Úzkosti jsou nyní poměrně probíranou problematikou, o které už se nyní lidé nebojí veřejně promluvit a je to jen dobře. Úzkosti tu byly a budou, lidé by měli umět si s nimi poradit. K tomu slouží nejen psychologové, ale rovněž i pomoc psychologa prostřednictvím publikací, zaměřených právě na úzkosti. Takových publikací je u nakladatelství Portál několik a jsou plně funkční.

Tato knížka je poměrně útlá a dělí se na čtyři hlavní úseky, které se zaměřují na několik řešení tohoto problému.

Jak nalézt klid právě teď – Kapitola se týká toho, když právě v tuto chvíli prožíváte úzkost, případně dokonce paniku, a ta vás nutí děsit se, ačkoliv není čeho. Jak řešit problém, který vás teď zatěžuje? Co vlastně ta úzkost je a proč se při ní cítíte tak, jak se cítíte? Pomáhá zaměřovat se na dýchání, což je podstatné, pomáhá nalézt klid a cítit se bezpečně. Zkrátka dokázat odejít od myšlenek, které ve vás nevyvolávají příjemné pocity a nutí vás cítit se v nebezpečí.

Jak se postavit obavám a úzkostem – Tato pasáž se netýká aktuálního řešení problému, který vás právě teď týká, ale spíše dlouhodobějšího řešení. Jak se tedy zaměřit na to, abyste boj s úzkosti vyhráli? To vám vysvětlí v několika krocích, jednoduše, stručně a čtivě.

Styl psaní je přizpůsoben širokému publiku, takže žádné zdlouhavé řečnění, vše je polopaticky vysvětleno a jednoduše představen problém i jeho řešení. Vhodné je

Rick Hanson, psycholog a neurovědec, v České republice prostřednictvím nakladatelství Portál vydal již dvě publikace Stačí jen málo a Buddhův mozek. M. McKay je profesor psychologie a spisovatel, známý v ČR díky knize Emoce pod kontrolou. Mezi další autory patří Martin N. Seif a Sally M Winston, které já vyzdvihuji právě díky jejich práci na knize Brouci v hlavě. Neskutečná publikace, která má sílu vytáhnout vás i z panických atak, jestliže se budete řídit jejich radami. Nic není hned, samozřejmě, ale je bravurně popsaná a jejich radami se můžete řídit. Proto jsem neváhala sáhnout po této knize a jejich stopa je v ní rozhodně znát. Mezi další spisovatele patří i Martha Davis, Elizabeht Robbins Eshelman, David A. Carbonell a Catherine M Pittman, což jsou lidé, kteří se specializují na úzkosti a věnují se jim ve svých profesích.

V dnešní době je nedostatek lékařů, kteří by vám pomohli překonat panické ataky a úzkosti, ale naštěstí je dostatek knih, které mají funkční rady a schémata, jež vám pomohou vymotat se z vlastního marastu. Tohle je jedna z nich. Pěstujte své psychické zdraví a buďte odolní s Portálem.

Já sama jsem měla psychické problémy, ještě se s nimi maličko potýkám, bylo to opravdu špatné a k dispozici nebyl žádný lékař. Napsat léky umí každý, ale vysvětlit problematiku, skutečně pomoct, říct funkční rady, to je v České republice nedostatkové zboží. Nepomohl mi český lékař, pomohla mi kniha zahraničních psychoterapeutů a psychologů, kteří vědí, o čem píší. Brouci v hlavě byl můj odrazový můstek a spolu s tímhle jsou silnou dvojkou v boji proti úzkostem.

Patříte měli lidi, kteří se potýkají s dlouhodobými úzkostmi, obavami či pochybnostmi o sobě? Pokud ano, tak vás možná tu a tam napadne myšlenka, že jste na své nepříjemné pocity sami, že byste se jich rádi zbavili, ale nevíte jak, že byste potřebovali někoho, kdo by vám s nimi pomohl, kdo by vás naučil přemýšlet jinak a díky tomu se také jinak cítit. Možná jste i leccos zkoušeli, leccos si studovali na internetu, ale stále to nějak není ono. Co kdybych vám řekla, že se někde sešla skupina odborníků, mezi nimiž jsou kliničtí psychologové, psychoterapeuti, neurovědci, autoři knih, profesoři psychologie a další pracovníci pomáhajících profesí, k nimž se přidala navíc ještě knihovnice s řadou odkazů na odbornou literaturu a výzkumy a všichni tito lidé se vám rozhodli věnovat a poradit vám? Byli byste rádi? Něco takového se totiž stalo. Celkem 9 odborníků výše popsaných profesí, zabývajících se dlouhodobě tématem úzkosti, se sešlo, aby dali dohromady 40 vyzkoušených, osvědčených i vědecky podložených postupů, které vám mohou pomoci se s úzkostnými myšlenkami vyrovnat a naučit se je vnímat jako nepříjemnou součást života, která vás ovšem nemusí ovládat v takové míře, jak tomu bylo doposud.

