Kladenie otázok patrí k terapií. A patrí aj k napredovaniu v živote. Kladenie otázok vedie k plnšiemu životu. A existuje otázka, ktorá život dokáže výrazne zmeniť. Doslova obrátiť hore nohami.

Keď sa mi dostala do rúk kniha od Steva de Shazera Zázračná otázka, predpokladal som, že kladenie otázky bude mať pôvod v židovstve.

Jedným z prameňov bohatstva a kreativity židovstva je koncepcia Jidiše kop. Je to veľmi originálny postoj k životu, ale aj k problémom v živote. Jidiše kop hovorí, že poznanie pravdy je podobné šúpaniu cibule – musíme dať dole vrstvu za vrstvou, aby sme obsiahli celú pravdu. A poznanie prvej vrstvy je spojené s poznaním faktov. Vedieť položiť otázku je cestou k poznaniu pravdy. Otázka môže pomôcť vyjasniť problém.

O Židoch sa hovorí, že na otázku reagujú otázkou. Niektorí v tom vidia snahu vyhnúť sa odpovedi. Skutočnosť je taká, že dobre položená otázka, môže dať pôvodnej otázke novú hĺbku. V otázke sa môže skrývať aj kus odpovede, ale hlavne posúva pôvodnú otázku do inej roviny a vďaka tomu je odpoveď nakoniec hlbšia. Je to podobné, ako keď pred udalosťou si položíme otázky na všetky možné problémy, ktoré môžu nastať a na ktoré sa treba pripraviť, aby nás potom nič nezaskočilo. Kladenie otázok je cestou ku komplexnému uchopeniu pravdy.

Otázka má dôležité miesto aj v samotnom židovskom náboženstve. V predvečer židovskej Veľkej noci sa rodina zíde za jedným stolom. Súčasťou večere sú otázky, ktoré pripomínajú zmysel Veľkej noci. Kladenie otázok je tak dôležité preto, aby sme na nič podstatné nezabudli!

Mne už pomôže iba zázrak…

Ako však samotný Steve de Shezar vo svojej knihe píše, dôraz na zázračnú otázku vznikol pomerne náhodne. Klient počas jedného sedenia spontánne prehlásil: „mne už pomôže len zázrak“. A tak sa zrodila otázka, čo by to v praxi znamenalo a ako by sa jeho život zmenil vďaka zázraku. V tomto okamihu sa začala rodiť terapia, ktorá kladie dôraz na zázračnú otázku…

Steve de Shazer v knihe hovorí ešte o inšpirácií spojenej s Ludwigom Wittgensteinom. Wittgenstein vo svojej filozofií kládol dôraz na jazyk a jazykové hry. Pre terapiu je dôležité klásť otázky a byť dobrým poslucháčom. Musíme dobre počúvať, aby sme sa vedeli pýtať a nekĺzali po povrchu. Wittgenstein nám pripomína že je dôležité, aby sme jazyk používali správnym spôsobom a aby tak nedochádzalo k nedorozumeniam.

Zázračná otázka

Zázračná otázka je jadrom krátkej terapie zameranej na riešenie SFBT (Solution Focused Brief Therapy).

SFBT je systematickou terapiou (terapeut sa snaží motivovať klienta a čo najmenej zasahovať). Orientuje sa na budúcnosť a cieľ (cieľ definuje zázračná otázka). Je preto veľmi praktickou terapiou (cieľ je motiváciou).

SFBT ako taká má korene v rodinných terapiách, ale aj v krátkej terapií (zameriava sa na to, čo sa dá tu a teraz).

Pre praktizovanie SFBT existuje niekoľko pravidiel:

Keď to nie je rozbité, neopravuj to – pokiaľ klient problém vyriešil, nie je potrebné do neho vstupovať. Dôraz nie je na dokonalé riešenie, ale aby problém bol vyriešený (podľa klienta).

Keď to funguje, rob toho viac – ak sa niečo v živote klienta osvedčí, niečo čo skúsil a čo sa osvedčilo – treba ho v tom podporiť. Je to jeho vlastný recept – riešenie.

Keď to nefunguje, rob niečo iné – často máme sklon držať sa niečoho, čo nefunguje. Ak riešenie nefunguje, treba skúsiť niečo iné. Nemá zmysel držať sa niečoho, čo nefunguje.

Malé kroky môžu viesť k veľkým zmenám – je ľachšie urobiť malý krok, ako veľký a aj malý vedie k zmene, ktorá môže byť veľká.

A riešenie nemusí súvisieť priamo s problémom – terapia tu je nasmerovaná na budúcnosť. To čo klient očakáva ako zmenu – je cieľom. Následne sa v živote klienta pátra po krokoch, ktoré v minulosti sa osvedčili a môžu viesť k dosiahnutiu cieľa. A to nakoniec vedie aj k vyriešeniu problému.

