Žijeme v uponáhľanej dobe. Často nevieme prečo vlastne žijeme a po čom túžime. Prežívame doslova životnú krízu (z pohľadu filozofie existenciálnu). Kladieme si veľa otázok a nesieme ich so sebou na svojom chrbte. Riešením na naše problémy by mohlo byť spoznanie gestalt terapie a inšpirovanie otázkami, ktoré kladie. A práve gestalt terapiu si dnes priblížime…

Dnes si priblížime knihu Gestalt terapie doslova. Tento knižný poklad je súborom Perlsových prednášok, ktoré prezentoval na inštitúte v Esalene. Okrem nich sú tu jednotlivé sedenia (dokopy 27), ktoré absolvoval s klientmi a na ktorých s nimi rozoberal ich sny. Základným posolstvom knihy je však podstata a vysvetlenie samotnej gestalt terapie a to v podaní jej zakladateľa – Fredericka Perls. Je tu tiež prepis intenzívneho štvortýždňového workshopu, ktorý sa konal v Esalene za prítomnosti 24 ľudí. Dochádza tam k skupinovej interakcií (a v podstate k skupinovej terapií – keďže do rozprávania jedného sa zapájajú aj ostatní).

Perls sám o sebe píše, že hoci ho označujú za vynálezcu gestalt terapie, nie je to pravda. Skôr o sebe hovorí, že ju znovu objavil. Ale samotná terapia je tak stará, ako svet sám. Od začiatku sveta sa každý organizmus snaží udržať pri živote a opraviť (v sebe), čo sa pokazilo (preto sa označuje aj ako organizmická spolu s Daseinsanalytickou fenoenologickou psychoanalýzou, ktorá kombinuje freudovu psychoanalýzu a Heideggerov existencializmus). A je tu aj snaha gestalt terapie – obnoviť celistvosť a úplnosť človeka.

Friedrich Perls

Friedrich Salomon Perls sa narodil v Berlíne v roku 1893. Často sa označuje a je známy ako Fritz.

Vyrastal na bohémskej scéne, podieľal sa na expresionizme (dôraz na vlastné zážitky a pocity) a dadaizme (sloboda prejavu, nástroj na prejavenie sa) a zažil obrat umeleckej avantgardy smerom k revolučnej ľavici. Jeho techniky v terapií majú aj vďaka tomu blízko k divadlu, psychodráme a ku hre. V jeho zápiskoch rezonuje meno zakladateľa divadelnej školy Maxa Reingara. Rád na neho spomína.

Očakávalo sa, že bude študovať právo a časom prevezme právnickú firmu po svojom strýkovi (ktorý v tom čase patril medzi najlepších právnikov v krajine). On sa však rozhodol pre štúdium medicíny. A jeho štúdia onedlho prerušila vojna.

Prvú svetovú vojnu prežil v zákopoch ako vojak nemeckej armády. Po vojne sa vrátil k štúdiu medicíny.

V roku 1920 promoval ako lekár a začal sa špecializovať na neuropsychiatriu. Stal sa asistentom Kurta Goldsteina, ktorý pracoval s vojakmi s poranením mozku. Stále viac ho to však ťahalo k psychoanalýze. Ako napísal, Kurt bol geniálnym neuropsychiatrom, ktorý vnímal organizmus ako celok (napísal knihu o štruktúre tela) a práve dôraz na celok si od neho Perls niesol celý život.

Perls nakoniec začal študovať psychoanalýzu na Berlínskom inštitúte. V tom čase mal blízko k Freudovej psychoanalýze a tak sa stal jeho žiakom.

V roku 1927 začal navštevovať semináre Wilheima Reicha vo Viedni. Reichov koncept analýzy postáv ho výrazne ovplyvnil. A ovplyvnila ho aj snaha naplno prežívať (svoju sexualitu). O Reichovi napísal, že mu dával v poznaní zmysel. A inšpiroval ho svojou prácou s telom a s telesnosťou.

Z Nemecka si do budúcnosti niesol aj Husserlov koncept fenomenológie (návrat k podstate a k vedomiu).

V roku 1930 sa oženil s Laurou Perls (rodená Posner).

V tomto čase už bol rozčarovaný zo psychoanalýzy a začal pracovať na gestalt terapií.

V roku 1933 po nástupe Hitlera k moci obidvaja utiekli do Holandska a o rok neskôr do Južnej Afriky. Tu Perls založil psychoanalytický výcvikový inštitút.

