Ako spoznať a uniknúť toxickému vzťahu - autor recenze: Tomáš Hupkahttps://dennikn.skToxickí ľudia – možno si myslíte, že ich spoznáte ľahko. Možno si myslíte, že vás sa to netýka. Ale čo ak sa ukáže, že toxické vzorce okolo vás nie sú náhodou a že mnohé z nich sú hlbšie zakorenené, než si dokážete predstaviť? V tomto článku sa pozrieme na to, čo znamená byť vystavený toxickému správaní, prečo sa niektorí ľudia ocitajú opakovane vo vzťahoch, ktoré ich vyčerpávajú, a ako pochopiť vnútorné mechanizmy, ktoré to spôsobujú. Nie je to len o druhých – je to aj o tom, čo sa deje vo vás a ako nájsť cestu von z kruhu, ktorý vás drží.
Čo si predstavíte pod slovom toxický? Ako prvé Vám zrejme napadne látka, ktorá je toxická a ktorá je nebezpečná pre svoje okolie. Má naň škodlivé účinky, dokonca môže zabiť život vo svojom okolí. Možno si spomeniete na kreslenú, alebo aj filmovú podobu suda s lebkou a s prekríženými kosťami. To toxické v podstate predstavuje jed, niečo, čo môže otráviť…
Slovo toxický pochádza z gréckeho toxikon – jed používaný na šípy. Ide teda o niečo, čo zraňuje, oslabuje, alebo otrávi. A nielen fyzicky, ale aj emocionálne či psychicky. Preto sa to slovo začalo používať aj na iné oblasti.
Znaky toxického správania
Z pohľadu psychológie zatiaľ neexistuje presná definícia, skôr možno hovoriť o znakoch toxického správania: dlhodobé vyčerpanie, znížená sebahodnota, úzkosť, pocity vina alebo hanby; je spojená s manipuláciou, kontrolou, znehodnocovaním, neúctou alebo emocionálnym vydieraním; nie je to ojedinelé správanie, ale o vzorci správania; a človek vystavený takémuto správaniu má problém nastaviť hranice, alebo odísť (aj keď si uvedomuje, že mu to ubližuje).
Pri toxicite jeden, alebo viac ľudí systematicky a dlhodobo narúša psychickú pohodu, sebaúctu a autonómiu druhého. Z pohľadu klinickej a diagnostickej roviny – tam to slovo zatiaľ neexistuje. Isté odkazy, pramene a prepojenia možno vidieť s určitými poruchami osobnosti (narcistická, hraničná, antisociálna), s traumatickým vzorcom správania, s nezrelou reguláciou emócií a tiež prepojenie s naučenými vzorcami správania z detstva. Toxicita nie je diagnóza, ale popis správania vo vzťahu.
Toxické pracovné prostredie
Pôvodne sa slovo toxicita, alebo inak. Najprv sa slovo toxicita mimo svoj pôvodný význam začalo používať v kontexte práce – toxické pracovné prostredia. A až neskôr sa začalo používať aj na vzťahy mimo pracoviska.
Približne v 90 rokoch 20 storočia sa pojem toxické prostredie začal používať v manažérskej literatúre. Opisoval pracovné prostredie, ktoré spôsobuje chronický stres, vyhorenie a úzkosť. Príčinou boli najmä toxickí lídri – manipulatívni, ponižujúci, autoritatívni, emocionálne nestabilní a egocentrickí – tí všetci sú rizikom. V niektorých prameňoch sa toto slovo používalo pre správanie, ktoré otrávi firemnú kultúru. Toxicita tak označovala pôsobenie prostredia / človeka na iných. A to najmä na ich emócie, psychiku a motiváciu.
Ako už bolo naznačené, toxicita sa často spájala s ľuďmi, ktorí mali narcistické rysy (potreba obdivu, absencia empatie), psychopatické tendencie (manipulatívnosť, chlad, využívanie ľudí) a prejavy machiavelizmu (cynické zneužívanie druhých pre osobný prospech). Tieto tri črty našli prepojenie v koncepcií temnej triády – čo je psychologický základ mnohých toxických osobností.
