Ničí Vám úzkosť život? Máte pocit, že Vám diktuje, čo máte robiť? Ocitli ste sa v pasci strachu a paniky? Potom je tento článok určený pre Vás…

Článkov o úzkosti nikdy nie je dosť. O to viac, že žijeme rýchlim životným tempom a je čoraz náročnejšie vyznať sa v mnohých témach, ktoré sa bezprostredne dotýkajú nášho života. Je dokonca čoraz ťažšie sa vyznať v strojoch, ktoré nám mali slúžiť a preto je ťažké mať prehľad. A tak vzniká čoraz viac priestoru pre úzkosť. Úzkosť je strachom pred niečím, čo nevieme uchopiť… Dnes sa úzkosti pozrieme na zúbky vďaka knihe od Joela Mindena Techniky pro zvládání úzkosti…

3 prístupy k úzkosti

O úzkosti sme sa rozprávali tri krát za posledné roky. Úplne prvý text bol na podklade Jungovej žiačky Vereny Kast Úzkost a její smysl. Verena vo svojej knihe rozlišuje medzi úzkosťou a úzkostnou poruchou, rozlišuje medzi strachom a úzkosťou. Hovorí tiež o tom, kedy sa premieňa na fóbiu. V knihe tiež hľadá príčinu úzkosti a hovorí ako vplýva na človeka. Rozlišuje rôzne podoby úzkosti. A načrtáva aj konkrétne kroky, ako jej čeliť. Je tam kombinácia oddychu, prevencie a prípravy na tú skúsenosť, ale aj vystavenie sa úzkosti. Je to veľmi zaujímavý text a ak Vás tieto riadky zaujali, pokojne prekliknite sem: https://dennikn.sk/blog/1762870/uzkost-a-jej-zmysel/ a potom sa vráťte. Z tohto textu si ako nosnú myšlienku ponesieme postreh, že úzkosť je strach zo situácie a na rozdiel od strachu ktorý je konkrétny, úzkosť sa spája s neistotou a s nejasnosťou.

Druhý text ktorý sa zaoberal úzkosťou bol na podklade knihy Alice Boyes Nástroje proti úzkosti. Alice pri svojej práci preferuje KBT, ktoré kladie dôraz na skúsenosť a expozíciu. Vo svojej knihe akoby nadväzovala na Verenu a hovorí o piatich pascách / nástrahách, do ktorých sa nás úzkosť snaží dostať. Cestou ako im čeliť je – vystaviť sa úzkosti. Nemusí byť veľká, na začiatok postačí aj malá. Ale vystaviť sa jej a prežiť / prekonať ju. A ktoré pasce to sú? Keď váhame a bojíme sa urobiť rozhodnutie. Ruminácia – keď sme uverili skúsenosti a uzatvorili sa novej skúsenosti a tak máme pocit, že iné to už nebude. A ak máme zlú skúsenosť, neveríme v iný výsledok. Perfekcionizmus, pretože snaha sa spája aj s neúspechom, ale ten perfekcionizmus neodpúšta. Kritika hlavne ak nie je konštruktívna, vedie k úzkosti. A nakoniec piatou je vyhýbavosť. Tým že sa vyhýbame úzkosti, získava na sile. Nosnou myšlienkou z tohto textu je, že život s úzkosťou sa podobá špirále. Mnohí siahnu po rituáloch, akoby ju chceli začarovať. Tento druhý text nájdete tu: https://dennikn.sk/blog/2507273/ako-zvladnut-uzkost/.

