0 % 3 recenze
339 Kč
399 Kč
−15 %, ušetříte 60 Kč
Dodání 1-2 dny
Doprava od 59 Kč Možnosti dopravy Od 1 000 Kč doprava zdarma
Tištěná kniha (2022)
Autor recenze Týna Datum 12. 10. 2023
„Cesta hrdinky je celoživotní cyklus vývoje, růstu a učení.“ (Murdock, 2022, str.17)
Být ženou v dnešní tzv. androcentrické společnosti nepředstavuje lehký úkol. Kniha pojednává mimo jiné o tom, jak žít jako žena ve společnosti, jež pohlíží na svět z mužské perspektivy a oceňuje u mužů jejich inteligenci, úsilí a spolehlivost, za což jsou odměňováni v podobě vyššího postavení, prestiže a finančního zisku. Autorka se snaží apelovat na ženy, aby se nesnažily vyrovnat mužům, neboť tím zraňují svou feminní povahu. Zrazování a odmítání feminní povahy může mít dalekosáhlé důsledky, např. odmítání či ponižování vlastního těla, pocity studu či soupeření. Dále nám kniha ukazuje, jak tzv. hrdinka může na své cestě životem objevit vlastní identitu, přispívající k tomu, aby dokázala žít bez závislosti na jiných lidech a byla schopná vyjádřit, co si myslí, co cítí a jaká je její duše.
Kniha je psána čtivým způsobem a nabízí mnoho zajímavých myšlenek a hypotéz, nad kterými se člověk pozastaví, zejména pokud se v nich odráží jeho vlastní život a mezilidské vztahy. Jediné, co mě osobně příliš neoslovilo byly básnické úryvky, kterými je kniha hojně prokládána. To je ale založeno pouze na mém subjektivním nepohodlí, které pociťuji ve chvíli, kdy je kombinována próza či naučná literatura s poezií.
Autor recenze VLADĚNA ŠNOBLOVÁ Datum 1. 6. 2022
Jak název napovídá, kniha Hrdinka v nás je převážně o ženách a určená ženám, i proto se budu obracet zejména k nim. Zároveň je nutné na otázky spojené s ženským bytím v současném světě pohlížet nejen z ženského úhlu pohledu, ale v širším kontextu – v kontextu kultur, které byly historicky kulisou k vývoji postavení ženy ve společnosti a které do značné míry ovlivňovaly a ovlivňují to, jak se ženy ve světě a ve společnosti cítí a jak jsou nebo jak „fungují“. Proto věřím, že i muži, partneři žen, mohou v knize najít řadu užitečných podnětů, které mohou dopomoci lepšímu porozumění jejich ženským protějškům.
Jistě se nejedna žena v současném světě dostává do bodu, ve kterém řeší řadu velmi hlubokých a zásadních otázek o způsobu svého bytí. Možná jste si i vy všimla, že dáte přednost úklidu, domácnosti, dětem, partnerovi nebo práci před tím, abyste si udělala čas na sebe a opečovala sebe a své potřeby. Nebo to možná děláte jinak, ale jistě nemusíte pro podobný příklad ze svého okolí chodit daleko. Možná se vám nebo vaší kamarádce stává nebo někdy v životě stalo, že pracovala téměř do úmoru, podávala skvělé výsledky, ale přesto to nevedlo k její větší spokojenosti.
Kniha může čtenářkám i čtenářům pomoci více si uvědomit, kde se vzaly představy o tom, jak by měla vypadat „správná“ žena dnešní doby. Autorka nahlíží na vývoj ženy z pohledu života ženy jako jedince i z pohledu historického vývoje feminity a pomáhá tak čtenářkám či čtenářům lépe porozumět tomu, co řada žen v dnešním světě postrádá. Pomáhá nahlédnout, že ženy fungují v principu jinak než muži, avšak jsou tak silně ovlivňovány v principu mužskými vlastnostmi, že je pro ně těžké vlastně skutečně být ženami. Na ženy jsou často kladeny stejné nároky jako na muže – je od nich požadován výkon, a to na všech frontách – v práci, v rodině, v péči o sebe, o domácnost, o děti … Zároveň na ženy v průběhu jejich vývoje velmi silně působí touha po uznání muži – touží být muži oceňovány, zavděčit se jim, vyrovnat. Začíná to často u postavy otce nebo jiné mužské autority a může být těžké v těchto dogmatech hledat svou vlastní cestu.