Tým devíti autorů sestavil příjemnou a srozumitelně sepsanou publikaci o cca 110 stránkách textu a shromáždil v ní mnohaleté zkušenosti z praxe, čerpající z technik kognitivně-behaviorální terapie, z poznatků mindfulness a relaxace. Čtenář má možnost se krok za krokem naučit nejprve zklidnit, a poté se postupně věnovat technikám zaměřeným na zvládání úzkostných myšlenek a obav. Ačkoliv je kniha dobře využitelná jako sbírka konkrétních technik pro psychology a psychoterapeuty, je primárně určena čtenářům bez psychologického vzdělání, takže je psána srozumitelně, jednoduše, obsahuje jen to nejnutnější množství teoretických informací a zaměřuje se cíleně především na praktická cvičení a postupy. Může velmi dobře sloužit jako doplněk pro ty čtenáře, kteří docházejí na psychoterapeutická sezení, ale kromě toho může přinést hodně užitku i lidem, kteří odbornou pomoc nemají a rádi by se pro sebe pokusili udělat něco sami.

V první části nabízí autoři čtenářům deset jednoduchých technik pro okamžité zklidnění s pobídkou, aby si našli ty, které jim vyhovují a klidně pokročili k další části knížky, kde je čekají techniky pro práci s vlastními úzkostnými myšlenkami a obavami, s relaxačními technikami i pokročilejšími a dle autorů velmi efektivními technikami, kterým se čtenáři mohou věnovat dlouhodobě. Jednotlivým technikám jsou věnovány vždy 2-3 stránky v knize, přičemž každá z nich začíná krátkým textem věnovaným teorii (Co je třeba vědět) a přechází k praktickému cvičení (Co dělat). Některé kapitoly jsou rozšířeny ještě o doplněk (Další nápady). Výhodou knížky je, že na sebe jednotlivé techniky přímo nenavazují, a proto si čtenář může vybrat ty, jež jsou mu blízké. Dobré je ovšem postupovat od úvodního zklidnění postupně k technikám komplexnějším či dlouhodobějším. Pomineme-li pár překlepů či stylistických zaškobrtnutí v textu, jde o velmi zdařilou sbírku cvičení, která může oslovit jak čtenáře, kteří by se rádi věnovali sami sobě, tak i odborníky pracující s úzkostnými lidmi. Vzhledem k nárůstu úzkostných poruch u populace v posledních letech jde o publikaci velmi užitečnou. Kladně hodnotím i závěrečný přehled doporučených knih věnovaných pozitivnímu myšlení, zvládání emocí a práci s úzkostí, jež vyšly v nakladatelství Portál v posledních letech.

Najprv sme žili v pandémií a teraz nás trápi vojna. Ceny tovarov rastú a obávame sa cien energií. Bojíme sa možnej krízy, ale aj straty zamestnania. Máme za sebou Vianoce ktorých prežívanie je plné obáv a nástrah a Nový rok, ktorý prináša veľa ?. Aj v našom živote je veľa premenných a bojíme sa, čo bude. Žijeme v kolotoči úzkosti. Akoby úzkosť sa stala našim domovom. Ako s ňou bojovať?

Dnes si priblížime úzkosť – ako s ňou pracovať a ako jej čeliť a to vďaka kognitívno behaviorálnej terapií (KBT). Podkladom k tomu nám bude kniha Okamžitá pomoc proti úzkosti od kolektívu autorov. Skôr než sa na ňu “vrhneme“, priblížime si jednotlivé pojmy, ktoré sú pre prácu s úzkosťou dôležité.

