Príbehy nás sprevádzajú od počiatku dejín. Prvé príbehy si ľudia rozprávali už v jaskyni pri ohni. Časom príbeh do seba prijal ľudovú múdrosť a stal sa niečím, čo môže človeka usmerniť a niekam posunúť. Práve na tomto bohatstve príbehu je postavená terapia príbehom – konfrontácia človeka s príbehom (hagioterapia). Viac tu: https://dennikn.sk/blog/1401042/terapia-pribehom/.

A dnes si niečo povieme o knihe Láska je příbeh od Roberta Sternberga…

Trojuholníková teória lásky

Skôr než prejdeme k samotnej knihe, priblížime si trojuholníkovú teóriu lásky, ktorá sa spája práve so Sternbergom.

Podľa nej existujú tri prvky, ktoré sa spájajú s jednotlivými príbehmi lásky – intimita, vášeň a oddanosť, pričom problém je v tom, že v každom vzťahu sú v danej chvíli prítomné v rôznom pomere a nie vždy sú prítomné všetky.

Intimita to je blízkosť a dôvernosť, porozumenie, empatia – spoznávanie toho druhého, ak mu môžeme dôverovať. Vášeň to je motivácia a túžba, prítomná hlavne ako fyzická a sexuálna príťažlivosť. A oddanosť to je puto, rozhodnutie toho druhého podporovať a stáť mu po boku.

Každý z týchto prvkov sa vyvíja. Môže sa hlásiť k slovu a následne vytrácať. Tak ako samotný vzťah prechádza vývojom. Na začiatku vzťahu býva dominantná skôr vášeň, potom sa hlási k slovu intimita a ak vzťah vydrží, potom sa k slovu hlási záväzok. Ak si dobre pozrieme tieto tri prvky, môžeme za nimi vidieť pudy a inštinkty, emócie a pocity, ale aj rozum a charakter.

Osem typov lásky

Na základe týchto prvkov Sternberg hovorí o 8 láskach.

Prvú možno charakterizovať ako náklonnosť. Je to intimita bez vášne a záväzku. Tí dvaja majú k sebe blízko, ale neriešia vzťah. Je to skôr priateľstvo.

Druhá je bláznivá. Je tam kus vášne, ale chýba intimita a záväzok. Bez intimity a záväzku je to povrchný vzťah. A čoskoro sa skončí…

Prázdna láska je tretím typom. Chýba tu intimita a vášeň. V popredí je záväzok. Mnohé vzťahy dospeli do tejto fázy a tí dvaja ostávajú spolu napríklad len kvôli deťom…

Romantická láska to je intimita a vášeň. Ak tí dvaja vytrvajú, možno sa objaví aj záväzok, teda oddanosť.

Piata láska je spoločenská. Je tu intimita a oddanosť, ale nie vášeň. Tých dvoch drží pokope spolužitie a záväzok, ale už po sebe netúžia ako kedysi.

Vášnivá láska – v nej prevláda vášeň a oddanosť, ale nie je tu intimita. Tí dvaja túžia po spoločnom živote, hoci nemajú veľa spoločného. Začala vášňou, prerástla do záväzku, ale chýba tu intimita.

Úplná láska je zrelá a ideálna láska. Sú v nej všetky tri prvky. K nej máme smerovať a je archetypom lásky. Dosiahnuť túto lásku je jednoduchšie, ako si ju udržať. Preto treba stále pracovať na tých troch prvkoch.

A existuje aj prázdna láska, kde chýba intimita a vášeň, môže byť dôsledkom vyhorenia, ale aj znakom vzťahu, ktorý bol kalkulom.

Ak ste sa v niektorom príbehu našli, môžete porozmýšlať, ako do vzťahu zakomponovať prvok, ktorý mu zatiaľ chýba.