Tretí text možno prirovnať k lekárničke, ktorá je dobre zásobená všetkými možnými liekmi. Pri úzkosti vyberiete jeden a skúsite. Ak nepomôže, siahnete po druhom. Podkladom nám vtedy bola kniha Okamžitá pomoc proti úzkosti, ktorá je dielom kolektívu autorov a tiež je napísaná v duchu KBT. Táto kniha ponúka lieky s rôznou “účinnou” látkou. Niektoré pomáhajú získať silu (oddych, mindfulness, dýchanie, aktivita, svalové cvičenia, autogénny tréning, antistresový tím, spánok…), niektoré majú v sebe kus vyhýbania (ignorácia, bezpečné prostredie, presunutie pozornosti, interpretácia) a ďalšie s ňou zápasia (vizualizácia, plánovanie, interpretácia, zveličenie, odstup, hľadanie riešenia). O tomto zadelení možno diskutovať. Napríklad slovo vyhýbanie tu asi nie je úplne presné… Okrem toho, niektoré lieky akoby spadali aj do dvoch oblastí naraz. Tu nám nosnou myšlienkou je vedomie toho, ako náročné je úzkosti čeliť. V podstate potrebujeme všetky účinné látky – aj čerpať silu, aj problém vytesniť (kým nezískame čas) a aj mu čeliť. Viac sa o tom dočítate tu: https://dennikn.sk/blog/3168888/ako-sa-postavit-uzkosti/.

Nárast úzkosti

Takýto úvod som zvolil zámerne ako vhodnú pôdu pre predstavenie dnešnej knihy – Techniky pro zvládaní úzkosti od Joela Mindena, ktorý podobne ako Alice Boyes ale aj tvorcovia Okamžitej pomoci proti úzkosti, kladie dôraz na KBT.

Medzi zaujímavé postrehy hneď na začiatku knihy patrí tvrdenie, že úzkosť môže mať podobu nadmernej snahy o kontrolu. Úzkosť je strach pred niečím, čo je tajomné a zahalené rúškom tajomstva. Možno aj vieme odkiaľ príde útok, ale nevieme, v akej podobe. Ako sa brániť, ak nevieme dňa a ani hodiny? V našom prípade kto, akým spôsobom a ktoré miesto zasiahne? Môžeme byť v tom aktívni, ale to je veľmi únavné a vysilujúce. O to viac, že tých možnosti je veľa. Preto sa mnohí stiahnu na bezpečné miesto. Ostanú pasívni. Už len čakajú na ten okamih. A s pribúdaním času to už chcú mať za sebou…

Joel Minden nijako neznižuje hodnotu nástrojov, ktoré pomáhajú načerpať silu, alebo pomáhajú na nejaký čas zabudnúť (vytesniť). Bez pochýb majú svoje miesto. Ale ako pravý zástanca KBT, snaží sa niečo urobiť s príčinou úzkosti a odstrániť ju. O to viac, že dôvodov na úzkosť je veľa, preto treba čím skôr potlačiť jeden, oddýchnuť si a potom čeliť druhému.

Ako som už písal v úvode, súčasná situácia je doslova hnojiskom pre úzkosť. A tá si divoko rastie. Neistota na medzinárodnom poli, ale aj na domácej scéne. Neistota v práci, v zázemí (školstvo a zdravotníctvo), ale aj ohľadom cien a mnohé iné… Pokojne si dosaďte ten svoj problém. V posledných rokoch sme čelili mnohý veľkým výzvam, ktoré prišli krátko po sebe (v minulosti bol medzi takými druhmi problémov väčší odstup). Situácia nie je jednoduchá a zrýchľovanie sveta a technológií nám v tom nepomáha.

Aké riešenie Joel Minden ponúka? Tri stratégie. Vlastne ide o tri na seba nadväzujúce kroky.

Reálny pohľad

Pokiaľ vieme na čom sme, dokážeme si celkom dobre zrátať + a -. Ak sa rozhodneme a nechceme vec riešiť impulzívne, alebo emotívne, potom dokážeme situáciu premyslieť a racionálne uchopiť. A nájsť riešenia a vybrať si to správne.