V roku 1942 sa Pears pripojil k Juhoafrickej armáde a slúžil štyri roky ako armádny psychiater. Počas pobytu v Južnej Afrike bol ovplyvnený holizmom Jana Smutsa. A vtedy napísal svoju prvú knihu: Ego, Hunger and Agression (zatiaľ preložená nebola, my ju môžeme preložiť ako Ego, hlad a agresia – manželka Laura v nej napísala dve kapitoly). V jednej kapitole (Revízia Freudovej teórie a jeho metódy) sa definitívne rozlúčil s tradičnou psychoanalýzou a odvtedy sa od nej už len vzďaľoval.

Internisti mu vtedy hovorili, že za každou neurózou je žalúdočný vred. Nakoniec mu dali za pravdu, že za vredom je neuróza.

V roku 1946 odišiel do USA. Tu v New Yorku krátko spolupracoval s Karen Horneyovou a s Wilhelmom Reichom. Karen sa tiež rozišla s Freudom a Perls sa priznal, že ju vtedy miloval (zrejme ho zaujala aj jej teória neurózy). Chvíľu pôsobil ako psychiater na výletnej lodi. Potom sa usadil na Manhattane.

V tomto období napísal s pomocou Paula Goodmana svoju druhú knihu. Obaja v tom čase boli ovplyvnení dielom Kurta Lewina a Otta Ranka (v skutočnosti ho z dielom zoznámil Goodman). Kniha sa volala Gestalt therapy.

Vďaka Lewinovi Perls pochopil, že človeka nemožno pochopiť bez jeho prostredia (asi ho oslovila aj teória poľa a to, že Lewin prešiel od behaviorálnej psychológií ku gestalt). Od Ranka pravdepodobne prevzal dôraz na emócie a prežívanie prítomnosti. A neuhádnete, ale aj Rank sa rozkmotril s Freudom :). Mohli spolu vytvoriť skupinu Freudových ex…

Neskôr Fritz spolu s manželkou Laurou založil prvý Gestalt inštitút vo svojom byte na Manhattane. A následne Fritz začal cestovať po USA a viesť workshopy a školenia. V tom čase píše, že psychoanalýza je na ústupe a že gestalt terapia dopĺňa fenomenológiu tým, že je dáva praktický základ. Keď to písal, do jeho tímu patril aj Ralph Hefferin a práve vtedy vznikli teoretické základy gestalt terapie.

V tom čase Perls ľuďom hovoril: zažite gestalt, ktorý nie je tak nábožensky orientovaný ako u Bubera, Tillicha, či Marcela, nie je tak jazykovo orientovaný ako u Heideggera, nie je tak komunisticky orientovaný ako u Sartra a ani tak psychoanalyticky orientovaný ako u Binswingera. On sám v tom čase už opustil aj existencializmus. Už ho neuspokojoval.

V roku 1963 začal pôsobiť na Esalen inštitúte v Kalifornií. V tomto období sa začal zaujímať o Zen. Do svojho diela zapracoval myšlienku minisatori (krátke prebudenie). Následne odcestoval do Japonska a istý čas prežil v zenovom kláštore. Ale aj zen ho časom sklamal (konkrétne sklamalo ho tvrdenie o absolútnom uvedomení).

V Esalene jeden z jeho študentov – Dick Price vyvinul Gestalt Practise založenú práve na tom, čo sa naučil od Fritza (nová forma osobnej integrácie a rastu – gestalt krížený s budhizmom). Perls tu spolupracoval aj s Idou Rolfovou na riešení vzťahu medzi mysľou a telom. V súčastnosti sa spätne Esalen označuje za tretiu vlnu humanistickej psychológie.

V tom čase Perls prezentuje gestalt terapiu ako zaplnenie prázdnoty po psychoanalýze a existencializme.

V roku 1969 opustil Esalen a založil gestalt komunitu na brehu jazera Cowichan na ostrove Vancouver v Kanade. V roku 1970 zomrel na zlyhanie srdca.

V čom čerpá a v čom je iný

Hneď na začiatku sa Perls vymedzuje voči Freudovi. Ako píše, trvalo nám dlho odhaliť celý ten Freudov nezmysel. On sám za svoje námietky a pochybnosti smerom k Freudovi bol kedysi vypískaný na kongrese v Mariánskych Lázňach…

Ale vymedzil sa aj voči behavioralizmu. Ten uznával, len keď pomáhal človeku prekonať staré zvyky a stávať sa viac samým sebou.