Láska ako príbeh

Láska je príbeh, ktorý má svoj začiatok. Má svoju minulosť, má aj prítomnosť ktorú žijeme a keď budeme do nej investovať, tak má aj budúcnosť. Táto teória – tvrdenie že láska je príbeh, sa zrodilo z terapeutickej praxe. Po rokoch počúvania príbehov sa začali kryštalizovať určité kategórie s podobnými príbehmi a tak sa zrodilo niekoľko príbehov, ktoré zahŕňajú všetky možnosti, vďaka čomu sa aspoň v jednom nájde každý z nás. Každý príbeh je iný. Kladie dôraz na iné akcenty, tí dvaja majú odlišné role a príbeh má aj odlišné pozitívne a negatívne prvky. Zároveň platí, že môže dochádzať k jeho obmene a vo vzťahu môže hrať dôležitú úlohu viacero príbehov. Sternberg rozlišuje 26 príbehov, ktoré následne rozdeľuje do piatych kategórií. Pozrime sa na ne.

Príbehy asymetrické

Základom milostného vzťahu by malo byť dopĺňanie. A to pri asymetrických príbehoch chýba.

Príbeh učiteľa a žiaka. Jeden je vo vzťahu učiteľom a druhý žiakom. To neznamená, že učiteľ tu má čo odovzdať. Jednoducho jeden je učiteľom a druhý žiakom. Niekedy majú tieto príbehy pôvod na pracovisku – jeden je na pracovisku v dominantnej pozícií a druhý v podriadenej a tak to majú aj vo vzťahu. Jeden vedie a druhý poslúcha. Tieto role môžu byť zameniteľné. To že jeden vedie je dôležitejšie, než kto vedie. Jednoducho to obom vyhovuje. A napĺňa to rozdielne potreby u oboch. Kým netúži niekto po zmene, môže im to obom vyhovovať.

Príbeh obete. Pre vzťah je dôležité, aby jeden či druhý a občas obaja sa niečoho zriekli. Tu sa však jeden zrieka neustále a je obeťou. Pre mnohé obete je typické, že je pre nich väčšou potechou obdarovať, než dostať. Ušili si tým však na seba búdu, pretože tu len dávajú a aj keď neočakávajú, že im to druhý vráti, ten vzťah je defektný. Obaja sa tu dopĺňajú. Ale to že dáva len jeden, môže časom viesť k napätiu a k nespokojnosti. Smutné na tom je, že ten prvý neočakáva, že ten druhý sa rozdá, ten však miluje týmto spôsobom a ničí tým sám seba.

Príbeh moci. Tu je prítomná túžba jedného ovládať toho druhého. Ten prvý v rukách hromadí všetku moc. Neverili by ste, koľkým ľuďom takýto vzťah vyhovuje. Jeden z partnerov tu je dominantný, ale ťaží z toho aj ten druhý – jemu vyhovuje, že nič nemusí riešiť. Aj takéto príbehy sa môžu rodiť na pracovisku. Tu však ide skôr o kompenzáciu – kedy jeden nezohráva na pracovisku takú úlohu, akoby chcel a tak aspoň doma má všetko pod kontrolou. Ako vidno, každý má svoj dôvod k tomuto príbehu. Snáď objavia časom niečo viac.

Príbeh policajný. Nie policajti nemajú vlastnú podobu lásky J. Tu je to skôr o čiernobielom chápaní sveta a o jasnej deliacej čiare medzi dobrom a zlom. Vo vzťahu to znamená, že pravdu má len jeden. Či je pravda daná okolnosťami, alebo on je garantom pravdy. Je tu kus ovládania, ale aj sledovanie toho druhého. Väčšinou tento príbeh prináša ten, kto chce kontrolovať a ten druhý si to neuvedomil. To čo považoval spočiatku za príliš veľký záujem, čo mohlo aj imponovať, je v skutočnosti snahou o ovládanie. Opustiť takýto vzťah nie je jednoduché. A premeniť ho, je ešte zložitejšie. Tieto vzťahy nemajú dlhú trvácnosť, alebo ten druhý skončí na dne – časom uverí tomu prvému všetko, aj tvrdenie že nemá cenu.