Úzkosť sa však spája so situáciu, kedy existuje veľa? Ako to uchopiť a ako to analyzovať? Ako hľadať riešenia? Je tam veľa neistých vecí. A keď nevieme ako na tom sme, k slovu sa dostávajú rôzne strachy a obavy (projekcie)…

Preto prvým krokom je snaha zreálniť situáciu. Ale aj prijať úzkosť ako fakt. Patrí k životu. Nie je stopkou, skôr značkou daj prednosť v jazde – teda zamysli sa skôr, než vykročíš…

O minulosti vieme, aká bola a s odstupom ju vieme aj dobre posúdiť, ak ju neprifarbujeme. Prítomnosť je uchopiteľná, ale ten odstup chýba. A budúcnosť? Tá je neistá.

Joel Minden pripomína, že úzkosť nie je racionálna. Racionálny je strach. Bojíme sa niečoho konkrétneho. Ten strach má svoje racio. Hoci paradoxne nemusí byť až tak racionálny. Je hlavne emočný. Ale vieme čoho a prečo sa bojíme. Ale pri úzkosti toto racio chýba. Máme plátno, na ktorom projekujeme svoje strachy a obavy, ale bez tvarov a farieb. V duchu KBT si Joel vyhŕňa rukávy a pripomína, že to ako myslíme a cítime, mení situáciu. A situácia mení aj to, ako myslíme a prežívame. Náš prístup je dôležitý. A rozhodnutie čeliť úzkosti tiež.

Buď, alebo… kto z koho

Mnohí sa boja bojovať s úzkosťou. Vlastne rozhodnú sa pre ten boj, až keď ich úzkosť doslova uštve, či zaženie do kúta. Až vtedy nastane ten zlom. Už pochopili, že takto to ďalej nejde. Buď, alebo… Našťastie, chuť žiť je silnejšia. Ale ako dlho to niekedy trvá – pochopiť (to)!

Pred časom sme sa rozprávali o myšlienkových pascách a o negatívnych myšlienkach a katastrofických scenároch. Pri slovách o úzkosti a neistote som si na to spomenul. Aj tu sa vieme zacykliť v úzkosti a neistote. Málokto si uvedomuje, že úzkosť nehovorí len o situácií, ale aj o nás. Stane sa niečo zlé a my to nezvládneme, neustojíme. Možno pochybnosti o sebe sú u niekoho tým primárnym prameňom úzkosti. Neverím a nedôverujem sebe a preto sa bojím…

O kognitívnej reštrukturalizácií sa hovorí, keď sa snažíme zreálniť naše obavy. Úzkosť má dopad na naše myslenie a prežívanie. Ale aj na život. V dôsledku úzkosti sa môžeme začať vyhýbať situáciám. Niektorých ľudí úzkosť doslova uväznila doma, alebo ich pravidelne pripravuje o čas a príležitosti – venujú jej veľa energie a času a tak má vplyv na ich výkon, ale aj vzťahy a spokojnosť…

Čo zvyšuje mieru a výskyt úzkosti

Prečo si vytvárame katastrofické scenáre? Joel Minden ich nazýva úzkostnými fikciami… Je pre nás úsporné preferovať rýchle riešenia. Stane sa niečo zlé… už beží film… a čo ak nie?

Túžime poznať odpoveď, ale často nie sme ochotní urobiť niečo preto, aby sme pravdu spoznali. Akoby poznanie pravdy nebolo dôležité. Ale potrebujeme nejaký úlomok, prakticky akýkoľvek, len nech máme niečo v rukách. Jednoduchý svet. Čiernobiely svet. V takom svete je ľahké sa mýliť. A chýba nás môže dostať do úzkych…

Z nejakého dôvodu našu pozornosť často priťahuje to, čo nesie v sebe riziko. Sme natoľko v strehu, že si vlastne pokoj ani neželáme. Akoby sme si na ten adrenalín zvykli a bez neho už nedokázali ani žiť. Absurdné nie? Riziko je priamo spojené s úzkosťou – nevieme, ako to dopadne…

Život v minulosti je ďalšou fikciou. Akoby minulosť rozhodla o všetkom. Všetko podstatné sa už stalo. A iné to nebude. Žili sme v minulosti a teraz už dožívame. Poznám pár, ktorý už desiatky rokov spomína na to, kde všade v Tatrách bol. Žije v minulosti. Ale veľa veci sa zmenilo a tak sa objavuje úzkosť (z nového).