K odkrytí této cesty si autorka bere na pomoc řadu významných archetypů, které ženu na její cestě provázejí a se kterými se musí setkat, aby dosáhla aktualizace sebe sama a naplnění svého života a potenciálu. Na příbězích z řecké mytologie nebo různých náboženství autorka ilustruje původ archetypálních vývojových dilemat, která ženy odedávna provázejí na jejich cestě.
Díky příběhům, které knihou provázejí, je kniha čtivá a poutavá a jistě může čtenářkám přinést nejeden „aha“ moment, který jim může nastavit zrcadlo a být nápomocná k uvědomění, co by ve svém životě chtěly nebo potřebovaly změnit, aby mohly být spokojenější. Zároveň kniha může dopomoci k uvědomění a porozumění mechanismům, které za takovým prožíváním sebe sama stojí.
Kniha může být přínosem ženám, které stojí na životní křižovatce a cítí, že potřebují poodstoupit a vědomě si zvolit svou další cestu i za cenu změny nebo ztráty, která však v dlouhodobém horizontu může být velkým ziskem. Zároveň může kniha posloužit jako osvěžující a prohlubující pohled pro terapeuty či terapeutky, které s ženami pracují a na jejich životních křižovatkách je provázejí.
Autor recenze TOMÁŠ HUPKA Datum 20. 4. 2022
Keď príde na pretras obraz muža, v spoločnosti je prítomných veľa rôznych obrazov – čo to znamená byť mužom. Ale čo to znamená byť ženou? Tím že v spoločnosti dominuje obraz muža, ťažko sa hľadá obraz ženy. Aká by mala byť. Ako môže obstáť voči mužovi. A ako nájsť svoju silu a krásu…
Dnes si priblížime knihu Hrdinka v nás od Maureen Murdock. Maureen píše o ženách, ktoré sa pokúsili presadiť v mužskom svete a teraz si kladú otázku, na čo to všetko a či to malo význam. Zároveň si kladú otázku, akou cestou by žena mala prejsť aby napredovala a pritom nestratila to, čo je jej vlastné. Pretože hodnota musí byť v niečom inom, než byť podobná mužovi, či uspieť v súperení s mužom.
Tento problém má samozrejme svoju históriu. Naozaj v histórií sa traduje obraz ženy, ktorá niekde čaká na muža. Akoby jej hodnota bola spojená len s čakaním a bola naviazaná na muža. Ale žena nie je gazdinka, či slúžka. A je dôležité, aby si vážila samú seba.
Ženy sa často snažia presadiť tím, že sa snažia napodobniť mužov – snažia sa byť ako oni. V niečom je to opojná cesta, hlavne ak príde ocenenie, ale identita ženy je iná. Preto často cíti prázdnotu. Dosiahla cieľ, ale nie naplnenie. Možno sa naučila riešiť veci viac logicky a viac sa zamerala na výkon. Ale obetovala vlastné zdravie, sny a intuíciu.
So ženou sa často spája cit pre druhých a starostlivosť o druhých. To neznamená, že má byť doma a formovať a vychovávať deti a aj manžela (ak treba). Skôr má cit pre budovanie tímu, pre spoluprácu a atmosféru medzi ľuďmi. Ak toto opustí – ten cit pre vzťahy, potom často má problém venovať sa sama sebe.
Možno sa to zdalo ako cesta, ale aj po výstupe na mužský vrchol, predsa vedie cesta nadol – žena potrebuje zostúpiť do svojej hĺbky, aby objavila skutočne seba – čo chce vo svojom vnútri. Je to cesta kde objavuje ako byť, nie robiť, či mať. Byť sama so sebou. Mať radosť zo seba.