Príbeh pornografický. Je to vzťah založený na ponižovaní a degradácií toho druhého. Tieto veci sa nemusia odohrávať v telesnej rovine (sexuálne násilie), ale dejú sa psychicky a dosť pripomínajú sexuálne zneužitie či poníženie. Rizikom tu je aj špirála ponižovania a násilia. Tá sa prehlbuje a tak tieto vzťahy končia veľmi nepekne. Okrem toho, ak niekto žije týmto príbehom lásky a založil by si vzťah s niekým, s kým by mal vzťah bez násilia, môže naplnenie tejto svojej potreby hľadať mimo vzťah…

Príbeh hororový sa spája s ľuďmi, ktorí majú potrebu terorizovať druhých, alebo sa nechať terorizovať. Ten kto terorizuje to zľahčuje a vníma to len ako zábavu, ten kto je terorizovaní to zľahčuje a príčinu vidí niekde inde, len nie v partnerovi. Dokonca niektorí uveria tomu, že si to zaslúžia a že len dostali čo si zaslúžili. Tieto príbehy majú pôvod v rodinách, kde dochádzalo k násiliu a k agresií. Ale ich príčinou môže byť aj pasivita – to že sa naučili nehlásiť k slovu a len poslúchať. Je to ťažké takýto vzťah opustiť. Ten pokus môže viesť k ešte väčšiemu teroru. A tak či tak sa tu môže stupňovať miera násilia a vzťah sa meniť na čiernu moru.

Príbehy predmetné

Ten druhý je len predmetom a samotný vzťah je o naplnení toho prvého.

Príbeh science fiction. Buď si tu človek hľadá čo najzvláštnejšieho partnera, alebo sám seba za takého považuje. Je v tom inakosť a výstrednosť. Môže v tom byť aj kus vzdoru voči spoločnosti. Ale aj voči rodičom – partner môže byť presne tým, ktorého rodičia nechceli, alebo kus kompenzácie – partner môže robiť niečo, po čom sme túžili, no nemali odvahu. Inakosť môže byť zdrojom neustálych prekvapení a áno aj obohatení. Po čase však môže byť únavná – máte pocit, že nech urobíte čokoľvek, ten druhý je tajomstvom, ktoré nikdy nepochopíte.

Príbeh zberateľský. Partner tu je vybraný s veľkou precíznosťou, pretože sa stáva dôležitou súčasťou zbierky (viacerých predmetov). Môžete byť vhodným doplnkom k autu, k peniazom, či k postaveniu. Nevýhodou toho je, že ako predmet zbierky, ľahko môžete byť nahradený iným kusom. Prípadne sa o toho druhého budete deliť s ďalšími ľuďmi, pretože pre neho budete len jedným z niekoľkých a Vás bude mať len do spoločnosti, či na sex. Je tu málo emócií. Je tu síce istá starostlivosť, ale len kvôli tomu, že ste súčasťou zbierky. Hodnotu máte, len kým máte to, prečo si Vás vybral…Ak to je krása, vekom strácate na cene…

Príbeh umelecký. Jeden druhého vníma ako umelecké dielo a tak k nemu pristupuje. Väčšinou je to myslené vo fyzickej rovine. Predmetom obdivu tu je fyzicka krása. Starnutie, ale aj napríklad zranenie môže viesť k poklesu záujmu. Boli by ste prekvapení, koľkí sú s tým druhým len pre jeho vzhľad. Je tu nepochybne veľká príťažlivosť. Dokonca istá forma uctievania až adorácie krásy. Ale bude to stačiť? Hlavne u mužov je riziko, že príbeh neposunú ďalej a časom radšej zmenia obsadenie osoby, ktorá stvárňuje manželku.

Príbeh domova. Láska tu je dôležitá, pretože sa spája s vytvorením domova. My vlastne ani tak netúžime po niekom, ako po zázemí a domove, ktorý nám pomôže vytvoriť. To neznamená, že ho v tom necháme samého. Aj my k tomu vytvoreniu domova prispejeme. Ale domov je tu viac, ako vzťah. A ak je potrebné prežiť emócie, tie sa spájajú skôr s deťmi, či so zvieratami, ale nie s tými dvoma. Niet pochýb o tom, že zázemie a domov majú dobrý vplyv aj na život oboch partnerov. Ale prečo nezažiť niečo viac?

