Príde nám úplne prirodzené, že keď sa objaví problém, tak hľadáme riešenie. Sme zvyknutí hľadať riešenie bezprostredne. A čo ak v skutočnosti problém je niekde inde a siahame po nesprávnom riešení?

Pred časom sme sa rozprávali o terapií prerámovanim. To prerámovanie je snahou zmeniť kontext. Keď sa zmení kontext, môže sa zmeniť všetko – myšlienky, pocity, stav a aj vízia ako ďalej. Viac o tejto terapií tu: https://dennikn.sk/blog/1468769/preramovanie-v-terapii/.

Kniha ktorú si dnes priblížime tiež hovorí o prerámovani. Pracuje s ním pri rôznych problémoch a hľadaní riešení. Keď sa zmení kontext, zmení sa aj pohľad a môže sa „zjaviť“ riešenie, ktoré donedávna bolo skryté…

Na prvý pohľad názov knihy – Čo řešíš? pôsobí nenápadne. Ako však pripomína podnázov knihy, riešenie je spojené s problémom a preto potrebujeme vedieť, čo v skutočnosti riešime.

Kniha mi pripomína originálnu koncepciu židovského myslenia Jidiše kop ktorá prirovnáva poznanie pravdy k šúpaniu cibule – musíme dať dole vrstvu po vrstve, aby sme dospeli k poznaniu. Aj táto kniha sa snaží vrstvu po vrstve ukázať ako premýšľame a v čom spočíva problém – aby sme dospeli k riešeniu.

Slovné spojenie Čo riešiš? sa nám spája s istým nepochopením. So slovami niekoho kto sa čuduje, prečo „stojíme“ na mieste. V tomto prípade sa však snaží poukázať na problém v tom, „čo“ riešime. Je toto naozaj ten problém, ktorý treba riešiť? Lebo ak nie je, potom riešenie stráca význam…

Koľko času, energie a peňazí investujeme do riešenia problémov. Čo ak niektoré riešime zbytočne? A čo ak tým pokazíme niečo, čo fungovalo a čo vlastne ani nebolo treba riešiť? Tieto a mnohé iné otázky si na začiatku kládol Thomas Wedell – Wedellsborg a my sa na ne pozrieme spolu s ním vďaka jeho knihe.

Problém nám spravidla nie je prezentovaný neutrálne. Už má určitý rám / kontext. A to je problém. Vezmite si tento príbeh. Správca budovy dostal pripomienku, že výťah ide pomaly. Ak ide o výťah, spravidla sa rieši jeho vek, technický stav, prípadne, že je znečistený, alebo zaseknutý. Správca mohol vec preveriť. Ale ako preveríte, či ide dosť rýchlo? Spĺňa technické normy. Ako rýchlo, je dosť rýchlo? Ale dovtípil sa, že problém bude niekde inde. Nechal na všetkých chodbách s výťahom namontovať zrkadlá. Ľudia počas čakania sa začali pozerať do zrkadla. Čas im ubehol a prestali sa sťažovať na výťah. Správca mohol dať výťah vymeniť, ale bolo by to nákladné. Ak by bol naozaj pomalý, mohol sa s ľuďmi dohodnúť na istých pravidlách – napríklad posun pracovného času rôznych pracovísk, aby výťah nechceli všetci naraz. Riešení bolo viac.. ale hlavne pochopil, čo bol naozaj problém a čo treba riešiť. A táto zmena pohľadu na to čo je problém, to je prerámovanie. Je jedno, či riešite pracovný problém, vzťahový, alebo nejakú úlohu. Ak si niečo z tohto odstavcu odnesiete tak je to otázka – či problém ktorý sa chystáte riešiť, je naozaj tým, čo je potrebné riešiť. Správca mohol dať výťah vymeniť a úplne zbytočne.