Nakoniec fikciou je aj fungovanie na autopilota. To čo sa stalo, ale aj to čo nám bolo odovzdané (skúsenosť niekoho iného) sme prijali za svoje. A veríme tomu. Žijeme tak, akoby to bola pravda. A nie sme ochotní to preskúmať. Držíme sa toho, ako cestopisu. A nepokúsime sa nič spoznať na vlastnú päsť. Ani tento scenár nefunguje. Inak ako úzkosťou, to skončiť nemôže…

Keď sa to tak vezme, cenou za pohodlnosť je úzkosť, pretože kde je odvaha, úzkosti nastavíme zrkadlo.

Znakom prehnanej úzkosti je zovšeobecňovanie. Veríme tomu, že vždy. A pritom v skutočnosti je možné, že len niekedy, alebo občas. Preceňujeme situáciu, ale aj riziká. To sú kognitívne chyby – chyby v našom myslení a platíme za ne úzkosťou.

Chyby v myslení

Tieto kognitívne chyby sa spájajú aj s troma presvedčeniami, ktoré nesieme so sebou. To prvé je katastrofické očakávanie – dopadne to zle. Druhým sú pochybnosti o sebe – ja to nezvládnem. A tretím nadmerná kontrola, hoci len v podobe vyhnúť sa situácií (ale aj v rituáloch a v túžbe spútať / ovládnuť situáciu). A navzájom sa podpichujú a roznecujú. Čím viac pochybujem o sebe, tým viac očakávam tragédiu a čím viac očakávam tragédiu, tým viac hľadám únik, alebo sa snažím všetko ovládnuť. Nepripomína Vám to niečo? Momentálne je na scéne politik, ktorý chce všetko ovládať. V jeho vnútri je nesmierne vystrašený človek. Aj keď v jeho prípade sú v jeho vnútri prítomné hlasy temných démonov ktorým sa upísal a ktoré pripomínajú jeho zločiny a boja sa trestu.

Reálne riziko = normálna úzkosť

Odhadnutie možností je cestou k zreálneniu rizika. Nikto nehovorí, že zlé sa nestane. Tu a tam bez pochýb. Ale nie stále. Nie vždy. A aj miera je ? Úzkosť je preto namieste, ale primeraná. Ani prehnaná, ale ani neprítomná. Prehnaná, ale aj neprítomná nie sú v poriadku. Prehnaná z nás robí škrečka v kolese. Ten stres nás zabije. Neprítomná vedie k podceneniu rizika. Hlavne v minulosti sa takýto človek stal ľahkou korisťou v potravinovom reťazci, alebo pri boji kmeňov a klanov. Reálne riziko a normálna úzkosť, to je aj cesta – ako meniť vzorce správania. Vystaviť sa úzkosti, prežiť ju a pochopiť, že je síce prítomná, ale nie je taká silná, ako sme si mysleli. Mal som obavy z kombinácie horúcej sauny a ľadového horského potoka. Vonku bolo 15 C. Zima. Vyzliecť sa a šmariť do ľadovej vody. Zbláznil si sa? Absurdné, priam šialené. Stalo sa. Sauna, ľadová voda, sauna, ľadová voda… nespočetne krát. Snáď 16 x za 2 hodiny… Už si to viem predstaviť a nebojím sa toho. Mám rešpekt, to áno. Ale odchádza prvým hodením rozpáleného tela do ľadovej vody…

Teória pravdepodobnosti

Reálna úzkosť, to je aj teória pravdepodobnosti. Mal som v minulosti prácu, kde som pomerne často pracoval s touto teóriou. Je veľmi praktická. Pri úzkosti nevieme, čo sa stane… Aká je pravdepodobnosť, že sa stane to a to? Aká je šanca? Môže sa to stať. Ale aké je riziko? A prečo práve nám? Prečo by sme my mali byť tým 1 z 10 tisíc… Život nie je takým rizikom, ako sme si mysleli. Ak teda nejdeme s otvorenou náručou v ústrety riziku.

