Mai, Jochen: Jak jsem šel pro mléko a vrátil se s kolem - autor recenze: KRISTÍNA HALAGANOVÁ
http://kniznidira.blog.cz/1812/ako-som-sla-po-chleba-a-vratila-sa-s-topankami
Pri knihe Jochena Maia som si spomenula na reklamné plagáty, ktoré na mňa žmurkajú už niekoľko mesiacov. Je na nich luxusne nahodená žena, ktorá sa usmieva do fotoaparátu. Vraj šla len po mandarínky, hlása slogan, očividne však žiadne ovocie nenesie. Už dlho som nevidela trefnejšiu reklamu, pozná to hádam každá ženská. Akurát ja sa väčšinou účelovo vyberiem nakúpiť oblečenie a vrátim sa s knihami, pointa je však rovnaká.
Uvažovali ste niekedy, prečo sa rozhodujeme, ako sa rozhodujeme? Prečo nám niektoré rozhodnutia zaberú pár sekúnd a pri iných nespávame mesiace? Čo presne sa deje v našom mozgu a ako sa rozhodnúť čo najsprávnejšie? Jochen Mai sa to pokúša vo svojej publikácii objasniť.
Je vtipný zásah osudu, že sa ku mne kniha dostala, keď som sama stála pred pomerne zložitou životnou dilemou - mala som na výber dve rovnako vábne možnosti a ja som zúfalo stepovala na mieste a nedokázala urobiť rozhodujúci krok. V stávke bola moja budúcnosť, šťastie, aj city. Knižka mi síce nepomohla vysporiadať sa s problémom, ale aspoň mi ukázala, prečo s ním neviem pohnúť. A prvým krokom k riešeniu problému je ho predsa definovať.
Napísať populárne-náučnú knihu, neodbočiť od faktov, a zároveň udržať pozornosť čitateľa je veľmi náročné. S Jochenom Maiom sme si však sadli od prvej strany. Svoju knihu totiž napísal skoro presne tak, ako som chcela, aby bola napísaná, čo je vždy milé prekvapenie.
Mám rada, keď je autor vtipný, ale vecný a logicky ma prevedie celou problematikou. Rada vidím za oponu, špáram sa v detailoch a zisťujem, prečo veci, nad ktorými sa normálne nezamýšľame, fungujú tak, ako fungujú (áno, správne, uhádli ste, som žena). Mai používa výstižný jazyk a príklady, prepojuje skutočné vedecké výskumy s každodenným životom (viete, čo majú spoločné šabľozubé tigre s revízorom?) a snaží sa čo najpresnejšie definovať, prečo sú pre nás rozhodnutia tak zložité.
Maiova publikácia sa jednak zaoberá všeobecnými problémami pri rozhodovaní, neskôr sa zameriava na konkrétne oblasti, krátke kapitoly venuje rozhodovaniu ohľadom práce, životného partnera, či pri obyčajnom nakupovaní. Okrem toho, že ukazuje, ako pri daných momentoch fungujú naše mozgy, ponúka aj návody a psychologické metódy, ako si zadefinovať ciele a zistiť, čo naozaj v živote chceme. Ja som napríklad cestou do potravín zistila, že v skutočnosti chcem nové topánky.
Lenže práve tu v mojich očiach knižka zľahka škrípe. Ide však o subjektívny pocit. Ja totiž z duše neznášam motivačnú literatúru. A akonáhle sa v knihe objavia interaktívne tabuľky, testy a cvičenia, okamžite sa pre mňa motivačnou stáva. Je mi jasné, že mnohým ľuďom takýto prístup vyhovuje, ale podľa mňa vôbec nepomáha. V živote som nestretla nikoho, kto sa po prečítaní návodu na šťastie skutočne šťastným stal. Srdečnejšie by som uvítala, keby po vedeckých vysvetleniach nasledovalo viac príkladov zo života, na nich sa dá lepšie poučiť - ak pindáte, že kniha sa bez podobných cvičení nezaobíde, prečítajte si skvelý titul Mysli ako freak.
Všeobecne vzaté ma Maiova knižka potešila. Číta sa dobre, je zábavná, zbytočne sa neopája vlastnou genialitou a ide priamo k veci. Drobné výhrady sú skôr dôsledkom mojich osobných skúseností a preferencií. Tipujem, že práve kvôli danému interaktívnemu prístupu si iní ľudia titul kúpia. A ktovie, im možno pri rozhodovaní pomôže. Mimochodom, moja životná dilema stále trvá...