Samotnú gestalt terapiu označuje za jednu z troch existenciálnych terapií. Uznáva teda Franklovú logoterapiu a Binswangerovej daseins – analýzu. Ale v porovnaní s nimi prezentuje gestalt terapiu ako prvú, ktorá stojí na vlastných nohách (a nečerpá z iných). A vymedzuje sa voči ostatným terapiám založeným na existencializme keď hovorí, že kladie dôraz na existenciu celého človeka (nielen jeho symptómy).

Kým Buber čerpá zo Židovstva, Tillich z protenstantizmu, Sartre zo socializmu, Heidegger z jazykovedy a Binswanger zo psychoanalýzy, Perls ako prameň uvádza vedu, medicínu a svet (a tiež vesmír).

A na rozdiel od ostatných terapií Perls pri gestalt terapií zdôrazňuje, že jej snahou nie je analýza, ale integrácia človeka.

Ak je niečo zrejmé, tak je to dôraz na uvedomenie seba a teda fenomenológiu. Fenomenológia hovorí, že svet je taký, ako sa nám javí a ten kto ho vníma, ho svojím spôsobom vnímania spoluutvára. Človek je tak súčasť a tvorca reality. Preto je dôležité jeho vnímanie.

Jadrom gestalt terapie je aj holizmus – vidí človeka v jednote s prostredím v ktorom žije. Nežije sám pre seba. Človek je súčasťou tohto sveta (označuje sa ako pole) a v interakcií s ním, realizuje svoje potreby. A to vedie k jeho rastu.

Takže máme tu holizmus, fenomenológiu a existencializmus. Je tu aj kus behavioralizmu (ak pomáha meniť sa človeku). Je tu aj kus zenu (všímavosť). Vidíme tu tvorivosť napríklad pri využívaní psychodrámy (reflexia konfliktov). Je aj humanistická (dôraz na človeka) a je aj zážitková (dôraz na prežívanie tu a teraz). Vidno tu aj dialogický charakter terapie – zodpovednosť za seba. A tým sa vraciame k existencializmu – človek musí ísť vlastnou cestou, prevziať zodpovednosť a tak dosiahnuť zrelosť.

Ak v tom všetkom nachádzate aj Hansa Jurgena Waltera, nie ste ďaleko, z jeho gestalt psychológie Perls veľa čerpal a preto si ich ľudia často zamieňajú.

Základné piliere gestalt terapie

Jadrom gestalt terapie je zvýšené uvedomenie seba a svojich pocitov. Teda prežívanie a pochopenie seba. „V okamihu kedy sa dostaneme do kontaktu so svojimi zmyslami začíname vidieť, cítiť, zakúšať svoje potreby a snažíme sa ich uspokojiť“ (miesto toho, aby sme hrali hry, ktoré nás k uspokojeniu privedú len málokedy). A kladie sa tu dôraz na jedinca a jeho vzťahy k ľuďom a k svetu. Som tým, kým som a nemôžem byť iný.

Kladie sa tu dôraz na prítomnosť – tu a teraz. To je jediná „dogma“ gestalt terapie. Minulosť neexistuje a budúcnosť ešte neexistuje. Existuje tu a teraz. Čokoľvek robíte, robíte to tu a teraz. Spomienka je abstrakcia. Ale aj vízia je abstraktná.

A dôraz sa kladie aj na všímavosť. A ak treba, impulzom k zmene je kreativita terapeuta, ktorá následne inšpiruje klienta.

Človek potrebuje byť v súlade sám so sebou. Potrebuje dosiahnuť rovnováhu sám so sebou. Potrebuje načúvať sebe a svojím potrebám. Potrebuje ich realizovať. Ak tak nerobí, smeruje k neuróze. Smeruje k narušeniu samoregulačného procesu (tela). Zdravé telo funguje na základe sebaregulácie (označovaná aj ako organizmická selfregulácia). A sebaregulácia dáva impulz k zmene (ak nie je vyvolaná nami cez poznanie).

Organizmus je systém, ktorý musí byť v rovnováhe a musí fungovať. Každé narušenie volá po náprave. A podstatou sebaregulácie je, aby bola zachovaná stabilita organizmu a jeho ďalší rast. Organizmus pracuje ako celok. A pre fungovanie potrebuje aj iných ľudí a svet.

