Ako sa premeniť v Novom roku - autor recenze: Tomáš Hupkahttps://dennikn.skMáme za sebou koniec roka. Obdobie kedy bilancujeme a dávame si predsavzatia. Chceme napredovať, niekam sa posunúť a byť lepší. Nový rok vnímame ako novú štartovaciu čiaru. Teraz sa to musí podariť!
Problémom je, že si často dávame ciele, ktoré sú moc ťažké. Lepšie by bolo na začiatok, keby sme si dali niečo ľahšie a úspech by nás povzbudil pre niečo väčšie. Problémom tiež je, že nepoznáme mechanizmus, ako zmenu zakoreniť. Zo začiatku to možno aj funguje, vďaka voľnu a množstvu energie, ktorú do toho vložíme. Čo je potrebné preto, aby zmena návyku fungovala, o tom sme sa rozprávali tu: https://dennikn.sk/blog/972649/ako-zmenit-zvyk-a-preco-je-zvyk-zeleznou-koselou/.
Zmena, ale aká?
Keď na pretras prídu predsavzatia, často ide síce o dôležité, ale svojim spôsobom aj bizarné veci. Kĺžeme pritom po povrchu. Napríklad to že prestanem fajčiť je fajn. Ale ak fajčenie je náhradou za niečo, potom si nájdem inú náhradu. Mnohé zlozvyky a návyky majú svoje zdôvodnenie a potrebujeme pochopiť, prečo sme si ich osvojili. Inak odstránime prejav, ale nie príčinu. Podobné je to aj s prejedaním, s pitím alkoholu, s vorkoholizmom a s mnohými inými problémami.
Je pozitívne, že túžime po zmene. Tá túžba v nás rezonuje dokonca aj v čase, kedy si nedávame predsavzatia. Stále dúfame, veríme, obzeráme sa po nádeji, hoci na ten zázrak čakáme často už len zvonka, že sa niečo stane a zmena nastane. To je pasívny prístup. Zmena je možná. Ale bude to bolieť a treba to premyslieť.
Životné vzorce a schémy
Nijako neznevažujem a ani neznižujem potrebu zmeny návykov a užitočnosti mnohých predsavzatí. Ak však túžite po skutočnej zmene, dnes sa porozprávame o knihe: Překonejme návyky, které nám brání v růstu. Kniha nás chce previesť zmenami, ale nie hocijakými.
V podstate je veľmi dobrým úvodom / príručkou schématerapie. Schémy sú vzorcami, ktoré sme prijali / odpozorovali od iných a sprevádzajú nás celé roky. Mohli byť dobré a užitočné, často sme z nich vyrástli, ale stále nás ovplyvňujú a konáme podľa nich. Sú to naše schémy / návody, ako riešime mnohé situácie a pristupujeme k životu. A ak s nimi nepracujeme, často nás negatívne ovplyvňujú. Sú akoby životným príbehom / štýlom, ktorí nás ovplyvňuje. Stojí pred nami výzva, niečo s tým urobiť. Ak chcete život vo väčšej plnosti, mať viac šťastia, potom pozrieť sa na svoje schémy, môže byť vhodnou výzvou do nového roka!
Na samotnom prebale knihy sa píše, že autor knihy nás zoznámi so schémami, ktoré sme prijali a potrebujeme ich spoznať a s módmi, podľa ktorých konáme. Kniha má ambíciu pomôcť každému spoznať svoje schémy správania a ukázať, čo s tým. Ako ich zmeniť / premeniť a začať fungovať inak.
Schématerapia
Často za mnou prichádzajú ľudia s tým, že by niečo chceli zmeniť, ale nedarí sa im. Vlastne nevedia ani, prečo to tak je. Čo je za tým. Často ide o veci spojené s našim životom a príbehom. Vďaka otázkam a vďaka sprevádzaniu ľudia pomaly skladajú mozaiku o tom, aké schémy sú prítomné v ich živote, kedy vznikli, akú rolu zohrali, v čom ich obmedzujú, ako ich ovplyvňujú a ako ich zmeniť. Krok za krokom.
Skôr než prejdeme k samotnej knihe. Schématerapia je psychoterapeutický smer, zameraný na liečbu komplexných a chronických osobnostných problémov. Vznikla na podklade kognitívno – behaviorálnej terapie, ale integruje do seba aj teóriu väzby, gestalt teapiu, vývojovú psychológiu a iné. Zakladateľom je Jeff Young, ktorý bol žiakom Aarona Timothy Becka (zakladateľ kognitívno – behaviorálnej terapie). Young sa pri skúmaní problémov svojich klientov zameral na emočné prežitky a tie ho doviedli k skúmaniu detstva, emočných potrieb a tiež k rozvoju ranných maladaptívnych schém (to sú naše schémy) a následne módov (niečo ako životný štýl). Dokopy popísal 18 schém, pričom dve sú funkčné – zdravý dospelý a zdravé dieťa a ostatné nejakým spôsobom deformované.
Dieťa a dospelý
Keď sa objaví problém so správaním, s myšlienkami, alebo s emóciami, môžeme sa pýtať, či v skutočnosti sa k slovu nehlásia schémy…
Pokiaľ je vzorec / schéma hlboko zakorenená, len tak sa nezmení.