Riešenie existuje

Ako už bolo naznačené – dôraz sa kladie na skúmanie života klienta. Málokedy si to uvedomujeme, ale už sme prešli všeličím a vo svojom živote sme uplatnili veľa rôznych postupov a riešení. A niektoré by nám pomohli aj teraz. Treba ich nájsť a identifikovať a následne sa nimi inšpirovať. Je veľkou úľavou pre klienta ak zistí, že riešenie existuje a má s ním skúsenosť. Inými slovami, už to v minulosti dokázal. Prečo by to nedokázal aj teraz? A možno v minulosti nezažil niečo, čím problém vyriešil, ale je dosť možné že robil niečo, čo mu pomohlo problému predísť. Obidve skúsenosti sú cenné – či už vieme uplatniť niečo, čo sa osvedčilo, alebo problému predchádzať. Ako vidno, terapeut sa musí veľa pýtať a úprimne hľadať v živote klienta dôležité okamihy. Dôležité je tiež klienta povzbudzovať a pochváliť za to, čo robí dobre (už teraz). Klient to často nevidí, ale pozná recept (riešenie). Pri dobre položených otázkach, buď ho spozná a pochopí, alebo ho terapeut k nemu privedie a nechá si ho osvojiť.

Čo sa zmenilo?

Práve preto je dôležité klásť pri stretnutí otázku: „čo sa zmenilo od posledného stretnutia? Je to zmena k lepšiemu?“ Tieto otázky utvrdzujú v tom, že terapia ide správnou cestou. Dávajú spätnú väzbu. Dôležitú úlohu v tom zohráva škála. Otázka kde klient bol a kde je teraz. Škála od 0 do 10. Akú hodnotu mala situácia naposledy a akú teraz? Vďaka škále je pomerne hmatateľný pokrok.

Čaro SFBT je tiež v tom, že na konci sedenia terapeut vyzve klienta, aby vymyslel experiment, ktorý by vyskúšal medzi sedeniami. Aby niečo vyskúšal. Niečo, s čím príde sám. Máme nádej, že to bude niečo, čo už zažil, čo by mohlo fungovať a keďže s tím príde on sám, tak to aj naozaj vyskúša. Opäť tu kladieme dôraz na niečo, čo už fungovalo. Klient často riešenie nevidí, ale vie o ňom. Často hľadá riešenie u niekoho iného a pritom skutočné riešenie, pozná sám. Opäť teda kladieme dôraz na to, aby využil niečo zo svojej skúsenosti. Môže a nemusí to fungovať. Možno naozaj bude potrebný úplne nový prístup.

Tak čo s tím?

Ako prišlo k tej zázračnej otázke sme už vyššie naznačili. Bol v tom aj kus frustrácie a rezignácie. V tomto prípade klienta. Ale môže ísť aj o frustráciu terapeuta. Ten pocit zažil už asi každý – čo ten klient vlastne chce? Zázračná otázka k tomu smeruje. Nech je problém akýkoľvek – čo by sa muselo zmeniť, aby problém pominul? Čo by bolo inak? Ako by to spoznal? Čo by sa zmenilo?

Je to aktívny prístup. O probléme sa dá rozprávať veľa. A možno skĺznuť aj do ľutovania sa. Dlhé zaoberanie sa problémom môže viesť k tomu, že klient si v ňom začne „hovieť“. Začne mať pocit, že nič nemusí a pozornosť má tak či tak. Tak načo sa snažiť? A práve zázračná otázka má potenciál to zatrhnúť – keď kladie otázku: tak čo s tím?

Vyzerá to jednoducho. A je to jednoduché. Ak terapeut odolá pokušeniu radiť, interpretovať a dávať rady. Dôraz je na kladenie otázok, počúvanie a usmernenie klienta k cieľu. Nie je jednoduché pátrať v živote klienta po podobných okamihoch a po riešeniach, ktoré mu pomohli a môžu aj teraz. Ale je v tom viera, že znovu dokáže povstať a usporiadať svoj život.

V zajatí problému

Keď nastane problém, často klienta spúta a ten nič iné nevidí. Poukázanie na situácie v jeho živote – kedy dokázal prekonať problém (možno iný a možno ten istý) mu dáva silu to dokázať znovu. Niet lepšieho argumentu, než poukázanie na konkrétnu skúsenosť z jeho života. A on zrazu pochopí, že nielenže vie ako, ale aj má silu. Nie je to dobre myslená rada, ktorá nemusí byť uplatniteľná, ale jeho vlastná skúsenosť.