Ak existuje, treba odstrániť blokádu (naplniť to, čo sme nenaplnili). Vďaka tomu príde k uvoľneniu a k vyriešeniu problému.

To čo si uvedomím, to je moje a s tým viem pracovať. To čo si neuvedomím, s tým nemôžem pracovať. To čo zažijem, to môžem pochopiť a integrovať. Osobná skúsenosť so sebou, tu je predpokladom a aj prostriedkom k zmene. Uvedomenie seba je tak cestou k integrácií a k zrelosti. Človek sa mení na základe spoznania skutočnosti – kto je naozaj.

Už samotné uvedomenie si seba samého je liečivé. Môžeme spoznať, že organizmus sa dokáže postarať sám o seba, je schopný sebaregulácie a my sa preto môžeme spoľahnúť na jeho múdrosť. Psychoanalýza podporuje infantilný stav keď človeku hovorí, že zodpovednosť sa spája s tým, čo sa stalo. Akoby to bol stav, ktorý sa nezmení. A človek je tu len pasívny. Nič s tým neurobí.

Mnohí ľudia zasvätia život tomu, aby uskutočnili svoju predstavu o tom, kým by mali byť miesto toho, aby uskutočnili či realizovali samých seba. Avšak rozdiel medzi sebauskutočnením a uskutočnením sebaobrazu je veľký. Do tohto textu zapadá Perlsova modlitba: „nie som na svete preto, aby som splnil tvoje očakávania, a ty nie si na tomto svete preto, aby si splnila moje. Ty si ty a ja som ja a ak sa náhodou nájdeme, je to krásne. Amen.“

Slovo gestalt znamená celok. Je to presvedčenie, že naše skúsenosti a zážitky sú ovplyvnené našim potrebami a smerujú k naplneniu a teda k rovnováhe (a sú ovplyvnené našou skúsenosťou).

Potrebujeme zdravý stred. Byť v rovnováhe sám so sebou. Gestalt terapia dáva priestor človeku, aby prijal sám seba a tak bol v rovnováhe sám so sebou. Prijať to slabé, stotožniť sa s tým a nabrať odvahu a silu zmeniť to.

Životná energia sa aktivuje tým, že si uvedomujeme a prežívame seba. A následne prúdi do tých častí našej osobnosti, s ktorými sa identifikujeme.

Nakoniec gestalt terapia vedie človeka k pochopeniu svojho potenciálu. Dáva mu priestor objavovať, skúšať a hrať sa so sebou a s jednotlivými úlomkami, aby mal radosť zo seba, aby mal skúsenosť sám so sebou a bol sám sebou. A tak mal silu rásť.

Základné myšlienky

Zmyslom gestalt terapie nie je človeka zmeniť, ale pomôcť mu, aby bol opäť sám sebou a tak sa mohol rozhodnúť, ako celistvá (a zrelá) bytosť. Idea precitnutia a realnej existencie vedie k prijatiu seba a nášho potenciálu, čo stačí pre skutočný a bohatý život.

Nosným princípom je tvrdenie, že človek (organizmus) tiahne po samoregulácií, ktorá vedie k uzdraveniu toho, čo je zranené. Možno treba čas a trochu podpichnúť, ale cestou k uzdraveniu je uvedomenie seba a teda integrácia jednotlivých fragmentov osobnosti.

Terapeutickým prostriedkom je integrácia pozornosti a uvedomenia. Cez všímavosť a prežívanie k pochopeniu. Nie analýza, ale integrácia. To je to správne usmernenie a keď už človek bude ten úlomok držať v ruke, bude ho vedieť použiť. Je to presvedčenie o akejsi schopnosti uzdravenia seba.

Cieľom gestalt terapie je uvedomenie klienta, že nenapĺňa svoje túžby a potreby. Je to snaha priviesť ho k tomu, po čom naozaj túži. A dať mu impulz, aby sa o to usiloval. A cez uvedomenie získava slobodu voľby, aby sa sám rozhodol. Je to snaha cez uvedomenie a prežívanie zjednotiť telo, emócie (pocity) a rozum. Cieľom je dozrieť.

