Vydavateľstvo Portál má vo svojej ponuke ďalší kvalitný odborný titul, ktorý vznikol zásluhou autora, prof. Jara Křivohlavého, v rámci grantu GA ČR č. 406/ 01/ 0659, pod lektorským vedením PhDr. Jaroslavy Královej. Jedná sa už o druhé, nezmenené vydanie v brožovanej väzbe (prvé z roku 2004).

Autor hneď v úvode ozrejmuje význam pozitívnej psychológie v empirickom sledovaní a upozorňuje na fakt, že jej zámerom nie je bojovať proti negatívnym psychickým javom, ale doplniť poznanie o pozitívne atribúty psychológie, a vytvoriť tak komplexný náhľad na ľudskú psychiku. Ďalším významným prínosom pozitívnej psychológie je podľa autora snaha vymaniť sa v rámci psychológie prílišnému zameraniu na jednotlivca a venovať výraznejšiu pozornosť aj sociálnej rovine jeho psychického života. Súčasne autor v úvode ponúka prehľadovú tabuľku tém, ktorými sa pozitívna psychológia zaoberá, zostavenú na základe aktuálnych empirických zistení (Snyder a Lopez, 2002). Čitateľ sa tak už na prvých stranách oboznamuje s komplexnosťou problematiky tejto oblasti skúmania a možnosťami jej aplikácií. Kniha, venovaná tak odbornej, ako aj laickej verejnosti, je rozdelená do štyroch kapitol, pričom v prvých troch sa dôkladnejšie venuje kľúčovým témam pozitívnej psychológie (nádeji, radosti a odpusteniu) a v poslednej naznačuje ďalšie možné oblasti empirického sledovania.

Hoci ľudové príslovie vraví, že nádej umiera posledná, autor sa nádeji venuje už v prvej kapitole, s príznačným názvom Naděje. Po stručnom vymedzení pojmu v rovine lingvistickej, filozofickej a teologickej, definuje nádej v psychologickom slova zmysle. V tomto zmysle predstavuje najkomplexnejšie poňatie tejto špecifickej kognitívnej a motivačnej schopnosti podľa Snydera (2000, 2002), ktorý rozlišuje niekoľko modelov nádeje a definuje jednotlivé jej zložky. Následne sa autor zamýšľa nad pôvodom a stimuláciou nádeje v procese primárnej socializácie. Empirickú uchopiteľnosť nádeje ako merateľnej veličiny autor demonštruje diagnostickými nástrojmi (Vance, 1996; Lopez, 2000), ako aj škálami merania nádeje (Snyder, 1991; 2000). Na základe takýchto meraní potom rozlišuje ľudí silnej a slabej nádeje a opisuje jednotlivé etapy nádeje od nadšenia až po apatiu, pričom neopomína ani možnosti posilnenia nádeje. Nádej taktiež spája s niekoľkými psychickými poruchami a stavmi - úzkosťou, strachom, panikou, či depresiou, a v duchu pozitívnej psychológie ponúka možnosti ich prekonania, resp. prevencie. V závere kapitoly približuje ďalšie, alternatívne prístupy ku chápaniu nádeje (v spojení so Selingmanovým, Scheierovým a Carverovým chápaním optimizmu, Bandurovým chápaním vnímanej osobnej zdatnosti, konceptom self- esteem, teóriou riešenia problémov, ako aj teóriou osobnostného typu A).

Druhú kapitolu autor nazval Radost a zameriava sa v nej na vymedzenie radosti a priblíženie možností jej chápania. Najskôr sa bližšie venuje chápaniu radosti ako vnímanej pozitívnej emócie, pričom sa opiera o vysvetlenia viacerých autorov (Diener, Frederickson, Pavot, Sandvik, Švancara, Watson). V tomto zmysle v stručnosti vymedzuje pozitívne emócie, ich pôvod, opisuje Fredericksonovej teóriu pozitívnych emócií (2002) a ich vplyv na myslenie a konanie, resp. odstránenie negatívnych javov (spolu s Levensonom, 1998). Ďalej opisuje chápanie radosti ako nálady (Watson, 2002) a spája ju s konceptom kvality života a subjektívnej pohody (angl. well- being). Iným vysvetlením radosti v psychológii môže byť podľa autora jej spojenie so zmysluplnosťou života, kde v stručnosti opisuje pôvod tohto konceptu v živote jednotlivca, a tiež jednotlivé potreby zmyslu (Baumeister, 1991). V neposlednom rade možno radosť podľa autora vnímať ako vedľajší produkt smerovania k cieľu, čomu venuje priestor v závere kapitoly a približuje Lockovo (2002) prepojenie tohto konceptu s potrebami a hodnotami jednotlivca.