Často dochádza k zámene analýzy a rámovania. Analýza, to by bolo premýšľanie nad tým, prečo je výťah pomalý. Ak sa teda vrátime k použitému príkladu. Prerámovanie bolo v zmene uhla pohľadu – prestali sme riešiť rýchlosť výťahu a zamysleli sa nad tým, čo ľuďom naozaj vadilo. V čom bol koreň ich nespokojnosti. Nie je to jednoduché, lebo ani tí ľudia to nemusia vedieť sformulovať. Keď za správcom prišli s výčitkou že výťah je pomalý, tak to mysleli vážne.

Aby to dnes nebolo jednoduché, tak aj rámovanie má dve podoby.

Prvá podoba je preskúmanie rámu. Je to o niečo viac podobné analýze, ale vŕtame sa v rôznych aspektoch a detailoch. Snažíme sa prísť na niečo, čo by vnieslo svetlo do problému.

Druhá podoba je o prelomení rámu a je to úplná zmena pohľadu na vec. Znie to trochu šialene. Ale inšpiráciu môžete hľadať skoro všade okolo seba. Ja tu pre istotu spomeniem techniku Jidiše kop, viac tu: https://dennikn.sk/blog/1775081/jidise-kop-tvorive-myslenie-v-zidovskej-tradicii/. Sú tam príklady – kedy sa situácia zdala beznádejná a predsa sa našlo riešenie a úplne nečakané. To je prelomenie rámu. Pre zmenu pohľadu je potrebné byť ochotný zanechať zaužívané a stereotypné myslenie.

Ľudia sú zvyknutí konať. A nečakať. Práve riešenie problémov často naráža a zápasí s týmto priam impulzívnym konaním. Sme ochotní prakticky hneď sa pustiť do riešenia problému a málo času venujeme skúmaniu toho, či riešime správny problém. Mnohí ľudia venujú istý čas analýze problému, ale aj tak sa snažia situáciu čím skôr poriešiť a tak siahajú po „rýchlych“ riešeniach, ktoré nemusia byť tie správne.

Ak sa chceme dobre rozhodnúť, potom je dobré nemať po ruke jedno riešenie, ale mať ich viac. Ak ich máte viac, potom každé má svoje + a -. A spomedzi nich nájdete také, ktoré bude najlepšie. Ak máte len jedno riešenie, nemáte čo riešiť. Ak by ste ich mali viac, možno by z nich bolo tým najhorším. To neviete, kým sa nad tým nezamyslíte. Nie je dobré ponáhľať sa s riešením. Nemusí byť najlepšie. A ako už bolo naznačené, nemusí byť tým pravým riešením, ak nevieme na isto, v čom je problém. Je dosť možné, že ak by ten správca vymenil výťah za rýchlejší, sťažnosti by aj tak pokračovali, pretože ľudia neboli ochotní čakať. Problém je v postoji, nie v technických možnostiach výťahu.

Ale ani s tým časom to nie je potrebné preháňať. Pretože v istom čase sa potrebujeme rozhodnúť. Skôr či neskôr treba problém vyriešiť. Preto je potrebné dopriať si dostatok času na pochopenie problému a hľadanie riešení a zároveň vedieť, koľko toho času máme – stanoviť si, že problém chcem vyriešiť dovtedy a dovtedy.

Snažme sa pochopiť / spoznať skutočný problém. Je toto naozaj všetko, čo o situácií vieme? Aj tu však platí, že niektoré problémy sú jednoduchšie a niektoré zložitejšie. Niektoré si žiadajú viac času na premýšľanie toho, aké máme možnosti a niektoré si vyžadujú času menej. A pri niektorých naozaj nepotrebujeme zvažovať všetky možnosti. Je potrebné na to časom prísť a získať istú prax, ale aj praktickú múdrosť a tak vedieť rozlišovať, aký postoj v danej chvíli zaujať.