Občas máme pocit, že sme sa ocitli v slepej uličke. V skutočnosti je to skôr ilúzia fantázie, pretože ak by sme boli v kontakte s realitou, riešenie by sme našli…

Iný pohľad na sny

Čo sa týka snov. Pre Freuda boli kráľovskou cestou k nevedomiu. A pre Perlsa? Ako už tušíte, hovoril, že neanalyzujeme, ale integrujeme. Takže sny sa tu neanalyzujú, ale vracajú do života. Zo snom sa pracuje. Snahou je znovu ho prežiť a tak ho integrovať. Je v tom kus Jungovej aktívnej imaginácie a predstavy.

„Sen je koncentrovanou reflexiou našej existencie… Sen je existenciálnym posolstvom týkajúcim sa toho, čo nám chýba. Hovorí tiež o niečom, čomu sa vyhýbame… Sny ktoré sa opakujú, patria k najdôležitejším – hovoria o tom, že niečo (stále) nie je uzavreté… Opakujúce sny často majú podobu nočnej mory. Je v tom kus seba frustrácie. Je to aj o roztrieštenosti človeka. Fragmentácia sa najlepšie prejavuje cez sen… Každý kúsok sna, sme my sami. Každý sen obsahuje všetok materiál, ktorý potrebujeme… Problémom je pochopiť ideu fragmentácie… Sen je vždy kryptogramom a je na nás, či ho dokážeme rozlúštiť. Nakoniec, ľudia ktorí sa odmietajú zaoberať svojimi snami, často trpia fóbiami.“

Perls veril, že v snoch sa nám ukazuje to, čo nám chýba a čomu sa vyhýbame a je dôležité s tým pracovať, aby sme integrovali to, čo sa nám odcudzilo. Sny sú pre neho dôležité a preto aj kniha prináša 27 snov.

„Ak sa nám odcudzí niečo, čo je naše, sme ochudobnení… až nakoniec sú z nás chodiace mŕtvoly.“ Určite poznáte mnohých ľudí, ktorí sa identifikujú s prácou a s povinnosťami, ale nie so svojimi potrebami. Sny nám pripomínajú fragmenty, ktoré sa odčlenili.

Vzťah terapeuta a klienta

Zaujímavé je postavenie terapeuta. Terapeut a klient sú tu partnermi. Terapeut je ten pokročilejší, ku ktorému si klient prišiel po podporu. O ich vzájomnom vzťahu sa hovorí, ako o sieti vzťahov (vzájomné pole). Dialóg medzi klientom a terapeutom stojí na existenciálnom a fenomenálnom dialógu medzi ja a ty.

Terapeut ponúka klientovi uvedomenie, sebapoznanie a zmenu a je na ňom, či to príjme. Terapeut sa snaží pomôcť klientovi uvedomiť si, čo sa v ňom momentálne odohráva na rôznych úrovniach. Nekomentuje a nevysvetľuje to. Najlepšie je, „nechať pacienta povedať, čo to znamená…“

Pomáha mu, aby si tie úlomky sám poskladal a tým sa stáva celistvým (úplným a zrelým človekom). Privádza ho k tomu, aby si on sám uvedomil, v čom je problém. A v okamihu kedy prevezmeme zodpovednosť za seba, spustí sa proces integrácie (smerujúci k zjednoteniu a k celistvosti). Začíname rásť.

Možno to prirovnať k resetu – k návratu do pôvodného nastavenie, kedy človek nebol poškodený. Gestalt terapia verí, že človek a organizmus v ňom vie, čo je pre neho dobré a dokáže to zranené uzdraviť.

Terapeut tak sprevádza a usmerňuje. Používa pritom rôzne experimenty a kreatívne techniky, aby ponúkol klientovi novú skúsenosť, ktorá môže dať impulz k zmene.

Ja som si tie sedenia Perlsa s jednotlivými účastníkmi prešiel a mal skutočný záujem o človeka. Ako on sám píše: „celá moja technika sa vyvíja práve týmto smerom: nikdy a nikdy neinterpretovať. Používať len spätnú väzbu a dávať tak možnosť tomu druhému, aby objavil seba.“ Pojem spätná väzba pritom zaviedol Rogers.

Zmysel gestalt terapie

Gestalt terapia je účinná pri liečbe úzkostných, depresívnych a psychosomatických porúch, ale aj pri poruchách osobností a niektorých psychotických stavoch.