Následne sa pojem začal používať aj v osobných vzťahoch. Aj tu môže byť konkrétny človek toxický. Aj tu môže byť prostredie vyčerpávajúce. A človek môže zápasiť so zníženou sebahodnotou (vďaka tomu druhému), manipuláciou a bezmocnosťou. A tak sa začalo hovoriť o toxickom vzťahu.
Všetci vieme, kto to je
Asi každý pozná vo svojom pracovnom okolí, alebo z minulosti takýto typ.
Takmer všade sa nájde niekto, kto dlhodobo „otravuje“ atmosféru a nemusí to byť agresor, či manipulátor. Úplne stačí, ak je negativistický a svojim postojom znechutí ďalších. Negativizmus, sťažovanie, pasívna rezistencia… aj to sú prejavy toxicity. V takom prostredí sa ťažko pracuje a je to demotivujúce. Jeden človek dokáže otráviť atmosféru celého kolektívu. Toxicita tak nie je len o správaní voči druhým, ale aj o prostredí, ktoré človek vytvára okolo seba. Psychológovia v tomto prípade hovoria o emočnej nákaze – nálada sa v spoločnosti / v kolektíve širi podobne, ako vírus – z človeka na človeka. Ak je niekto večne nespokojný, podráždený a cynický, skupina jeho emócie nevedome zrkadlí. Výsledkom je pokles motivácie, vyššia miera konfliktov a únava. Stačí jeden a dôsledky sú veľmi negatívne. Ale to je už toxicita, ktorá je skôr energetická a emočná…
Toxický vzťah
Na prvý pohľad máme pocit, že na pracovisku je veľa toxických ľudí. A vo vzťahoch? Kam sa podeli? Veď ak je niekto toxický na pracovisku, doma bude zrejme tiež…
Skutočnosť však bude opačná. Na pracovisku je veľa toxických ľudí a vo vzťahoch je ich ešte viac. Len sa o tom veľa nehovorí. A hlavne, prejavujú sa tu inak. Ale poďme po poriadku.
V práci sa toxické správanie rýchlo odhalí. Ľudia musia fungovať v štruktúre, v tíme, pod tlakom úloh a autorít. Toxické správanie sa rýchlo odhalí, pretože narúša výkon, komunikáciu a pracovnú morálku. Vo vzťahoch sa toxicita maskuje intimitou. Toxické správanie sa tu neprejavuje okamžite – býva prekryté citom, sexualitou, empatiou a príťažlivosťou. Mnohé toxické vzťahy sú na začiatku veľmi intenzívne a pôsobia dojmom ideálu. Do vzťahu sme dali veľa a tak si nechceme priznať, že niečo nie je v poriadku. Označiť niekoho pojmom toxický – je jednoduchšie na pracovisku, ako vo vzťahu. Sme voči nemu citovo zaangažovaní. Cítime zodpovednosť, pocit viny a hanby, ale aj obavu z odsúdenia. Hovoríme preto radšej, že má ťažké obdobie, nemá svoj deň, prípadne povieme, že je neznesiteľný. Ale aj vtedy o tom skôr nehovoríme. Skrývame to.
Vo vzťahu je viac priestoru na manipuláciu – je to vzťah 1 na 1. V práci v prípade spolupráce kolektív dokáže vytvoriť tlak. Ale odlišný je aj prístup. To čo v práci hodnotíme ako toxické, vo vzťahu často označujeme ako starostlivé, vášnivé a spojené so silnými emóciami.
Skutočnosť je taká, že v súkromí je toxicita rozšírenejšia. Ale nie každý, kto je toxický za dverami bytu, si to dovolí aj na pracovisku…
Výber, či danajský dar?
