Vydavateľstvo Portál má vo svojej ponuke ďalší kvalitný odborný titul, ktorý vznikol zásluhou autora, prof. Jara Křivohlavého, v rámci grantu GA ČR č. 406/ 01/ 0659, pod lektorským vedením PhDr. Jaroslavy Královej. Jedná sa už o druhé, nezmenené vydanie v brožovanej väzbe (prvé z roku 2004).
Autor hneď v úvode ozrejmuje význam pozitívnej psychológie v empirickom sledovaní a upozorňuje na fakt, že jej zámerom nie je bojovať proti negatívnym psychickým javom, ale doplniť poznanie o pozitívne atribúty psychológie, a vytvoriť tak komplexný náhľad na ľudskú psychiku. Ďalším významným prínosom pozitívnej psychológie je podľa autora snaha vymaniť sa v rámci psychológie prílišnému zameraniu na jednotlivca a venovať výraznejšiu pozornosť aj sociálnej rovine jeho psychického života. Súčasne autor v úvode ponúka prehľadovú tabuľku tém, ktorými sa pozitívna psychológia zaoberá, zostavenú na základe aktuálnych empirických zistení (Snyder a Lopez, 2002). Čitateľ sa tak už na prvých stranách oboznamuje s komplexnosťou problematiky tejto oblasti skúmania a možnosťami jej aplikácií. Kniha, venovaná tak odbornej, ako aj laickej verejnosti, je rozdelená do štyroch kapitol, pričom v prvých troch sa dôkladnejšie venuje kľúčovým témam pozitívnej psychológie (nádeji, radosti a odpusteniu) a v poslednej naznačuje ďalšie možné oblasti empirického sledovania.
Hoci ľudové príslovie vraví, že nádej umiera posledná, autor sa nádeji venuje už v prvej kapitole, s príznačným názvom Naděje. Po stručnom vymedzení pojmu v rovine lingvistickej, filozofickej a teologickej, definuje nádej v psychologickom slova zmysle. V tomto zmysle predstavuje najkomplexnejšie poňatie tejto špecifickej kognitívnej a motivačnej schopnosti podľa Snydera (2000, 2002), ktorý rozlišuje niekoľko modelov nádeje a definuje jednotlivé jej zložky. Následne sa autor zamýšľa nad pôvodom a stimuláciou nádeje v procese primárnej socializácie. Empirickú uchopiteľnosť nádeje ako merateľnej veličiny autor demonštruje diagnostickými nástrojmi (Vance, 1996; Lopez, 2000), ako aj škálami merania nádeje (Snyder, 1991; 2000). Na základe takýchto meraní potom rozlišuje ľudí silnej a slabej nádeje a opisuje jednotlivé etapy nádeje od nadšenia až po apatiu, pričom neopomína ani možnosti posilnenia nádeje. Nádej taktiež spája s niekoľkými psychickými poruchami a stavmi - úzkosťou, strachom, panikou, či depresiou, a v duchu pozitívnej psychológie ponúka možnosti ich prekonania, resp. prevencie. V závere kapitoly približuje ďalšie, alternatívne prístupy ku chápaniu nádeje (v spojení so Selingmanovým, Scheierovým a Carverovým chápaním optimizmu, Bandurovým chápaním vnímanej osobnej zdatnosti, konceptom self- esteem, teóriou riešenia problémov, ako aj teóriou osobnostného typu A).
