hlboký nádych, usmiať sa, rozptýliť sa (dovoliť niečomu, aby nás pohltilo) a povedať o sebe niečo pekné (myslieť pozitívne).

Čas pre seba

Každý potrebuje čas sám pre seba. Starostlivosť o seba. Je úplne jedno, ako ten čas využijeme, ale je to čas, ktorý je v našich rukách a my sami sa rozhodneme, ako s ním naložíme. Starostlivosť o seba je dôležitá. Je to investícia do seba. Dáva nám chuť do života a silu.

Ak si nedožičíme čas pre seba, ľahko sa unavíme a vyhoríme. Ťažšie budeme znášať záťaž. A bude ťažšie pre nás fungovať. Ak si doprajeme čas, spúšťa sa proces regenerácie, uvoľňujú sa hormóny, posilňuje sa imunita a znižuje hladina stresu. Nakoniec, ak chceme pomáhať iným, my sami potrebujeme mať silu a mať z čoho dávať.

Vďaka starostlivosti o seba dochádza k posilneniu našej imunity. Oddýchneme si a načerpáme silu. Vďaka oddychu máme viac síl a dokážeme podať lepší výkon. Učíme sa doceniť seba, stanoviť si hranice. A požadujeme určité zachádzanie – nie sme predmetom. Máme svoje práva a potreby. Oddych znamená menej stresu a tím lepšiu kontrolu nad emóciami. Čas pre seba, to je aj priestor lepšie spoznať seba. A čas pre seba, to je aj priestor pre sebareflexiu.

Na začiatok stačí, ak si pravidelne vyčleníte čas pre seba. Zároveň môžete premýšľať nad tím, ako ho využiť a čím ho naplniť. Niečo si doprajte. Niečím sa potešte. Ak potrebujete podpichnúť – nájdite si parťáka, ktorý vás potiahne, ak bude treba.

Čas pre rozhovor

Komunikácia je dôležitá. Dobrá komunikácia pomáha predchádzať nedorozumeniam. A pritom, aj keď sa snažíme naozaj pochopiť čo chce ten druhý povedať a snažíme sa čo najpresnejšie pomenovať čo my sami chceme povedať. Aj tak dochádza k nedorozumeniam. To ako sa cítime vplýva na to, ako prijímame a interpretujeme slová, ktoré nám druhí hovoria. My ich reinterpretujeme, meníme ich význam, alebo ho dokážeme úplne zmeniť.

Pre úspešnú komunikáciu je dôležité naučiť sa navzájom počúvať. A ak treba zopakovať to, čo povedal ten druhý, aby sme sa uistili, že sme ho správne pochopili. Pre komunikáciu je dôležitá schopnosť asertivity. Vedieť sa vcítiť a následne pochopiť. Nehovoriť o situácií, akoby sme neboli na nej účastní, ale používať slová ja a ty. To čo sa deje, dotýka sa osôb. Nie sme v tom nezainteresovaní.

Hovorte fakty a hovorte o sebe. Hovorte aj o pocitoch, ktoré sú subjektívne. Ale neútočte. Snažte sa pomenovať, navzájom si priblížiť a vysvetliť. A hľadať prienik. Používajte otvorené otázky, ktoré dávajú veľa priestoru rozvinutím vetám. Nech je na čo nadviazať. Naučte sa rozlišovať, čo je dôležité. A na to sa sústreďte. Hľadajte ten správny čas, kedy niečo riešiť. Správne načasovanie môže výrazne ovplyvniť možnosti a aj vývoj situácie. Nepúšťajte sa do rozhovoru, ak nemáte dosť času situáciu poriešiť z rôznych strán. Pre rozhovor je dôležité aj miesto, kde prebehne. Aby ste sa cítili dobre.