Radi a často siahame po osvedčených riešeniach. Je dobré, že máme takú skúsenosť a máme ich v zálohe. Ale situácia sa vyvíja a mení. Preto treba možnosti poriešiť prakticky nanovo. Nič nemať ako istotu a spoliehať sa, že inak to už nebude. Bolo by chybou doslova sa zamilovať do problému a do riešenia. Pretože definícia problému môže byť nakoniec iná a jeho riešenie má prednosť. A ani osvedčené riešenie nie je „mantrou“. Tu neplatí nič v podobe, „ja to robím tak a tak…“ alebo „vždy som to tak robil“. Spomínam si na jedného riaditeľa, ktorý v istých cykloch prichádzal s tým istým nápadom a v duchu – raz to musí vyjsť. Nevyšlo. Ale výmena ľudí nakoniec viedla k presadeniu toho nápadu ako dlhodobého riešenia. Zmena myslenia a ochota skúšať nové veci.

Niekedy sami cítime, že to „naše“ už stačiť nemusí. Alebo že tentokrát to bude tesné a nemusí to závisieť len od nás. To sú tie okamihy, kedy sme blízko k uznaniu toho, že netreba sa držať toho, čo bolo. Rozhodne nie zubami a nechtami, či za každú cenu.

Naozaj chápeme, v čom je problém? Nie je náš pohľad skreslený? Nie sme pod vplyvom emócií? Nezahmlieva nám myseľ povedzme náš vzťah k problému, náš podiel na probléme, alebo nejaké iné obmedzenia? Náš pohľad môže byť skreslený… K novým a inšpirujúcim myšlienkam patrí zamyslenie, či problém nie je zadefinovaný príliš úzko. Niekedy problém je tak vymedzený, že nám to zužuje priestor na hľadanie možností. Naozaj je problém správne zadefinovaný? Nie je možné to riešiť inak? Nie je možné to delegovať / zveriť niekomu inému? Nedá sa to zjednodušiť… urýchliť…? Na Slovensku je často zanedbávaná otázka – je to možné realizovať z kapacitných a časových dôvodov?

Ak sa zameriate na detaily, môžete sa v nich stratiť. Ak sa nezameriate na detaily, môžete stratiť kontext. Alebo si ho nikdy nevšimnete.

Pri hľadaní riešení sa snažte hľadať inšpiráciu v inej oblasti, než je Vám známa. Hľadať inšpiráciu niekde inde často láme zaužívané možnosti a pohľady. Nehanbite sa obzrieť po niekom, kto to riešil, alebo riešil niečo podobné. A inšpirovať sa ním. Hľadajte skryté možnosti a detaily. Nie všetko je na prvý pohľad jasné. Rám nám pomáha problém uchopiť, ale zároveň nám bráni vidieť širší kontext. Je dôležitý, ale môže nás obmedzovať. Nenechajme sa ním limitovať. Za istých okolností nám môže brániť spoznať problém a riešiť situáciu.

Problém často vnímame ako prekážku ktorú treba prekonať. Bolo by fajn, keby sme ho vnímali ako hranicu, ktorá nám dáva príležitosť sa niekam posunúť. Ak by sme to tak vnímali, potom by sme sa neponáhľali s riešením. Čo ak riešenie prináša nové príležitosti? To ale nezistíme, ak pobežíme problém vyriešiť. Problém nie je muchou, ktorá vletela do bytu a treba ju hneď vyhodiť von.

S otázkou po nových príležitostiach je spojená otázka po hodnotách a cieľoch. V poriadku, máme tu problém. Povedzme, že vieme, v čom spočíva. Existuje viacero možností, ako ho riešiť. A spomedzi nich sú tu také, ktoré sú nám bližšie viac a niektoré bližšie menej. Táto blízkosť je spojená s našimi hodnotami a cieľmi.

Po príklade s výťahom, tu máme druhý príklad. Zamestnanca, ktorý dostal nového šéfa a s ktorým to nefungovalo. Pokojne si sem domyslite nového kolegu… a môžete si vymyslieť (upraviť podľa seba ) dôvod, prečo tomu tak bolo. V prvom okamihu premýšľal nad zmenou zamestnania. Ale nakoniec pomohol tomuto kolegovi / šéfovi k zmene zamestnania a to bez toho, aby o tom ten dotyčný vedel. A problém sa „vyriešil“. Celkom originálne riešenie.