Gestalt terapie sa vyčítala menšia aktivita terapeuta. To už je však minulosťou. Vyčítal sa jej menej hĺbavý (analytický) rozmer. Ale pri niektorých veciach naozaj netreba ísť do detstva a skúmať „predkov“. A vyčíta sa jej aj dôraz na zážitky. Je to však snaha inovatívnym spôsobom dať impulz k zmene. Niečo sa musí zmeniť a vonkajšia zmena môže viesť k vnútornej. Do istej miery terapeut klienta provokuje k zmene. A spôsobuje v ňom určitú frustráciu (nespokojnosť), ktorá často rozhýbe stojaté vody. Gestal terapia nehľadá príčiny a účel – pochopenie prečo, predsa nevedie k pochopeniu ako. A preto dôraz kladie na uzdravenie.

Ako píše Perls: „zmeny sa robia samé od seba – ak do hĺbky pochopíme a príjmeme seba, zmena nastane samá od seba. To je paradox zmeny.“ Kto povedal, že Perls nejde do hĺbky? Ak treba, tak ide…

Premena gestalt

Za Perlsovho života mala gestalt terapia skôr workshopový charakter, založený na direktívnom prístupe, rýchlej a individuálnej práci, či už v skupine, alebo s jedincom. Na workshope pracovalo na sebe do 15 ľudí. Víkendové akcie slúžili na osvetu.

Po jeho smrti sa terapia posunula viac k dôrazu na systematickú, dlhodobú a jemnejšiu prácu s klientom.

Okrem toho, v posledných rokoch Perls viac pracoval v teréne a menej písal, čo sa tiež podpísalo na tom, že po jeho smrti chýbal priamy nástupca a jeho žiaci sa drobili rôznymi smermi. Niektorí sa snažia o syntézu s kde čím, ale je tu aj snaha o návrat k podstate. Uvidíme, ako to dopadne.

Samotný New York Institute for Gestalt Therapy stále existuje. A existuje niekoľko inštitútov, ktoré založili Perlsovi žiaci. K popredným predstaviteľom súčasnej gestalt terapie patrí Dan Bloom.

Samotnej gestalt terapií sa v súčastnosti darí viac v Európe, než v USA.

Pár slov od srdca

Súčasťou knihy je aj list od psychológa a psychoterapeuta Martina Jára, ktorý sa pohybuje na trojmedzí gestalt terapie, Rogera a psychoanalýzy. A tak ponúka komplexnejší pohľad na Perlsa …

Musel si umrieť ako psychoanalytik, aby si sa stal gestalt terapeutom. Sám píšeš, že prežiť svoju smrť a znovu sa narodiť, nie je ľahké. Mal si autoritu. A silnou a aj slabou stránkou autority je, že dáva jasné odpovede.

Na jednej strane obdivujem tvoj pohľad, dôvtip a silné myšlienky a na strane druhej, mi chýbala u teba väčšia angažovanosť. Dnes však už gestalt terapia nie je one man show a kladie sa väčší dôraz na rozhovor a interakciu. Tvoji nasledovníci sa naplno venujú výskumu a mnohým ďalším aktivitám, ktoré pre teba neboli až tak dôležité, ale vďaka nim sa rozvíja a prehlbuje tvoj odkaz. A z gestalt terapie sa vďaka tomu stal rešpektovaný smer, ktorý patrí do mainstreamu. Predstav si, že dnes má gestalt terapia blízko k neurológií a k rogeriánom, to by si zrejme privítal. Ale blízko má aj k vzťahovej analýze! Tým by si nadšený nebol. Dokonca integruje do seba myšlienky z iných smerov. Všetko sa vyvíja. Rád by som sa s tebou porozprával, ale to už možné nie je. Tak ti aspoň píšem. Za to všetko čo si urobil a zanechal, vážime si ťa, ale neuctievame ťa. Tvoje myšlienky však žijú doteraz…

.

Kniha sa naozaj dobre číta. Je to veľmi dobrý úvod do samotnej gestalt terapie. Ide o naozaj veľmi rozmanitý a bohatý smer, niet divu že získava na popularite, čím ďalej, tým viac. Dôraz na človeka a jeho celistvosť a zrelosť je liekom pre túto dobu. A keďže často nevieme ako žiť, návrat k túžbam a k podstate nášho bytia je veľmi aktuálna téma. V samotnom gestalt je aj kus krízovej terapie, keďže často nejde do hĺbky, ale rieši problém tu a teraz. Nejde pritom často o existenčné témy, ale vždy sú to problémy existenciálne – dotýkajú sa toho, ako človek žije.