https://dennikn.sk/blog/2789838/ako-sa-uchranit-pred-depresiou-a-co-je-to-skryta-depresia/Ak máte pocit, že Váš život je perfektný a predsa v ňom niečo chýba, možno zápasíte s depresiou a ani o tom neviete. Prípadne ste krôčik od nej. Veľké očakávania a ciele, sú často spojené únavou. A túžba byť dokonalý, často vedie k skrývaniu problémov a k neochote požiadať o pomoc. A tak sa rodí skrytá depresia. Skrytá navonok, ale prežívaná vo vnútri…
Dnes si priblížime knihu od Margaret Robinson Rutherford Perfektně skrytá deprese. Podnázov hovorí o smútku, ktorý je maskovaný perfekcionizmom. Najprv si priblížime perfekcionizmus a depresiu a potom budeme hľadať prienik medzi nimi a ako z toho von. Perfekcionizmus je životným štýlom – jedným z mnohých. Depresia je porucha osobnosti a spája sa s rôznymi príčinami.
Čo je perfekcionizmus
O perfekcionizme sme sa už v minulosti rozprávali, takže teraz len krátko.
Perfekcionizmus predstavuje túžbu po čo najvyššom štandarde, priam dokonalosti. Či už v jednej, alebo vo viacerých oblastiach života. Samotná túžba urobiť niečo dobré a precízne, nie je zlá. Tá hranica medzi dobrým a nezdravým je v prístupe a v očakávaní.
Dobrý perfekcionizmus – to je rozhodnutie urobiť „to“ čo najlepšie. Ale aj prijatie toho, že sa to nemusí podariť (všetko nezávisí len od nás). A tiež v prijatí skutočnosti, že naša hodnota nie je spojená s takouto dokonalosťou. Spokojní sme s tím, že sme pre dosiahnutie cieľa urobili, čo sa dalo.
A tak zdravý perfekcionista sa snaží o rast a nezdravý o dokonalosť. Zdravý sa snaží urobiť to čo najlepšie, nezdravý sa snaží iba a „len“ o dokonalosť. Zdravý perfekcionista si kladie reálne ciele a dokáže oceniť dobre vykonanú prácu, ale aj snahu (pretože výsledok vždy nezodpovedá úsiliu). Nezdravý perfekcionista svoju hodnotu odvádza od výsledku (výkonu).
Zdravý perfekcionista urobí všetko preto, aby výsledok stál za to a je spokojný s tím, že urobil všetko preto. Nezdravý sa uspokojí iba s vysnívaným výsledkom. Málo kedy je s niečím spokojný. Často kritizuje aj to, čo je dobré. Má preto problém si čokoľvek vychutnať. A dopredu ho ženie strach, že by zlyhal (a nebol dokonalý), strach z odmietnutia a z chýb (nie som dosť dobrý).
K zdravotným následkom perfekcionizmu patrí depresia (úzkosť, obavy, pochybnosť a neúspech sú živnou pôdou pre depresiu). Od snahy mať všetko pod kontrolou, je len blízko ku kolapsu, pretože každú chvíľu niečo nefunguje. Prehnané očakávania vedú k prepínaniu síl a k vyhoreniu. Od pocitu zlyhania nie je ďaleko k beznádeji a k samovražedným predstavám. Frustrácia v kombinácií s hnevom, vedie k depresií. Obava pred zlyhaním sa spája s úzkosťou. Úzkosť môže človeka paralyzovať a tiež uvrhnúť do depresie.
Perfekcionizmus má rôzne korene. Základným problémom je však sebahodnotenie – to že svoju hodnotu odvádzame od dosiahnutého cieľa a že nedokážeme prijať seba ako nedokonalú bytosť. Preto máme sklon k dôrazu na výkon a cieľ a na odvádzanie hodnoty od niečoho merateľného. A to ponúka perfekcionizmus, teda dôraz na dokonalosť.
Čo je depresia
Pred časom sme sa rozprávali aj o depresií.
Často dochádza k zamieňaniu smútku, zármutku a depresie. Smútok po čase pominie. Zármutok pretrváva. Depresia je komplexnejšia. Môže prísť, aby ochránila pred smútkom, ktorý je príliš silný. A keď depresia pominie, treba sa vysporiadať so smútkom. Ten sa sám nevytratí.