Príbeh uzdravenia. Tu je vzťah predmetom uzdravenia. Toho druhého sme si vybrali, pretože nás má uzdraviť. On o tom nemusí vedieť, ale má niečo, alebo je niekým, kto nám niečo nahradí, alebo nám pomôže niečo prekonať. Mnohé ženy vhupnú do vzťahu, aby zahnali pochybnosti o vlastnej hodnote po vzťahu, ktorý stroskotal. Ten druhý má uzdraviť ich zranenie. Rizikom tohto vzťahu je, že v okamihu kedy toho druhého uzdravíte, sa môže vzťah skončiť – pominul totiž dôvod, prečo jeden vo vzťahu zotrvával. Ten kto tu uzdravuje, je často v pozícii podobnej spoluzávislej osobe. Je dosť možné, že mu to robí radosť a že sa v tom našiel. A že mu to robí dobre – pomáhať tomu druhému. Ako vidno, obaja majú svoj problém a ten ich môže udržať spolu, pretože ten kto sa rád stará o toho druhého, mu môže brániť prekonať problém – o koho by sa potom staral?

Príbeh náboženský. Ten môže mať rôzne podoby. Od predstavy, že Boh rozhodol o tom, s kým strávime svoj život, cez vieru ktorá tých dvoch spája, až po komplex hodnôt a myšlienok, ktoré určujú život tých dvoch. Predstava že Boh rozhodol o partnerovi môže viesť k pasivite. Ak je to ten vyvolený, tak to pôjde aj samo, nie? Spoločná viera môže byť pre vzťah posilou. To isté platí aj pre hodnoty, ak neprekračujú zdravé hranice. Ale o náboženskom príbehu možno hovoriť, aj keď má niekto spasiteľský komplex, alebo keď doslova zbožňuje toho druhého.

Príbeh hry. Hravosť vo vzťahu je fajn. Tu je to však o tom, kto z koho. Hra nemusí byť zakaždým deštruktívna, ale ničí dôveru vzťahu. Spravidla má jeden na vrch. Doslova prevalcuje akúkoľvek rovnocennosť. Vo vzťahu je dôležité, aby dvaja ťahali za jeden povraz a práve to táto hra narúša. A ak každý hrá za seba, potom sa ľahko môže stať, že vzťah pomerne rýchlo skončí…

Príbehy koordinačné

Partneri sa tu snažia vytvoriť niečo spoločné.

Príbeh cestovateľský. Partneri vnímajú lásku ako spoločnú cestu životom. Tá môže mať rôzne ciele, ale tie vyberajú spolu. Okrem toho dôraz kladú nielen na cestu, ale aj spôsob ako cieľ dosiahnu. Ako sa často ukáže, nie je ani dôležité, kam nakoniec pôjdu, ale že kráčajú spolu. Okolnosti sa totiž môžu zmeniť… Cieľ tu paradoxne môže byť aj problémom, pretože keď ho dosiahnú, čo ich bude hnať ďalej? Ak si postavia dom, ak deti vyrastú, čo potom?

Príbeh tkáčský. Láska tu je dielom, na ktorom pracujú obaja. Nie je tu dôležité, kto čo bude robiť. Dokonca sú nepodstatné aj zaužívané a často očakávané deľby rolí a prác. Jednoducho tí dvaja spolupracujú na tom, aby ich príbeh bol pekný.

Príbeh záhradnícky. Predstavte si tých dvoch ako záhradníkov ktorí sa spolu starajú o záhradu. Obidvaja vnímajú vzťah ako kvetinu, o ktorú sa treba vedieť primerane postarať. Nič nie je samozrejmé a nič sa nestane samé. O toho druhého sa treba starať. Je možné, že časom sa objaví rutina…

Príbeh obchodnícky. Vzťah tu je obchodom. Niečo za niečo. Ťažko by sme tu hľadali vášeň. Nemusí to byť príbeh zlatokopky, či o fyzickej kráse. Môže ísť aj o každodenný pragmatizmus – kto má čo na starosti, ak už ostatné veci išli bokom a vzťah funguje samospádom. Je tu riziko pocitu vykorisťovania (ak chýba rovnováha a cena je príliš vysoká). Ale môže tu byť aj veľmi dobré prerozdelenie – kto je za čo zodpovedný.