Problém je v tom, že často nie je problémom len problém, ale aj jeho riešenie. A teda, ako „to“ uskutočniť. Ak sa vrátime do našej súčasnej dilemy – tak ak chceme zostaviť vládu, tak nie s hocikým, ak máme nejaké hodnoty. Ak nemáme, potom sme ochotní s kýmkoľvek.

Hodnoty a ciele nám pomáhajú vyriešiť problém tak, aby sme s ním boli spokojní. V niečom to pripomína rozhovory, kde je potrebné dosiahnuť kompromis – to je možné, ak obidve strany sa dobre poznajú. A každá vie, čo je pre ňu dôležite a z čoho je možné ustúpiť. Tu hľadáme riešenie problému, ktoré bude prijateľné pre nás. Hľadáme riešenie, s ktorým sa dokážeme stotožniť. A ktoré nám bude vyhovovať. Ako málo sa v našich životoch kladie dôraz na to, aby riešenie nám bolo šité na mieru. Požadujú sa od nás určité veci a máme málo slobody a kreativity v tom, ako to zrealizovať. Ako by bolo jedno ako. Odtiaľ je však len blízko k tomu, že je jedno za akú cenu…

Cieľ ako taký nemusí zasiahnuť do riešenia. A bežne ani výrazne nezasahuje. V istom okamihu však môže povedať dosť – nie sme ochotní niečo urobiť, či neurobiť. Alebo už nie sme ochotní pokračovať, prípadne nie za daných okolností – ak sa nezmenia…

V neposlednom rade… cestou k riešeniu môže byť pozrieť sa na problém očami iných. To sú tí ostatní zainteresovaní ľudia. Pomôže nám to pochopiť ich svet, ich dôvody a môže nám pritom napadnúť, čo by sa dalo urobiť. Hľadáme riešenie, ktoré by bolo zaujímavé aj pre nich a ktoré by bolo riešením aj pre nás. Tí druhí nás môžu svojím pohľadom obohatiť a spoznanie ich sveta nám zas pomôže pri hľadaní spoločných riešení.

Kto by to bol povedal, že hľadanie riešenia je v skutočnosti tak náročné a zložité. V podstate je to celé umenie posúdiť problém a nájsť správne riešenie. Je to umenie života. Ak Vás týchto pár myšlienok, otázok a zamyslení zaujalo, tak v knihe od Thomasa Wedell – Wedellsborga je veľa príkladov a praktických zamyslení. Mne sa snáď podarilo aspoň trochu poodhaliť z koncepcie, ktorú prináša. V knihe je k tomu veľa odrážok a nákresov. Ale aj celý poznámkový aparát. Samostatnú kapitolu autor knihy venuje aj snahe riešenie presadiť a ponúka rady čo robiť, ak sa stretávame s odporom. Teraz nemyslím hnutie odporu, hoci to môže byť len čajíkom v porovnaní so zaťatosťou niektorých ľudí, ktorí ostatným bránia v zmenách. Niekedy riešenie problému vyžaduje zapojiť viac osôb a nie každý sa stotožní so spôsobom riešenia. Aj takýto problém autor knihy rieši a pre zvedavého čitateľa ho ponúka vo svojej knihe…

.