Depresia je závažnou duševnou poruchou, ktorá doslova ochromí človeka, ovplyvní jeho emócie a poznačí jeho osobnosť.
Existuje viac druhov depresie. Depresiu môžu vyvolať aj lieky. Z pohľadu dnešnej témy je dôležité, že môže byť aj reakciou na skúsenosť, udalosť a zážitok.
K znakom depresie patria: pocit zlyhania, nenávisť k sebe, seba obviňovanie, zmena hmotnosti, zmena dĺžky spánku, strata apetítu a energie, neupravenosť (vzhľad a zovňajšok), nespokojnosť, podráždenosť, spomalenosť, vyčerpanosť, pesimizmus, pocit viny a presvedčenie, že si zaslúžim trest..
Depresívni ľudia k popisu svojho stavu používajú obrazy ako: prázdnota, vyprázdnenosť, pocit že život prestal plynúť a strnulosť. Často majú pocit, akoby sa stali živou mŕtvolou a často sa tak navonok javia. Spomínajú tiež okamih „temnej“ noci, akoby nič necítili.
Človek ktorý je depresívny, akoby prestal vnímať svet okolo seba. Akoby život okolo neho plynul a on nemal na ňom účasť. Podobnú neprítomnosť možno vnímať aj pri stretnutí s ním. Depresívny človek, akoby sa stretnutia nezúčastnil a bol duchom neprítomný.
Pre mnohých je depresia únikom. Stalo sa niečo nepríjemné a depresia je akýmsi popieraním. Ale depresia môže byť aj reakciou na zmeny, na ktoré nie sme pripravení. Kladieme dôraz na úspech, ocenenie, uznanie, výkon a náklonnosť – teda na vonkajšie okolností. A ak je tento dôraz veľmi veľký, ľahko nás neúspech zasiahne a skĺzneme do depresie.
U mnohých ľudí je depresia volaním duše / psyché o pomoc. Žijeme rýchlym životným tempom. Pod veľkým tlakom. Nemáme čas na seba a svoje záľuby. Prestávame rásť. Nemáme čas na vzťahy. Často meníme prácu, sťahujeme sa a tak striedame aj „spriaznené“ duše. Akoby sme prišli o korene. Strom ktorý má korene, môže čerpať silu z hĺbky a stane sa silný. Bez koreňov, sme ako lístie vo vetre.
Mnohí ľudia skĺzli do depresie paradoxne vďaka úspechu. Dosiahli cieľ a keďže cieľ sám o sebe je prázdny (je to len méta), ak nemáte kontext, ostala len prázdnota.
Dôležité je robiť veci poriadne a vnímať neúspech ale aj krivdu ako súčasť života. Túžiť po ocenení, ale svoju hodnotu nestavať primárne na ocenení zvonka. Pretože ak sme vynaložili energiu na dosiahnutie cieľa, potom vieme čo nás to stálo a ceníme si to. Niekedy to vieme doceniť len my sami. A vieme doceniť aj námahu, ktorá sa minula cieľu…
Nie je jedno ako. Ak cieľ dosiahneme v rozpore s našimi hodnotami, nebudeme mať z neho radosť. A ak úspech postavíme na cieli, keď ho dosiahneme, budeme potrebovať ďalší a tak stále dokola. To neznamená, že nepotrebujeme ciele. Ale naša hodnota od nich primárne nezávisí. K depresií môže viesť aj situácia, keď sme niečo cenné dosiahli „špinavým“ spôsobom.
Môže perfekcionizmus viesť k depresií?
Margaret Rutherford sa témou skrytej depresie začala zaoberať, pretože v jej okolí pribúdali ľudia, v ktorých živote bol prítomný perfekcionizmus a zároveň depresia. A tak začala hľadať spojivo medzi nimi, hoci perfekcionizmus je skôr životný štýl a depresia je duševná porucha.