S úzkosťou a bez

Cesta k prekonaniu úzkosti vedie cez život, ktorý vie o úzkosti, berie ju ako fakt, ale nenechá sa ňou spútať. Jednoducho jej nedá moc rozhodnúť o tom, že sa niečo stane. Ak sa rozhodneme konať napriek úzkosti… a napriek rizikám… potom si budeme môcť všimnúť, že úzkosť stráca silu. Zmenšuje sa.

Úzkosť ktorá bola strašiakom, je znesiteľná. Nie je príjemná, ale dá sa ustáť. Úzkosť sa dá ustáť a zniesť. Dá sa zvládnuť.

Úzkosť a neistota nie sú strašiakom. V istej miere sú len cenou, ktorú treba zaplatiť. Hovorí sa, že nič nie je zadarmo. Často je cenou bolesť. Aj úzkosť a neistota sú istou podobou bolesti – čeliť a vystaviť sa im bude bolieť. Ale dá sa zvládnuť.

Zvládnuť úzkosť. Úspech na tejto ceste je oveľa viac spojený v ochote vystaviť sa jej. Načerpať silu, získať čas je fajn, ale len ak vytvárajú zázemie pre expozíciu – teda vystavenie sa tej skúsenosti. Vystaviť sa úzkosti a zvládnuť ju.

Tak ako pri negatívnych myšlienkach a nutkavých myšlienkach, aj tu je dôležité vyhrať ten boj a nedovoliť úzkosti, aby nás spútala. Vyhodnotenie situácie a možností, je cestou k zreálneniu úzkosti. Čím viac sa poznanie situácie bude zakladať na faktoch, tým menej bude priestoru na projekciu a teda zveličovanie (strach má veľké oči).

Ak úzkosti dáme priestor, zamestná našu myseľ a emócie a vzbudí záujem, ktorý následne bude držať pri živote samotnú úzkosť. Je to ako čierna diera, ktorá pohlcuje energiu a žije z nej. Tam kde nie je poznanie pravdy, alebo aspoň jej časti, tam je priestor na projekciu a skryté veci. Skryté veci sa snažia dostať na povrch. Hovoria niečo dôležité o nás. Je potrebné ich pomenovať a uchopiť. Vtedy stratia silu. A moc. Úzkosti sa treba vystaviť. Inej cesty niet.

Plán pre život

Táto kniha to najcennejšie prináša, keď ju čítate a zároveň si robíte poznámky a rôzne cvičenia. Pomáha priamo na mieste – v tej úzkosti, s ktorou zápasíte…

Súčasťou každej kapitoly sú praktické cvičenia a zhrnutie kapitoly. Autor uvádza aj konkrétne príklady. Je tu veľa schém a tabuliek. A na záver knihy autor odpovedá na otázky, ktoré sa často vynárajú pri tejto téme.

Ku koncu knihy jej autor hovorí o konkrétnych prejavoch, ktoré hovoria o úzkosti a o tom, že strácame pôdu pod nohami. Ako ich odlíšiť a prijať ako varovný signál? A ktoré prejavy to sú? To už neprezradím. Toto poznanie bude odmenou pre tých, ktorí sa začítajú do knihy…

Kniha končí kapitolou, ktorá je takou osobnou radou do života – akčný plán len a len pre Vás. Je to plán, ako zvládať úzkosť – to čo nás trápi. Plán, stratégia, konkrétne opatrenia, riešenia a ako na to.

Kniha nám pomáha hľadať odpovede a pripravujú nás na život v neistote a v úzkosti.

.