Emócie

Emócia sa označuje ako proces. Ako subjektívny zážitok pohody a nepohody. Je subjektívny, preto sa emočné prežívanie situácie tak líši (medzi ľuďmi). Emócie sú spojené s fyziológiou človeka (napríklad tep srdca). Ale aj s motorikou, či s koncentráciou. Na všetkom sa odzrkadľuje to, ako a čím žijeme.

Emócie sú evolučne dokonca staršie, než rozumové procesy. Preto sú tak silné a preto tak veľmi nami zmietajú a občas si ani rozum s nimi nevie rady. Emócia sa pomerne ľahko prenáša na človeka. Vďaka zrkadlovým neurónom. A dlhodobé pôsobenie emócie, môže ovplyvniť zdravie človeka.

Nielenže emócie sú silné, ale aj informácie s nimi spojené, sa dlhšie pamätajú. To čo “zabalíme“ do emócie, vydrží v pamäti dlhšie.

Pôvodná úloha emócie bola, aby pripravila človeka na situáciu, ktorá nastane a aby jeho reakcia bola adekvátna a primeraná. Emócia je tak reakciou na niečo, čo sa stalo. K základným emóciám patrí radosť, smútok, hnev, očakávanie, znechutenie, dôvera, prekvapenie a z pohľadu dnešnej témy je dôležitý strach.

V súvislosti s emóciami a so schopnosťou prežívať emócie sa hovorí o emočnej inteligencií. Je to schopnosť cítiť a vedieť sa vcítiť. To sú vlastnosti dôležité pre vytváranie vzťahov a začlenenie do spoločnosti.

Pocity

V spoločnosti sa často stráca rozdiel medzi emóciou a pocitom. Akoby išlo o dve rôzne slová, pre pomenovanie toho istého významu (synomymá). Ale tak to nie je.

Skutočnosť je taká, že pocit prichádza po emócií. Impulz k vzniku pocitu dáva emócia a vznikajúci pocit sa formuje ovplyvnený napríklad spomienkami, skúsenosťou, presvedčeniami, ale aj myšlienkami. Pocit je to, čo príde po cítení (prežití) emócie. Je odpoveďou na emóciu. Je to vedľajší produkt mozgu.

Pocity sú spojené so zážitkom, skúsenosťou, prežitkom a teda všetkým, čo žijeme. Môžeme hovoriť o pocitoch príjemných a nepríjemných, pozitívnych, neutrálnych a negatívnych. Často je spojený s niečím, čo nevieme pomenovať. Proste to “cítime“.

Emócia má krátky polčas rozpadu. Pocit “prežíva“ dlhšie. Pocit, to je emócia prepojená s ďalším obsahom a s myšlienkou. Emócie sú inštinktívnejšie. Pocit je racionálnejší. Ale nie racionálny! A napríklad slová mám pocit, hovoria o istom uvedomení a názore a teda racionalite.

Ale keď hovoríme o pocitoch, môžeme hovoriť aj o konkrétnych zmysloch. Zmyslovosť, zmyselnosť, zmysly a skúsenosť prepojená s myšlienkami. Preto je pocitov tak veľa. Kto sa v nich vyzná a rozlíši ich, ako chuťové tóny jedného druhu viniča z rôznych krajín a oblastí?

Žijeme citovo bohatým životom a pritom uniká našej pozornosti. Zvykli sme si brať pocity ako niečo bežné a zároveň všedné. Ich posolstvo preto ostáva “bokom“.

Úzkosť

Keď sme si aspoň trochu priblížili rozdiel medzi emóciou a pocitom, môžeme si priblížiť úzkosť.

Úzkosť je emočný stav a je spojená s napätím, znepokojením, nervozitou, obavou a s nepokojom. Všetko sú to nepohodlné prejavy a následne pocity. Úzkosť je strach. Je to strach z ničoho (konkrétneho). Cítime sa (pocit) byť v ohrození.

Je to ohrozenie niečím neznámym. A tak prežívame strach. Úzkosť má široké ramená, máme strach a nevieme pred čím. A samotný strach je už sám sebou, máme strach z niečoho konkrétneho. Pre C. G. Junga bola úzkosť jednou z psychických tráum.

Ak je úzkosť emočná, potom je pochopiteľné, že prežívanie úzkosti ovplyvňuje náš organizmus (a jeho fyziológiu). Emócia ovplyvňuje fungovanie organizmu. A zoči voči ohrozeniu, organizmus sa chystá na boj (tep sa zrýchli, hormóny sa tvoria v zvýšenej miere, znižuje sa citlivosť (nielen pre bolesť).

