Pořád nic nestíháte a ať děláte, co děláte, nikdy nedokážete přijít včas? Zaplňuje se váš seznam úkolů tak rychle, že je nestíháte řešit? Vystupte ze začarovaného kruhu, určete si priority a vytřiďte balast, který k ničemu nevede.

Pokud je vašim každodenním společníkem ADHD neboli porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, je pro vás organizace času mimořádně náročná. Pomoct vám mohou praktické metody a strategie, díky kterým si vybudujete motivaci, jež přispěje k tomu, že budete v organizaci povinností úspěšnější. Zbavíte se zbytečného stresu a zjistíte, že existuje i něco jako volný čas. 25 různých technik vychází z kognitivně-behaviorální terapie, mindfulness a klasické psychoterapie a jejich kombinace vám pomůže zefektivnit způsob, jakým zacházíte s časem.

O autorce

Knihu Jak zvládnout organizaci času s podtitulem 25 metod a strategií napsala Risa Williams, klinická terapeutka a poradkyně v oblasti time managementu a strategie stanovování cílů. Je také autorkou mnoha oceňovaných knih a moderátorkou podcastu o produktivitě s názvem The Motivation Mindset. V českém překladu její knihu vydalo Nakladatelství Portál.

Organizace práce, motivace a dosahování cílů

Autorčiny tipy jsou kreativní, hravé, nenáročné a snadno realizovatelné, a tak je možné začlenit je do života prakticky okamžitě. Na první pohled se může zdát, že jde o drobnosti, ale když se podle jejich rad zkusíte řídit, poznáte, že i malé krůčky mohou vést k zajímavým výsledkům. Autorka jako terapeutka pracuje také s lidmi s ADHD, takže jsou tyto tipy vhodné i pro ně, což je dobře, protože pro dospělé lidi s ADHD se v Česku nevydává téměř žádná odborná literatura, a tak alespoň zde mohou najít informace, které jim pomohou s jedním z jejich největších problémů.

Poutavý styl psaní, který je zaměřený na čtenáře a ne na samotnou autorku, a celková přehlednost knihy jsou zárukou, že si z ní odnesete spoustu užitečných poznatků. Stručné popisy metod, cvičení, díky kterým je můžete hned uvést do praxe, střípky z neurovědy, citáty, které jsou shrnutím toho nejdůležitějšího z každé části, a jednoduché ilustrace – to všechno vytváří kombinaci, která je nezbytná pro každou úspěšnou seberozvojovou knihu věnující se organizaci práce, motivaci a dosahování cílů.

Hodnocení: 95 %

Stále nestíhate, nech robíte čo robíte? Váš zoznam úloh sa rýchlejšie zapĺňa – než z neho odbúda? Akoby nemal dno? Ako vystúpiť z tohto začarovaného kolotoča, či kolesa pre škrečkov? A nedostať infarkt? To si dnes povieme vďaka knihe Jak zvládnout organizaci času.

Dostala sa mi do rúk nová kniha o organizovaní času. Presnejšie o efektívnejšom narábaní s časom. Je možné prísť s niečím novým?

Čas plynie

Čas má svoje ohraničenie. A plynie. Môžete si ho stopnúť. Ale nedá sa nafúknuť.

Čas ktorý je merateľný a plynúci, má svoj pôvod v antickom svete a v božstve známom ako Chronos. Je to boh pominuteľnosti. Tak nejako tušíme, že hoci čas plynie a je merateľný, je aj relatívny aspoň v prežívaní. Čas ktorý venujeme niečomu príjemnému, akoby rýchlejšie plynul. Čo to má s efektivitou? Ak robíme niečo so zápalom, rýchlejšie nám pracovná doba ubehne a bez pochýb aj urobíme viac práce.

Rád by som spomenul aj druhé grécke božstvo – Kairos. To je boh času, ktorý je spojený s oddychom, s relaxom, so zamyslením ale aj s vychutnávaním. V dnešnom kontexte môžeme povedať, že práca má byť pretkaná prestávkami : ). Je to boh vzácneho okamihu. Čas treba využiť naplno. Čas plynie a k dispozícií máme len určitý čas. Nie je ho viac, preto dôraz musí byť na jeho využitie. Viac prestávok nám môže pomôcť zlepšiť výkon, ale len na tom to nestojí.

Viac o čase a jeho plynutí tu: https://dennikn.sk/blog/3018967/pomaly-cestovatel-ako-si-uzit-cestovanie/.

Čas žijeme

Zimbardova časová perspektíva hovorí o tom, že spôsob ako vnímame čas má vplyv na to, ako žijeme.