Aby bolo jasné, úzkosť patrí k životu. Život bez úzkosti by nebol prirodzený. Nebol by dobrý. Stratil by chuť a náboj. To riziko straty a ohrozenia dáva zmysel hodnotám a dáva chuť životu. Zrazu niečo má cenu. Úzkosť má zmysel, ale musí byť prirodzená.

Úzkostné myšlenky provázejí životem asi téměř každého z nás. Vkradou se do mysli, ani nevíme odkud, neustále se nám připomínají a plodí nejrůznější katastrofické scénáře. Nelze je z mysli vypudit, nelze na ně zapomenout a čím více energie jim věnujeme, tím více narůstají a množí se. Jejich přítomnost je do jisté míry běžná, ale pokud začínají zasahovat do běžného fungování a způsobují člověku příliš velkou mentální zátěž, je jistě na místě vyhledat odbornou pomoc. Kniha Techniky pro zvládání úzkosti může být jedním z nástrojů, jak si s takovými úzkostnými myšlenkami poradit.

Autorem knihy je klinický psycholog a psychoterapeut Joel Minden, který se dlouhodobě věnuje léčbě úzkosti. Tříkrokový program na zvládání úzkosti, který v knize představuje, je založen na principech kognitivně-behaviorální terapie. Základním principem, který přináší, je úzkostné myšlenky nezahánět, nepotlačovat, ale naučit se na ně reagovat, přijmout je a racionálně opracovat do takové podoby, aby nebyly škodlivé.

Kniha je určena do rukou laické veřejnosti, může ale stejně dobře sloužit terapeutům, kteří hledají způsoby, jak svým klientům s úzkostmi pomoci. Je psána laskavým a srozumitelným jazykem, zároveň jde o náročné čtení, protože kniha nutí čtenáře k reflektování vlastního prožívání, a tak čas od času je třeba knihu na chvíli odložit a zpracovat nové myšlenky. Kniha také ilustruje předkládané techniky a postupy na konkrétních příbězích osob, které se potýkají s každodenními problémy, v nichž se čtenář snadno vzhlédne.

Autor na řadě míst v knize odkazuje na svůj web, na kterém lze výměnou za osobní údaje získat pracovní listy, audio materiály a další podporu při zvládání svých úzkostí. Při návštěvě jeho webových stránek nelze minout četné reklamy na autorovy další tituly a nabídky dalších podpůrných materiálů.

Když bych měla směle posoudit efekt knihy na mě samotnou, pouhé přečtení nestačí k tomu, aby kniha přinesla do života člověka nějakou změnu. Možná pokud se člověk hlouběji ponoří do jednotlivých postupů a opravdu tyto dovednosti systematicky trénuje, pak si dovedu představit, že kniha může do nějaké míry pomoci. Úskalím asi všech knih, které prodávají myšlenku, že si lze pomoci sám přečtením a následováním nabízeného univerzálního postupu, je riziko, že čtenář po jejich přečtení nabyde dojmu, že je neschopný a navždy ztracený, protože nedokáže nabízený postup zpracovat a přijmout. To vidím jako rizikové, zvláště pro člověka, kterého trápí úzkostné myšlenky. Udělat změnu je totiž mnohem těžší a pouhé přečtení návodu k tomu nestačí. Přiznám se také, že jsem od knihy očekávala tipy, jak zvládat těžší úzkostné stavy (ve smyslu panických atak), to kniha ale nabízí jen velmi okrajově. Drtivá část obsahu knihy je věnována vtíravým myšlenkám a prací s nimi.

I přes to knihu považuji za velmi kvalitní a přínosnou a doporučuji ji k přečtení všem, kdo chtějí mít své úzkostné myšlenky více pod kontrolou.

"Úzkost na vás klade velké nároky a snaží se vás přinutit, abyste žili tak, jak ona píská. Ale čím více budeme svůj život měnit, abychom se jí zavděčili, tím více toho bude po nás chtít. A než nám to dojde, může se náš svět hodně scvrknout."

"Představa, že nejprve musíme úzkost dostat pod kontrolu a teprve poté se můžeme věnovat smysluplným činnostem, je v rozporu s přístupem, který vám pomůže reagovat na úzkost nejúčinnějším způsobem."