Úzkosť môžeme definovať ako kombináciu emócií, ako je strach, zlá predtucha a obava. Príčinu úzkosti nevieme uchopiť, ale snahou o jej sprítomnenie – to aby dostala tvár, je strach (a konkrétne strach pred niečím hmatateľným).

Úzkosť ktorá sa vracia a je chronická – to je úzkostná porucha. K takým patrí napríklad obsedantno -kompulzívna porucha, posttraumatická stresová porucha, ale aj panická porucha či rôzne fóbie. Silná a opakovaná úzkosť nám berie radosť zo života, oberá nás o silu a núti nás “stiahnuť“ sa pred rizikom. A tak žijeme ochudobnený život.

KBT

Po priblížení úzkosti, si povieme krátko pár informácií aj o kognitívno behaviorálnej terapií.

Základom, alebo jadrom tejto terapie je pochopenie procesu učenia a pomoc človeku, aby konkrétnymi krokmi menil svoje prežívanie a tak nakoniec vyriešil aj svoj problém. Alebo žil plnší život.

To čo jednoducho vyzerá, trochu zložitejšie sa definuje a realizuje v praxi. Stále je základom pochopiť konkrétneho človeka a to je niekedy tvrdý oriešok.

Mohli by sme tu veľa času tráviť dejinami a rozpisovaním rôznych druhov terapií. Teraz sa však uspokojme s vetou, že ide o jeden z posledných prírastkov v bradatom zozname terapií, ktorý však pomerne rýchlo získal veľkú obľubu, pretože dokázal čerpať z bohatstva rôznych smerov a má v sebe aj kus expozičnej terapie. A preto si získava čoraz väčšiu obľubu medzi terapeutmi.

Kus histórie a zaujímavostí o KBT nájdete tu: https://dennikn.sk/blog/2432009/ked-rozum-bojuje-s-emociami-alebo-ako-prekonat-myslienkove-pasce/. Pre netrpezlivých, je to v spodnej časti článku.

Čo s úzkosťou?

Kniha ktorú si dnes priblížime, sa na nič nehrá. Stojí za ňou 9 autorov, ktorí spolu ponúkajú bohato zásobenú lekárničku, s množstvom rôznych liekov na úzkosť. Ak chceme byť presní, rad za radom popisujú 40 spôsobov, ako bojovať s úzkosťou. Ponúkajú ich ako zásobu liekov – jednoducho otvoríte lekárničku a dáte si medicínu. Ak nezaberá, otvoríte ju a skúsite iný liek. Kniha ponúka 40 nástrojov na boj s úzkosťou. Niekedy zaberie jeden a inokedy druhý. A niekedy treba skombinovať viac nástrojov (liekov). Všetko je podriadené tomu, aby sme našli liek, ktorý pomôže práve nám.

Základom nášho prežitia – človeka ako druhu bola schopnosť sa báť a v prípade potreby rýchlo reagovať. Neustále pátrame po hrozbách a pomerne rýchlo bijeme na poplach, aj keď väčšinou zbytočne a priskoro. Byť v takomto móde, nie je dobré pre naše zdravie. Ale hlavne, už to nie je tak dôležité, ako v minulosti. Dnes nie je tak ľahké prísť o život. Už nežijeme v pralese a v divočine. Akoby náš snímač ohrozenia bol prehnane citlivý. Preto prvou cestou ako bojovať s úzkosťou je rozhodnutie, nebrať ho tak vážne. Učiť sa rozlišovať. A ak treba, tak aj ustáť istú neistotu. A prijať isté riziko. Inak sa budeme báť vykročiť z domu.

Pri pohľade na minulosť môžeme cítiť výčitky a ľútosť. Ale už ju nezmeníme. Pri pohľade na budúcnosť môžeme vnímať množstvo obáv. Je to tým, že budúcnosť trvá a naozaj dáva veľa príležitostí (aj na ohrozenie). A teda aj zvyšuje “riziko“. Ale prečo sa tým báť a prečo sa toho obávať v prítomnosti? Prítomnosť – to je krátky úsek a spravidla prežití v pokoji a v bezpečí. Niečo nám hrozí, to áno. Ale ak sa to nedeje práve teraz, tak prečo to riešiť? Častejšie sa zamyslite a užite si, že tu a teraz ste v pokoji (ak ste). A ak nie ste, riešte to. Pominie to.