A tak prišla s termínom Perfektne skrytá depresia (PSD), hoci po odbornej stránke taký termín neexistuje a nepoužíva sa. Margaret prichádza s tvrdením, že perfekcionisti svoju depresiu často skrývajú za masku perfekcionizmu. A tak navonok to vyzerá, že sú v poriadku a predsa sa vo vnútri trápia. A následne majú sklon z pohľadu ostatných konať skratovo. Kde nie sú príznaky blížiacej sa katastrofy, tam je ťažké zasiahnuť a pomôcť. A perfekcionista ťažko žiada o pomoc a to dokonca aj vtedy ak si uvedomuje, že ju potrebuje.
Perfekcionizmus ponúka isté oporné body postavené na predstave, či skôr ilúzií dokonalosti. Požiadať o pomoc je preto o to ťažšie. Perfekcionista má rad kontrolu a teda všetko pod kontrolou. A tu by sa odkryl a bol zraniteľný…
Perfektne skrytá depresia nie je iná v prejavoch. Len mnohé z nich sa nedostanú von. Ostanú zahalené maskou perfekcionizmu. A tak sú pred ostatnými neviditeľné. Je to depresia. Perfektne skrytá. Hodnoty a presvedčenie perfekcionistu ho vedú k tomu, aby sa neuchádzal o pomoc. A keďže maskuje aj signály, že pomoc potrebuje, ako zistiť, že má problém?
Kto je v ohrození?
A predsa má perfektne skrytá depresia svoje „špecifické“ znaky:
Hoci ste puntičkári, váš vnútorný hlas vás stále obviňuje. Nikdy nie je spokojný. Stále mu niečo vadí.
Máte silný zmysel pre zodpovednosť. Beriete ju na svoje plecia, aj keď nemusíte. Neviete povedať nie.
Odvraciate sa od emócií a potláčate ich rozumom. Toto môže fungovať nejaký čas. A potom sa všetky tie potlačené veci prihlásia o slovo a vy len budete prekvapení / zaskočení, pretože v istom okamihu nejaká udalosť poslúži ako katalyzátor a Vaše reakcie nebudú primerané.
Máte potrebu ovládať / kontrolovať svoje okolie. Prevezmete kontrolu a zodpovednosť, pretože máte problém niekomu dôverovať – nikto to neurobí tak dobre, ako Vy!
Ste zameraní na výsledok a svoju hodnotu odvádzate od úspechu. A aj keď Vás ostatní pochvália, aj tak nie ste spokojní. A pre dôraz na prácu ľahko vyhoríte. Máte problém mať dobrý pocit zo seba, z toho, že ste.
Nevpustíte druhých do svojho vnútra. Máte pocit, že vďaka tomu sa ochránite pred zranením. Ale ten druhý Vás môže zraniť, aj keď Vás nepozná. Radšej sa však zaoberáte druhými než sebou. Pre istotu.
Nemáte súcit so sebou. Potrebujte prijať seba a mať pochopenie pre svoje túžby a potreby. V opačnom prípade máte problém. Starostlivosť o seba je cestou k spokojnosti a k zrelosti.
Myslíte si, že základom pohody je vďačnosť (za to, čo máte). Ale nepreháňajte to s pozitivizmom. Presnejšie rozlišujte medzi pozitívnou psychológiou a prístupom a pozitívnym myslením. Treba prijímať realitu, ale mať nádej. Situácia nemusí byť dobrá, ale môže sa zmeniť.
Možno máte radosť z úspechov, ale máte problém s prežívaním vzťahov (intimita / dôvernosť). Vzťahy sú o zraniteľnosti. Okrem toho, vo vzťahu nie je priestor na kontrolu. Buď dôverujete, alebo nie.
Máte rôzne iné psychické problémy / závislosť na návykovej látke. Telesné je prepojené s duševným a naopak. Ak držíte emócie pod kontrolou, možno sa problém prejaví cez iný zdravotný problém a volá po uzdravení.
Ak máte väčšinu týchto znakov, môžete mať problém…
Perfekcionizmus vedie k depresií
Zas a znova treba pripomenúť, že perfekcionizmus je životný štýl, alebo prístup k životu. A depresia je duševná porucha. Za istých okolností, môže viesť k depresií prakticky každý životný štýl.