Skôr ako sa hovorí – z dažďa pod odkvap. Je tu ešte jeden paradox. Partnera si vyberáte. Kolegov dostanete. Toxického partnera si môžete aj vybrať…
Kým v práci ide o systémovú nerovnováhu moci, ktorá dáva priestor toxickému človeku. Vo vzťahu ide o dobrovľné rozhodnutie, hoci nevedomé. Človek nechce byť ovládaný, ale jeho vnútorné schémy a nastavenie (potreba uznania, strach z opustenia, vzorec z detstva) ho ťahajú k partnerovi, ktorý je odpoveďou na tieto rany / potreby.
Takže v práci môžete byť obeťou okolností, ale vo vzťahu skôr obeťou vlastného vzorca. Preto sa toxicita vo vzťahu spája skôr s dominantným partnerom a so závislou poruchou osobnosti. V podstate tu do seba zapadnú dve schémy: jeden má potrebu kontrolovať a druhý má potrebu byť prijatý; jeden sa bojí opustenia a druhý potrebuje byť nadradený; jeden uniká a druhý prenasleduje… a toxický kruh sa uzavrel – lebo ho tvoria a udržujú pri živote obaja partneri. Svojím správaním.
Bláznivá láska
Vzťah s toxickým partnerom možno označiť ako bláznivá láska. Ide v skutočnosti často o neurochemicky, emočne a aj psychologicky podfrabenú kompatibilitu dvoch nevedomých zranení. Bláznivá láska v skutočnosti nie je bláznovstvom, ale jednoduchou chemickou reakciou.
Keď sa stretneme s niekým, kto v nás aktivuje staré schémy (potrebu zachraňovať, byť prijatý, prekonávať odmietanie…), mozog to neprečíta ako varovanie, ale ako signál známosti a príležitosti na nápravu. A tak sa zvýši dávka dopamínu, adrenalínu a oxytocínu a my si povieme – to je on! Konečne niekto, kto je ten pravý… Už viete, prečo sa hovorí – najprv sa zo vzťahu spamätaj a až potom choď do ďalšieho? Preto! A táto zmes eufórie, neistoty a vášne dostane romantický obal v podobe bláznivej lásky. Spätne to poznáme podľa slov – kde som mal hlavu, keď som ju / jeho spoznal…
Títo ľudia dokážu dlhodobo fungovať, pretože ich schémy sa navzájom podopierajú – dominancia jedného, živí závislosť druhého, bolestivá dynamika je tu predvídateľná a predvídateľnosť paradoxne prináša pocit bezpečia a telo a psychika sa naučia žiť v napätí, takže chaos sa stane normou. A aj preto, sa boja odísť – ak to k tomu dospelo, lebo to známe, hoci nefunkčné, dáva istú istotu.
Lenže ani vo vzťahu sa s toxickým parnerom sa nedá žiť. Je rovnako toxický, ako na pracovisku. Možno preto hovoriť skôr o prežívaní. A mnohé prežíté, hlavne emócie a spomienky, minulosť, ale aj nádej a ľpenie na známom, hoci chybnom, nám bráni opustiť toxické… Sú „hnojivom“ pre schémy.
Láskavý koktail
Vo vzťahu máme celý koktail hormónov, ktoré nám bránia vyhodnotiť, ako na tom sme.
V tejto chvíli nejde o etiku, či morálku. Nie je tu štipka súdenia a hodnotenia. Ale odporúčanie dvom ľuďom, aby nežili spolu skôr, ako sa dobre spoznajú a niečím si prejdú – naráža aj na tento problém. To čo nazývame zamilovanie, je v skutočnosti koktail hormónov a neurotransmiterov, ktoré majú za cieľ udržať dvoch ľudí pokope dostatočne dlho na to, aby si vytvorili väzbu. Dopamín, to je eufória, túžba, energia (rovnaký mechanizmus ako pri závislostiach). Adrenalín a noradrenalín, to je napätie, vzrušenie, motýliky v bruchu. Oxytocín a vazopresín, to sú väzba, dôvera, pripútanosť – uvoľňujú sa hlavne pri dotyku a sexe. A endorfíny sú spojené s upokojením pri blízkosti a pocite domova. A tak človek prežíva eufóriu a pripútanie ešte skôr, než stihne reálne zhodnotiť, kto ten druhý je. Mozog akoby chemicky oslepol.