Dobrým nástrojom proti úzkosti je dýchanie. Dýchajte nosom. Nájdite si pravidelne deň a čas, kedy sa budete venovať dýchaniu. Nájdite si miesto, kde Vám bude pohodlne a nikto Vás nebude rušiť. Pri hľadaní príjemnej polohy sa vyhnite ľahu – aby ste sa neuvoľnili do zaspania :). Na začiatku sa uvoľnite. Sledujte svoj nádych a výdych. Zo začiatku stačí 5 až 10 minút. Časom 20 minút denne. Na záver dýchania si prežite / vychutnajte uvoľnenie a príjemné pocity (seba).

Niekedy nemáme k dispozícií miesto, kde by sme sa cítili dobre. A tak si ho treba vytvoriť. A ak to nejde fyzicky, tak mentálne. Nakoniec, v sebe, vo svojom vnútri máme takéto miesto, kde sa môžeme uchýliť. Je však jednoduchšie tento stav dosiahnúť časom. Ak budeme pravidelne hľadať a vytvárať si miesto pre čas ktorý venujeme stíšeniu a sebe, potom sa časom dokážeme stíšiť aj v hlučnom prostredí. Táto schopnosť je istou odmenou za to, že sa už venujeme sebe a máme čas pre seba.

Mať svoje útočisko, to nie je len čas a miesto pre seba. Ale aj aktivita. Venovať sa niečomu, čo nás poteší, čo nás privedie na iné myšlienky, prípadne nám pomôže utriasť a usporiadať myšlienky. Sú to tiež rôzne rituály a zvyklosti.

Pre relax neslúžia len dychové cvičenia, ale aj svalové cvičenia. Sadnite si na stoličku a každý sval (skupinu svalov) natiahnite na 5 až 7 sekúnd a následne ho nechajte odpočívať 30 sekúnd. Pokiaľ je stuhnutý, opakujte to 5 x. Striedajú sa pocity napätia a uvoľnenia. Podobne, ako v živote :).

K relaxačným cvičeniam patrí aj meditácia – 20 až 30 minút denne. Nájdite si pohodlné miesto. Malo by ísť o pohodlnú polohu, ale v sede (aby ste nezaspali). Najprv dýchajte. Potom sa sústreďte, aby Vám myšlienky neutekali. Myslite na dych. Nechajte dýchanie aby pritiahlo a spútalo Vaše myšlienky. A vonkajší svet prestane existovať.

Existuje spôsob, ako sa rýchlo uvoľniť. Ale funguje až časom. Na začiatok 15 x denne sa nadýchnite a uvoľnite sa. Potom sa znovu nadýchnite a uvoľnite. Robte to takto počas dňa a v rôznych časových intervaloch. Časom sa to stane natoľko hlboké a intenzívne, že Vás to zakaždým hlboko zrelaxuje.

Nedávno sme hovorili o vizualizácií, je to práca s predstavou a s fantáziou. A tu si predstavujeme a používame fantáziu na to, aby sme na chvíľu boli niekde inde, kde tento náš “problém“ neexistuje. Zavrite oči, zapojte všetky zmysly. Môžete sa na začiatok venovať chvíľu dýchaniu.

Práve v situácií pramení náš pocit ohrozenia. Cítime sa ohrození tým, čo sa deje okolo nás. A tak to pretvorme do pre nás výhodnej situácie. Pripomeňme si to pekné a dobré z nás, situácie, kedy sme boli silní. Pripomeňme si ľudí, ktorí nás majú radi. A že nie sme sami. A pripomeňme si aj možnosti, ktoré máme. Naozaj nás nezožerie tiger, hneď za rohom. A mnohí z tigrov ktorých sa bojíme, nie sú skutoční.

Ak si spomeniete na úvod, tak emócia kráča spolu so subjektivitou. V podstate nejde ani tak o to, čo sa stalo, ako o našu interpretáciu a prežívanie. A keby sme venovali čas práci s emóciami, potom by sa zmenilo aj naše prežívanie. Našim úmyslom nie je realitu pretvárať, ale ostať v realite. A zobrať vietor z plachiet obavám, ktoré sa “utrhli“ z reťaze.