V prípade perfekcionizmu (teda nezdravého) je to riziko veľké, pretože v skutočnosti perfekcionizmus je tyraniou hodnôt. Kladie na jedinca veľké požiadavky, ktoré je ťažké, často nemožné splniť a to vedie časom k depresií.
U perfekcionistu je depresia viac v skrytosti, pretože ju skrýva. Niektorí ľudia skrývajú svoje ochorenie. A perfekcionisti často skrývajú svoju depresiu. Ak však vnímame depresiu ako poruchu, pri ktorej človek nemá veľa energie, potom perfektne skrytá depresia môže fungovať na začiatku. Skôr či neskôr už jedinec nebude mať energiu situáciu maskovať. Môže to však skrátiť ten úsek medzi odkrytím skutočnosti – že má problém a povedzme skratovým riešením.
Margaret Rutherford si všimla nielen časté prepojenie perfekcionizmu a depresie, ale aj perfekcionizmu a samovraždy. Ak je niekto zameraný na výkon a od neho odvádza svoju hodnotu, potom naozaj pri každom neúspechu môže prežívať bolesť a pocit frustrácie. Akoby nemal žiadnu hodnotu. Odtiaľ nie je ďaleko k pocitu, že život nemá cenu.
Margaret Rutherford si uvedomuje, že perfektne skrytá depresia nie je diagnózou. Dokonca ju neoznačuje za duševnú poruchu, hoci depresia ňou je. Pre Margaret je skôr syndrómom, ktorý je niekde na pomedzí medzi perfekcionizmom a depresiou.
Perfektná vs skrytá depresia
Pre diagnostiku klasickej depresie, existuje niekoľko kritérií.
Pri perfektne skrytej depresií, keďže človek sa navonok maskuje, tím hlavným znakom depresie je, že sa necíti byť sám sebou. Natoľko popieral a maskoval, že už vlastne ani nevie, kto je a necíti sa dobre v tom, ako navonok vystupuje. Cíti, že nie je sám sebou.
Pri klasickej depresií je človek akoby za sklom a pomaly sa prebúdza k životu. Pri perfektne skrytej depresií je stále živý, len sa radikálne zmení. Stane sa iným, lebo nebol sám sebou.
Pri klasickej depresií je cieľom vrátiť človeka do života, pretože sa utiahol a prerušil kontakty. Pri perfektne skrytej depresií je cieľom obnoviť vzťah / kontakt jedinca so sebou. Ak pri klasickej depresií chýba vitalita, pri perfektne skrytej depresií chýba prijatie seba.
Perfekcionizmus a depresia sa navzájom nevylučujú. Dokonca perfekcionizmus skôr bráni uzdraveniu depresie. A perfekcionizmus môže byť súčasťou rôznych zdravotných problémov. Pri (nezdravom) perfekcionizme je väčšie riziko depresie. A perfektne skrytá depresia je akýmsi predstupňom depresie.
Mnohí ľudia majú problém vyhľadať pomoc, pretože ochorenie vnímajú ako stigmu. A pritom, každý máme rôzne zdravotné problémy. A v istom veku vďaka ochoreniam viete, že ešte žijete…
Samotný perfekcionizmus má blízko k mnohým podobám úzkosti, často sa vyskytuje pri poruchách príjmu potravy, ale aj pri otázkach o seba hodnote, či pri vnímaní seba. Ako sme si ukázali, blízko má aj k depresií a k samovražde. A blízko má aj k štyrom iným zdravotným problémom / duševným poruchám (prehľad nižšie).
Perfektne skrytá depresia a bipolárna porucha II typu
Ak dokážete zvládnuť veľa úloh, máte veľa energie, nedokážete ani na chvíľu vypnúť, zápasíte s úzkosťou a veľa toho nenaspíte, potom môže ísť o perfektne skrytú depresiu, ale aj o manickú fázu bipolárnej poruchy II typu… V obidvoch je málo oddychu a nič nerobenia. Pri bipolárke dochádza k návalom energie a do toho úzkosť a nervozita a následne smútok a depresia. Pri perfektne skrytej depresií nedochádza k skĺznutiu do takejto depresie. Nie je tu veľkolepý pocit, či taká výkonnosť a nasadenie.