Vízia

Ako vidno, SFBT ako terapia začína koncom. Stanovuje cieľ (cez zázračnú otázku). A následne sa terapia podriaďuje práve dosiahnutiu tohto cieľa. Klient má pred očami riešenie. Je jeho víziou, ale aj motiváciou. A dáva mu silu na ceste. Už teraz, po stanovení cieľa sa teší a zbiera silu to dosiahnúť. Ak nemáme víziu, upadáme do frustrácie. Ak máme víziu, aktivujeme skryté zásoby a podnikáme potrebné kroky. Je v tom skúsenosť z minulosti a nádej v budúcnosť. A to vnáša svetlo do tmy prítomnosti. A stretnutie od stretnutia – konfrontácia na to, aký je vývoj a ako sa klient posúva na škále, to všetko klientovi pomáha s motiváciou.

Čo sa zmenilo?

Položiť zázračnú otázku, to nie je len tak. Treba klienta zaujať. Napríklad slovami: „nevadí keď vám teraz položím zvláštnu otázku?“ Tím si získate pozornosť. Vzbudíte zvedavosť. Potom je vhodné povedať slová, ktoré pomôžu klientovi vžiť sa do situácie. „Prídete domov, budete robiť to a to. Večer pôjdete spať. A v noci sa stane zázrak. A problém zmizne. Vy nebudete vedieť, že sa stal zázrak. Ako spoznáte, že sa stal? Čo bude inak? V čom bude rozdiel?“ Je to skok od problému k jeho riešeniu. Už problém nezväzuje, ale pozornosť sa posúva inam.

Pre kladenie týchto otázok je naozaj dôležité pozorne klásť otázky a počúvať odpovede a následne klásť nové otázky… Nie je možné sa tu držať zaužívanej schémy.

Problém a jeho riešenie

Často sa o SFBT hovorí, že sa nevenuje problému. Venuje sa jeho riešeniu. Snaží sa vyhnúť situácií, kedy sa klient zacyklí v probléme, akoby už nič iné neexistovalo. To neznamená, že problém nie je dôležitý. Len dostane priestor, ktorý mu patrí – toľko pozornosti, koľko je nevyhnutné na pochopenie situácie.

Rovnako tak jedna z výčitiek hovorí, že SFBT sa nevenuje emóciám. Bez ohľadu na problém, terapeut má veľmi dobrú predstavu, aké všetky emócie sa spájajú s jednotlivými problémami. Ak to klient nepovažuje za dôležité, nie je potrebné menovať všetky emócie, ktoré prežíva. Ak to bude potrebné, prihlásia sa k životu. Nejdeme cestou návratu do „továrenského nastavenia“. Nie je to nevyhnutné. Cieľom predsa nie je návrat k „tabule rasa“ – akoby sa nič nestalo. Stačí, ak to nebráni v normálnom živote. V tom táto krátka terapia, má blízko ku krízovej. Pomerne rýchlo stavia na nohy. A ak bude potrebné dlhodobo sa zamerať na konkrétny problém, ktorý sa popritom prihlási k životu, nič tomu nebráni.

.

Kniha tak ako je to dobrým zvykom z Portálu, obsahuje veľa príkladov, komentárov a poznámok, vďaka ktorým je problém zrozumiteľný a dostupný širokej verejnosti. Že nie ste terapeutom? Nevadí. Stačí ak si vďaka Shazerovi odnesiete inšpiráciu v podobe impulzu – ak sa objaví problém, premýšlajte nad tým zázrakom. Ak nedovolíte problému, aby Vás pohltil a budete hľadať konštruktívne riešenie, budete mať dobré východisko, aby Vás niečo len tak neposlalo do kolien. Ak k tomu pridáte hľadaniu inšpirácie vo Vašom živote – v tom čo všetko ste dokázali, budete mať viac síl prekonávať prekážky.

SFBT kladie dôraz na jazyk. Na prácu so slovami. Na minimalizmus. Na kladenie otázok a počúvanie. To je základom každej dobrej terapie, práce terapeuta, ale aj ozdobou každého terapeutického smeru (spolu s múdrosťou a so skúsenosťou terapeuta). SFBT ako vzácny úlomok poznania prináša kľúčovú otázku. Poznáme ju všetci. Otázka ktorá zmení uhol pohľadu a nič už nebude tak, ako predtým.

Bol v tom kus projekcie, ak som v dôraze na otázku predpokladal, že Shazer čerpá zo židovskej múdrosti. Nečerpá. Prelúskal som veľa anglických stránok a nikde som nenašiel zmienku o tom, že by on alebo jeho predkovia mali židovských predkov a že by nejakým spôsobom toto myslenie a tradícia sa v ňom zrkadlili. A predsa má k nim blízko. Preto som ten úvod inšpirovaný židovstvom ponechal.