Kultúra a pracovné prostredie je presýtené obrazom muža. A mnohé ženy sa mu snažia vyrovnať. Ale potrebné je, aby v kultúre a v pracovnom prostredí bol prítomný obraz ženy. Je to dôležité kvôli ženám, aby išli svojou vlastnou cestou. Ale je to dôležité aj kvôli mužom, aby sa ženou inšpirovali a hľadali cestu k jej podstate a tím aj k sebe. Touto absenciou je ochudobnený aj muž.
Pre ženu je dôležité, aby načúvala svojim snom, obrazom a vnútornému hlasu. Má spoznávať svoje túžby, svoje priania a potreby. Tu vstupuje do poslania objaviť svoju duchovnosť.
Na konci toho celého bude jej ženskosť, obohatená mužnosťou, ale v tom, čo sama uzná za vhodné a pre ňu prospešné. Je to cesta hrdinky. A prejdeme ju krok za krokom. Ale predtým v krátkosti načrtnem pár úlomkov dôležitých pre dnešnú tému (akési pozadie toho celého).
Pre dnešnú tému je dôležité slovo archetyp. Ten má pôvod v idey. Ale archetyp nie je idea. Je to skôr obraz a predstava.
Môžeme si zobrať archetyp muža. Zahŕňa to, čím by muž mal byť. V spoločnosti je určitá predstava (tá prebýva v kolektívnom nevedomí, ale niečo z nej vieme aj pomenovať a teda je vedomá). Táto predstava sa k slovu hlási cez obrazy a tak konkrétny muž sa stáva skutočným mužom. Ak by archetyp bol ideou, potom každý muž by sa musel stať konkrétnym mužom – splniť presné kritéria a všetci by boli rovnakí. Ale keďže nejde o ideu, tak sa ním stáva v určitej miere – stáva sa ním podľa seba a teda v individualizovanej podobe. Je tak sám sebou a predsa má v sebe kus muža a to v originálnej verzií.
Pokiaľ by archetyp muž nespracoval, teda neprijal ho ako výzvu – ako niečo čo má nasledovať (nebol by integrovaný do jeho ega), potom by sa zmenil na komplex. Bol by vytesnený. Prešiel by do tieňa. A tu a tam by sa hlásil o slovo, pretože by chcel byť spracovaný (do ega). Neprijatý archetyp sa stáva fragmentom, ktorý nás bude oberať o silu. Prijatý a integrovaný archetyp nás obohatí.
Existuje veľa spôsobov, ako s komplexami bojujeme. Ale najlepšie je ich prijať. Ak vás táto téma zaujala, viac sa o tom dočítate tu: https://dennikn.sk/blog/2168247/ako-premenit-komplex/.
V kontexte žien sa hovorí o štyroch výrazných archetypoch. Prvým je matka. Tento obraz je pomerne známy. Spája sa so životom. Druhým je hétera. Predstavuje všetko to zmyselné a pôvabné. Spája sa tiež s obdobím zamilovanosti a teda s každou ženou :). Tretím typom je amazonka. Je v tom kus divokosti. Ale predovšetkým, túžba po rovnocennosti. A štvrtým je médium. Je to kombinácia istej iracionality, ale aj intuície. Sú to veci tak vzdialené mužskému svetu. Ak Vás táto téma zaujala, viac sa dočítate tu: https://dennikn.sk/blog/1461508/matka-hetera-amazonka-medium-alebo-styri-archetypy-zeny/.
Mužské archetypy
V kontexte mužov sa hovorí o štyroch výrazných archetypoch. Prvým je kráľ. Je to prirodzená autorita, ktorý to čo robí, vníma ako službu. S dobrým kráľom sa spája požehnanie – je požehnaním. Druhým typom je bojovník. Je v tom odhodlanie bojovať za dobré veci. Ale je v tom aj zrelosť a rozhodnosť. Pri treťom type, keď povieme čarodejník, objaví sa úsmev. Avšak s čarodejníkom sa vždy spájala praktická múdrosť a poznanie toho, čo je mnohým skryté. Možno presnejšie by bolo staroveké označenie mág, ktoré v pôvodnom význame znamenalo mudrc. Dnes by sme možno povedali profesor, prípadne vedec. A štvrtým je milovník. Pre mnohých sa spája so zmyselnosťou, ale mala by tam byť aj citlivosť. Ak Vás táto téma zaujala, viac sa o nej dočítate tu: https://dennikn.sk/blog/1455493/kral-bojovnik-carodejnik-milovnik-alebo-styri-muzske-archetypy/.