Pred časom sme sa venovali nutkavým myšlienkam. A pochybnostiam. Obidve drží pri živote naša pozornosť. Treba ich existenciu a posolstvo prijať ako fakt. A tým to hasne. Nevenovať im viac pozornosti. Na čo aj?

Môžete sa pokúsiť zastaviť myšlienku. Ale účinnejšie je nahradiť ju. Bojím sa že… Bojím sa, ale zvládnem to. Bodka. Nemá zmysel ísť do boja s tým, že som prehral. Vtedy boj nemá zmysel.

V lesnom hospodárstve má význam koncepcia, kedy proti ohňu bojujete tým, že premysleným spôsobom necháte čas stromov zhorieť. Ak necháte zhorieť pás lesa, ak by aj vznikol požiar, na tomto páse by sa zastavil. Nemohol by pokračovať. Iste, výhodnejšie by bolo vytvárať pásy zelene (lúka, pastvina). Akýsi prechod medzi pásmami – oblasťami so stromami. Ale to je úloha na dlho. Podobne ako zápas s myšlienkami. Ani sa nenazdáte a už je ďalšia na ceste. Už nemá zmysel riešiť, prečo sa zjavila. Za chvíľu dorazí. A preto autori odporúčajú vytvoriť si pravidelne čas a priestor, kedy sa tieto obavy môžu prihlásiť o slovo. Snahou nie je vyriešiť ich, ale dať im priestor, aby sa vybili a stratili silu. Dostanú svojich 10 minút slávy. A stratia na sile.

Niektorí ľudia kráčajú úzkosti v ústrety. Jednoducho premýšľajú spôsobom, kedy prežívajú úzkosti viac, než iní ľudia na ich mieste. Pokiaľ venujete veľa času myšlienkam, ktoré situáciu len zhoršujú, potom skúste svoju pozornosť presunúť inam. Ako sa hovorí – prepnúť kanál. Veľmi dobrým nástrojom je hra. Hra dokáže pohltiť. Ale siahnuť môžete aj po humore. A zrazu je všetko ľahšie.

Starosti majú schopnosť obrať Vás o energiu. Až nakoniec máte pocit, že nič iné neexistuje. A presvedčíte samých seba, že problém nemá riešenie. Má. Treba ho hľadať a možno sa aj poradiť. Problémy patria k životu. Problém nie je problémom, ak vnímame skutočnosť, že ho treba riešiť. A preto musí mať riešenie. Problémom je, ak riešenie nehľadáme.

Zoči voči ohrozeniu, sme si evolučne zvykli na útek, útok a strnutie. Pred časom sa začalo hovoriť aj o vystavení sa nepríjemnému pocitu a chladnokrvnému rozhodnutiu. To je však luxus, ktorý človek v pralese nemal. Asi Vás neprekvapí, že zoči voči ohrozeniu, nepremýšľame racionálne. Konáme intuitívne – rýchlo. Pretože čas je komodita, ktorú nemáme a môže rozhodnúť o prežití. Lenže zoči voči úzkosti, sa často riešením zdá – jednoducho sa jej postaviť a nechať ju, nech sa cez nás prevalí, ako prílivová vlna.

Ako často nám napadne a ako často myslíme na to, čo všetko nám hrozí. A pritom, ak by nám hrozilo, nemali by sme čas na to myslieť. Skúste sa zamyslieť nad tým, ako často myslíte na ohrozenie a ako často sa nič nestalo. Nie je to mrhanie časom a pozornosťou?

Niekedy sa absurdnosť myšlienky – čo by sa mohlo stať ukáže, keď ju vezmete a ešte viac ju nafúknete. Prečo by mala prehánať len Vaša obava a Váš strach. Poriadne nafúknite Vašu obavu, nech sa ukáže, ako veľmi je absurdná. Strach má veľké oči. Mnohí ľuďom sa otvoria oči keď zistia, ako veľmi ich predstava preháňa a teda nie je reálna.

