Môžeme nechať svet okolo nás len tak plynúť? Je možné získať odstup od vecí, ktoré sa nás dotýkajú? Je možné dosiahnuť stav, kedy získame pokoj aj uprostred hluku? A ako nájsť sám seba v tom všetkom? Odpoveď ponúka mindfulness.

Niektoré veci v živote neovplyvníme. Ale môžeme sa s nimi lepšie vysporiadať, ak si oddýchneme a získame odstup. Obidva tieto kroky sa spájajú so všímavosťou, ktorú poznáme aj ako mindfulness. Dnes sa preto bližšie pozrieme na túto koncepciu a sprievodcom nám bude Jon Kabat-Zinn a jeho kniha Mindfulness pro začátečníky.

Koncepcia všímavosti

My sme si všímavosť už v minulosti predstavili cez Jána Bendu, ktorý pracuje ako psychológ a psychoterapeut. Podkladom nám vtedy bola kniha Všímavost a soucit se sebou.

Podľa Bendu možno všímavosť popísať ako: byť prítomný v okamihu, mať odstup a akceptovať všetko, spomína sa tiež ako charakteristika osobnosti, definuje sa ako samostatná vlastnosť, ale aj ako mentálny proces či duševný stav.

Prvým krokom k všímavosti je uvedomiť si celý ten prúd informácií a podnetov, ktoré máme k dispozícií. Sústrediť sa dokážeme na jednu vec. Ale pri všímavosti sa zameriame na celok, ktorí tvorí veľa vecí. Nie je v tom rozpor? Nie. Tým že nesúdime, nehodnotíme a neposudzujeme, jedna vec nepohltí našu pozornosť. Zaujme nás len natoľko, aby sme o nej vedeli. A tak dospievame k množstvu informácií a podnetov. Jednoducho vypíname autopilota a snažíme sa uchopiť širší kontext. A potom prichádza druhý krok – prijať skutočnosť. Ako stav a východisko. Na to môžeme neskôr nadviazať a dobre sa rozhodnúť.

Pre všímavosť je dôležitá práca s myšlienkami a s emóciami. Získať odstup. S myšlienkami už máme veľa skúseností. Emócie ostávajú trochu stranou a bez väčšej pozornosti, čo je škoda, pretože na jednej strane je v nich obohatenie a na strane druhej, dokážu život usmerniť a to aj negatívnym spôsobom. Preto ich netreba nechať bez kontroly…

K vnútornému pokoju je potrebné vysporiadať sa s emóciami. Dať im miesto, ktoré im patrí. Viac tu: https://dennikn.sk/blog/2232895/ako-sa-naucit-vsimavosti-alebo-koncepcia-mindfulness-v-niekolkych-krokoch/.

Všímavosť ako terapeutický program

Mindfulness-based stress reduction (MBSR) je liečebným programom, ktorý slúži na znižovanie stresu. Jeho autorom je Jon Kabat-Zinn, ktorý pôsobí na lekárskej fakulte univerzity v Massachusetts. Tento program stojí na všímavosti (mindfulness). Cieľom programu je pomôcť ľuďom lepšie zvládať stres a lepšie sa vysporiadať s prejavmi stresu, úzkosti, depresie a vyčerpania.

Dôraz na všímavosť nemá v sebe náboženský rozmer, hoci princíp všímavosti má pôvod v budhizme. Dôraz na všímavosť vedie k stíšeniu, k upokojeniu a k presmerovaniu pozornosti, čo vedie k zlepšeniu zdravotného stavu. Doteraz programom prešlo asi 20 tisíc pacientov.

Program si ako cieľ dáva naučiť ľudí všímavosti – plné prežitie okamihu. Za týmto účelom slúžia meditačné techniky (vrátane zapojenia dychu, pohybu, projekcie…). Samotný Jon Kabat- Zinn hovorí o uvedomovaní prebiehajúcich zážitkov, jeden po druhom a bez posudzovania či hodnotenia.