Ako často sme si povedali, keby sa dal vrátiť čas… čo všetko by sme urobili inak. Je to dôraz na zmysluplné využitie času. Zimbardova vízia lepšie žiť a milovať sa spája s Franklovým horizontom – mať zmysel. Na čo to všetko? Zmysel je dôležitejší, než ohodnotenie. Slová vyprchajú, peniaze sa rozkotúľajú, ale pocit že som dobre naložil s časom, pretrvá. Deň bol dobre využitý. Niekomu som pomohol. Obohatil niečí život.

Viac o časovej perspektíve tu: https://dennikn.sk/blog/2824218/lepsie-zit-a-milovat/.

Čas pracovať a žiť

Keď sme sa rozprávali o jeden konkrétnej technike – systém pomodoro, dôraz bol na pretkanie pracovného dňa časovými úsekmi – striedanie práce a odpočinku. Dôraz bol na rozmanitosť (aby práca nebola stereotypom). A dôraz bol na program – ráno začať s tým, že viem čo je na práci. Ak ráno premýšľate nad tým, čo budete robiť, strácate čas. Najvýkonnejší sme doobeda. Cenné sú zmienky o rôznych impulzoch, ktoré nás môžu vyrušiť. A čo s tým.

Mne sa páčila aj zmienka o využití odkazovej schránky a emailovej odpovede – neriešiť veci hneď a bezprostredne. V tej chvíli a bezprostredne riešiť to, čo sme si podľa plánu naplánovali… Treba ešte spomenúť aj akési hodnotenie – obzretie sa za tým, ako sa nám darilo a kde sa nachádzame pri riešení pracovnej úlohy.

Viac o technike pomodoro tu: https://dennikn.sk/blog/3009992/technika-pomodoro-ako-zefektivnit-svoj-cas/..

Všetko má svoj čas

Ani tým naše rozhovory o práci neskončili. Počas tých rokov, čo sa spolu stretávame pri niektorom texte, sme si priblížili aj koncept hlbokej práce od Cala Newporta. Z toho čo spomínal, mnohé veci už vyššie zazneli.

Rád by som preto zdôraznil jeho koncepciu organizácie práce. Ak teraz robím jednu vec, neriešim druhú. Veľa času nám zaberajú emaily a čas na internete sa rýchlo stáva požieračom nášho času – vymedzte si čas na tieto aktivity. Povedzme, že riešiť emaily budete prvú a poslednú polhodinu. Inak Vás prevalcujú.

Viac o hlbokej práci tu: https://dennikn.sk/blog/2685390/hlboka-praca/.

Tento krátky úvod som si dovolil o to viac, že už pri prvom prelistovaní knihy, ktorú Vám chcem dnes priblížiť, som si uvedomil, že niečo podobné som v rukách ešte nedržal.

Práca s časom a základy na ktorých stojí

Autorka knihy Risa Williams v jej úvode píše: „často som mala pocit, že mi dochádza čas… že mám málo času… a tak som sa snažila preskakovať od jednej veci k druhej… bez ohľadu na to, ako rýchlo som sa hnala, stále som mala pocit, že nemám dosť času… Hoci mi nikdy nebola diagnostikovaná porucha ADHD, niektoré jej črty som u seba pozorovala. Predovšetkým problém s organizovaním času…“

Kniha ktorá je podkladom dnešného textu, stojí na podklade KBT (kognitívno-behaviorálna terapia), pozitívnej psychológie, mindfulness a práci so stresom. Ako veľmi ide o vydarený projekt… posúďte sami…

Podnázov knihy je: 25 metód a stratégií – v skutočnosti tých 25 koncepcií je rozvinutých v 5 kapitolách. A sú tématicky usporiadané. To len tak na okraj…

Ovládnuť čas

Náš deň napĺňa množstvo úloh, ktoré máme zvládnuť. Premýšľali ste niekedy nad tým, ako náročné sú? A či je vlastne vo vašich rukách „to“ zvládnuť? Neušili sme na seba priveľkú „búdu“? Možno to ani nie je možné stihnúť…

Okrem toho, úlohy sú rôzne časovo náročné.

Má svoje čaro striedať úlohy s rôznou náročnosťou. A medzi nimi si vydýchnuť. Načerpať silu z úspešne zvládnutej úlohy… a netreba zabúdať, že úlohy majú aj svoju dôležitosť…

Svoje čaro má, ak medzi úlohami bude aj taká, ktorá bude kreatívna / zábavná, alebo sa na ňu budeme tešiť. Kto povedal, že úlohy majú byť len náročné?

Môže to znieť zvláštne, ale pred každou úlohou okrem oddychu, je potrebné dopriať mozgu rozcvičku – jednoducho prepnúť do stavu pozornosti. Úloha vyžaduje pozornosť. A vďaka pozornosti ju skôr zvládneme.

Veľmi zaujímavým je postreh – pracovať s rôznou intenzitou rýchlosti. Autorka tým myslí, rozhodnúť sa, kedy sa úlohou nechám viac pohltiť a akoby som spomalil (jej dokončenie mi bude trvať dlhšie, ale bude prepracovanejšia) a kedy zrýchlim. Sme zvyknutí pracovať svojím tempom, ktoré je však ovplyvnené tým, ako vládzeme, nie tým, čo je dôležité…

Organizácia práce

Ak nám niečo pomáha efektívne narábať s časom, potom je to plán, čo chceme v danom čase zrealizovať.

Môžeme dopisovať a škrtať, ale máme zoznam a nesedíme so založenými rukami.

Okrem toho, ten zoznam má v sebe priority – niektoré veci sú dôležitejšie a niektoré môžu počkať. Čím viac úloh na lístku a zozname, tým väčší stres.

Čo tak namiesto dlhého zoznamu, sústrediť sa na to, čo je podstatné? Všetko aj tak asi nestihneme…

A môže to znieť zvláštne, ale snahou nie je ani jednu úlohu splniť a ďalšiu dopísať. Ak vieme totiž odhadnúť časovú náročnosť úlohy a podarí sa nám ju dokončiť skôr, ten získaný čas môže byť zaslúženou odmenou. Nie je to mrhanie časom. Takéto okamihy dávajú silu. A sú “nefinančnou” odmenou. Úloha predsa bola splnená.

Úlohy by mali byť rozmanité. Stereotyp zabíja.

Okrem toho, treba vedieť odhadnúť časovú náročnosť. Chceme predsa s časom dobre naložiť. Ak je úloha časovo náročná, potrebujeme to vedieť hneď… Nech sa nestresujeme tým, že už mala byť hotová, ak v skutočnosti potrebuje čas. Nedostatok potrebného času sa odráža na kvalite práce. Toto neoklameme.

Farby na nás pôsobia. Môžu hovoriť o tom, ako veľmi je niečo pre nás príjemné. Ale môžu vizuálne hovoriť o tom, ako veľmi je niečo dôležité. Ak úlohy dáte do kategórií a každá bude mať svoju farbu, celý systém to sprehľadní…

Možno Vám to príde zvláštne, ale ten pokoj a harmónia okolo Vás, sa prenáša aj do Vášho vnútra. Snažte sa preto pracovať v prostredí, v ktorom je poriadok a všetko má svoje miesto. Nebudete strácať čas hľadaním a budete mať pocit, že všetko má svoj zmysel a je možné dosiahnúť cieľ. Aj toto mnohým príde zvláštne, ale to s akou myšlienkou vstanete do dňa, ovplyvní to, ako sa Vám bude pracovať. Ale to ovplyvní aj to, s akým pokojom do neho vykročíte.

Doprajte si pokojný štart do dňa. Doprajte si počas dňa oddych. A choďte spať bez toho, aby ste problémy ťahali so sebou – potrebujete sa vyspať a nový deň prináša nové možnosti. To čo Vás včera trápilo, dnes budete vidieť v inom svetle.

Motivácia

Naozaj som nečakal, že kapitola o motivácií bude venovaná hudbe :). Ono je to vlastne o podmienenosti. My si to často neuvedomujeme, ale veľa veci nás podpichne tak nejako podvedome. Hudba je jednou z nich. Vie nás dostať do nálady, vie nás upokojiť, pomôcť nám zrelaxovať, ale aj prebudiť sa… Uznávam, že hlavne v pracovnom kolektíve je to nereálne púšťať si hudbu takýmto spôsobom. To by bolo iné silent disco! Ale je veľa možností, kedy sa to zrealizovať dá.

