Také máte někdy pocit, že se nedokážete skutečně uvolnit ani když máte prostor a čas relaxovat? Uprostřed nároků práce, školy, rodiny a dalších povinností zůstává váš mozek ve stavu vysoké pohotovosti, což vás nechává mentálně vyčerpané a odpojené. Pokud se s tímto zážitkem ztotožňujete, můžete se potýkat s běžným problémem nazývaným “mozková mlha” - stav, který brání relaxaci, kreativitě a pocitu vnitřního klidu.

Mozková mlha – 10 způsobů, jak se jí zbavit je velice praktickým průvodcem, který se zabývá skutečným problémem mlhy na mozku ovlivňujícím naše kognitivní schopnosti, kreativitu, motivaci a celkový blahobyt. Kniha vychází z nejnovějších výzkumů a představuje deset přístupných nástrojů zaměřených na boj s ,,mlhou“ a obnovení mentální jasnosti, zlepšení paměti a směru v životě.

Jednotlivé kapitoly se zaměřují na mozkovou mlhu, kterou způsobuje stres a zároveň poskytuje strategie, jak si s ní poradit. Tato řešení jsou pevně zakotvena v důkazech založených na terapeutických přístupech, včetně kognitivněbehaviorální terapie (KBT), terapie přijetí a závazku (ACT), praktik mindfulness a výzkumu neurovědy.

Autorka zdůrazňuje několik faktorů, které mohou způsobovat zvýšený stres, a tak mohou pomalu, ale jistě vést k mozkové mlze. Ať už jde o sociální odpojení, což vede k osamělosti a negativním myšlenkám, nebo se zde zaobírá workoholismem a jeho vlivem na zdraví a psychickou pohodu a spoustu dalších situací, které provází většinu z nás a málokdo je umí vyřešit v klidu a bez vrásek na čele. Ke každému problému, který popisuje, přidává copingovou strategii, jak se s tím vypořádat co nejlépe. Musím říct, že je vše vysvětleno opravdu jasně, stručně, a tudíž to zvládne naprosto každý.

Těchto sto padesát stran je opravdu velice obohacujícím čtením, které může být využito nejen před náročným zkouškovým obdobím, ale takřka kdykoli, kdy cítíme, že je toho na nás hodně.

Tento knižní kousek je velmi cenným zdrojem pro každého, kdo hledá způsob, jak znovu získat mentální jasnost, kreativitu a štěstí. Podle mě je to naprosto ideální příručka úplně pro všechny, jelikož každý z nás se může s tímto potýkat. A také nás může popostrčit směrem k porozumění u těch, kteří tímto trpí.

Prvý krát som tento pojem, či skôr spojenie slov zaregistroval v spojitosti s COVID-19. Ako sa neskôr ukázalo, ide o jav ktorý je oveľa starší a mnohí ho poznali aj pred kovidom. Otázkou je, čo s ním…

Dnes sa porozprávame o knihe Mozková mlha od Jill Weberovej. Témou knihy je mozgová hmla a autorka prináša konkrétne kroky, ktoré nám pomôžu ju „rozfúkať“.

Mozgová hmla. Čo si máme pod tým pojmom predstaviť? Hmlu si spájame s nízkou viditeľnosťou. Ak ju stretneme na ceste, musíme spomaliť. V spojitosti s mozgom sa hovorí o rôznych podobách hmly. Od prázdnoty… cez problém sústrediť sa… akýsi pocit odpojenia, akoby sme žili za sklom… máme problém sa niečo naučiť a spracovať novú informáciu… Bez pochýb to znižuje našu kvalitu života a máme obavy, či to nepoznačí našu kariéru a kvalitu nášho osobného života…

Mozog a pretlak

Je prirodzené, že mozog ktorý je vystavený veľkému toku informácií, má tendenciu „vypnúť“. Nie doslova. Ale to je ten pocit hmly. To isté aj v prípade, keď sme vystavení stresu. Svet sa zúži na to, čo nás stresuje. Keď prežívame bolesť, aj vtedy sa náš svet zúži. Aj problém so spánkom – ak sa dlhšie nevyspíme, potom máme problém sa sústrediť. A sústredíme sa horko ťažko na to jedno… Spravidla sú to však veci, ktoré by mali časom odznieť, ak urobíme nápravu.