Často fungujeme na autopilota. Mnohé podnety a informácie spracúvame automaticky. Ani si to neuvedomujeme. Všímavosť tento proces naruší a umožňuje ho postaviť nanovo. V živote sa často zastavíme a prehodnotíme svoje priority. Všímavosť nám pomáha prehodnotiť, čo je pre nás dôležité. A zmeniť tok informácií – to čo bude vedomé a čo pôjde do nevedomia.

Na čo si dať pozor

V ortodoxnej tradícií nachádzame myšlienky hesychazmu, čo je dôraz na premieňanie, rast a napredovanie človeka. Aj v hesychazme sa pracuje s tichom, s meditáciou, s telom (postoj/poloha tela) a s pôstom (sila vôle a ducha). Aj v hesychazme je snaha, aby človek dosiahol určitý stav.

V knihe od Gorazda Vopatrného Hesychazmus jako tradiční křesťanská spiritualita sa hovorí o určitých nástrahách, ktoré sú prítomné aj pri všímavosti, ale aj pri jóge a ďalších technikách.

Keď človek vnútorne rastie, vďaka týmto technikám má určité pocity a skúsenosti. Je to svet poznania, ktorý sa mu otvára. Mnohí ho však vnímajú ako vedomie vlastnej hodnoty. Ale môžeme mať aj hrejivý pocit, či pocit tepla a istej eufórie. A rovnako ich spájať so sebou, akoby to bolo nami. Je v tom kus sebastrednosti a pýchy. A tie môžu paradoxne zastaviť ďalšie napredovanie.

Všímavosť nás má posunúť ďalej a učí nás pritom aj pokore a k uvedomeniu si nášho miesta v spoločnosti a medzi ľuďmi. Ak si však nedáme pozor, potom nás privedie k pýche. Ak prestaneme vnímať, že máme svojim bohatstvom obohatiť aj iných a celú spoločnosť, potom budeme žiť len pre seba. A náš rast sa zastaví.

Mindfulness v podaní Jona Zinna

Dnes si priblížime mindfulness cez knihu Jona Kabata-Zinna – jedného z tvorcov modernej koncepcie všímavosti.

Hneď v úvode knihy Mindfulness pro začátečníky píše, že ak sa rozhodneme vyskúšať mindfulness, tak máme šancu na životnú zmenu. Mindfulness môže výrazne zmeniť náš život. A to v dobrom.

Mindfulness je podľa Zinnu uvedomovanie, ktoré sa prehlbuje pozornosťou, ktorú niečomu vytrvalo venujeme a to zámerne a bez posudzovania. Je to vlastne obdoba meditácie. Ale s tým rozdielom, že buď necháme svet okolo nás plynúť, alebo sa zahĺbime do seba. Nemeditujeme nad textom, či zamyslením. Stačí nám náš život J

Na začiatku má mindfulness formálnu podobu, keď ho praktizujeme cez cvičenia a učíme sa ako ho praktizovať. A keď ho príjmeme do života a začleníme, potom získa neformálnu podobu – stane sa črtou nášho života. Niečím bežným.

Hoci sa o mindfulness hovorí ako o všímavosti, Zenn pripomína, že je aj načúvaním – načúvame vlastnému vnútru, čo nám chce povedať.

Predlohou knihy – ktorá nám dnes poslúži ako podklad, boli audionahrávky, ktoré sprevádzali poslucháčov na ceste k zrelosti. Za zmienku však stoja aj ostatné Zennove knihy: Život samá pohroma, Uvědomujte si přítomnost a zatiaľ nepreložená Coming to Our Senses.

Otvorená myseľ

Na začiatok Zenn pripomína, že je dôležité zachovať si myseľ začiatočníka. To znamená, zachovať si otvorenosť voči novým veciam. Keď získame isté poznanie a skúsenosť, zvykneme si urobiť názor a uzavrieť sa voči iným možnostiam. Práve koncepcia všímavosti nás učí, že je dôležité zachovať si otvorenosť pre nové veci.