Myslím, že každý kto siahne po knihe Co řešíš? Sa zamyslí nad tým, ako často premýšľa v stereotypoch a vlastne sa bráni posunúť niekam ďalej. Problém je príležitosťou sa niekam posunúť a niečo zmeniť (urobiť inak). Ak zmeníme svoje myslenie a pohľad na vec, potom problém sa nestane prekážkou, ale príležitosťou…

Neměl jsem vysoká očekávání, zpětně to přisuzuji nepříliš poutavému názvu, obálce. Kniha mě velmi příjemně překvapila. Popisuje relativně jednoduchou myšlenku, autorem označované jako přerámování, stručně bych to popsal jako kreativní řešení problémů, vymaňování se ze zajetých kolejí. Kniha je geniální obsahově, nezanedbává nic, takže zde najdeme obsáhlou argumentaci včetně praktických příkladů, mnohé z nich jsou jednoduché na zapamatování s výstižným názvem jako pomalý výtah. Najdeme tu ke každé kapitole i k celé knize shrnutí, které je ideální pro prvotní rychločtení, ale i pro občerstvení znalostí z knihy. Kniha je použitelná pro téměř cokoliv, kohokoliv, postupy, myšlenky jsou obecné, nicméně příklady jsou především z korporátního prostředí, ve kterém se autor pohybuje.

Tedy kniha je náročná na čtenáře, vyžaduje vlastní myšlení, k čemuž i autor na několika místech vyzývá a já vřele doporučuji ho poslechnout a nečíst rovnou řešení. Ale o to je hodnotnější, protože neznám mnoho knih, které by byly tak výborně napsané a tak univerzální v oblasti kreativního řešení problémů. Očekávám, že tuto knihu budu brát opakovaně do ruky a autor na to myslel těmi shrnutími.

Pokud chcete číst knihu, která vám naservíruje řešení na podnose, tato kniha to dokáže „jen“ v těch pár příkladech z korporátního prostředí.

Hlavní síla kniha je jinde. Obecně a paradoxně systematicky vám pomůže najít kreativní řešení problému, který může být úplně odlišný od jakéhokoliv problému v knize popsaném. Může vám pomoci vymanit se zaběhnutých kolejí, vlastního myšlení, vcítit se do cizího pohledu.

Knihu doporučuji, lepší na toto téma jsem zatím nečetl.

Co řešíš? - obálka knihy

Oficiální popis: V kancelářské budově si lidé stěžují na pomalý výtah. Pokud budeme brát problém doslova, budeme se snažit výtah opravit nebo rovnou instalovat nový. Někdo však přišel na mnohem jednodušší a elegantnější řešení: umístit vedle výtahu zrcadlo, aby do něj lidé mohli při čekání fascinovaně zírat.

Otázka tedy zní: Řešíme vždycky ten správný problém? Abychom to zjistili, musíme vystoupit z daného rámce čili problém přerámovat. Ve své graficky výrazné knize autor popisuje konkrétní postupy přerámování, nabízí příklady a nechává zaznít názory odborníků. Jeho cílem je, abychom si začali klást otázky, místo abychom unáhleně nacházeli řešení. Jak říká Eric Schmidt, bývalý generální ředitel Googlu: „Autor nám přesvědčivě ukazuje, že problém často začínáme řešit dříve, než se hluboce zamyslíme nad tím, zda řešíme ten správný problém. Chcete-li mít superschopnost řešit lepší problémy, přečtěte si tuto knihu.“

Celosvětově uznávaný odborník na inovace a řešení problémů se rozhodl představit svou metodu přerámování, kterou zdokonalil a využíval spolu s klienty Microsoft, Time Warner a dalších. Takto o autorovi hovoří nakladatelství Portál, které vydalo právě jeho titul o přerámování. Pokud chcete zkusit tuto metodu a využít jejích možností ve své firmě nebo i  třeba osobním životě.

Vypadá to, že to, co autor představuje je vlastně jednoduché. Stejně tak vyznívá i prostý obsah, dělený na tři části.

• Řešte ten správný problém
• Jak na to
• Překonejte odpor

Samozřejmě jsou kapitoly mnohem komplikovanější, ale Wedell-Wedellsborg vlastně nic složitě nepředkládá, což má své kouzlo a jeho "učení" se tak může mnohým zalíbit.