Mozgová hmla môže byť jedným z prejavov niektorého ochorenia, ako je napríklad demencia, Alzheimer… ale aj kovidu. Napríklad pri kovide je mozgová hmla dôsledkom deštrukcie spojení medzi neurónmi… Ale tak ako ubúdajú spojenia, môžu aj pribúdať, ak s mozgom pracujeme… Mozog potrebuje výživu. Ak si dobre spomínam na knihu od Klausa Bernhardta, ten v rámci „preprogramovania“ mozgu vyzýva k zapojeniu všetkých zmyslov – predstavte si nejakú situáciu, snažte sa ju „ohmatať“ všetkými zmyslami. Zapojenie všetkých zmyslov násobí vznik nových prepojení medzi neurónmi. Je to cvičenie, ktoré môže pomôcť, ak mozgová hmla je dôsledkom kovidu…

Zápas o prežitie

Mozgová hmla sa do veľkej miery spája s niečím, čo by nás v prvej chvíli nenapadlo – s prežitím. Naši pra predkovia často žili v ohrození. Museli si dávať pozor, aby sa nestali ľahkou korisťou. Ohrozením neboli len iní ľudia, ale aj zvieratá. Náš systém bol prakticky stále v pozore. Bojuj, uteč… alebo ostaň stáť (nepritiahni pozornosť). To boli stratégie prežitia a všetko im bolo podrobené. Prečo to píšem? Doba sa zmenila, ale evolúcia tohto systému ktorému vďačíme za prežitie je pomalá. Pretlak informácií, stres, ale aj únava vedú mozog k tomu, že začne biť na poplach a jeho pozornosť sa zúži na konkrétnu vec. A to je stav ktorý poznáme ako mozgovú hmlu. Nielen pretlak, únava a stres, ale aj strach nás dokáže ochromiť. Naša schopnosť premýšľať je ochromená a svet sa zúži na prežitie. Ak žijeme stále v strachu, v strese, ak si nedoprajeme spánok a žijeme v „pretlaku“, potom mozgová hmla pretrváva. A mení sa na dlhodobý stav. Zatiaľ nie trvalý, ale dlhodobý a len tak neodznie. Čo s tým?

Uvedomenie

Ak by sme problém mozgovej hmly mohli zjednodušiť, tak by išlo o stav podobný depersonalizácií, teda stav, akoby sme necítili, nevnímali… boli odrezaní od sveta a reality. Ako by to všetko plynulo okolo nás a my sme nič necítili…

A preto prvý krok ako mozgovú hmlu prekonať, je začať rozvíjať vnímanie. Cibriť všímavosť. Naučte sa spomaliť. Nechajte všetko plynúť. Ubíja nás nielen rýchlosť, ktorá nás dokáže strhnúť. Ale aj stres. Aj stres dokáže spôsobiť, že si vyhodíme „poistky“ a prestaneme vnímať. Stres potrebujeme, ale len v určitej miere a nie stále. Zamyslite sa nad tým, čo Vás stresuje a výrazne. Nemalo by to byť ťažké, ak je to silný stresor, určite je Vám zrejmé, čo ním je.

Kontrola

Tlak na seba zvyšujeme očakávaniami, ktoré máme. Nejde len o perfekcionizmus. Stačí, že je toho veľa. Že nevieme odhadnúť zdravú mieru. A tak nestíhame… nespĺňame plán. Máme pocit zlyhania, bezmocnosti, neskôr frustrácie. A to nám na pohode nepridá. Ak je toho veľa, ak ste na seba uplietli bič… potom Vám nepomôže veci preorganizovať či zefektívniť. Vaším problémom nie je neefektivita. Ale „pretlak“.

Ak si dáte reálne ciele, viete ich dosiahnuť. Dokonca ak aj nejaký nedosiahnete, budete to brať ako neúspech, ktorý patrí do života. Nie vždy nám veci výjdu. Ak si však dáme reálne ciele, potom ich vieme spravidla dosiahnuť a budeme mať pocit, že máme svoj svet vo svojich rukách.

Mozgová hmla je blízka konceptu naučenej bezmocnosti. Máme pocit, že iné to už nebude. A v tom je ten problém. Dotýka sa to celého nášho myslenia a cítenia, teda prežívania. Ako to zmeniť? Konkrétnymi krokmi. Máte pocit, že nič od Vás nezáleží? Tak urobte nejaké rozhodnutie. Uvidíte, že môžete „niečo“ ovplyvniť. Myšlienky / emócie môžu ovplyvniť vaše kroky. Ale aj kroky ktoré urobíte, môžu ovplyvniť vaše myšlienky a emócie. Náš mozog je tvarovateľný (plastický) a vďaka konkretným krokom (behavioralizmus) sa menia vzorce a schémy v ňom zabehnuté. Je to v našich rukách.