Zanechať stres a úzkosť

Pri bežnom pohľade vyzerajú stres a úzkosť skoro rovnako. V obidvoch prípadoch sa objavujú podobné príznaky: poruchy spánku, únava, nadmerné obavy, bolesť hlavy, problémy so sústredením, svalové napätie a zrýchlený srdcový tep. Stres sa popisuje ako reakcia na impulz / niečo. A trvá krátko. Aspoň by mal. Krátkodobý stres je prirodzený. Patrí k životu. Problémy robí dlhodobý stres. Ten vedie k zníženiu imunity, k vyčerpaniu a k zvýšeniu tlaku. Úzkosť sa popisuje ako nadmerná obava (ktorá pretrváva dlhšie ako pol roka). Miera týchto pocitov je veľmi vysoká a nezodpovedá situácií – situácia nie je taká vážna, ako reakcie na ňu. K prejavom úzkosti patria: obavy ktoré nás ovládli, nepokoj, vyčerpanie, nesústredenosť, telesné ťažkosti, prehnaná ostražitosť, psychosomatické prejavy, nadmerné obavy a bolesť na hrudníku.

Sme viac vystresovaní a viac úzkostní než predchádzajúce generácie a to hlavne vďaka rýchlemu životnému štýlu. V predchádzajúcej vete sa tak ukrýva odpoveď na otázku, čo s tím. Spomaliť. Nebrať si veci tak vážne. Sme úzkostlivejší a vystresovanejší, pretože máme viac času premýšľať nad niektorými vecami. Ale aj preto, že máme menšie zázemie (kedysi žili pokope celé rodiny). Dnes je ťažšie niektoré veci zabezpečiť. Žijeme v znečistenom prostredí. A na pohode nám nepridávajú ani sociálne siete.

Návod ako zredukovať stres a úzkosť? Viac oddychovať, pravidelne absolvovať lekárske prehliadky a ak máme ochorenie, liečiť ho. Dopriať si dobrý spánok a rozvíjať záľuby. Dopriať si čas pre seba. A tráviť viac času s ľuďmi, ktorí nás majú radi.

Vedieť sa hnevať

Pracovať s hnevom, to je niečo, čo je výzvou skoro pre každého. Hnev je dobrý sluha, ale zlý pán. Je dôležité vedieť hnev prejaviť a ešte dôležitejšie je vedieť kedy a ako ho prejaviť.

Poznáme to sami na sebe. Niekedy nepotrebujeme ani blízkosť inej osoby, aby sme sa nahnevali.

Hnev je prirodzenou reakciou, je to základná emócia. Mierny hnev môžu vyvolať aj fyziologické príčiny. Únava, podráždenosť a stres môžu viesť k tomu, že cítime väčší hnev, než by sme mali (alebo sa ľahšie nahneváme). Cez hnev môže naša myseľ prejavovať frustráciu nad situáciou. Ale hnev môžu prebudiť aj kritika, vyhrážky, názorové rozpory, ale aj iracionálne presvedčenia.

Hnev môže vyvolať celú škálu príznakov: zvýšiť krvný tlak, zvýšiť prísun adrenalínu, zrýchliť tlkot srdca, potenie, zatínanie zubov, zmena správania a emocionálne výbuchy. S hnevom sa spája obrovské množstvo hormónov, ktoré sa uvoľňujú do nášho krvného obehu. S tím množstvom hormónov sa dokážeme vysporiadať, ak sme im vystavení krátky čas. Ale ak to trvá dlho, potom to nezvládame. A vtedy narastá riziko mŕtvice, nespavosti, objavujú sa problémy s trávením, kožné problémy, máme zníženú imunitu, ľahšie sa zraníme a objavujú sa rôzne zdravotné problémy.

Porozmýšľajte nad tím, čo vo vás spúšťa hnev. Čo je tím impulzom? Možno sa mu dá predísť, alebo ho ovplyvniť. A reagovať inak. Zmeniť vzorec. Potrebujeme približne 13 sekúnd, aby sme dostali hnev pod kontrolu. Doprajme si čas. Nekonajme hneď. Venujme sa športu. Naučme sa pozitívne myslieť. Vyhľadávajme humor. To všetko nám pomôže lepšie zvládnuť situáciu a nenechať sa len tak niečím rozhodiť.