Jednoducho intimita urýchľuje pripútanie a ak sme s tým druhým nekompatibilní, vystúpiť z toho bude oveľa ťažšie, lebo puto vytvorené / posilnené intimitou je proti. A tak bagatelizujeme partnera, ospravedlňujeme partnera, racionalizujeme vlastnú bolesť a vzťah ktorý nemá zmysel – sa drží pri živote. Ako vidno, toxicita vo vzťahoch nežije len zo psychológie, ale aj z biológie.
Ako sa chrániť
Pred časom sme sa už rozprávali o toxicite. Podkladom nám vtedy bola kniha: Ako sa chrániť pred toxickými ľuďmi od Shahidy Arabi. Viac sa dočítate tu: https://dennikn.sk/blog/3685112/ako-sa-chranit-pred-toxickymi-ludmi-nielen-vo-vztahu/.
Tá kniha a článok o nej hovorí o tom, aké správanie a prejavy sa správajú s toxickým človekom. Prečo sa stávame obeťou tohto človeka. Čo všetko hrá proti nám. Dokonca Shahida hovorí o rôznych formách toxicity (od ľahších k ťažším). Hovorí tiež o tichu, zahmlievaní, nadmernej kritike a problémoch v komunikácií. Spomína tiež prevenciu a ako z toho von. Kniha je skôr prevenciou pred a návodom ako – z toho von. Pomenúva znaky toxicity a rozlišuje v rôznych podobách toxicity (ako veľmi je toxický). A v neposlednom rade, hovorí o toxicite primárne na pracovisku.
Dnes preto na ňu nadviažeme knihou, ktorá hovorí skôr o toxicite vo vzťahu. V láske. Podkladom nám bude kniha od dvojice spoluautorov Michelle A Kelly Skeen Jak se vysvobodit z toxického vztahu.
Trauma v živote
Téma ktorá spája obidve knihy je trauma. Prístup k nej sa líši v hĺbke a v perspektíve.
V knihe Shahidy Arabi trauma nie je centrálnym pojmom, ale je stále prítomná a v pozadí. Keď sa hovorí o tom, prečo podľahneme toxickým ľuďom; keď hovoríme o mechanizmoch, ktoré sú proti nám a keď hovoríme o krokoch, ako sa chrániť…
V knihe od Skeenovcov je trauma riešená oveľa viac do hĺbky – do pôvodu tých vzorcov. Autorky ukazujú zranenia z detstva (odmietnutie, ponižovanie, zanedbávanie…) – tie formujú vnútorné presvedčenia, že nie som dosť dobrý. Toto presvedčenie priťahuje toxický vzťah. A uzdravenie nie je spojené len s odchodom z tohto prostredia, ale aj s pohľadom na vnútorné zranenia a v snahe zmeniť vzorce / schémy, ktoré sú problémom. Kniha ktorú si dnes priblížime teda ukazuje, ako rozpoznať, spracovať a prepísať dôsledky traumy v organizme.
Vďaka tomu sa posunieme od poznania, že s tým mám problém a ako z toho von, k poznaniu, prečo sa mi to deje stále znova a znova a ako s tým skončiť. Traumu tu autorky riešia v kontexte – vzorec – schéma a jadrové presvedčenie.
Posunieme sa od vonkajších prejavov (toxickí ľudia) k vnútorným príčinám (traumatické schémy). Od pochopenia, prečo sa opakovane ocitáme v nezdravých vzťahoch, k nevedomým vzorcom, ktoré vznikli dávno predtým.