Druhú kapitolu autor nazval Radost a zameriava sa v nej na vymedzenie radosti a priblíženie možností jej chápania. Najskôr sa bližšie venuje chápaniu radosti ako vnímanej pozitívnej emócie, pričom sa opiera o vysvetlenia viacerých autorov (Diener, Frederickson, Pavot, Sandvik, Švancara, Watson). V tomto zmysle v stručnosti vymedzuje pozitívne emócie, ich pôvod, opisuje Fredericksonovej teóriu pozitívnych emócií (2002) a ich vplyv na myslenie a konanie, resp. odstránenie negatívnych javov (spolu s Levensonom, 1998). Ďalej opisuje chápanie radosti ako nálady (Watson, 2002) a spája ju s konceptom kvality života a subjektívnej pohody (angl. well- being). Iným vysvetlením radosti v psychológii môže byť podľa autora jej spojenie so zmysluplnosťou života, kde v stručnosti opisuje pôvod tohto konceptu v živote jednotlivca, a tiež jednotlivé potreby zmyslu (Baumeister, 1991). V neposlednom rade možno radosť podľa autora vnímať ako vedľajší produkt smerovania k cieľu, čomu venuje priestor v závere kapitoly a približuje Lockovo (2002) prepojenie tohto konceptu s potrebami a hodnotami jednotlivca.
V úvode tretej kapitoly s názvom Odpuštění ponúka autor pre lepšie pochopenie tejto oblasti skúmania pozitívnej psychológie nielen jej teoretické vymedzenie, ale aj názorný schematický príbeh a grafický model, na ktorom demonštruje proces odpustenia a zmierenia. Následne opisuje to, čo odpusteniu predchádza, a teda krízové situácie, na základe ktorých dochádza ku konfliktom a v rámci psychologického chápania vymedzuje, čo možno a nemožno za odpustenie považovať. Bližšie sa v kapitole venuje aj jednotlivým fázam procesu odpustenia, resp. možnostiam zmeny postoja k ukrivdeniu, či už v spojení s konceptom empatie a teóriou chaosu (McCullough, 1997), alebo konverzie (Paloutzian, 1996). Nakoľko dôležitým predpokladom pre odpustenie je samotná osobnosť odpúšťajúceho, autor ďalej sleduje hlavné osobnostné charakteristiky, ako aj možnosti diagnostiky a merania ochoty (neochoty), resp. schopnosti odpustiť. V tomto zmysle spája odpustenie aj s konceptom „ja“ a jeho špecifikami. Na základe vyššie uvedených poznatkov o odpustení ponúka autor v závere kapitoly integratívny pohľad na odpustenie.
Po bližšom oboznámení čitateľa s vyššie uvedenými okruhmi tém (nádej, radosť, odpustenie), predstavuje posledná, štvrtá kapitola s názvom Dvanáct pohledů do tematiky pozitivní psychologie v stručnosti ďalších dvanásť okruhov z oblasti skúmania pozitívnej psychológie - empatia a altruizmus, láska, priateľstvo, múdrosť, morálna motivácia, nezdolnosť (reziliencia), sebaocenenie (self- esteem), emócie pomáhajúce zvládať ťažkosti, vrcholové zážitky (flow), vďačnosť, spiritualita a duševná pohoda (well- being). Autor tak demonštruje rozsiahlosť a komplexnosť problematiky v tejto oblasti psychológie a ponecháva priestor pre ďalšie štúdium, s relevantnými bibliografickými odkazmi, uvedenými v závere knihy.
Autor týmto dielom nadväzuje na svoj pútavý spôsob spracovania tém zo širokého spektra poznania, známy z jeho predošlých titulov, a čitateľovi tak poskytuje aktuálne odborné pozadie problematiky, ktorá sa často spomína aj v rámci dennodenných interakcií v okruhoch laickej verejnosti. Preto považujem túto knihu za veľmi prínosnú nielen pre odborníkov z praxe jednotlivých odvetí pomáhajúcich profesií, ale aj pre ľudí so záujmom o hlbšie a dôkladnejšie uchopenie na prvý pohľad tak ľahko pochopiteľných tém, akými sa nádej, radosť, či odpustenie môžu javiť. Kniha rozhodne v čitateľovi zanechá pozitívny dojem - a to nielen z dôvodu problematiky, ktorej sa venuje, ale aj spôsobu jej spracovania samotným autorom.
Mgr. Bc. Radoslav Blaho
Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave