Čo riešiš? A je to skutočný problém? - autor recenze: TOMÁŠ HUPKAhttps://dennikn.sk/blog/3618601/co-riesis-a-je-to-skutocny-problem/Príde nám úplne prirodzené, že keď sa objaví problém, tak hľadáme riešenie. Sme zvyknutí hľadať riešenie bezprostredne. A čo ak v skutočnosti problém je niekde inde a siahame po nesprávnom riešení?
Pred časom sme sa rozprávali o terapií prerámovanim. To prerámovanie je snahou zmeniť kontext. Keď sa zmení kontext, môže sa zmeniť všetko – myšlienky, pocity, stav a aj vízia ako ďalej. Viac o tejto terapií tu: https://dennikn.sk/blog/1468769/preramovanie-v-terapii/.
Kniha ktorú si dnes priblížime tiež hovorí o prerámovani. Pracuje s ním pri rôznych problémoch a hľadaní riešení. Keď sa zmení kontext, zmení sa aj pohľad a môže sa „zjaviť“ riešenie, ktoré donedávna bolo skryté…
Na prvý pohľad názov knihy – Čo řešíš? pôsobí nenápadne. Ako však pripomína podnázov knihy, riešenie je spojené s problémom a preto potrebujeme vedieť, čo v skutočnosti riešime.
Kniha mi pripomína originálnu koncepciu židovského myslenia Jidiše kop ktorá prirovnáva poznanie pravdy k šúpaniu cibule – musíme dať dole vrstvu po vrstve, aby sme dospeli k poznaniu. Aj táto kniha sa snaží vrstvu po vrstve ukázať ako premýšľame a v čom spočíva problém – aby sme dospeli k riešeniu.
Slovné spojenie Čo riešiš? sa nám spája s istým nepochopením. So slovami niekoho kto sa čuduje, prečo „stojíme“ na mieste. V tomto prípade sa však snaží poukázať na problém v tom, „čo“ riešime. Je toto naozaj ten problém, ktorý treba riešiť? Lebo ak nie je, potom riešenie stráca význam…
Koľko času, energie a peňazí investujeme do riešenia problémov. Čo ak niektoré riešime zbytočne? A čo ak tým pokazíme niečo, čo fungovalo a čo vlastne ani nebolo treba riešiť? Tieto a mnohé iné otázky si na začiatku kládol Thomas Wedell – Wedellsborg a my sa na ne pozrieme spolu s ním vďaka jeho knihe.
Problém nám spravidla nie je prezentovaný neutrálne. Už má určitý rám / kontext. A to je problém. Vezmite si tento príbeh. Správca budovy dostal pripomienku, že výťah ide pomaly. Ak ide o výťah, spravidla sa rieši jeho vek, technický stav, prípadne, že je znečistený, alebo zaseknutý. Správca mohol vec preveriť. Ale ako preveríte, či ide dosť rýchlo? Spĺňa technické normy. Ako rýchlo, je dosť rýchlo? Ale dovtípil sa, že problém bude niekde inde. Nechal na všetkých chodbách s výťahom namontovať zrkadlá. Ľudia počas čakania sa začali pozerať do zrkadla. Čas im ubehol a prestali sa sťažovať na výťah. Správca mohol dať výťah vymeniť, ale bolo by to nákladné. Ak by bol naozaj pomalý, mohol sa s ľuďmi dohodnúť na istých pravidlách – napríklad posun pracovného času rôznych pracovísk, aby výťah nechceli všetci naraz. Riešení bolo viac.. ale hlavne pochopil, čo bol naozaj problém a čo treba riešiť. A táto zmena pohľadu na to čo je problém, to je prerámovanie. Je jedno, či riešite pracovný problém, vzťahový, alebo nejakú úlohu. Ak si niečo z tohto odstavcu odnesiete tak je to otázka – či problém ktorý sa chystáte riešiť, je naozaj tým, čo je potrebné riešiť. Správca mohol dať výťah vymeniť a úplne zbytočne.
Často dochádza k zámene analýzy a rámovania. Analýza, to by bolo premýšľanie nad tým, prečo je výťah pomalý. Ak sa teda vrátime k použitému príkladu. Prerámovanie bolo v zmene uhla pohľadu – prestali sme riešiť rýchlosť výťahu a zamysleli sa nad tým, čo ľuďom naozaj vadilo. V čom bol koreň ich nespokojnosti. Nie je to jednoduché, lebo ani tí ľudia to nemusia vedieť sformulovať. Keď za správcom prišli s výčitkou že výťah je pomalý, tak to mysleli vážne.
Aby to dnes nebolo jednoduché, tak aj rámovanie má dve podoby.
Prvá podoba je preskúmanie rámu. Je to o niečo viac podobné analýze, ale vŕtame sa v rôznych aspektoch a detailoch. Snažíme sa prísť na niečo, čo by vnieslo svetlo do problému.
Druhá podoba je o prelomení rámu a je to úplná zmena pohľadu na vec. Znie to trochu šialene. Ale inšpiráciu môžete hľadať skoro všade okolo seba. Ja tu pre istotu spomeniem techniku Jidiše kop, viac tu: https://dennikn.sk/blog/1775081/jidise-kop-tvorive-myslenie-v-zidovskej-tradicii/. Sú tam príklady – kedy sa situácia zdala beznádejná a predsa sa našlo riešenie a úplne nečakané. To je prelomenie rámu. Pre zmenu pohľadu je potrebné byť ochotný zanechať zaužívané a stereotypné myslenie.
Ľudia sú zvyknutí konať. A nečakať. Práve riešenie problémov často naráža a zápasí s týmto priam impulzívnym konaním. Sme ochotní prakticky hneď sa pustiť do riešenia problému a málo času venujeme skúmaniu toho, či riešime správny problém. Mnohí ľudia venujú istý čas analýze problému, ale aj tak sa snažia situáciu čím skôr poriešiť a tak siahajú po „rýchlych“ riešeniach, ktoré nemusia byť tie správne.
Ak sa chceme dobre rozhodnúť, potom je dobré nemať po ruke jedno riešenie, ale mať ich viac. Ak ich máte viac, potom každé má svoje + a -. A spomedzi nich nájdete také, ktoré bude najlepšie. Ak máte len jedno riešenie, nemáte čo riešiť. Ak by ste ich mali viac, možno by z nich bolo tým najhorším. To neviete, kým sa nad tým nezamyslíte. Nie je dobré ponáhľať sa s riešením. Nemusí byť najlepšie. A ako už bolo naznačené, nemusí byť tým pravým riešením, ak nevieme na isto, v čom je problém. Je dosť možné, že ak by ten správca vymenil výťah za rýchlejší, sťažnosti by aj tak pokračovali, pretože ľudia neboli ochotní čakať. Problém je v postoji, nie v technických možnostiach výťahu.
Ale ani s tým časom to nie je potrebné preháňať. Pretože v istom čase sa potrebujeme rozhodnúť. Skôr či neskôr treba problém vyriešiť. Preto je potrebné dopriať si dostatok času na pochopenie problému a hľadanie riešení a zároveň vedieť, koľko toho času máme – stanoviť si, že problém chcem vyriešiť dovtedy a dovtedy.
Snažme sa pochopiť / spoznať skutočný problém. Je toto naozaj všetko, čo o situácií vieme? Aj tu však platí, že niektoré problémy sú jednoduchšie a niektoré zložitejšie. Niektoré si žiadajú viac času na premýšľanie toho, aké máme možnosti a niektoré si vyžadujú času menej. A pri niektorých naozaj nepotrebujeme zvažovať všetky možnosti. Je potrebné na to časom prísť a získať istú prax, ale aj praktickú múdrosť a tak vedieť rozlišovať, aký postoj v danej chvíli zaujať.
Radi a často siahame po osvedčených riešeniach. Je dobré, že máme takú skúsenosť a máme ich v zálohe. Ale situácia sa vyvíja a mení. Preto treba možnosti poriešiť prakticky nanovo. Nič nemať ako istotu a spoliehať sa, že inak to už nebude. Bolo by chybou doslova sa zamilovať do problému a do riešenia. Pretože definícia problému môže byť nakoniec iná a jeho riešenie má prednosť. A ani osvedčené riešenie nie je „mantrou“. Tu neplatí nič v podobe, „ja to robím tak a tak…“ alebo „vždy som to tak robil“. Spomínam si na jedného riaditeľa, ktorý v istých cykloch prichádzal s tým istým nápadom a v duchu – raz to musí vyjsť. Nevyšlo. Ale výmena ľudí nakoniec viedla k presadeniu toho nápadu ako dlhodobého riešenia. Zmena myslenia a ochota skúšať nové veci.
Niekedy sami cítime, že to „naše“ už stačiť nemusí. Alebo že tentokrát to bude tesné a nemusí to závisieť len od nás. To sú tie okamihy, kedy sme blízko k uznaniu toho, že netreba sa držať toho, čo bolo. Rozhodne nie zubami a nechtami, či za každú cenu.
Naozaj chápeme, v čom je problém? Nie je náš pohľad skreslený? Nie sme pod vplyvom emócií? Nezahmlieva nám myseľ povedzme náš vzťah k problému, náš podiel na probléme, alebo nejaké iné obmedzenia? Náš pohľad môže byť skreslený… K novým a inšpirujúcim myšlienkam patrí zamyslenie, či problém nie je zadefinovaný príliš úzko. Niekedy problém je tak vymedzený, že nám to zužuje priestor na hľadanie možností. Naozaj je problém správne zadefinovaný? Nie je možné to riešiť inak? Nie je možné to delegovať / zveriť niekomu inému? Nedá sa to zjednodušiť… urýchliť…? Na Slovensku je často zanedbávaná otázka – je to možné realizovať z kapacitných a časových dôvodov?
Ak sa zameriate na detaily, môžete sa v nich stratiť. Ak sa nezameriate na detaily, môžete stratiť kontext. Alebo si ho nikdy nevšimnete.
Pri hľadaní riešení sa snažte hľadať inšpiráciu v inej oblasti, než je Vám známa. Hľadať inšpiráciu niekde inde často láme zaužívané možnosti a pohľady. Nehanbite sa obzrieť po niekom, kto to riešil, alebo riešil niečo podobné. A inšpirovať sa ním. Hľadajte skryté možnosti a detaily. Nie všetko je na prvý pohľad jasné. Rám nám pomáha problém uchopiť, ale zároveň nám bráni vidieť širší kontext. Je dôležitý, ale môže nás obmedzovať. Nenechajme sa ním limitovať. Za istých okolností nám môže brániť spoznať problém a riešiť situáciu.
Problém často vnímame ako prekážku ktorú treba prekonať. Bolo by fajn, keby sme ho vnímali ako hranicu, ktorá nám dáva príležitosť sa niekam posunúť. Ak by sme to tak vnímali, potom by sme sa neponáhľali s riešením. Čo ak riešenie prináša nové príležitosti? To ale nezistíme, ak pobežíme problém vyriešiť. Problém nie je muchou, ktorá vletela do bytu a treba ju hneď vyhodiť von.
S otázkou po nových príležitostiach je spojená otázka po hodnotách a cieľoch. V poriadku, máme tu problém. Povedzme, že vieme, v čom spočíva. Existuje viacero možností, ako ho riešiť. A spomedzi nich sú tu také, ktoré sú nám bližšie viac a niektoré bližšie menej. Táto blízkosť je spojená s našimi hodnotami a cieľmi.
Po príklade s výťahom, tu máme druhý príklad. Zamestnanca, ktorý dostal nového šéfa a s ktorým to nefungovalo. Pokojne si sem domyslite nového kolegu… a môžete si vymyslieť (upraviť podľa seba ) dôvod, prečo tomu tak bolo. V prvom okamihu premýšľal nad zmenou zamestnania. Ale nakoniec pomohol tomuto kolegovi / šéfovi k zmene zamestnania a to bez toho, aby o tom ten dotyčný vedel. A problém sa „vyriešil“. Celkom originálne riešenie.
Problém je v tom, že často nie je problémom len problém, ale aj jeho riešenie. A teda, ako „to“ uskutočniť. Ak sa vrátime do našej súčasnej dilemy – tak ak chceme zostaviť vládu, tak nie s hocikým, ak máme nejaké hodnoty. Ak nemáme, potom sme ochotní s kýmkoľvek.
Hodnoty a ciele nám pomáhajú vyriešiť problém tak, aby sme s ním boli spokojní. V niečom to pripomína rozhovory, kde je potrebné dosiahnuť kompromis – to je možné, ak obidve strany sa dobre poznajú. A každá vie, čo je pre ňu dôležite a z čoho je možné ustúpiť. Tu hľadáme riešenie problému, ktoré bude prijateľné pre nás. Hľadáme riešenie, s ktorým sa dokážeme stotožniť. A ktoré nám bude vyhovovať. Ako málo sa v našich životoch kladie dôraz na to, aby riešenie nám bolo šité na mieru. Požadujú sa od nás určité veci a máme málo slobody a kreativity v tom, ako to zrealizovať. Ako by bolo jedno ako. Odtiaľ je však len blízko k tomu, že je jedno za akú cenu…
Cieľ ako taký nemusí zasiahnuť do riešenia. A bežne ani výrazne nezasahuje. V istom okamihu však môže povedať dosť – nie sme ochotní niečo urobiť, či neurobiť. Alebo už nie sme ochotní pokračovať, prípadne nie za daných okolností – ak sa nezmenia…
V neposlednom rade… cestou k riešeniu môže byť pozrieť sa na problém očami iných. To sú tí ostatní zainteresovaní ľudia. Pomôže nám to pochopiť ich svet, ich dôvody a môže nám pritom napadnúť, čo by sa dalo urobiť. Hľadáme riešenie, ktoré by bolo zaujímavé aj pre nich a ktoré by bolo riešením aj pre nás. Tí druhí nás môžu svojím pohľadom obohatiť a spoznanie ich sveta nám zas pomôže pri hľadaní spoločných riešení.
Kto by to bol povedal, že hľadanie riešenia je v skutočnosti tak náročné a zložité. V podstate je to celé umenie posúdiť problém a nájsť správne riešenie. Je to umenie života. Ak Vás týchto pár myšlienok, otázok a zamyslení zaujalo, tak v knihe od Thomasa Wedell – Wedellsborga je veľa príkladov a praktických zamyslení. Mne sa snáď podarilo aspoň trochu poodhaliť z koncepcie, ktorú prináša. V knihe je k tomu veľa odrážok a nákresov. Ale aj celý poznámkový aparát. Samostatnú kapitolu autor knihy venuje aj snahe riešenie presadiť a ponúka rady čo robiť, ak sa stretávame s odporom. Teraz nemyslím hnutie odporu, hoci to môže byť len čajíkom v porovnaní so zaťatosťou niektorých ľudí, ktorí ostatným bránia v zmenách. Niekedy riešenie problému vyžaduje zapojiť viac osôb a nie každý sa stotožní so spôsobom riešenia. Aj takýto problém autor knihy rieši a pre zvedavého čitateľa ho ponúka vo svojej knihe…
.
Myslím, že každý kto siahne po knihe Co řešíš? Sa zamyslí nad tým, ako často premýšľa v stereotypoch a vlastne sa bráni posunúť niekam ďalej. Problém je príležitosťou sa niekam posunúť a niečo zmeniť (urobiť inak). Ak zmeníme svoje myslenie a pohľad na vec, potom problém sa nestane prekážkou, ale príležitosťou…