Milovať a byť milovaní

V našej odolnosti zohráva veľkú úlohu prostredie a zázemie ktoré máme – oporu v ľuďoch. Niektoré veci sú pritom pomerne zrejmé. Ako dobre je nám v blízkosti niektorých ľudí a ako málo stačí k tomu, aby nás niektorí vytočili. Mať v blízkosti dobrého človeka, je hotový poklad. Niektorí ľudia majú ten dar urobiť dobrú náladu, prípadne vás dokážu strhnúť a pre niečo zapáliť. V dnešnej dobe zároveň máme skúsenosť – ako málo stačí. Hlavne na sociálnych sietiach nás pomerne ľahko a rýchlo dokážu niektorí ľudia vytočiť.

Je pochopiteľné, že tieto impulzy ľahšie zvládajú extroverti a ťažšie introverti. Introvertov je ľahšie vytočiť a extroverti toho unesú viac. Extroverti nerozoberajú situáciu tak dopodrobna a introverti sú citlivejší. Na druhú stranu, práve introverti ako prví zaregistrujú, že niečo nie je v poriadku, že situácia sa nevyvíja dobrým smerom a že to môže dopadnúť zle (nielen pre nich). To či sme introverti alebo extroverti, má presah aj do toho, ako prežívame vzťahy a aké máme vzťahy. Extroverti častejšie vyhľadávajú vzťahy a aj viac sa na stretnutia tešia. Introverti majú z nich viac obáv. Skúste svoje obavy prekonať. Premýšľajte nad tím, čo všetko by Vám stretnutie mohlo dať. A bez hanby si premyslite, čo by ste chceli s niekým prejsť, o čom sa rozprávať, prípadne sa pripravte na otázky, ktoré sú bežné a pomáhajú prelomiť ľady. Pomôže tiež, ak máte nejaký cieľ. Pokojne si medzi rozhovormi dožičte prestávky. Oblečte si, alebo majte pri sebe niečo, čo zaujme a pomôže nadviazať rozhovor. Nemyslím tím niečo extrémne, či extravagantné. Nezabudnite, že je dôležité nielen hovoriť, ale aj sa pýtať a počúvať.

Pre dobré a zdravé vzťahy je dôležité byť sám sebou. Tí ľudia ktorí stoja pri vás, by vás mali prijímať takých, ako ste. Inak vám nebudú oporou a nebudete mať pocit, že vás naozaj podporujú. Ak by vás niekto pochválil za niečo, čo ste neurobili, tiež by ste necítili spokojnosť. Musíte byť autentický, aby pochvala od tých druhých priniesla potechu.

Tak ako v iných oblastiach, aj tu je dôležité nastaviť hranice a určité pravidlá. Hranice chránia to, čo je pre vás dôležité. Hranice treba rešpektovať. A ak niekto hranice prekročí, treba byť pripravení ich chrániť. To môže zahŕňať konflikt. Aj ten patrí k životu. Žijeme v dobe sociálnych médií. Na jednej strane prinášajú riziko vzniku závislosti a zároveň, nikdy by nemali nahradiť skutočné vzťahy. Majú svoj zmysel, ale bez osobného stretnutia a prežívania, sú dosť neosobné a povrchné.

Prijať seba

Pre našu odolnosť je dôležité aj fungovanie tela a ducha. Navzájom sú prepojené. Prevencia je lepšia, ako liečba. Telesné sa môže prejaviť na psychike a naopak. Prestaňte sa porovnávať s druhými. Prijmite seba, svoje telo a svoju podstatu (identitu). Svoje dobré a zlé stránky. To nie je rezignácia. Prijmite fakty a začnite pracovať na sebe. Lepšie riešenie neexistuje. Popierať niečo nemá zmysel. Popieranie problém nevyrieši a sám sa nevyrieši.