Hovorili sme o ženských a mužských archetypoch, ale oni nie sú „len“ ženské a „len“ mužské, pretože sú spoločné. Ženy a muži sa majú navzájom inšpirovať archetypmi toho druhého. Pretože u ženy hovoríme o animuse, čo je mužský protipól a u muža hovoríme o anime, čo je ženský protipól. A tieto protipóly, to je to opačné, čo treba spoznať a prijať – v istej miere spracovať. Preto sa hovorí, že v žene je kus muža a v mužovi kus ženy. Môžete si pod tím predstaviť cestu k plnosti, ale aj k pochopeniu a k obohateniu. Napriek tomu, niečo výrazné a dominantné tam stále bude :). Muž neprestane byť mužom a žena ženou.
Keď Platón prišiel s ideou, bola vzorom. Ale aj ten sme sa snažili „len“ napodobniť. Vďaka Kantovi sme túto ideu dokázali uchopiť. A Schopenhauer v nej videl cestu k oslobodeniu. Ešte treba dodať, že archetypov je neskutočne veľa. Ak by sme hovorili o ideách, mohli by sme cítiť tlak – byť taký a taký. Ale archetyp je obrazom a predstavou. Preto nie sme pod takým tlakom. Zväzuje nás úloha napredovať a premieňať sa. Ale nemusíme byť dokonalí.
Zhrňme si to. U ženy hovoríme o animuse a u muža hovoríme o anime.
Hovorí sa o nich, ako o nevedomých protikladoch. Zároveň sú prirodzenými archetypmi a predstavujú tvorivú silu – to iné a pekné. Sú tiež cestou k naplneniu (obohateniu) života. Anima ako ženský protiklad u muža predstavuje istú oduševnenosť, nepokoj, tvorivú silu a citlivosť. Animus ako mužský protiklad u ženy, predstavuje istú racionalitu, ťah na bránku a snahu o moc. Je rozdiel medzi inšpiráciou a pochopením na jednej strane a akoby stať sa tím druhým (obrazom) na strane druhej.
Je zaujímavé keď sa hovorí, že žena po mužovom boku je prameňom informácií o mužovom nevedomí. A naopak. Vychádza sa totiž z toho, že muž si vyberá ženu, ktorá sprítomňuje jeho nevedomú ženskosť. Akoby si ju projektoval. A naopak. Žena si vyberá muža, ktorý v sebe stvárňuje kus jej mužského nevedomia. Istým vysvetlením je, že takýto partner lepšie pochopí partnerovu dušu, pretože je z podobného cesta. Mohli by sme však namietať a povedať, že možno do druhého pohlavia projektujeme to, čo sa nám na nás nepáči. A možno si zámerne vyberáme niečo úplne iné. Kto vie. Je v tom kus tajomstva. Na druhú stranu, máme s tím skúsenosť – ako veľmi sú náročné a problematické vzťahy…
Za zmienku ešte stojí, že animus a anima vytvárajú spojenie medzi individuálnym vedomím a kolektívnym nevedomím. Mužské anima vedie k spojeniu, ženské animus vedie k poznaniu. Ak muž odmietne svoj protiklad animu a žena odmietne svoj protiklad animus, vedie to k deštrukcií. Odmietnutie citlivosti u muža – vedie k hystérií. A odmietnutie sily u ženy – to vedie k agresií.
Animus a anima v niečom kompenzujú rodové štruktúry. Majú obohatiť to čisto ženské a mužské. Jung veril, že sú to abstraktné symboly, ktoré formujú archetyp ja.
Po takomto úvode, nastal čas na konkrétne kroky, ktoré na ženu čakajú.