V úvode tretej kapitoly s názvom Odpuštění ponúka autor pre lepšie pochopenie tejto oblasti skúmania pozitívnej psychológie nielen jej teoretické vymedzenie, ale aj názorný schematický príbeh a grafický model, na ktorom demonštruje proces odpustenia a zmierenia. Následne opisuje to, čo odpusteniu predchádza, a teda krízové situácie, na základe ktorých dochádza ku konfliktom a v rámci psychologického chápania vymedzuje, čo možno a nemožno za odpustenie považovať. Bližšie sa v kapitole venuje aj jednotlivým fázam procesu odpustenia, resp. možnostiam zmeny postoja k ukrivdeniu, či už v spojení s konceptom empatie a teóriou chaosu (McCullough, 1997), alebo konverzie (Paloutzian, 1996). Nakoľko dôležitým predpokladom pre odpustenie je samotná osobnosť odpúšťajúceho, autor ďalej sleduje hlavné osobnostné charakteristiky, ako aj možnosti diagnostiky a merania ochoty (neochoty), resp. schopnosti odpustiť. V tomto zmysle spája odpustenie aj s konceptom „ja“ a jeho špecifikami. Na základe vyššie uvedených poznatkov o odpustení ponúka autor v závere kapitoly integratívny pohľad na odpustenie.

Po bližšom oboznámení čitateľa s vyššie uvedenými okruhmi tém (nádej, radosť, odpustenie), predstavuje posledná, štvrtá kapitola s názvom Dvanáct pohledů do tematiky pozitivní psychologie v stručnosti ďalších dvanásť okruhov z oblasti skúmania pozitívnej psychológie - empatia a altruizmus, láska, priateľstvo, múdrosť, morálna motivácia, nezdolnosť (reziliencia), sebaocenenie (self- esteem), emócie pomáhajúce zvládať ťažkosti, vrcholové zážitky (flow), vďačnosť, spiritualita a duševná pohoda (well- being). Autor tak demonštruje rozsiahlosť a komplexnosť problematiky v tejto oblasti psychológie a ponecháva priestor pre ďalšie štúdium, s relevantnými bibliografickými odkazmi, uvedenými v závere knihy.

Autor týmto dielom nadväzuje na svoj pútavý spôsob spracovania tém zo širokého spektra poznania, známy z jeho predošlých titulov, a čitateľovi tak poskytuje aktuálne odborné pozadie problematiky, ktorá sa často spomína aj v rámci dennodenných interakcií v okruhoch laickej verejnosti. Preto považujem túto knihu za veľmi prínosnú nielen pre odborníkov z praxe jednotlivých odvetí pomáhajúcich profesií, ale aj pre ľudí so záujmom o hlbšie a dôkladnejšie uchopenie na prvý pohľad tak ľahko pochopiteľných tém, akými sa nádej, radosť, či odpustenie môžu javiť. Kniha rozhodne v čitateľovi zanechá pozitívny dojem - a to nielen z dôvodu problematiky, ktorej sa venuje, ale aj spôsobu jej spracovania samotným autorom.

Mgr. Bc. Radoslav Blaho
Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Psychológia sa donedávna sústreďovala predovšetkým na problematické stránky života. Hľadala cesty k mierneniu stavov, ktoré robia človeka nešťastným, prípadne sa usilovala o nápravu alebo liečbu bezprostredných patológií. Len málo pozornosti zostávalo na posilňovanie toho, po čom skutočne najviac ľudia túžia a čo je obsiahnuté v slove "šťastie".

Popredný český psychológ a populárny spisovateľ Jaro Křivohlavý v úvode svojej najnovšej knihy o radosti, nádeji, odpustení, zmierovaní a prekonávaní negatívnych emócií upozorňuje na fakt, že zámerom pozitívnej psychológie nie je bojovať proti negatívnym psychickým javom, ale doplniť poznanie o pozitívne atribúty psychológie, a vytvoriť tak komplexný náhľad na ľudskú psychiku. To sa autorovi knihou Pozitivní psychologie podarilo obsiahnuť v podobe, ktorú ocení tak odborník, ako aj laik. V štyroch kapitolách sú na schematických príbehoch a grafických modeloch - faktograficky a empiricky, a napriek tomu čítavo, rozpracované kľúčové témy tejto problematiky - nádej, radosť a odpustenie. Knihu uzatvára dvanásť pohľadov do ďalších významných tém pozitívnej psychológie, pričom medzi nimi nechýba ani spiritualita a vrcholné zážitky.