Vzťahy

Keď máme toho veľa, alebo presnejšie, keď sme sami seba presvedčili že máme toho veľa, alebo sme si dobrovoľne zobrali na plecia toho veľa… jedna z prvých vecí, ktoré hodíme cez palubu sú vzťahy. Rozhodneme sa, že nemáme čas sa s niekým stretnúť. Pripadá nám to dokonca ako strata času. Problémom tiež je, aj keď vzťahy rozvíjame, ale zachovávame si odstup. Držíme si ľudí od tela. V podstate z toho puta, z tej blízkosti nič nemáme. Pre zmenu, akoby sme boli duchom neprítomní.

Možno ste introvert a na blízkosť si až tak nepotrpíte. Ale aj tak potrebujete ľudí. Kontakt s niekým, blízkosť, zdieľanie, ale aj pomoc či vypočutie. To všetko nám robí dobre a má pozitívny vplyv na naše zdravie. Potrebujeme niekam patriť. Mnohí hlavne starší ľudia sa sťažujú práve na samotu. Ostali sami z rôznych dôvodov a je pre nich už ťažšie nadviazať nové vzťahy. Vám pravdepodobne vek, či zdravie v tom nebráni. Tak prečo sa obmedzovať? Práve u starých ľudí je veľmi dobre vidno, ako samota môže viesť k strate síl a k chradnutiu. Vydarené vzťahy majú vplyv na dlhovekosť. A pomáhajú zahnať mnohé strachy, ale aj stres, dokonca dobrý priateľ nám dokáže poradiť, alebo pomôcť a tým zaženie stres a ten tlak…

Prežívanie emócií

Schopnosť vcítiť sa do druhého je spojená so zrkadlovými neurónmi. Pozrieme na druhého človeka a vieme, ako sa cíti. Aj preto je dôležité stretávať sa s ľuďmi a cítiť.

Emócia sa nestráca, emócia žije svojim životom. Buď ju spracujeme tak, ako treba, alebo sa bude pripomínať a oberať nás o energiu. Na prvý pohľad sa to nezdá, ale keď emóciu ignorujeme, alebo keď ju potlačíme, potom nás to stojí viac energie, ako keby sme ju spracovali.

Emócie pritom nemusíme bezprostredne riešiť. Môžeme ich nechať byť. Nech sa prejavia. Dôležité je, ako s nimi naložíme a aby sme ich usmernili. Inak oni prevezmú kontrolu nad Vami, alebo vezmú opraty rozumu a budete sa sami čudovať, ako ste sa rozhodli a na základe čoho…

Emócie sú ako plačúce dieťa. Ak si ho nevšímate, bude sa snažiť ešte viac pritiahnuť Vašu pozornosť. Ak mu venujete svoju pozornosť, potom sa utíši.

A netreba zabúdať na to, že aj emócie nesú dôležité informácie a pomáhajú nám dobre sa rozhodnúť. Tak im to umožnime. Dajme im potrebný priestor. Emócie nám môžu pomôcť prelomiť svet myšlienok, ale emócie nám môžu pomôcť aj uvoľniť sa. Ako sme vyššie písali o pocite že nám ide o život, tak rôzne dychové a relaxačné cvičenia nám pomáhajú sa upokojiť a presvedčia nás, že to tak nie je.

Zmena návykov a vzorcov

So zmenou sa spája odpor. Nemáme radi zmeny. Bojíme sa, čo bude. Cítime odpor a nechuť k zmenám. A pritom, zmena môže byť aj zmenou k lepšiemu. A často nejde o prelomovú, či výraznú zmenu. Môžeme hovoriť skôr o premene. Niečo sa zmenilo, ale život ide ďalej. Alebo sa zmenila len časť.

A možno v duchu mozgovej hmly máme pocit, že nemáme energiu na nič. Mozgová hmla sa predsa spája s pocitom, ako by sme sa odpojili od všetkého, vrátane prežívania. A uverili sme tomu, že nemáme energiu na nič. Kde zobrať silu na zmenu?