Príbeh závislosti. Nie je tu strach zo samoty, skôr potreba mať niekoho na blízku. Pre niekoho môže byť príťažlivá predstava, že ho niekto tak veľmi potrebuje. A tak jeden je závislý na druhom a naopak. Je tu obava, čo by bolo keby toho druhého nebolo. Dokonca tu možno hovoriť o abstinenčných príznakoch ak príde k odlúčeniu. Aj tu možno hovoriť o spoluzávislosti. To že ten druhý na vás visí, doslova, vám môže robiť dobre. To čo tu môže ohroziť samotný vzťah je práve závislosť. Tá má zo svojej podstaty deštruktívny priebeh. Jedine že by tí dvaja rozvinuli iný príbeh lásky a tomuto konci unikli…

Príbehy naratívne

V týchto vzťahoch sa dôraz kladie na niečo vonkajšie, čo určuje samotný vzťah.

Príbeh rozprávkový. Poznáte príbeh o princovi na bielom koni? Tak niektorí tomu naozaj veria a ak uveria, že ho našli, potom musia byť šťastný. Možno takého vysnívaného aj nájdete. Ľudia sú rôzni. Ale skôr nie a časom príde rozčarovanie, keď z princa sa vykľuje hlúpy Jano a z princeznej baba Jaga. Nebezpečenstvo fantázie je, že z výšky býva veľký pád. A fantázia je nepraktická, ak nie sme ukotvení v realite. Ak však vnímame realitu, potom fantázia nám môže dať víziu. Cestou k zrelosti je zanechanie mýtických predstáv a spoznanie toho druhého, kto naozaj je.

Príbeh historický. Nie je to vzťah medzi historikom a hysteričkou, ale vzťah kde minulosť má vplyv na prítomnosť a budúcnosť. Zo spoločnej minulosti možno veľa čerpať, ale bolo by rizikom žiť len tým, čo bolo. Okrem toho, vzťah hoci pekný, možno ďalej premieňať, tak prečo ostať prešliapavať na mieste? Na to pekné treba nadviazať, to zranené uzdraviť a kráčať ďalej.

Príbeh vedecký. Niektorí ľudia veria tomu, že láska je vedou. Stačí len pochopiť a rozanalyzovať a interpretovať. V čom je problém? Že veľa vecí ostáva neuchopených a vo vzťahu treba veľa počúvať. Vedecký prístup už zo samotnej podstaty môže zo vzťahu zahnať vášeň. A ten druhý môže mať pocit, že je predmetom skúmania.

Príbeh podľa kuchárky. Podľa tohto príbehu sa každý príbeh odohráva podľa presných a nemenných línií a tak stačí nalistovať príslušnú kapitolu a hneď vieme, ako na tom sme a čo treba robiť. Akoby vzťah bol receptom – a tak stačí dodržať postupnosť… Najväčšou nevýhodou je, že tí dvaja pri probléme môžu energiou mrhať na rôzne návody a recepty, ktoré možno by aj niekomu pomohli, ale nie im. Riešenie problému by malo byť rovnako originálne, ako spoločný príbeh tých dvoch…

Príbehy žánrové

Tu je príbeh lásky dôležitejší, než cieľ, prípadne princípy samotného vzťahu.

Príbeh vojnový. Doslova.Vzťah tu je jednou bitkou, či skôr sériou bitiek. Kto vyhrá? Hádky, neustále zápasy, kto z koho. Bojuje sa o všetko a ako o život. Problémom boja jedného proti druhému je, že na konci jeden je víťaz a druhý porazený. Málokomu takýto vzťah vyhovuje. Pokojne si ho nazvite talianskym manželstvom. Boj je vyčerpávajúci. Po boji musí prísť prímerie, ale potom znovu príde boj, až jeden prehrá. To však môže byť koncom aj vzťahu.