Aj dýchanie ktoré patrí k všímavosti, nás učí prítomnosti. Nádych a výdych. Nádych je už minulosťou a ten ďalší budúcnosťou. Žijeme a aj dýchame v prítomnosti. Nádych a výdych je cestou k spomaleniu a k ponoreniu do seba. Dýchanie v rytme.

Všímavosť nám ukazuje cieľ – dospieť k poznaniu, kým sme a kým sa máme a môžeme stať. Všímavosť nás nevedie len von, smerom k svetu okolo nás, ale vedie nás aj do vnútra – k zostúpeniu do nášho sveta. Poznanie sveta a nás, miesta ktoré v ňom máme.

Minulosť je dôležitá pre prítomnosť. Čerpáme z minulosti a treba sa z nej poučiť. Minulosť je dôležitá aj pre budúcnosť, ale žijeme v prítomnosti.

Pri všímavosti aktívne a cielene usmerňujeme svoju pozornosť. A tým spoznávame veľa nových informácií a podnetov a prehlbujeme svoje poznanie a uvedomenie. Ideme viac do hĺbky a podstaty.

Často žijeme rýchlo a všetko rýchlo plynie. Ale všímavosť nás učí spomaliť. Učíme sa prestať jednotlivé položky odškrtávať a učíme sa životu. Byť a žiť. Všímavosť je tiež ekvivalentom slova bdelosť. Prebudiť sa.

Ak nám niečo bráni na ceste k všímavosti, tak je to ľpenie na predstave. Musíme prijať ako fakt, že nič nie je pevné a nemenné. Pre všímavosť je dôležitá vytrvalosť. Pestovať a rozvíjať všímavosť a tak prehlbovať túto zručnosť.

Naša myseľ sa neustále niečím zamestnáva. A vďaka všímavosti získa nové poznatky a informácie. Je to tiež spôsob, ako usmerniť tok myšlienok. Všímavosť nám dáva k dispozícií nový obsah. A následne je už na nás, ako s ním naložíme. Máme však príležitosť rozhodnúť sa lepšie, pretože máme viac informácií.

Keď uchopíme myšlienku, získame nad ňou moc. Oslobodíme sa z jej moci. A my sami určíme, ako s ňou naložíme. Myšlienkový svet nás dokáže spútať. Vďaka všímavosti však máme nad ním kontrolu. Zenn uvedomovanie predstavuje ako nádobu, do ktorej možno skutočnosť zachytiť a to bez toho, aby nás spútala.

Máme tendenciu niečo uchopiť a nechať sa tím ovplyvniť. A práve všímavosť nás vedie k tomu, aby sme to uchopili – tím to stratí moc, ale nechali to plynúť. Už o tom vieme, nič viac nepotrebujeme. Poznanie samotné stačí. V danej chvíli.

Plnosť poznania

Koncept všímavosti je pre ľudí príležitosťou – niečo pre seba urobiť. Niečo, čo je v ich rukách. Je to len o ich rozhodnutí.

Všímavosť nie je niečo, čo treba vynucovať. Stačí uchopiť kormidlo pozornosti a začať si všímať. Je to schopnosť ktorú máme, len ju často ignorujeme. Prepneme na autopilota a ideme, akoby s klapkami na očiach.

Učili sme sa, že existuje päť zmyslov. A aktívne sa im venujeme a učíme sa nimi život vychutnať. Existuje však aj šiesty zmysel – a nie je ním intuícia, ale myseľ. A teda všímavosť – schopnosť si niečo uvedomiť. Je to okamih, kedy sme naplno prítomní a uvedomujeme si skutočnosť. Je to schopnosť naplno prežívať – byť tu prítomný duchom.