Kniha od Skeenovcov ukazuje vzorce správania – ako reagujeme v strese, vo vzťahu a pri konflikte. Hovorí o schémach – dlhodobých mentálnych štruktúrach, ktoré vznikli z traumy (napríklad musím si lásku zaslúžiť). A hovorí tiež o jadrových presvedčeniach – to je hlboká identita / presvedčenie (napríklad nie som hodný lásky).
A s tým všetkým sa už dá terapeuticky pracovať. Treba pripomenúť, že je to práca pre terapeuta. Nie priestor pre samoliečbu.
Vzorec, schéma a jadro
Skúsme sa ešte pristaviť pri vzorci, schéme a jadre. Znejú dosť podobne, ale líšia sa hlavne kontextom. Poďme na to.
Tieto tri pojmy sa na prvý pohľad prekrývajú, ale v skutočnosti predstavujú tri úrovne (vrstvy) jedného javu, ktoré sa líšia navyše rozsahom, prostredím a tým, ako vedome ich človek dokáže ovplyvniť.
Vzorce. To je správanie, ktoré sa opakuje. Táto vrstva je viditeľná. To čo robíme automaticky. Často bez toho, aby sme si to uvedomili. Náš starý scenár. Napríklad keď niekto zvýši hlas, stiahnem sa a mlčím. Vzorec je správaním, ktoré je reakciou na vnútorný podnet (strach, hanbu, potrebu znania…). Je to náš spôsob ako reagujeme, keď sa spustí alarm.
Schéma je vnútorným program, ktorý vzorec riadi. Táto vrstva už nie je zrejmá a teda viditeľná. Určuje, prečo konáme tak, ako konáme. Je to mentálny model reality, ktorý sme si vytvorili na základe skúsenosti (najčastejšie v detstve). Napríklad presvedčenie, že ak urobím chybu, ľudia ma odmietnu. Následne môžeme hovoriť o konkrétnych schémach (napríklad z opustenia, z nedostatočnosti, obetovania sa, nedôvery…). Schéma produkuje vzorce správania – je to zdrojový kód program.
Jadrové presvedčenie, to je najhlbšia úroveň a emočné jadro. Je to rovina identity a pocitu vlastnej hodnoty. Jadrové presvedčenie je veta, ktorú si hovoríme – je to pocitová pravda, ktorú v sebe cítime ako fakt, aj keď nie je objektívne pravdivá. Napríklad – nie som dosť dobrý / hodný lásky. Tieto presvedčenia vznikajú z traumy – z okamihov, keď sa niečo zásadné v nás zlomilo a my sme si z toho urobili záver o sebe. A keďže bolesť bola priveľká, vytvorili sme si schému, aby sme sa už nikdy necítili tak zraniteľní. Tá schema riadi vzorce správania – aby nás chránila, aj keď nám tým často ubližuje.
Vzorec, schema a jadro sa líšia kontextom. Vzorec patrí do správania v konkrétnych situáciách. Schéma do kognitívno-emocionálneho prostredia osobnosti. A jadro do existenciálnej roviny – ako vnímam seba a svet.
Po zlom vzťahu si zvykneme povedať – že priťahujem taký typ… Musím pochopiť, kde som urobil chybu. Vzorec, to je opakujúce sa správanie vo vzťahoch, ktoré si všímame na povrchu – stale priťahujem ľudí, ktorí sú manipulátori a nechám sa zneužívať… Schéma – hlbšia príčina tohto správania – podvedomé presvedčenie, že sa musím obetovať, aby som bol milovaný; ak odmietnem stratum lásku… musím zachraňovať iných, aby ma niekto chcel… A jadrové presvedčenie – to je napríklad pocitová pravda – nie som dosť dobrý…
Čo trauma spôsobuje
Dovolím si ešte sa vrátiť k traume. Tentoraz vďaka knihe pána Bessela van der Kolka Tělo sčíta rány.