Ak sa neustále preťažujete a pri mozgovej hmle je tu to riziko, pretože spolu s emóciami ste odpojili aj pocit, ktorý by Vás varoval pred únavou… potom je tu riziko vyhorenia. O to viac, ak sa navyše snažíte získať uznanie, alebo urobiť niečo dokonale. Mnohí to prepätie, to nezdravé ľpenie na výkone a tú snahu zapáčiť sa, alebo nedostatok oddychu kompenzujú niečím, čo má byť náhradou. Často ide o veľmi nezdravé náhrady, ako alkohol, drogy, prejedanie, fajčenie, zanedbávanie spánku… Hľadajte radšej aktivity, ktoré sú zdravé a liečivé. Doprajte si, ale zdravo.

Na prvý pohľad to tak nie je zrejmé. Ale ak si ubližujeme mierou, ktorá nie je zdravá, potom máme sklon dopriať si veci, ktoré nie sú zdravé. Akoby sa kultúra (ne)žitia prenášala aj do oblasti toho, aké odmeny si doprajeme.

Má zmysel v dnešnej dobe ešte písať, že je dobré uberať sa od stimulantov smerom k ovociu, k zelenine a k zdravej strave? Nemusí ísť rovno o stredomorskú. Ale ak máte pocit, akoby ste boli v opare a v útlme, ťažko stráviteľné jedlá Vám nepomôžu.

A netreba zabúdať na spánok. Doprajte si dobrý spánok. Ak sa dobre vyspíte, ovplyvní to to, ako sa budete cítiť, koľko síl budete mať a celkové psychické rozpoloženie.

Zapojte mozog

Tak ako emócie nás dokážu prevalcovať, dokáže nás prevalcovať aj mozog a teda myšlienky, ktoré nám behajú po rozume. Všetky tie slová, ktoré v nás stále rezonujú. Niektoré už si nevieme vybaviť, ale nesieme ich so sebou a ovplyvňujú to, ako pozeráme na seba, čo si myslíme o sebe… Môžete nechať myšlienky plynúť, ak chcete. A žiadnu z nich neprijať. Nevenovať im pozornosť. Alebo môžete zobrať jednu konkrétnu a venovať sa jej a ostatné „odháňať“ (ak sa venujete jednej, nemôžete druhej). Pointa je v tom, že Vy sami určujete, čo sa bude diať.

Veľmi často zápasíme s negatívnymi myšlienkami, s nutkavými myšlienkami, ale aj s katastrofickými scenármi… Všetko sú to myšlienky, ktoré žijú z energie, ktorú im venujeme. Tým že s nimi zápasíme, alebo s nimi vedieme dialóg, dávame im silu. Je to taká čierna diela v myšlienkovom prevedení. Existuje cesta, ako ich prekonať. Prijať ich existenciu a ďalej sa im nevenovať. Ako to urobiť, viac hovorí ďalší krok…

Mindfulness a prijatie

Ak sa vrátime k slovám z úvodu, princíp prežitia sa spája so stresom, s veľkou dávkou stresu. A spôsob ako stres zmenšiť je cesta stíšenia a relaxácie. K dobrým predstaviteľom ktorý spája tieto dva rozmery patrí koncept všímavosti.

Všímavosť nás vedie k prítomnosti. Zamerať sa na to, čo je tu a teraz. Neriešiť minulosť a ani budúcnosť. V tejto chvíli sa stíšiť, nechať všetko plynúť. Dovoliť si byť… sám so sebou. Koncepcia všímavosti pomáha upokojiť myšlienkový tok, ale aj prúd emócií. Ak mozog čelil veľkému náporu a preťaženiu a mal sklon utiahnuť sa k nepozornosti, tak týmto krokom mu pomáhame ostať v „hre“. Nevzdať to.

V neposlednom rade, stres je dôsledkom toho, že máme pocit že ide o život. Aj keď nejde. K tomu je potrebné rozlišovať. Pochopiť, aká je situácia a čo sa s tým dá robiť. Prijať to, čo sa zmeniť nedá a zmeniť to, čo sa dá. Stres je často spojený s chaosom a s panikou. Bojíme sa, čo bude. Pokojná rozvaha a úvaha pomáha nájsť riešenie a zachovať pokoj.