Nejen výše zmíněné citáty, ale i řadu dalších zajímavých a užitečných myšlenek k zamyšlení, přináší čtenářům první do češtiny přeložená kniha amerického klinického psychologa a kognitivně-behaviorálně orientovaného psychoterapeuta Joela Mindena, která vyšla nově v nakladatelství Portál. Jelikož se autor specializuje na léčbu úzkostných poruch, přednáší psychologii na Kalifornské státní univerzitě a zároveň je autorem blogu CBT and ME (KBT a já), dostává se čtenáři do rukou knížka, v níž je promyšleně propojena teorie úzkostných poruch a jejich léčba s praktickými poznatky, tipy a cvičeními. Velmi sympatické je srozumitelné sdělování informací, takže člověk nemusí být odborníkem v oblasti psychologie, aby knížce porozuměl a měl z ní užitek. Autor v ní oslovuje každého, kdo chce své úzkosti lépe porozumět a kdo se jí nechce nechat dále ovládat. Neslibuje snadná, rychlá a zaručená řešení (jak by se mohlo zdát po přečtení podtitulu "Tříkrokový program"), ale přináší propracovaný systém, jehož zvládnutí předpokládá u čtenáře určitou míru odhodlání a vytrvalosti. Autor vychází z terapeutické zkušenosti, že pouze postupné změny jsou efektivní a přinášejí skutečnou a dlouhodobou (či trvalou) úlevu.

Knížka je rozdělena do tří hlavních oddílů. V první části se Minden věnuje myšlenkám. Vede nás k tomu, abychom dokázali rozpoznat, zda očekáváme to, co se pravděpodobně reálně stane, nebo naši mysl ovládají tzv. úzkostné fikce, tedy jakési "myšlenkové pasti". Učí nás, jak můžeme přicházející události vnímat realističtěji. V druhé části se autor zaměřuje na naše jednání, na to, proč a jak se snažíme uniknout ze situací, jež nás zúzkostňují a na to, jak si můžeme připravovat realistické plány a učit se úzkost spíše zvládat, než se jí vyhýbat. Nabízí nám také zajímavé behaviorální experimenty (tj. experimenty s chováním v situacích, jež v nás vyvolávají úzkost). Třetí část přináší čtenářům tipy na to, jak můžeme své úzkostné myšlenky rozpoznávat, prověřovat a jak na ně můžeme reagovat. Část tohoto oddílu je věnována také neodbytným myšlenkám, existenciální úzkosti a přijetí určité míry nejistoty, která je v našich životech nutně přítomná. Mimo jiné se v této části knihy autor snaží zodpovědět i nejčastější dotazy lidí, kteří se snaží dostat své úzkostné myšlenky a vyhýbavé chování pod kontrolu.

V knize Techniky pro zvládání úzkosti odkazuje autor čtenáře opakovaně na web s různými pracovními listy, které je možno využít pro zapisování vlastních myšlenek a postupů, pokud ovládáte angličtinu. I bez těchto listů ale obsahuje kniha návod na to, jak provádět nabízená praktická cvičení a pracovat s vlastními obtížemi. Kromě zajímavých myšlenek týkajících se úzkosti je právě praktické zaměření publikace tím, co na ní oceňuji, a to spolu se shrnutím hlavních bodů na konci kapitol. V závěru knihy je k dispozici ještě seznam doporučené literatury v angličtině i češtině, a to jak pro psychology, tak i pro laiky. Velmi dobré je také grafické zpracování knihy, díky němuž má čtenář přehled o nabízených cvičeních, kvalitní překlad a dobrá jazyková korektura.

A na úplný závěr si neodpustím ještě hlavní poselství knihy: "Úspěšné dlouhodobé zvládání úzkosti mnohem více souvisí s odezvou na úzkost než se schopností se úzkosti vyhýbat nebo ji regulovat."