Príbeh divadelný. Minimálne jeden z partnerov tu hrá rolu. Niekedy rolu hrajú obaja – každý svoju. Väčšinou však rolu hrá len jeden. Ale aj keby ju hrali obaja, kam sa vytratila autenticita a intimita? Kým tí dvaja naozaj sú a po čom vlastne túžia? Môžu perfektne zahrať rolu, ale ak to nie sú oni, nenaplní ich to. Ak ten druhý má masku, ako ho môžete naozaj poznať a milovať?

Príbeh humorný. Spravidla majú radi humor a nemajú radi vážnosť. Dokonca aj z vážnych problémov sa snažia vykorčuľovať s vtipom. Humor môže byť vítanou silou, ktorá pomáha v ťažkých chvíľach a zaháňa nudu. Môže však byť aj nástrojom, ako sa vyhýbať dôležitým témam a dokonca ich zľachčovať. Stačí si spomenúť na pasívnu agresivitu v podobe uštipačných poznámok.

Príbeh s tajomstvom. Je tu kus neznámeho. Tajomstvo si spájame so začiatkom vzťahu. A časom vďaka spoznávaniu sa toto tajomstvo zmenšuje. Tu je však nástrojom, ako si toho druhého nepustiť príliš k sebe. Tajomstvo môže byť aj nástrojom manipulácie, ale môže maskovať aj skutočnosť – to že v skutočnosti nemáme čo ponúknuť, alebo že skutočnosť je horšia.

.

Láska ako príbeh, to je nový pohľad na partnerský vzťah, kde pozeráme na lásku ako príbeh, v ktorom sa niečo pokazilo, ale ktorý môže pokračovať ďalej, ak spoznáme príbeh ktorým žije a naučíme sa ho usmerniť, alebo ho nahradíme niečím vhodnejším. V príbehu sa skrýva odpoveď na otázku, prečo sa práve títo dvaja dali dokopy a aký problém budú mať, ak svoj príbeh časom nezmenia. Ako niť sa jednotlivými príbehmi tiahne láska. Príbeh tak možno zmeniť a spolu žiť podľa iného. Predstavte si lásku ako príbeh, ktorý má viacero častí, pričom dve hlavné postavy ostávajú rovnaké, ostáva aj láska ako spoločné puto, s každou časťou sa však mení dej (príbeh). Práve k tomu Sternbergova teória smeruje – premieňať vzťahy.

Sternbergova kniha je rovnako prelomová, ako Chapmanových Päť jazykov lásky, Lewisové Štyri lásky, Lemanových Päť dní, ktoré zmenia Váš sexuálny život, Kellerov Zmysel manželstva a Gottmanových Sedem princípov spokojného manželstva. Má potenciál rovnako výrazne zmeniť a obohatiť a dopĺňa sa s nimi. Vďaka množstve kazuistík je tiež dobrým podkladom do párovej terapie…

“Jednou z možností jak pochopit chování lidí v partnerských vztazích, je zjistit jaké příběhy je spojují jednak se současným vztahem, jedna s láskou v její ideální podobě." (Sternberg, 2017)

Kniha láska je příběh se na lásku dívá z narativního pohledu a může v mnohém připomínat známou knihu “Jak si lidé hrají”. Podobně jako Berne, tak i Sternberg ve své knize popisuje různé role a scénáře/příběhy o lásce, které v sobě nosíme. V úvodu knihy srozumitelně vysvětluje svou novou teorii a následně každý typ příběhu uvádí krátkým vyprávěním o páru, který daný příběh prožívá. Na tento úvod poté navazuje výkladem příběhu, rolí a přikládá rovněž otázky, které vám pomůžou ujasnit si, nakolik se daný příběh jedná právě vás. Je to velmi čtivá knížka, jasná a přehledná. Není potřeba oplývat širokou základnou znalostí a můžete si z ní mnoho odnést jak do praxe, tak do osobního života.

Přemýšleli jste někdy nad tím, podle jakého klíče se vybíráme svoje partnery? Výběr našich protějšků prý není zdaleka náhodný. Podvědomě vyhledáváme lidi, jejichž příběhy jsou podobné těm našim, vysvětluje americký psycholog v knize Láska je příběh.