Prijatie seba

Čo má prijatie seba a dobrý pocit zo seba s mozgovou hmlou? Mozgová hmla je často dôsledkom preťaženia a to je dôsledkom „búdy“, ktorú sme ušili na seba. Máme nízke sebavedomie, snažíme sa zapáčiť druhým a tak zbytočne sa ženieme za niečím, čo vlastne ani nechceme. A v preťažení, vypíname. Mozog prepína na off. Len obrazne. Robiť operácie je pre mozog náročné. Vždy keď môže, prepína na autopilota, hlavne ak ide o aktivity, ktoré sme robili xy ráz. Šetrí to energiu. Mozog sa šetrí na nové výzvy, na niečo, s čím nemá skúsenosť. A tiež ostáva v pohotovosti.

Príjmite seba, so všetkým. To nie je rezignácia. Príjmite ako východzí bod stav, v ktorom sa nachádzate. A to čo je potrebné zmeniť, na tom začnite pracovať. Nemusíte všetko naraz. Krok za krokom. Začnite od niečoho ľahšieho. Úspech Vás povzbudí a dá vám silu nabudúce zvládnuť niečo ťažšie. Doprajte si čas, ale neostaňte stáť na mieste. Prijatie seba nás chráni pred preťažením.

Vráťte do života hravosť a kreativitu

Tieto schopnosti boli častým hosťom v našom živote predovšetkým v detskom veku. Dávali nám chuť do života, zápal, pomáhali nám napredovať. Neskôr ich nahradila akási povinnosť napredovať. A tak do života vtrhla rutina, nuda a povinnosť. Je Vám zvláštne, že ideme na autopilota? Z práce domov. Bez života. Hlavne voľný čas je priestorom znovu sa začať venovať niečomu, čo by prinieslo do nášho života radosť, ale aj hru. Aj kreativita nám pomáha búrať stereotypy a hľadať netušené riešenia.

Pri mozgovej hmle máme tendenciu skĺznuť do stereotypov a zabehnutých schém. Hľadajte ako si urobiť radosť. Doprajte si niečo, čo Vám pomôže znovu začať žiť. A cítiť.

.

Kniha je napísaná veľmi praktickým spôsobom. Je tu veľa cvičení, ale aj príbehov zo života. Ono sa to všetko ani nedá popísať. V každom prípade, kniha je napísaná v duchu KBT a teórie prijatia záväzku. Autorka siahla aj po poznatkoch neurovedy a to všetko skombinovala s mindfulness. Ak je mozgová hmla Váš problém, neváhajte a po knihe siahnite. Je to dobrá investícia a kniha Vás budete dlho sprevádzať.

Mozková mlha od autorky Jill Weber se, jak už název napovídá, zaměřuje na fenomén mozkové mlhy a na způsoby, jak se jí efektivně (!) zbavit.

Autorka na začátku seznamuje s fenoménem a naznačuje, odkud může pramenit a co všechno mohou být její symptomy. Následně každá další kapitola podrobněji rozebírá nějaký aspekt mozkové mlhy více dopodrobna zahrnující teoretické ukotvení nutné pro pochopení kontextu, příběhu jednoho z klientů a tipy prověřené výzkumnými studiemi vycházející z terapeutických metod, jako jsou KBT (kognitivně-behaviorální terapie) či ACT (terapie přijetí a závazku), z cvičení všímavosti (mindfulness) či z neurovědeckých poznatků.

Kniha je spíše než pro odborníky psána pro širokou veřejnost. Použitý jazyk je srozumitelný a teoretický kontext by za mě klidně mohl jít více do hloubky. Pro prvotní seznámení se známými i méně známými souvisejícími psychologickými pojmy to však určitě bude dostačující.

Pevná struktura knihy připomínající příručku může na čtenáře působit monotónně a může tak být těžší pořádně se do ní začíst. Co naopak napomáhá v motivaci k dalšímu čtení jsou kazuistiky klientů, které ukazují, jak tipy a praktické techniky, které nám v knize autorka doporučuje opravdu vedou k pozitivnímu efektu.

V celé knize je opravdu cítit snaha autorky, aby si čtenáři opravdu odnesli co nejvíce. To potvrzuje poslední kapitola, kde jsou všechny jmenované techniky shrnuty a  doplněny o rady a tipy, jak techniky opravdu Nechybí ani podpora, že je v pořádku, pokud se čtenáři nepodaří být na první dobrou 100%. Protože je lepší několikrát zkoušet, než se o změnu vůbec nepokusit.

Knihu bych doporučila ať už psychologickým studentům či zájemcům, kteří si chtějí teoretické poznatky propojit s funkčními terapeutickými technikami, ale i  komukoliv jinému, kdo občas cítí zamlženou mysl, problémy s pozorností či přehlcení každodenními starostmi.