Trauma, to je rana / zranenie, ktoré sme získali. Často ako reakcia na traumatickú udalosť vzniká aj posttraumatická stresová porucha. Stalo sa niečo. Čo sa nemalo stať. Náš príbeh niečo poznačilo. Rozbilo ho na xy kúskov. Máme problém ich nájsť, uchopiť, spoznať a pospájať. Mnohí v reakcií na traumu, dali emócie k ľadu. Necítia. Už nie. Odpútali sa od nich. Potlačili ich. Prestali cítiť. Žijú, ako živá mŕtvola. Všetko je akoby zastreté. Za sklom, ale mliečnym. Len obrysy, tiene. Občas živá a desivá spomienka, alebo sen – pripomienka, čo sa stalo. Trauma mení to, ako myslíme a cítime. To je trauma. Stalo sa. Ale musíme znovu žiť. Ako? Viac tu: https://dennikn.sk/blog/2441133/telo-spocita-rany-alebo-ako-prekonat-traumu/.
Na čo sa môžeme tešiť
Kniha Jak se vysvobodit z toxického vztahu, ako už naznačuje názov, kladie dôraz na toxicitu vo vzťahu a ako von. Ale pekne postupne.
V prvej kapitole sa dozviete, aké sú citové väzby a spoznáte tú svoju. Spoznáte, aké skúsenosti z detstva vytvorili traumatickú väzbu a dali vzniknúť toxickým vzťahom v dospelosti. Vďaka tomu spoznáte pascu, v ktorej ste uviazli (a prečo). Zároveň sa tu zorientujete vo svojom temperamente a začnete si uvedomovať, ako dlho ste nemali kontrolu nad tým všetkým a vlastne ani neboli sami sebou. To je dôležité pre prácu s vinou a s hanbou a so zdravou sebahodnotou.
V druhej kapitole sa naučíte lepšie porozumieť sebe prostredníctvom jadrových presvedčení. S traumatickou väzbou býva najčastejšie spojených konkrétnych 7 jádrových presvedčení (samota, citová deprivácia, nedostatočnosť, nedôvera / zneužívanie, závislosť, podriadenosť a zlyhanie). Tieto presvedčenia sú v knihe prítomné aj cez konkrétne príbehy zo života – pomôžu Vám nájsť sa v nich (ak sa Vás to týka). A v neposlednom rade tu lepšie pohopíte, čo Vás vedie k nadväzovaniu určitých typov vzťahov.
Tretia kapitola Vám pomôže prepojiť jadrové presvedčenia so správaním a s prežitými vzťahmi. Identifikujete svoje správanie a vďaka tomu pochopíte, prečo si tým ubližujete. Bude to aj výlet / návrat do minulosti. Môže to byť nepríjemné, ale je to dôležité. Opäť – je vhodné toto riešiť s terapeutom. V bezpečnom prostredí. Aby zo skrine nevyskočil kostlivec, ktorý bude nad Vaše sily.
Štvrtá kapitola sa vracia k nevhodným spôsobom správania (identifikované v tretej kapitole). Tu sa však naučíte spoznať, prečo Vás priťahujú konkrétne typy ľudí (ktoré vás práve preto priťahujú). Pochopíte, prečo Vás to ťaha do vzťahovej dynamiky, ktorá sa podobá tej v detstve, alebo v dospievaní. Sú to typy ako: opúšťač, zneužívač, kontrolór, kritik, deprivátor a devastátor. Štvrtá kapitola ukazuje, aké manipulatívne stratégie používajú, ako cielia na Vaše slabé stránky a prečo pretrvávate v tom vzťahu. Čo Vás tam ešte drží.
Piata kapitola sa venuje intimite. Cez intimitu získava traumatická väzba hlbší závislostný charakter. Silné vzrušenie a vysoké riziko sa často zamieňajú za „chémiu“ a intimitu. Intenzita pocitu tu býva často predzvesťou veľkého konfliktu, drámy a zrady, po ktorých nasleduje rovnako veľkolepé uzmierenie. Zdravá intimita by mala byť založená na vzájomnej úcte, dôvere a pocite bezpečia. V akom kontraste to je k toxickému vzťahu!