Profesor Robert J. Sternberg si v průběhu své kariéry psychologa vyslechl mnoho milostných příběhů. Nejvíce ho udivovalo, jak nesmírně se liší nejen jeden od druhého, ale i pohled na stejný příběh očima obou partnerů. Zaměřil se se svým výzkumným týmem na dané odlišnosti, posbíral velké množství dat a vytvořil teorii, která popisuje vztahy z nového pohledu.

Co je to příběh?

Příběh lásky je konkrétní představa o lásce, v níž oba partneři hrají určité role, které se vzájemně doplňují. Podstatu příběhu vysvětluje Sternberg na základě projekce. Náš příběh je unikátní a postavený na našem konkrétním vnímání světa, které více či méně kopíruje realitu.

Jinými slovy – vše, co prožíváme, sledujeme optikou naší osobnosti, představ o ideální lásce a zkušeností z minulosti. Náš pohled na svět se tedy bohužel ne vždy shoduje s realitou (a někdy se od ní může výrazně odlišovat). Pokud se zaměříme na vztahy, nepřekvapí nás, že se mohou od skutečnosti výrazně lišit nejen představy o tom, jaký je náš partner, ale i pohled obou partnerů na vztah či na konkrétní události.

Klíč ke šťastnému vztahu

Vztah Zacha a Tammy připomíná už léta bitevní pole. Hádají se nejen v soukromí, ale i před přáteli a neustále vzduchem létají uštěpačné poznámky o rozchodu. Přesto jsou spolu už 28 let a jejich vztah se zdá více než funkční. Jak je to možné? Vysvětlení nabízí Sternberg: oba dva chtějí totéž. Z rozhovoru s oběma partnery vyplynulo, že si představují vztah jako válku, což jejich soužití bohatě splňuje. Jejich představa o lásce se tedy shoduje.

Přirozeně máme tendenci zamilovávat se do lidí, jejichž příběhy jsou podobné našim, a zároveň jsou obě role komplementární – partnerova doplňuje tu naši. Pokud se zamilujeme do někoho, kdo lásku vnímá jako úplně jiný příběh, ohrožuje to vzájemný vztah i lásku samotnou.

Další důležitou ingrediencí šťastného vztahu je podle Sternberga to, o jaký příběh se jedná – každý z nás si v sobě nese různé příběhy lásky (některé mohou být dokonce velmi odlišné), ovšem příběhy jsou poskládané do určité hierarchie a některé mají vyšší prioritu.

To znamená, že pokud žijeme ve vztahu, kde prožíváme jeden z příběhů lásky, ale nejedná se o náš preferovaný příběh, je možné, že jakmile potkáme osobu, která nám tento příběh nabídne, snadno svého stávajícího partnera opustíme. Proto je velmi důležité svůj preferovaný příběh znát. Můžeme se tak vyhnout nepříjemným překvapením v milostném životě, vysvětluje Sternberg.

Jaký je váš preferovaný příběh?

Kniha obsahuje výčet 26 nejběžnějších příběhů lásky. U každého je uveden krátký dotazník, podle kterého si můžeme ověřit, jestli se jedná o „náš“ příběh. Dále jsou rozepsané role obou partnerů a způsob uvažování, chování typické pro daný příběh a také výhody a nevýhody, které jsou s příběhem spojené.

Kniha není příručkou s návodem na vybudování dokonalého vztahu, spíše lze popsat jako přehledný výčet existujících typů vztahů. Nabízí netradiční pohled na milostné vztahy a vybízí k zamyšlení nad tím, jaký příběh preferujeme a jestli si vybíráme partnery, kteří k našemu příběhu „ladí“. Pomáhá vykreslovat budoucnost současného vztahu a nabízí zamyšlení, jestli je pro nás vybraný příběh opravdu ten pravý.

Příběhy jsou psané jednoduchým jazykem a kniha je snadno pochopitelná. Přínosem knihy je popis všech příběhů z pohledu obou stran a varování do budoucna, které typy vztahů mohou vést ke špatným koncům. Nevýhodou je, že popisuje stav za začátku výzkumu, tj. je popisem vznikající teorie a není zde uvedeno, „co bylo dál“. Neobsahuje podrobně rozpracované přenesení do praxe ani ověření teorie hlubším výzkumem.