Venujte sa pravidelne pohybu a pravidelne si doprajte čas na oddych. Tak bude telo a aj duch v kondícií a len tak niečo ich nezlomí. Hľadajte ako žít zdravo a mať zdravý životný štýl. Veľa ľudí sa trápi diétami. Nezabúdajte, že cestou k zdraviu je veľa vitamínov a minerálov. Dopriať si neznamená priberať. Strava môže byť chutná. Dôležité je dobre prežúvať a nejesť do sýta. Ak pridáte pohyb, spálite to čo zjete. Pridávajte do jedálnička zdravé suroviny a medzi jedlami obmedzte všetko neprirodzené. Ak máte chuť na sladké, doprajte si sladké ovocie.

Dobrý a výdatný spánok zvyšuje našu odolnosť. Ale pomáha aj pri trávení. Dobrý a výdatný spánok znižuje riziko mŕtvice, ale aj rakoviny. Obmedzte návykové látky. Znížte riziko infekcie, ale aj zápalov v tele.

Hľadať riešenia

S odolnosťou sa spája otázka riešenia problémov. Objaví sa problém, treba ho riešiť a naša odolnosť rozhoduje o tom, ako dobre a rýchlo ho vyriešime. Ak nebudeme dosť silní, možno to nezvládneme a výsledok bude katastrofálny.

Keď sa objaví problém, často sa náš život zúži len na ten problém, ako by všetko ostatné prestalo existovať. Navyše často sa naša schopnosť riešiť problém – zúži len na pár možností. Ale to nie je všetko. Dôležité je otvoriť sa možnostiam. Nechať si poradiť. Naozaj premyslieť si všetky možnosti a postaviť riešenie na nádeji. Možno už všetko nebude tak ako predtým, ale to neznamená, že situácia nemá riešenie. Dokonca môže byť prínosom. Treba bojovať a neopúšťať sa.

Nájsť zmysel

Svedectvo psychiatra Frankla hovorí o tom, že ak má človek zmysel, potom nájde silu situáciu zvládnuť. Nájde odpoveď na otázku ako. Ak zmysel nemá, podlieha frustrácií, stráca silu a čoskoro ho situácia prevalcuje. Niekedy treba zmysel objaviť a niekedy prijať. Aj prijatie dáva zmysel. Ale v obidvoch prípadoch sa vedome rozhodujeme, je to naše rozhodnutie a to utvára situáciu – čo sa stane a nastane. Je na nás, čo bude. Aj teraz zoči voči vojne máme niekoľko možností. Môžeme utiecť, môžeme pomáhať, môžeme stáť na mieste a čakať a môžeme ísť bojovať. Neexistuje jediné správne riešenie. Ale máme možnosti a máme priestor na rozhodnutie.

Zmysel nám dáva silu. Ľudia sa často aktivujú z dvoch dôvodov: majú možnosť niečo získať a môžu niečo stratiť. To sú dve mocné sily. Vždy nás niečo poháňa. Niečo môžeme získať a niečo stratiť. Treba sa vedieť rozhodnúť a stanoviť si priority. Prácu so zmyslom posilňuje naša schopnosť vedieť doceniť drobnosti a byť vďační. To sú také naše malé prečo – drobnosti pre ktoré máme chuť žiť. Možno naštartovanie do dňa pri šálke kávy.

Preskupiť sily

Do nášho života prichádzajú prekážky, výzvy a krízy. A všetko toto prekonať, je náročné. To čo nám dáva silu, je odolnosť. Vďaka odolnosti tieto veci lepšie a ľahšie zvládneme.

Keď sa ocitneme v ťažkej situácií, doprajme si čas. Treba vstrebať úvodný šok. Situácia nie je taká zlá, ako sa na prvý pohľad zdá. V prvej chvíli máme tendenciu vidieť veci horšie. Doprajme si čas. Nemá zmysel veci popierať. Prijmime fakty a hľadajme riešenie. Prijmite to, čo sa zmeniť nedá a zamerajte sa na to, čo sa zmeniť dá. A na to, aký bude výsledok. Treba si premyslieť, proti čomu bojovať. Všetky boje sa zvládnuť nedajú. Zamerajte sa na to, čo sa dá. To viete ovplyvniť.