O niečo praktickejšie zaznieva výzva – pristupovať k úlohe s odhodlaním. Ak nám niečo berie chuť – rozobrať si to na drobné. Pracovať s tým. Čo to je? A zakladá sa to vôbec na pravde? Často nami lomcujú predsudky. K úlohám, ale aj k ľuďom pristupujeme s predstavami. Už sme si ich zaškatuľkovali. Veríme, že všetko je už dané a nemenné. Ale tak to nie je. Mnohé úlohy sú náročné, pretože si ich takými urobíme už v „hlave“. Ešte sme fyzicky nezačali a už sme unavení…

Pre motiváciu je dôležité mať ciele. Nemusí ísť striktne o pracovné ciele. Stačí, že úspech v práci nám pomáha vytvárať zázemie pre osobný život… Potom nemusíte riešiť, koľko paliet ste preložili, alebo koľko stretnutí absolvovali, ale že ste zmysluplne využili čas a dostanete odmenu, s ktorou naložíte podľa seba. Je len super, ak s prácou je spojený aj rast, či hodnoty, s ktorými sa môžete stotožniť.

Dosahovanie cieľov

Úlohy sú spojené s cieľmi. Splniť úlohu znamená splniť ciele, ktoré sú s ňou spojené. Ciele, to sú konkrétne kroky, ktoré treba urobiť. Niektoré menšie, niektoré väčšie. Často majú svoju postupnosť. Niektoré sú nudné, iné kreatívne. Do niektorých sa nám vyslovene nechce, ale treba ich urobiť. A treba si dať pozor, aby sme žiadny nezanedbali, alebo v žiadnom neostali “visieť”. Treba mať prehľad týchto cieľov. Treba si ich priebežne odfajknúť, keď sme ich zrealizovali. Je to spôsob spätnej väzby. Je v tom kus povzbudenia, ale aj posunutia sa ďalej.

Dosiahnutie cieľa nemusí byť odmenou. Ale splnenie cieľa si môžete spojiť s odmenou – rozhodnúť sa čím sa odmeníte, keď ho zrealizujete. Cieľom nie je vybičovať sa k výkonu, či zakúpiť si lístok do stanice vyhorenia. Ale spojiť prácu s odmenou. Pretkať prácu, ktorá tu tak či tak bude s niečím, na čo sa budete tešiť. Každý deň sa treba na niečo tešiť. A odmeny spojené s prácou pomáhajú z pracoviska vytvoriť prostredie, v ktorom sa nám o niečo lepšie bude pracovať. A tá odmena nemusí byť spojená s pracovným kolektívom. Stačí, ak Vám sa bude pracovať lepšie.

Pokoj a sebavedomie

Možno Vám to príde zvláštne, ale posledná kapitola prepája v sebe dva dôležité faktory. Tým prvým je rozhodovanie a tým druhým schopnosť získať odstup.

Pre efektívne narábanie s časom je dôležitá schopnosť vedieť sa rozhodnúť, vedieť posúdiť, vybrať a určiť čo áno a čo nie. Často máme o sebe pochybnosti. Často si neveríme. Čo ak by sme sa zamysleli nad tým, ako často sme sa dobre rozhodli a začali si viac dôverovať?

Vlastne aj v druhom faktore je rozhodovanie dôležité – rozhodneme sa prepnúť / získať odstup. To je dôležité, keď chceme mať k dispozícií celé spektrum možností – nechceme byť spútaný emóciami, alebo minulosťou. Ani ovplyvnení tým, čo sa pred chvíľou stalo. Je to tiež spôsob, ako sa postaviť k úlohe, ktorá je náročná a môže byť frustrujúca. Odstup, to je aj oddych a načerpanie síl. Ale aj rozhodnutie s čistou hlavou pristúpiť k úlohe.

.

Tak a sme na konci. Verím, že aj Váš pocit je taký, že toto ste naozaj nečakali… A to nehovorím o tom, že každá kapitola obsahuje množstvo cvičení, úloh, nákresov, ale aj odkazov na poznatky rôznych výskumov a štúdií… S každou úlohou a metódou (dokopy ich je 25) môžete stráviť veľa času, doslova celé hodiny pri snahe upraviť ju a prispôsobiť sebe… Nič podobné som ešte v rukách nemal. A to ešte autorka dáva k dispozícií pracovné listy. Chvíľu som sa bál, že sa k slovu sa dostanú aj domáce úlohy a päťminútovka na úvod ďalšej kapitoly :).

Keď sa nad tým zamyslím, niektoré veci z knihy už v živote používam. Napríklad veľmi dobre viem, čo mám v konkrétny deň, alebo počas týždňa stihnúť. A kladiem dôraz na to, aby išlo o rôzne úlohy. Rozmanitosť. A aby tam bolo aj niečo, na čo sa vyslovene teším. S odmenami mám rezervy… Pre mňa osobne bude najväčšou výzvou – práca s tou rýchlosťou – dopriať si čas a vedieť odhadnúť kedy sa nechať pohltiť a kedy zrýchliť. A ako to vnímate Vy?