Nemusíme sa báť rozvíjať všímavosť. Vedie nás k plnosti poznania. K uvedomeniu, že niekam patríme a že sme vzácni a je dôležité, aby sme svojím bohatstvom obohatili okolie a svet. Často hľadáme kade tade návod na šťastie a pritom ho nesieme v sebe. Stačí sa ponoriť do seba – spoznať kto som. A hlavne, kým sa môžem a mám stať.

Všímavosť nás sprevádza od narodenia. Patrí k životu. Je to však náročné. Je to náročné pre organizmus – vyžaduje veľa energie. A je to náročné pre nás – je potrebné sa usilovať a sústrediť. Potrebujeme sa učiť trpezlivosti. Náš organizmus vie ako všímavosť používať, ale my sme to zabudli. Tak často sme prepli na autopilota, že sme si zvykli sa nechať viesť a byť pasívni.

Žijeme v zabehanom svete. Začnime spochybňovať to, čo sme brali ako fakt a vyberieme sa na cestu poznania. Mnohé to, čo sme brali ako fakt sa potvrdí. Ale niektoré veci už neplatia. Je to ako encyklopédia, ktorá s každým ďalším vydaním neprináša len nové slová, ale reviduje aj obsah tých, ktoré už priniesla. Nič nie je nemenné. Všetko plynie. Ak sa aj pravda potvrdí, chápeme ju plnšie, ako predtím. Dnes vieme viac, než včera.

Často sa bojíme poznania, bojíme sa že spoznáme niečo, čo nás zaskočí. Ale aj to sme my. Patrí to k nám a poznanie toho nám pomáha prijať pravdu o sebe a pracovať s ňou. Nie sme dokonalí a to je v poriadku. Ale aj nedokonalí a s chybami sme celiství. Sme to my.

Vďaka všímavosti spoznávame svoje miesto vo svete a prijímame samých seba.

Stačí byť sám sebou

Pre poznanie a spoznanie seba nemusíme nikam ísť, stačí zostúpiť do seba. Mať čas a chvíľu pre seba.

Je prirodzené, že myseľ tu a tam sa niečím nechá vyrušiť. Ale vďaka rozvíjaniu všímavosti sa to bude stávať menej často. Základom je uvedomenie – ja som ten kto vidí, počuje, cíti a vníma. Nenechajte sa tím rozptýliť a ani znechutiť. Treba vytrvať…

Talent je dôležitý, ale majstrom z človeka robí opakovanie a cvičenie. Možno máme radi ticho, ale aj tak potrebujeme cvik. Pravidelne si nájsť čas pre ticho a stíšenie.

Pre niekoho to je možno paradox, ale naozaj stačí byť sám sebou. Nemusíme nasledovať cudzie ideály a snažiť sa byť niekým iným. To nás paradoxne neurobí šťastným, pretože túžime po niečom inom. Tak to zrealizujme! Rozhodnime sa pre to, čo chceme. A cestou k tomu je všímavosť (k sebe).

Človek si nevystačí sám. Potrebuje druhých a vďaka nim dozrieva. Potrebujeme druhých pre dosiahnutie plnosti. Všímavosť nás vedie k tomu, aby sme prijali druhých aj seba. Plnosť je v spoločenstve. Nevystačíme si sami. To je aj dobrá ochrana pred pýchou.

Oslobodiť sa od utrpenia? To je možné, ale myslí sa tím primárne utrpenie, ktoré je zbytočné. Často si zbytočne ubližujeme. Ale aj pri utrpení, ktoré patrí k životu je otázkou, ako veľmi trpíme. S problémami sa spája bolesť. Ale od nášho prístupu závisí, ako veľmi si ju pripustíme k životu. Niektorí dovolili, aby ich bolesť spútala a tak žijú už len pre bolesť a ich bolesť sa prehlbuje. Tím smerujeme k Franklovi a k jeho logoterapií – zaujať postoj a dať / prijať zmysel.

Niekedy naozaj nemáme inú možnosť, ako vykročiť. Je to krok do neznáma. Netušíme, čo nás čaká. Ale nemáme inú možnosť. Aj takéto chvíle patria do života. Nič nie je isté a nalinajkované.

Ale nech sa stane čokoľvek – k dispozícií máme postoj – prijatie. Prijať skutočnosť ako fakt a pracovať s ňou. Jednoducho nerezignovať a premieňať skutočnosť.

Meditácia nás vedie k otvorenosti. Nechať všetko plynúť. Nezaujať postoj a zachovať odstup. Nechať sa obohatiť a nespútať. Práve otvorenosť nás vedie k tomu, aby sme neskĺzli do pýchy a stále na sebe pracovali. Nie sme otrokmi túžob. Máme právo cítiť odpor a nechuť. A potrebujeme poznať pravdu (nielen o sebe).

Nech sa deje čokoľvek, mindfulness necháva príbeh s otvoreným koncom.

7 postojov

Existuje sedem postojov spojených so všímavosťou.

Ak chceme byť otvorení, potrebujeme nesúdiť a nehodnotiť. Nechať plynúť. Neriešiť. Pri všímavosti predsa stačí, že si niečo uvedomíme.

Dôležitá je trpezlivosť. Potrebujeme získať návyk – pravidelne sa venovať všímavosti a udržať pozornosť.

Vraciame sa k mysli začiatočníka – byť otvorení a nechať priestor všetkým možnostiam.

Dôvera k sebe, k druhým ľuďom a k svetu. Bez dôvery nie je možné poznanie.

Schopnosť zotrvať na mieste. Nepotrebujeme nikam ísť. Stačí zostúpiť do seba. Nie je to pasivita. Stačí nám prítomnosť.

Prijatie skutočnosti – to aká je. Ani to nie je pasivita. V prijatí je východisko. Vieme, ako na tom sme. A môžeme s tým niečo urobiť.

A toto všetko vrcholí v ochote nechať veci plynúť. Nie je to pasivita a dokonca v tom nie je ani nihilizmus. Ale odstup nám umožňuje nenechať sa spútať. Prijať skutočnosť.

V týchto siedmich schopnostiach majú korene ďalšie vlastnosti: veľkorysosť, vďačnosť, tolerancia, odpustenie, láskavosť, súcit, radosť, empatia a vyrovnanosť.

Ako teda na to?

Tak ako pri iných aktivitách, aj tu je dôležitá pravidelnosť – mať vyčlenený čas a miesto na túto aktivitu. Venovať sa pravidelne cvičeniu všímavosti. Po nejakom čase sa zo všímavosti, stane spôsob bytia – životný štýl.

Čo sa týka polohy, hľadá sa také umiestnenie, aby bolo pohodlné, aby nám nestŕpli končatiny a necítili sme bolesť. Ale zároveň, aby sme nezaspali. Ako ideálne sa javí sedenie.

Oči môžu byť otvorené a nemusia. Ak sú otvorené, potom ich treba nechať bez aktivity – nehľadať niečo zaujímavé. V tejto chvíli nepotrebujeme zrakový vnem.

Najlepšie je venovať sa cvičeniu hneď z rána – je menšia šanca zaspania. Pre prebudenie sa môžeme osviežiť vodou – ovlažiť si tvár. To nás prebudí.

Snažme sa stlmiť všetky ruchy. Aby aj ucho bolo bez rušivých vzruchov.

Urobme čo sa dá, aby sme odstránili rušivé prvky, vrátane telefónu. Nech nás nič a nikto neruší. Byť sám so sebou a pre seba.