Matku sme spomínali ako archetyp. Obraz matky je dosť deformovaný tím, aké miesto muži dali žene. Je dosť možné, že veľa toho pekného a vzácneho ešte ostáva skryté. Pretože ten obraz je deformovaný. Mnohé ženy obraz matky vnímajú ako problém. Cítia, že nie je pravdivý a bojujú proti nemu. Namiesto toho, aby ho pozmenili. Niektoré ženy odmietajú obraz matky kvôli narušenému vzťahu s matkou. Ale môžu ho popierať aj kvôli obrazu v spoločnosti. Môžu v sebe niesť iný obraz. Ale predovšetkým, bez pohľadu na to, aký bol vzťah s matkou a nakoľko bola matka matkou a nakoľko milovala… vždy ten vzťah musí prejsť prevodom.
Z dcéry sa stane žena. A musí si vytvoriť vlastný obraz, ktorým chce nasledovať. Je v tom určitá revolta, ale aj pokus uzdraviť to čo je zranené a posunúť ďalej to, čo ostáva otvorené. A nedokonalé. Nakoniec, bez ohľadu na vzťah s matke, aj napriek chýbajúcej matke, alebo napriek kariére v mužskom svete – sa znovu nanovo vynára tento obraz matky. Jednoducho, je to výzva objaviť, čo to znamená byť matkou – objaviť svoju vlastnú cestu a upravenú možnostiam, ktoré žena má.
Žena hľadá u matky odpoveď, čo to znamená byť ženou. Odpoveď hľadá aj u mužov. Nakoniec však na tú otázku musí nájsť odpoveď sama vo svojom vnútri. Len tak ten obraz bude jej – bude autentický. Je to paradox, ale o tú skutočnú biologickú prípadne náhradnú matku, tu nakoniec nejde. Pretože tak ako v mnohých iných veciach, je to na nás, čo s tím urobíme. Akou matkou sa staneme.
Otec a všeobecne muž môže žene pomôcť. Môže jej pomôcť, keď ju vníma ako rovnocenného partnera. Keď dokáže slušne oceniť jej krásu, ale predovšetkým, ak ju povzbudzuje k tomu, aby rozvíjala to, čo je pre ňu dôležité. Nechať jej priestor. Nezabiť ju očakávaniami. Uznanie a povzbudenie je dôležitejšie, než očakávania. Tie sa predsa môžu mýliť. Okrem toho vo svete ženy je to viac o intuícií, či tvorivosti. A preto objavenie toho, čo ju obohatí, čo sa jej bude páčiť a čo ju naplní – o to viac je v rukách ženy. Nie muža. Dokonca do istej miery je v tom dosť osamelá aj v porovnaní s inou ženou, pretože tieto veci je ťažšie uchopiť a odovzdať. Žena tak v sebe nesie isté tajomstvo, ktoré môže byť aj pre ňu záhadou. A kde je tajomstvo, môže byť aj poklad :).
Ak žena dostáva prijatie, potom získava sebaistotu. Samozrejme že istú špecifickú rolu v tom hrá otec ako muž. Ale našťastie, nie je v tom sám, takže ak v niečom zlyhal, iný muž to môže napraviť. Či skôr môže tomu napomôcť. Pretože najprv žena musí zranenie uzdraviť. Inak to dobré a pekné od muža neprijme, ani keby to ponúkal… To zranenie bude tomu brániť. Miesto očakávaní je dôležité povzbudenie – buď tím, čím chceš byť. V podstate je jedno, čo to bude (nezväzujem ťa svojou predstavou). Stačí, že v tom budeš dobrá. To neznamená dokonalá, či najlepšia – to už je tyrania hodnôt. Jednoducho buď sama sebou a choď si za svojím cieľom.
Je dobré, ak žena môže uzrieť na svojej ceste prejavy ako disciplína, rozhodovanie, smerovanie, odvaha, sila a sebaocenenie v tom mužskom podaní. Môžu ju inšpirovať. Je však rozdiel medzi inšpirovať a deformovať. Je dobré, keď si z nich vezme to svoje. Nechceme predsa stvoriť muža v sukni. To by nebolo dobré ani pre jednu stranu. V mužskom svete je žena konfrontovaná s pojmami ako sila a moc. Mužská sila je iná. A túžba po moci, v mužskom svete má podobu karierizmu. A kariéra je často v protiklade so vzťahmi. Aspoň v mužskom svete. Ale keby v ňom viac rezonoval ženský pohľad, možno by sme častejšie hovorili o tíme, než o konkurencií.