Šiesta kapitole pomáha identifikovať hodnoty, ktoré sú pre Vás dôležité a pomôže Vám hľadať ich aj vo vzťahu – uvedomiť si, či tam sú. A teda, či je vzťah taký, aký ste chceli a potrebujete. A uvidíte, čo sa s tým dá robiť.
Siedma kapitola je zameraná na komunikáciu. Bez komunikácie sa nepohnete ďalej. Nech konečne poviete to, čo chcete povedať. Naučíte sa, ako to povedať jasne a zreteľne.
Ȏsma kapitola hovorí o všímavosti. Ponúka ju ako nástroj, ako získať odstup a načerpať silu v toxickom prostredí. Tu je odstup a odpútanie (hoci na chvíľu) pozitívne.
Deviata kapitola Vám pomôže sa spamätať, ak sa vzťah skončí. Je napísaná na podklade koncepcie prijatia a odhodlania. A pomáha / sprevádza cez zármutok a túžbu.
Desiata kapitola Vám ukáže, ako si preťuknúť potenciálneho partnera. Na čo si dať pozor. Musíte sa to naučiť. Inak.
A záverečná kapitola ukazuje / vedie k životu, ktorý ste vo svojom vnútri vždy chceli prežiť.
Ako vidno, je to naozaj komplexne spracovaná téma. A aby som nezabudol, v texte rezonuje kus schématerapie, hoci autorky nie sú vyslovene školené v tomto smere.
Kniha je skôr pracovným zošitom. Áno, je tu aj text a odbornosť. Ale aj príbehy zo života, cvičenia, tabuľky a kus terapeuta v písmenkách a v prístupe. Vedie Vás k aktivite a k sebareflexií.
Mám, či nemám problém?
Ešte stále váhate, či sa Vás to týka a či sa máte do tejto knihy pustiť? Ok. Tu je pár otázok na telo:
- Cítite, že Vás to priťahuje k určitému typu?
- Cítite vo vašom vzťahu niečo, čo už poznáte z predchádzajúcich vzťahov?
- Snažíte sa správanie partnera k Vám ospravedlniť?
- Všimli ste si, že niekedy radšej nehovoríte, pretože máte strach z odmietnutia?
- Znášate správanie, ktoré Vás zraňuje?
- Cítite úzkosť alebo nie ste vo svoje koži, keď partner nie je s Vami?
- Pripadá Vám veľmi ťažké alebo nemožné ukončiť vzťah?
- Bojíte sa, že o partnera prídete?
- Pokiaľ vzťah skončil, je pre Vás náročné ísť ďalej? Alebo sa pokúšate vrátiť späť a skúsiť to ešte raz?
Pokiaľ ste viac krát odpovedali áno, je dosť možné, že máte problém. Nebojte sa, terapeut nekúše. A čo to bude znamenať pre Váš vzťah? Ako to dopadne, to nikto nevie. Môže sa zmeniť k lepšiemu a áno – možno skončí. Ale vrátite sa na začiatok – k sebe a na zdravom základe budete stavať svoj život.
.
Každý, kto cíti, že je uviaznutý v nezdravom vzťahu, má právo na zmenu. Nie je to slabosť, ale odvaha priznať si realitu a postaviť sa za seba. Učenie sa rozpoznať svoje vzorce, chápať jadrové presvedčenia a pracovať so svojimi zraneniami – otvára cestu k lepšiemu životu – k životu, kde sa budete cítiť hodnotní, rešpektovaní a slobodní.
Nádej je v tom, že každý krok, akokoľvek malý, vás približuje k slobode. Môžete si nastaviť hranice, vyhľadávať zdravé vzťahy a pestovať vzťahy, ktoré vás podporujú a dávajú vám silu. Trauma a toxické skúsenosti nemusia definovať váš život – môžete ich spracovať, pochopiť a prekonať.
A pamätajte: cesta von z toxického vzťahu nie je osamelá. Pomoc existuje, a každý krok k uvedomeniu je krokom k lepšiemu, láskavejšiemu životu.