Titul se zabývá problémy ve skupině či u jedince, které je potřeba řešit. Myslím, že se nehodí pro aplikaci na domácí problémy, ne přímo, ale pokud máte kreativní mysl, povede se vám zaměřit se na podobný způsob řešení a přenastavit svou mysl, jak se snaží ukázat. Ačkoliv on sám tvrdí, že metoda přerámování je vhodná nejen pro pracovní, ale i osobní problémy, nejsem si jistá, jestli ukázal správný přístup, protože se více zaměřuje na problémy mezi lidmi na pracovišti.

Svou metodu představuje ve třech rafinovaných krocích. Co je přerámování, rámování, řešení a analýza? Všechny tyto pojmy budete brzy znát mnohem blíž, pokud si titul předčtete. Nepočítejte se zázraky, tento způsob myšlení je potřeba se naučit a cvičit ho. Autor nabádá třeba ke zpochybňování logiky, snaží se rozšířit obzory jednoduchými způsoby, které však nebudou lehké. Někdy je to jako jít proti přirozenosti, vystoupit ze své komfortní zóny a myslet jiným způsobem, což nejde jen tak, ale za nemožné to také považovat nebudete. Může vám to připomínat psychoterapii a jejich přístupy, v ledasčem je to vlastně podobné a založené na stejném principu.

Nemyslím si, že by bylo potřeba nutně znát psychologii, tedy základy alespoň ano, ale i tak narazíte na spoustu výrazů, které nemusíte znát. Není třeba se obávat, Wedell-Wedellsborg pojmy vysvětluje.

Dobré je, že svou metodu představuje na konkrétních případech. Obtíž může být v tom, že ne všem mohou být tyto problémy blízké, a ne každý možná bude schopný aplikovat je na svou vlastní překážku.

Autorova metoda působí jednoduchým dojmem, ale nedaří se mu představit, jak by ji měli běžní lidé využít ve svůj prospěch. Spíš se zaměřuje na určité cílové publikum, takže se kniha převážně bude hodit spíše kariérním typům, manažerům, ředitelům než člověku, který by chtěl změnit své způsoby myšlení u úkonů, které nejsou ryze pracovní nebo veřejné.

Stejně tak je pro tuto cílovou skupinu přizpůsoben i styl psaní, který zaujme intelektuály, ale běžný čtenář bude spíše odrazený. Náročnější čtenář ocení, že Wedell-Wedellsborg vše vysvětluje jednoduše, dává množství příkladů a nebrání se poučení i ze stran známých ikon.

Ke všemu titul obsahuje značné množství poznámek, které jsou k dispozici v závěru. To já příliš nemusím, protože musíte pořád listovat sem a tam, ale není to natolik odrazující, abyste čtení odložili. Navíc úplně na konci publikace jsou ještě jednoduchá schémata, týkající se přerámování. Taková menší schémata naleznete i během čtení.

Thomas Wedell-Wedellsborg je Američan a tudíž je jasné, že představuje příklady problémů, které mají v Americe. Českým lidem o to budou problémy vzdálenější a je možné, že přesně nepochopí, co se tím snažil vysvětlit. Myslím, že ta odlišnost je jen další stupeň, který pro běžného čtenáře udělá porozumění těžší. Ovšem pokud si knížku zakoupíte za účelem pomoci v pracovním postupu a touhou řešit problémy v kolektivu, tak si myslím, že budete nadšení.

Mě Wedell-Wedellsborg hodně zaujal zejména ukázkou americké mentality, která je nádherně vidět na příkladech. To je něco pro mě. Líbí se mi metoda, kterou autor vymyslel nebo spíše převzal a doladil, a snaží se ji správně lidem představit. Podle mě má velkou šanci, aby si ji bystrý čtenář vštípil a dokázal ji využívat. Já sama jsem začala přemýšlet, kde a jak bych ji chtěla využít. Možností je spoustu, ale beztak vím, že až se do toho pustím, budu to dělat s otevřenou knihou, abych se přímo řídila tím, co mám. Naučit se přerámovat myšlení není prostě lusknutím prstů, ale rozhodně to jde. Je jen na vás, jak moc to chcete.