Zotrvajme v pokoji a nechajme veci plynúť. Na začiatok stačí, vymedziť si 10 minút denne pre ticho. Obmedziť tok informácií a viac pracovať s tými, ktoré už máme. A hlavne viac si všímať tie, ktoré sa rodia v nás a hlásia sa o slovo – čo nám naše telo a duša chcú povedať. Sú to informácie dôležité, ktoré boli nepoznané, alebo potlačené. Alebo potrebujú byť prijaté a integrované. Vtedy môžu obohatiť náš život.

Mindfulness a Jon Zinn

Kniha od Jona Kabata – Zinna je napísaná ako úvod k mindfulness. Je to praktická príručka, ktorá ponúka teóriu, ale aj konkrétne príklady. A veľmi veľa odkazov na ďalšie zdroje a knihy.

Knihu je možné čítať na etapy, ale dokážete ju zhltnúť ako celok. Prináša jednotlivé úlomky, ktoré treba obracať z každej strany a je na Vás, akú peknú mozaiku z nich vyskladáte.

Z textu je zrejmé, že autor sa snaží odovzdať veľmi veľa a má v oblasti veľa toho odskúšaného a preštudovaného.

Všímavosť v podaní Zinna je pozvaním k stíšeniu. A v dnešnej hektickej dobe je čas pre seba a možnosť stíšiť sa, niečím vzácnym.

Je takým tím pokladom objaveným na poli. Nemusíte ho schovať a predať všetko čo máte, aby ste pole kúpili a poklad získali. Stačí venovať čas sebe. Je to investícia do seba. A nestojí veľa.

.

Mnohé štúdie ešte stále len prebiehajú a mnohé treba potvrdiť. Zdá sa však, že všímavosť celkovo zlepšuje duševné zdravie, priaznivo podporuje imunitný systém, pomáha tlmiť zápal, znižuje riziko demencie a Alzheimerovej choroby. Mindfulness pomáha pacientom žiť aktívnejšie, zvyšuje kvalitu života a znižuje recidívu u ľudí , ktorí už problém (stres, úzkosť, depresia, vyčerpanie) prekonali. Samotná všímavosť sama o sebe nie je zázračným liekom, ale je vhodným doplnkom zdravého životného štýlu.

V úvode som sľúbil, že je možné nájsť ticho aj uprostred hluku. Ak budete túto techniku aplikovať dostatočne dlho, potom naozaj ako na povel dosiahnete pokoj, aj uprostred koncertnej sály. Ako už tušíte, jednoduché to nie je, ale je to možné. Je v tom sila ducha…

V dnešní uspěchané době se čím dál více výzkumů zaměřuje na různé metody redukce stresu a úzkostí. Během posledních přibližně 40 let se začal velmi rychle rozšiřovat směr mindfulness, tedy cvičení všímavosti k vlastnímu tělu a všemu, co se kolem nás děje. V této knize čtenář nalezne různé úvahy o všímavosti a zároveň i návod pro jeho praktikování.

Autorem této publikace je zakladatel Kliniky pro redukci stresu při univerzitě v Massachusetts Jon Kabat-Zinn, PhD. (*1944). Také stojí za celosvětově rozšířeným programem pro snižování stresu MBSR (Mindfulness Based Stress Reduction), který se těší čím dál větší oblibě. V neposlední řadě je autor také profesorem, vědcem a učitelem meditace a již dvě jeho předchozí knihy byly přeloženy do češtiny (Uvědomujte si přítomnost, Život samá pohroma).

Kniha je členěná do 5 základních částí, které na sebe logicky navazují a hezky propojují základní teorii s přesahem do praxe (vstup, udržování, prohlubování, zrání a praktikování). Každá část je ještě dále rozdělená na mnoho kratších odstavců, což hodnotím kladně, protože si čtenář může lépe utřídit získané informace. Celá kniha se čte velmi pěkně, jelikož je psaná lidskou formou, kdy si člověk snadno popisované věci dokáže představit a vztáhnout ke svému životu.