Perfektne skrytá depresia a úzkostné poruchy
Určité strachy, obavy a starosti má každý.
Generalizovaná úzkostná porucha má s perfektne skrytou depresiu spoločný jeden rys. A tým je častý výskyt starostí a obáv. Kým ľudia s generalizovanou poruchou sa zamerajú na svoju neschopnosť situáciu zvládnuť, tak pri perfektne skrytej depresií je to strach z odhalenia a zo straty kontroly. Pri generalizovanej úzkostnej poruche ľudí často strašia rôzne predstavy, ktoré majú aj podobu akejsi predpovede. Pri perfektne skrytej depresií ide o iný strach a obavu. Ak máte generalizovanú úzkostnú poruchu, je to na vás doslova vidieť. Ak máte perfektnú skrytú depresiu, tak tento prejav tajíte.
Je tu tiež istá prepletenosť s obsedantno kompulzívnou poruchou. Pri obsedantno kompulzívnej poruche sa objavuje snaha ovládnuť úzkosť. A s tou zápasí aj perfekcionista a snaží sa ju poraziť výkonom.
Perfektne skrytá depresia a hraničná porucha osobnosti
Hraničná porucha osobnosti, to je život ovládaný silnými, impulzívnymi a nestálymi emóciami. Je to život spojený s emočným chaosom, s dramatickými zvratmi, so seba deštruktívnymi sklonmi, so sebe vražednými pokusmi a tiež s obrovským strachom z opustenia. Pri hraničnej poruche je častý bežný / normálny zjav – vôbec neviete, že ten človek zápasí s hraničnou poruchou, nie je to na ňom vidieť, teda kým nepríde atak. Tak ako pri perfektne skrytej depresií často neviete, že ten človek má problém s depresiou. Iná je tu dynamika. Pri perfektne skrytej depresií je správanie pod vládou intelektu. A pri hraničnej poruche osobnosti je správanie ovplyvnené emóciami.
Ako ďalej?
Margaret Rutherford pri liečbe perfektne skrytej depresie hovorí o piatich krokoch. Ten prvý sa spája s emóciami. Je určite dobré začať pracovať s emóciami. Je to dôležité pre nás, aby sme cítili a je to dôležité pre druhých, aby vedeli, čo prežívame. Ale emócie nie sú hlavný problém perfektne skrytej depresie. Môžeme hovoriť o druhom kroku ako o odhodlaní. Je pochopiteľné, že musíme chcieť a dávať si ciele a ísť za nimi krok za krokom. Hlavný problém sa však spája s nezdravým perfekcionizmom. Pretože ten nás dostal do depresie. A cesta k prekonaniu perfekcionizmu sa spája s reálnymi cieľmi, s prijatím seba a v neposlednom rade v odhodlaní žiť skutočný a reálny život. Dovoliť si byť nedokonalý. Najväčší prínos knihy od Margaret Rutherford je v pozornosti, akú kladie na blízkosť perfekcionizmu a depresie. Mnohí ľudia si vďaka nej uvedomili, že majú problém, prípadne že si „zarobili“ na problém. A tak vďaka nej hľadali cestu zo zovretia depresie. Keď sa to tak vezme, môže ísť v jednej chvíli o súboj perfekcionizmu a depresie – ešte nechceme pripustiť, že máme problém, ale maskovať ho je pre nás čím ďalej, tím ťažšie. Až nakoniec bude mať na vrch depresia a nebudeme mať silu vstať z postele…
.
Existuje veľa spôsobov, ako sa ocitnúť v depresií. Ale je dobré, jej to neuľahčiť. Nedať lacno svoju „kožu“. V dnešnej dobe nie je ťažké ocitnúť sa v depresií. Dosť často je depresia skôr svedectvom o dobe, než o človeku a jeho sile. Aj preto je dobré nebáť sa vyhľadať pomoc a neskrývať svoje problémy. Môžeme problém skryť, ale tím sa nevyrieši. Ak ho pomenujeme, môžeme ho prekonať a zranenie uzdraviť. Starostlivo si vyberajte, akú životnú filozofiu a štýl si vyberiete. Niektoré Vás môžu obrať o radosť zo života, prípadne dohnať k depresií…