Na knižný trh sa v českom jazyku dostáva kniha slovenského autora Jána Ferjenčíka, ktorá čitateľa oboznamuje so základmi metodológie výskumu v psychológii. Ján Ferjenčík v súčasnosti pôsobí ako prorektor pre vysokoškolské vzdelávanie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Počas svojej kariéry pracoval v oblasti pedagogicko-psychologického poradenstva, viedol psychologické laboratórium a katedru psychológie FF UPJŠ. Okrem iného pôsobenia zastupuje Slovensko v odborných zahraničných skupinách pre psychodiagnostiku a je členom viacerých národných a medzinárodných združení.
Kniha sa po desiatich rokoch opäť dostáva k záujemcovi vo forme druhého vydania, od českého vydavateľstva Portál.
Tematicky je kniha rozdelená do štyroch častí. Jednotlivé časti sú ďalej rozčlenené na kapitoly a podkapitoly. V texte publikácie sa dá veľmi ľahko orientovať vďaka prehľadnému členeniu a využitiu viacerých typov písma na vyznačenie podstatných a kľúčových pojmov a myšlienok.
Postupne, ako čitateľ prechádza jednotlivé časti, získava základné informácie o metodológii v psychológii. Napriek tomu, že sa jedná iba o základy metodológie, získané poznatky slúžia ako kvalitná báza pre budúce rozšírenie vedomostí, pretože kniha je napísaná jasne a využíva veľa konkrétnych príkladov, ktoré uľahčujú pochopenie danej problematiky.
V prvej časti sa autor venuje charakteristike vedeckého skúmania, vysvetľuje základné pojmy, rozoberá čo je to veda, jazyk vedy, opisuje vedecké inštitúcie a psychologické združenia a na záver sa venuje otázke etiky v psychologickom výskume.
V druhej časti knihy sa autor venuje projektom psychologického výskumu. Informuje čitateľa o experimentoch, kvázi experimentoch, neexperimentálnych vedeckých plánoch a o ontogenéze vedeckého výskumu. Poznatky z tejto časti pomáhajú čitateľovi vytvoriť si jasnú predstavu o tom, aké sú rozdiely medzi jednotlivými výskumnými projektmi a ako si vybrať ten najvhodnejší na základe toho, aký jav chceme skúmať.
V tretej časti sa tvorca knihy zaoberá metódami získavania údajov. Postupne vysvetľuje základy pozorovania, rozhovoru, analýzy či sémantického diferenciálu. V tejto časti venuje kapitolu aj psychologickým testom a základným požiadavkám, ktoré by mal spĺňať každý test. V závere časti sa venuje metaanalýze.
Posledná štvrtá časť uvádza čitateľa do merania a kvantifikácie v psychologickom výskume. Dozvedáme sa v nej o úrovniach merania a taktiež o základných štatistických metódach, ktoré sa využívajú v psychologickom výskume. Posledná kapitola je venovaná priblíženiu rozdielov medzi kvalitatívnym a kvantitatívnym výskumom a taktiež zamysleniu sa nad sporom v metodológii ohľadom využívania kvalitatívneho či kvantitatívneho prístupu.
Veľkou prednosťou knihy je štýl akým ju autor napísal. Publikácia sa venuje metodológii, jej čítanie však nie je vyčerpávajúce či nepútavé a aj pri využití odborného a vedeckého jazyka je jej obsah zrozumiteľný pre začiatočníka v danej oblasti. Autor preukazuje nielen výbornú schopnosť vysvetľovať, ale uvádza aj význam a pôvod nových termínov a pri objasňovaní pripomína čitateľovi základné oporné body a termíny, preto nie je potrebné v knihe listovať a znovu čítať čo bolo napísané v predošlej kapitole.
Autor uvádza mnohé konkrétne príklady a obrázky, ktoré napomáhajú čitateľovi v pochopení problematiky, s čitateľom vedie dialóg, núti ho k zamysleniu sa a varuje ho pred pasívnym prijímaním informácií.
Kniha svojím obsahom odpovedá na všetky otázky, ktoré by mohol začiatočník v oblasti metodológie mať. Odporúčam ju hlavne študentom psychológie, avšak môžu ju využiť aj vyučujúci ako študijnú literatúru pre študentov ku svojim kurzom metodológie a taktiež odborníci v praxi, ktorým môže pomôcť pri príprave a realizácii výskumu.
Na záver treba spomenúť, že veľkým osviežením pre knihu je aj autorov zmysel pre humor, ktorý svojimi poznámkami spríjemňuje čítanie o metodológii a jej štúdium.
Mgr. Soňa Takáčová
Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