Tento problém poznajú obaja – muž aj žena. Vnútorný hlas ktorý hovorí, že nie sme dosť dobrí. Slová závislosť a potreby sú dosť deformované v ženskom svete. Pretože mužský svet vedie ženu k závislosti na mužovi. A jej potreby sú degradované. Ako by žena nemohla byť sama (bez muža). Prípadne nemohla byť sama sebou. A ak sa o to snaží, označujú ju ako náročnú či nezávislú. Ale do istej miery nezávislí a zároveň zrelí majú byť obaja. Majú si navzájom pomáhať a sa dopĺňať. Tam nie je priestor na závislosť. A už vôbec nie na ignorovanie potrieb. A žena má pritom normálne potreby – potrebuje čas pre seba, potrebuje vypočuť, objatie a priestor pre seba. Koľko mužov sa snaží ovládať ženu a koľko žien sa snaží ovládať muža. Tadiaľ cesta nevedie :). Pretože táto predstava nie je kompatibilná s funkčným vzťahom.
Pre ženu je ťažké objaviť vlastnú hodnotu, ak samotná spoločnosť nevie doceniť jej hodnotu. Jej hodnota predsa nie je v tom, či má muža, alebo deti. Tak ako ani hodnota muža v tom nie je. Ak majú deti, žena má byť matkou a muž otcom. Žena má byť partnerkou a muž partnerom – majú si navzájom pomáhať a byť oporou. Tam nie je priestor na znamienko menej. Je to koniec závislosti a podriadenosti. Žena nie je tou, ktorá čaká. A preto muž nie je záchrancom. Ale vtedy muž nie je ani odpoveďou na jej otázky o sebe. Je zodpovedná sama za seba a ak chce a ak to tak cíti, môže životom kráčať aj sama…
Žena nezápasí len s predstavami mužského sveta, keď sa chce presadiť. Ona je konfrontovaná aj s predstavou superženy, ktorá všetko musí stihnúť. Niekedy mám pocit, že ten batoh vznikol preto, aby sa nedostala do konfrontácie s mužom a z domu nevytiahla pätu, pretože jej na iné ani neostane čas. Cestou ako z toho von, je robiť vlastné rozhodnutia. Od výberu školy a povolania, cez životný štýl až po kedy a ako si zariadiť život. Zmyslom toho všetkého nie je stratiť sa v ponuke, či v možnostiach. Ale ísť vlastnou cestou.
Pred spoločnosťou je aj výzva, zmeniť zaužívané vzorce – obidvaja pracujú a obidvaja sa starajú o domácnosť a podieľajú sa na starostlivosti o deti a výchovu. Môžu si niečo aj podeliť podľa toho, kto je v čom dobrý, ale ak sa to sčíta a podčiarkne, to vyťaženie by malo byť rovnaké. A ak nie, musí to byť rozhodnutie ich oboch – teda vyhovovať im obom.
V mužskom svete sa častejšie hovorí o možnosti povedať nie. Je v tom asi aj kus racia. Áno a nie. Fakty a dôvody. U ženy je to pocit, že nie je v súlade sama so sebou. A teda mala by vedieť povedať nie. Pocit skleslosti či sklamanie, tie sú tiež znakom problému. So ženami si spájame pocit domova, ale ten nie je viazaný na štyri steny. Je to pocit, keď ona sama sa cíti dobre. Sama so sebou. Ten pocit domova je s ňou spojený. Je to akési presvedčenie, že všetko bude dobré. Útulnosť a neha. Tým sa vraciame k tvorivosti, k tajomnosti, ku kreativite, ale aj k hľadaniu. Byť sama sebou.
Možno racionálne nakoniec nepovie prečo, ale cíti svoje prečo a jej odpoveďou bude – preto. Vedieť povedať nie, je prejavom sily a v ženskom svete má podobu pocitu – byť v súlade sama so sebou. Nech už to pre mužov znamená čokoľvek. A nech to aj hoci nevedie uchopiť a pomenovať. Má právo povedať nie a nemá povinnosť povedať prečo. Vedieť povedať nie, to je cesta ako chrániť seba. Má na to právo. A ak to niekomu vadí? To je jeho problém. Prečo by mala byť spútaná touto predstavou? Musí byť sama sebou. Nie je dôvod aby spĺňala predstavy iných. Stačí napĺňať svoje predstavy. Ak je ona spokojná, ostatní jej môžu byť ukradnutí…
Ak má ísť svojou vlastnou cestou, potom nie je dôvod, aby napĺňala očakávania druhých. Tie sú na jej ceste nepodstatné.