Nádej možno merať

Odborníci majú na to škály, podľa ktorých rozlišujú ľudí silnej a slabej nádeje. Viac vám prezradí profesor Křivohlavý pri tom, ako opisuje jednotlivé etapy nádeje od nadšenia až po apatiu, pričom neopomína ani možnosti posilnenia nádeje. Po prvých 46 stranách budete vyzbrojení tým, že budete poznať definíciu nádeje z rôznych rovín - od lingvistickej, filozofickej, teologickej až po psychologickú. To vás posunie k chápaniu radosti ako pozitívnej emócie, ktorá má vplyv na myslenie a konanie, a tiež na odstránenie negatívnych javov. Autor poukazuje aj na to, že radosť možno vnímať ako vedľajší produkt smerovania k cieľu.

Energia na ceste k cieľu sa dá čerpať aj zo spomienok na to, ako sa nám predtým darilo to či ono urobiť. Preto sa pri povzbudzovaní nádeje stretávame čoraz častejšie s využitím príbehov (Narrative therapy) - v prvom rade z vlastného života konajúcej osoby, ale aj z príbehov tzv. rozprávačského umenia. Keby ste chceli zadanie na domácu úlohu, môžete sa inšpirovať tým, ako sa to deje v psychoterapii, kedy klient píše o tom, čo a ako bolo v jeho doterajšom živote - so zreteľom na nádejné zvládanie životných ťažkostí.

Dôležitý predpoklad na odpustenie

Procesy odpúšťania a zmierovania majú zásadný význam pre pochopenie medziľudských vzťahov a ich zlepšovanie. Psychológovia si všímajú rozdiel v zameraní osobnosti a vplyvu tohto zamerania (životná orientácia) na posudzovanie a hodnotenie spravodlivej odplaty. Sú ľudia, ktorým ide viac o dobré vzťahy medzi ľuďmi, a tí, ktorým ide na prvom mieste o spravodlivosť "za každú cenu". Pre tých druhých je myšlienka na odpustenie obzvlášť ťažká. Dôležitým predpokladom na odpustenie je totiž samotná osobnosť odpúšťajúceho. To viedlo autora k tomu, aby nechal čitateľa najskôr sledovať hlavné osobnostné charakteristiky, a  potom ho zoznámil s tým, ako odpustenie súvisí s konceptom „ja“ a jeho špecifikami, aby všetko integratívne prepojil do jedného celku.

Pozornosť psychológov bola doteraz zameraná prevažne na nežiaduci vplyv negatívnych emócií. Snahou bolo obmedzovať ich, pokiaľ to len je možné a odvracať od nich pozornosť. Tam, kde šlo o zvládanie ťažkých životných situácií bola pozornosť venovaná takmer výlučne kognitívnym formám boja a emócie boli dosť dlho považované za prvok sťažujúci situáciu. V poslednom desaťročí došlo k určitému zvratu a vyšlo najavo, že niektoré formy práce s emóciami môžu byť vhodným doplnkom kognitívneho zvládania životných ťažkostí. Kniha názorne sprostredkúva čitateľovi tie najefektívnejšie, ako sú: aktívne prijatie danej emócie, slovné vyjadrenie emócií a pozitívne prehodnotenie emócií.

Než knihu zatvoríte, budete mať skvelý prehľad o rozsiahlosti problematiky, ktorou sa pozitívna psychológia zaoberá a dozviete sa veľa podnetného o: empatii a altruizme, láske, priateľstve, múdrosti, morálnej motivácii, nezdolnosti, sebaocenení, emóciách pomáhajúcich zvládať ťažkosti, vrcholových zážitkoch (flow), vďačnosti, spiritualite a duševnej pohode.

Nech zvolíte akýkoľvek prístup pri práci s touto publikáciou - môžete si aktívne vyplniť testy a zodpovedať otázky, alebo byť len pasívnym čitateľom, bude vám na úžitok. Z môjho pohľadu možno vďaka knihe získať vyrovnanejší postoj k negatívnym emóciám prostredníctom toho, ako sa naučíme vhodne vyjadrovať svoje potreby a zdieľať emócie, ktoré zažívame.

Kniha ponúka veľa povzbudivých zistení o tom, že mnohé postoje a vlastnosti, s ktorými pozitívna psychológia pracuje, sú naučiteľné. To nám pripomína, že si síce nemôžeme vybrať mnohé okolnosti svojho života, a nemôžeme ani ovplyvniť svoju minulosť, ale to čo môžeme je zmeniť svoje postoje a bezprostredne pôsobiť na svoju budúcnosť.