Na začátku autor popisuje, jak vůbec princip všímavosti funguje a na čem se zakládá. Takže i čtenář, který se s pojmem mindfulness nikdy nesetkal, na základě první části pochopí, o co se jedná. Také se úvod knihy zaměřuje na pozornost, protože právě ta dává základ všímavosti. Bez pozornosti nelze mindfulness praktikovat. Je ale potřeba umět pozornost správně zaměřit, což běžně ve svém životě neděláme.

Další část je více psychologicky zaměřená, obsahuje popis tělesných a psychických dějů, které cvičení všímavosti spouští a předkládá objektivní výsledky různých výzkumů, které podporují efekt mindfulness při redukci stresu. Také autor v této části hodně propojuje všímavost s meditací, jelikož ta vlastně vychází z meditační praxe a zen-buddhistických principů.

Poslední a podle mě nejdůležitější úsek knihy se zaměřuje na samotné praktikování všímavosti. Velmi mi vyhovuje způsob, kterým autor provází celým postupem, kde popisuje správnou polohu těla, co dělat s očima při cvičení, vliv ospalosti, ale také způsob, jak si nejlépe ochránit danou chvíli cvičení, což zvyšuje vliv jeho působení. Co mi ale přišlo také pozoruhodné, byly různé věci, ke kterým autor popisuje vztah všímavosti (jídlo, dech, tělo, myšlenky a emoce). V rámci knihy bych chtěla vypíchnout ještě jednu zajímavost, a to konkrétně doporučenou četbu. Tu totiž autor rozdělil do různých odstavců jako například knihy na začátek práce se všímavostí, literaturu k tématu MBSR, kognitivní terapie, využití v politice, vědě atp.

Publikace se mi četla velmi příjemně právě díky způsobu psaní, který autor zvolil, jen je potřeba mít při čtení kolem sebe klid, aby čtenář mohl opravdu vnímat, co čte a již v teoretické části se zamýšlet nad zmiňovanými věcmi, procesy a také nad tím, jak on sám ve svém životě prožívá stres a vnímá své myšlenky a pocity. Přestože tato publikace obsahuje i určité odborné termíny, rozhodně není určena pouze pro odborníky či studenty psychologie a podobných oborů, termíny jsou totiž adekvátně vysvětleny již v textu a celkově je text zpracován tak, aby mu porozuměl opravdu kdokoli.

Knihu bych bez okolků doporučila každému, kdo se chce trochu zamyslet nad svým životem a chtěl by se naučit lépe pracovat se stresem a úzkostí.

My psychologové lidem rádi říkáme, že mají dělat relaxaci, meditaci, sebepéči, a v poslední době jsme si oblíbili říkat mindfulness, ideálně dokud nejde o nás. Já si třeba nic než Mindfulness pro začátečníky nezasloužím, protože začátečník pořád jsem. Jako věčná kovářova kobyla jsem se přes decku na nervy k mindfulness ještě pořád nedostala. Ale Jonovi to nevadí, Jon nás má rád všechny stejně.

Uvnitř na mě čekaly desítky malých kapitolek. Celé se to podobá více básnické sbírce než erudovanému textu. Jon je asi taky dost freestyler. Každá kapitola je takové malé uváženíčko, ani ne na jednu stránku. Nejradši bych si to pořídila jako audioknihu (pozn.red. kniha opravdu pochází z mluvených nahrávek) a pouštěla si ji do sluchátek po cestě do práce, momentálně tam mám post sovětský punk, ale Molchaty bych raději klientům nerecitovala.

Trochu jsem doufala, že se konečně naučim Mindfulness provozovat, ale možná to bylo dost masivní očekávání od 120 stránkové knihy, když to nedokázalo 5 let ve škole; ne že by se nesnažili. S klidným srdcem ji ale pošlu dál jako rozkošný dárek, jako takové ty knížky citátů "Pro nejlepší babičku" nebo "Pro nejlepší paní učitelku ", ale jakože pro někoho koho máte fakt rádi.