Slovo zostup si spájame s cestou nadol. Ide o zmenu, ktorá je spojená s pádom. Preto je spojená s mnohými nie práve pozitívnymi emóciami. Žena si na tejto ceste môže pripadať zmätená, plná žiaľu, odcudzenia, dezilúzie, hnevu a zúfalstva. Môže si tiež pripadať obnažená, odhalená, vyprahnutá, krehká, boľavá, nezahojená a doslova obrátená hore nohami. Cíti sa opustená. Akoby duchom neprítomná. V niečom tak trochu depresívna. Odtiaľ je len kúsok k pocitu, že vlastne neviem kto som – nespoznávam tú ženu v zrkadle. Táto cesta je iná, ako u muža. Žena svoju podstatu spoznáva vo svojej hĺbke.
Nie je to o vystúpení zo seba, ale zostúpení do seba. Žena sa ponára do hlbiny, aby z nej vynorila kus seba. Kúsok po kúsku. A tak skladala mozaiku o sebe. Zostup dole sprevádza pocit rozorvanosti a cestu hore skladania novej mozaiky. Ako nádoba, ktorá sa rozbije, nanovo sa ju však podarí poskladať a vďaka technike spájania zlatom (japonské Kintsugy), získa na kráse a hodnote. Tomuto zostupu sa snažíme vyhnúť. Nie je to príjemné. Bolí to. A dlho nevidno svetlo na konci. Ale bolesť je spojená s rastom. Bolesť bude odmenená.
Musím sa spojiť sama so sebou, aby som pochopila, čo som stratila a čo som našla. A ako to všetko k sebe pasuje, čo do čoho zapadá. V tomto žena povstáva ako fénix. Akoby prechádzala cestou znovuzrodenia. Iná ako predtým a snáď o niečo krajšia. Ako žena.
Tento zostup je spojený aj s vyrovnaním s materstvom a so ženskosťou. Žena opúšťa predstavu čo to znamená byť žena a matka, aby tento obraz nanovo vybudovala podľa seba. Ako by povedal Jung, ide o proces individualizácie a zapracovania archetypu do ega. Archetyp. Bytostné ja a vedomé ja. To čo bolo skryté, sa stalo viditeľným. Som iná a originálna a predsa vydávam svedectvo o ženskosti. Som ženou, originálnou ženou. Jedinečnou.
V psychológií sa často hovorí o spojení duše a tela. To telesné sa zrkadli v duševnom a naopak. U ženy je dobrým príkladom duchovnosť, ale aj telesnosť. Mystika a tajomstvo, krása a sexualita. Tieto dva rozmery sú tak často vytesnované a popierané. Duchovnosť ženy a telesnosť. Žena na okraji duchovného spoločenstva. Dôraz na uspokojenie muža. A pritom musí objaviť poklad zakopaný v poli. Je to veľkolepý návrat k životu, ktorý cez ňu prúdi. Život telesný a duchovný. Materskosť a ženskosť. Vrchol. Jej potreby a naplnenie.
Hovorí sa o rodičovských komplexoch. A hovorí sa tiež o materskom komplexe. Komplex vo všeobecnosti vzniká, keď archetyp nie je spracovaný a integrovaný. Ostane ako taký fragment, ktorý však začne pohlcovať energiu – taká psychologická čierna diera. Tento fragment sa hlási o slovo a je pre celok deštruktívny. Žije si svojím životom, akoby nezávisle a predsa zo spoločného. Písali sme, že bez ohľadu na to, aká matka v skutočnosti bola, žena si tou cestou musí prejsť sama. Ten obraz matky jej v tom môže pomôcť a môže jej to sťažiť. Ale aj keď bol obraz deštruktívny, je v jej rukách ho zmeniť podľa seba. A uzdraviť, čo treba.