Často pracujeme s myšlienkami, ktoré majú podobu akejsi obľúbenej nahrávky, či zbierky nahrávok. V tejto chvíli nejde o to zmeniť ich obsadenie, ale vystaviť sa im. Je v tom kus expozície – no a čo, keby sa stalo to a to. Čo také by sa stalo? Svet by sa nezrútil. Ako by sme sa pritom cítili, čo by to pre nás znamenalo? Vystavenie niektorým veciam, hoci v mysli, im berie silu. Zrazu zistíme, že to čoho sa bojíme, nie je také hrozné a je znesiteľné. Nie je to také zlé. A dá sa to zvládnuť. Zároveň sa tým pripravujeme na scenár, ako “to“ zvládnuť.

Dobrým nástrojom proti obavám, je plánovanie. Bojíte sa, že niekoho vytopíte? Tak urobte niečo preto, aby sa to nestalo. A ak urobíte to, čo je vo Vašich silách a možnostiach, nemá zmysel sa báť. A ak by sa to nakoniec stalo, aj to patrí k životu. Ak sa niečoho bojíte, urobte niečo preto, aby ste sa nemuseli. Samotná obava Vám nepomôže.

Všímavosť je koncepcia, ako sa dostať nad vec. Trápi Vás nejaká obava? Tak sa na ňu pozrite s odstupom. Nechajte všetko plynúť. Tým získate odstup. A s odstupom, všetko vyzerá “inak“.

Autori knihy ako spôsob uvoľnenia ponúkajú hypnózu. S tým možno súhlasiť, zároveň však treba odporúčiť, aby nešlo o autohypnózu. Pri niektorých veciach je fajn mať niekoho na blízku. S autohypnózou je spojené aj cvičenie piatich prstov. Spýtajte sa naň terapeuta, alebo psychoterapeuta :).

Autogénny tréning má zaujímavú históriu. V podstate si ľahnete, myslíte rad radom na jednotlivé končatiny a časti tela a spájate ich s rôznymi prívlastkami (končatina je ťažká, teplá, prípadne ťažká a teplá, chladná atď). Tie pokyny sú rôzne. Základom je využitie svojho tela na to, aby sme sa stíšili, uvoľnili napätie a potom osviežený na duchu, vzpružili telo k výkonu. Alebo k spánku. Je na nás, ako toto cvičenie použijeme. Mnohí používajú autogénny tréning, aby lepšie a rýchlejšie zaspali.

Antistresový tím? Autori knihy pod týmto označením vnímajú nástroje, ktoré budú pre Vás osvedčené a ktoré budete pravidelne používať. Ako ste si isto všimli, je tu viac možností, ako jednotlivé nástroje kombinovať. Nájdite si tie, ktoré Vám budú vyhovovať. Ponuka je pestrá :).

Náš mozog je tak naprogramovaný – skôr si všimne to negatívne, než pozitívne. Preto sa odporúča, aby vo vzťahu (s človekom) bol pomer pozitívnych a negatívnych interakcií 5:1. Pokiaľ prirodzene tiahneme k tomu negatívnemu, tak treba aktívne vyhľadávať to pozitívne. Vyhľadávajte to príjemné, pekné, dobré a užite si to. Načerpajte z toho silu. A nechajte, nech to ovplyvní Váš svet.

Náš mozog vytvára nové štruktúry na základe toho, čomu venujeme svoju pozornosť. Ak budeme viac času venovať sebe a uvedomovaniu toho, čo je v nás pekné, tak porastie naše vedomie toho, že sme pekní. A tak to platí aj v iných oblastiach. Opäť, nejde o budovanie kultu či pretrvávanie skutočnosti. Máme dobré a aj zlé stránky, v niečom sa nám darí a v niečom nie. To je v poriadku. Ak nežijeme v sebaklame, o tých negatívnych vieme a tie dobré a pekné je dobré si pripomenúť. Aby sme na ne nezabudli.

Jeden z nástrojov – ako pracovať s myšlienkou je preformulovať ju. Ako veľmi sa zmenia okolnosti, keď sa zmení náš pohľad. A naopak. A to platí aj pre našu situáciu. Skúste myšlienku ktorá Vás prenasleduje premeniť. Stačí že zmeníte jednu premennú a výsledok bude iný!

Obavy, strach a úzkosti sú žrútmi energie. A naopak zdrojom energie sú veci, pre ktoré sa dokážeme nadchnúť. Ak sa pre niečo nadchneme, ako by sme objavili zdroj energie, ktorý nemá obmedzenie. Tu nejde o snahu poprieť seba, či skončiť na pokraji vyhorenia. Ale siahnuť po zdroji, ktorý nás vytrhne z problému.