.

Kniha ponúka množstvo cvičení a návodov. Pri jednotlivých témach Vám pomáha zorientovať sa vo svojom živote – čo presne to znamená pre vás. A čo s tím.

Niektoré kroky sú prekvapivé. A predsa ide o veľmi precízny systém, ktorý mobilizuje všetky naše sily a pomáha nám čo najlepšie zvládnuť situáciu. Nezabúdajte však, že hoci je dôležité byť vnútorne silní, ešte lepšie je, ak nebudeme musieť bojovať. Prevencia je lepšia ako boj. Nevyhľadávajme zbytočne konflikty a snažme sa im predchádzať. Pretože aj keď konflikt ustojíme, bude nás stáť veľa síl. A tie je lepšie použiť na niečo tvorivé, čo vdýchne život, než na niečo deštruktívne.

„Slepičí polévka psychologických strategií s cílem naučit se základní dovednosti nezbytné ke zvládání každodenního života,“ tak sama autorka, sociální pracovnice Stephanie Azri, popisuje svou nejnovější knihu věnovanou tématu budování psychické odolnosti. A stejně tak jako dobrý slepičí vývar tvoří úplně obyčejné ingredience, i autorka představuje ve své knize dobře uchopitelné techniky inspirované zejména dialektickým a kognitivně- behaviorálním přístupem, pozitivní psychologií a terapií zaměřenou na řešení.

Kniha je psaná čtivým, běžnému smrtelníkovi srozumitelným jazykem, což je u svépomocných knih jednoznačné plus. Autorka zájemcům o budování psychické odolnosti nabízí řadu názorných příkladů, pracovních listů, nápadů jak převést teorii do každodenního fungování a otázek k dalšímu zamyšlení. Chvílemi jsem měla pocit, jak kdybych seděla u Stephanie Azri v terapeutovně. V knize se můžeme mimo jiné dočíst, jak zpochybnit vlastní negativní myšlenky a přetvořit je v pozitivní přemýšlení o sobě sama, podpořit svou sebeúcty nebo jak proměňovat negativní sebenáhled v pozitivní.

Obzvlášť mě zaujala kapitola věnovaná problematice regulace emocí, všímavosti a senzorickým strategiím. Autorka zde přináší pestrou škálu možností, jak zapojit vlastní smysly, potřebujeme-li do svého života vnést zklidnění či naopak povzbuzení. Do své terapeutické práce s klienty jsem se nechala inspirovat nápadem k tvorbě osobní “Senzorické sady”. Je to taková “KPZetka” pro potenciálně emočně zátěžové situace a musím říct, že kromě výsledku přináší nápad mnohdy i spoustu odlehčení a legrace. Odlehčení, legrace a nadhled, to jsou kvality, kterých při budování odolnosti není nikdy příliš.

Co mi naopak nesedlo, bylo přeskakování mezi tématy. Od kapitoly o sebepéči se třeba autorka vrhla ke kapitole o asertivní komunikaci, následované kapitolou o úzkostech. Snaha pokrýt mnoho témat v jediné knize pak nutně ústí ke klouzání po povrchu. Na druhou stranu tímto autorka nabízí čtenáři okna příležitostí, na které oblasti se dále zaměřit při práci na seberozvoji.

Publikace Aktivujte svou vnitřní odolnost: zvládání životních výzev se pravděpodobně základním průvodcem k získání resilience nestane, rozhodně bych ji však doporučila laikům i odborníkům, kteří hledají inspiraci k užitečným otázkám na zamyšlení, aktivitám, pracovním listům a dalším technikám při práci na rozvoji odolnosti vlastní a/nebo klientově.