Dobrou cestou k uzdraveniu, je rozhovor a konfrontácia s matkou. Ak ešte žije. Mnohé veci mohli byť zle pomenované, či nepochopené. A mnohé veci sa časom mohli zmeniť. Mnohé vzťahy sa podarilo uzdraviť po rokoch. Je ľahšie niečo uzdraviť, ak ten druhý je nápomocný a je jedno, či ide o matku, otca, manžela, priateľa, susedu, či partnera. Mnohé ženy dokázali uzdraviť a vysporiadať sa s obrazom matky cez inú ženu, cez priateľku, cez tetu, babku, kolegyňu… Tak ako obraz otca dokáže naplniť a uzdraviť iný muž. V mnohých prípadoch dedko, ujo, otcov brat, kamarátov otec… Sila ženy je viac skrytá. Vyviera z nej. Aj žena je kráľovnou. Slúži ako kráľ a má svoju autoritu a dôstojnosť. Božský pár? A prečo nie. Zrodenia božského dieťaťa? Áno.
Nakoniec na ceste k ženskosti sa opäť vynára mužnosť. Nie pohlavná. Ale duchovná. Vymaniť sa z mužského obrazu. Z celého toho sveta, kde dominuje mužský obraz a nie je priestor pre ten druhý a rovnocenný – teda ženský. Ak si žena osvojila mužské nástroje a spôsoby, je pochopiteľné, že aj pri úspechu cíti prázdnotu. Akoby použila nesprávne nástroje. To mužské je dôležité. Pre pochopenie mužov. A tím mužským sa možno inšpirovať, ale v tom ženskom. Dochádza tu k svadbe medzi bytostným ja a egom. Prepojenie vlastnej ženskosti a mužskosti originálnym spôsobom. A tak dochádza k zrodu božského dieťaťa. Je v tom jednota protikladov. Celistvosť. Uzdravenie ženskosti a obohatenie mužským princípom a to bez zrieknutia sa ženskosti. Je silná, ale inak. Je úspešná, ale inak. Má moc, ale inak. Má svoje ciele, ale inak. Je tvorivá, tajomná, hravá, nežná, vášnivá, nespútaná, duchovná, telesná a mystická… ako žena.
Žijeme vo svete, kde sa často uplatňuje dualita. Ale to vedie k oddeľovaniu. Ja a ty. Duša a telo. Ženské a mužské. Ale dualita je ilúziou. Odlišnosť vedie k obohateniu. A tak sa to odlišné navzájom dopĺňa a prepája, až vytvorí jedno. Žena objaví svoju mužnosť. Muž objaví svoju ženskosť. Vďaka tomu lepšie chápu toho druhého. Nestratili svoju podstatu. Svoju ženskosť či mužnosť. A predsa dozreli. Kruh sa uzavrel.
.
V tom celom dnešnom marazme stojí pred ženou ťažká úloha. Musí dokázať rozlíšiť, čo je mužské a čo ženské. Preto svet má výraznú mužskú stopu. Potom musí objaviť svoju ženskosť. Aby si následne z mužskosti zobrala to, čo sa jej bude hodiť a obohatí ju tak, ako je tu pre ňu dobré. A ešte v tom všetkom musí dúfať, že objaví muža, ktorý ju nebude vnímať ako hrozbu a nielenže ju príjme ako rovnocenného partnera, ale bude ochotní opustiť čisto mužský svet, aby pochopil ten ženský a potom vlastne ako rovnocenný partner, ktorý tiež vynaložil istú námahu, spolu s ňou vytvoril pár. Táto cesta, toto objavovanie a tento boj, je naozaj cestou ženy, ktorá je hrdinkou. Ps.: žena dáva život. Žena napriek ťažkostiam o niečo lepšie objíma plnosť života. A tím pozýva aj muža k plnosti. Má v sebe niečo, čo mu chýba. Snáď to prestane chcieť vlastniť a začne sa tím inšpirovať.
Omlouváme se, ale tyto webové stránky nejsou optimalizovány pro tento prohlížeč. Použijte prosím aktuální verzi prohlížeče Google Chrome, Firefox, Microsoft Edge, popř. Safari.