Tento nástroj spočíva v prijatí odstupu – mentálneho prípadne kognitívneho. Učíme sa pozerať na svet cez fakty. A kým to nie je fakt, je to o pravdepodobnosti. A to čo je pravdepodobné, nie je také, aby sme sa toho báli. Nemá to takú váhu. A kým to nie je fakt, berieme to na vedomie, ale príliš sa tým netrápime. Na čo aj? Nie je to racionalizácia. Len nedávame tým veciam viac pozornosti, než je nevyhnutné.

Isto ste si už všimli, že veľa vecí ovplyvňuje to, koľko budete mať síl a ako budete zvládať rôzne úlohy. Táto naša schopnosť, naša sila je prirovnávaná k svalu. Sval získava na pružnosti a sile vďaka cvičeniu. Čím viac cvičíme, tým viac a dlhšie dokážeme sval používať. Pracujme na tom, aby sme mali viac prameňov, z ktorých budeme čerpať silu.

Je to v podstate kombinácia niektorých vecí, ale čo tak sa venovať pravidelne pohybu, prípadne cvičeniu. Je v tom práca s dychom, je tam posilňovanie svalstva. Ale aj práca s pozornosťou. A schopnosť presunúť pozornosť inam.

Opakovanie je matkou múdrosti. Určite ste to už počuli viac krát – spite 7 až 9 hodín denne. Dobrý spánok je dôležitý pre duševné zdravie a pre telesnú silu.

Ak Vás otravuje nejaký email, tak ho presuniete do spamu. Ak Vás otravuje úzkosť, ignorujte ju. Znovu platí, že ju držíte pri živote tým, že na ňu myslíte. Ak teda hovoríme o úzkosti a strachu, tak tým, že sa bojíme.

Dobrým nástrojom pred obavou, ktorá má konkrétnu tvár je odhodlanie. Hovorí sa, že aj pokus sa počíta. V tomto prípade pokus – odhodlanie, je cestou ako prekonať obavu. Nemôžeme to vylúčiť, môže sa to stať. Ale postavíme sa tomu, pretože sa to nemusí stať. Vždy je šanca. Nikdy to nie je na 100 %.

Určite ste to v tomto zozname nečakali – veľkorysosť. Človek získal svoje postavenie vďaka tomu, že vyšiel zo seba a teda bol veľkorysý. Vyjsť zo seba, niekomu pomôcť, niekoho obdarovať, prípadne prijať seba. To všetko sú aktivity, ktoré nám pomáhajú postaviť sa úzkosti. Zdieľa, dávam, prijímam… a tak mám prečo a nájdem ako…

S tým súvisí aj láska. Vďaka nej získavame silu rásť a za niečo bojovať. Máme chuť žiť.

Občas náš mozog pripomína pokazený TV prijímač. Občas je to riadne “rošambo“. Dokonca to môže byť aj program pre náročného či skôr otrlého diváka. Vezmite to ako fakt. Myšlienky cez nás prechádzajú a často sme len v pozícií diváka. Tak prečo ich brať príliš vážne?

Pre niekoho to môže vyznieť zvláštne. Ale veľkym zdrojom sily je viera. Jej čaro je v tom, že dáva silu tam, kde už chýba rozumové “preto“.

.

Úzkosť je dôležitá emócia. Patrí do života. Pripomína nám, že sme zraniteľní. A bojíme sa zraniteľnosti, pretože sa bojíme smrti. Za úzkosťou, je strach zo smrti. Ten strach nie je konkrétny, ale hmatateľný. Bojíme sa o život a nevieme, čo a kedy nás oň pripraví. Preto sa bojíme “zástupných“ vecí.

A preto pomôže, ak budeme pracovať s úzkosťou. A neuškodí, ak spolu s niektorými autormi vo filozofií príjmeme úzkosť, ako obavu a zároveň výzvu k prežitiu života, ktorý stojí za to. Naplno a so zmyslom.

Ak chcete pred bojom ešte lepšie spoznať nášho “nepriateľa“ a jeho zbrane, môžete prekliknúť sem: https://dennikn.sk/blog/1762870/uzkost-a-jej-zmysel/ alebo sem: https://dennikn.sk/blog/2507273/ako-zvladnut-uzkost/. Prajem Vám život bez prehnanej úzkosti.