Schématerapia riešenie vidí v spojení s hlboko zafixovanými schémami v detstve a vo vysporiadaní sa s nimi. Ponúka pritom postoj prijatia a súcitu. Prijímame seba a robíme to s láskou. Prijímame dieťa v sebe a rozvíjame s ním dialóg. Aby sa to dieťa uzdravilo a aby ten proces uzdravenia realizoval dospelý v nás, ktorý je zrelý. Dospejeme ako dieťa a dospejeme ako dospelý. Akoby sa uzavreli dve fázy v našom živote. Dieťa potrebuje vedieť, že sa oň stará niekto, kto je silný a mocný. Obraz dieťaťa nás nikdy neopustí. Viac o dieťati v nás tu: https://dennikn.sk/blog/2243505/ako-uzdravit-svoje-vnutorne-dieta/.
Každý si z detstva nesie schémy. Teraz pred nami stojí úloha vybudovať si nový vzťah k sebe. To dieťa nám pomohlo, ale treba sa posunúť ďalej. Stať sa zdravým dospelým, ktorý sa stará.
Schéma, to je vzorec, spôsob ako budeme postupovať. A to všetko, čo je s tým spojené, prežívanie, myšlienky, ale aj pocity, to je mód.
Emočné potreby
Druhá kapitola v knihe kladie dôraz na emočné potreby. Ich napĺňanie sme potrebovali už v detstve. Ak sa tak nestalo, nesieme ten hlad po nich až do dospelosti. Deformujú náš svet a prežívanie. Často ich aj naďalej napĺňame nezrelým spôsobom. Alebo sa snažíme o naplnenie nesprávnymi vecami.
Môžeme hovoriť o súbore piatych potrieb: 1, bezpečnosť, láska a starostlivosť 2, sebadôvera, pocit istoty 3, uznanie, pocity a potreby 4, láskyplnosť, disciplína a hranice 5, radosť, hravosť a kreativita. Kapitola bližšie rozoberá, čo tých 5 potrieb znamená. Tieto potreby, sú stále aktuálne a potrebné. Bez pochýb, sú na pozadí našich schém a módov. Otázkou však je, či sú deformované, alebo poznačené tým nedostatkom. A ak áno, tak ako. Čo z toho Vám chýba? A ako si to nahrádzate a kompenzujete? Možno zistíte aj naozaj prekvapivé schémy. Ak by ste napríklad dostali uznanie od jedného, neprahli by ste tak po uznaní od viacerých…
Schémy v našom živote
Schému môžeme označiť ako pravidlá, postupy, prípadne vzorce. Správame sa určitým spôsobom. A s tým sú spojené myšlienky, ale aj pocity a emócie (tie sú zložitejšie, než pocity). Máme 18 schém…
Emočná deprivácia – túžime po náklonnosti, ale navonok pôsobíme chladne. Netúžime po vonkajších prejavoch, nie okázalých. A často neprídu žiadne. Vlastne dávame navonok zmiešané prejavy. A tak úprimne nikto nevie, čo vlastne chceme. A preto to často nedostaneme. A cítime hnev.
Opustenie – bojíme sa opustenia a prepadáme preto do strachu a úzkosti. Bojíme sa hoci na chvíľu, že sa ten druhý vzdiali. Máme sklon k závislej poruche, k závislému vzťahu. Naša snaha pripútať, často toho druhého odoženie a vystraší. A tak sme sami a utvrdzujeme sa v tom, že inak to nebude.
Nedôvera / zneužitie – je to skúsenosť so stratou dôvery, prípadne so zneužitím dôvery. A nesieme si to ako postoj / presvedčenie, že nikomu nemôžeme dôverovať. Možno sa to časom niekomu podarí. Ale je to náročné. A stačí málo, hoci aj malé zlyhanie a berieme ho ako utvrdenie v tom, že ani tomuto veriť nemôžeme.
Spoločenská izolácia – potrebujeme cítiť prijatie, že nás niekto má rád. Ale ako ho cítiť, ak sme sa skupine a nadväzovaniu vzťahov vyhýbali, alebo ak sa nám ľudia vyhýbali. My sme možno aj chceli. Deti môžu byť kruté, ešte nie sú zušľachtené. K humanizmu dorastáme. A niektorý smerujeme opačne. Naša potreba niekam patriť nás sprevádza celý život. Aj keby išlo len o priateľov keramických trpaslíkov.
Vadnosť – snažíme sa schovať niečo zo svojho života pred inými. Vnímame to ako vadu, ako chybu, či kaz. Chybu krásy. Akoby nás pre to jedno nemali mať radi. Pletieme na seba bič dokonalosti a perfekcionizmu. A dostávame len málo. Aj keď dostaneme uznanie, vieme, že nám niečo v našich očiach chýba. A to degraduje uznanie iných.
Zlyhanie – patrí k životu. Ale ak ho vnímame ako neúspech a nie ako nástroj k rastu, potom zlyhanie berieme ako stratu hodnoty. Neuspeli sme a tak sme zlyhali. Sme bezcenní. Akoby to všetko ostatné, často pekné a vzácne, nemalo cenu.
Závislosť – tá má nielen vzťahovú podobu, ale aj spoločenskú – lipneme na druhých. Záleží na tom, čo si myslia oni, nie čo si myslíme my. Spoliehame sa na iných. Akoby sme nežili svoj život. Očakávame, že sa postarajú tí druhí…
Zraniteľnosť – je úzko spojená s dôverou. Tu je však dôraz na obavu, že to nedám. Že neuspejem a zlyhám. A ak zlyhám, potom som zraniteľný. Je to slabosť a nedokonalosť. A tým strácam na hodnote.
Podriadenosť – mnohé schémy majú k sebe blízko, navzájom sa dopĺňajú a prepletajú. Ustupujeme druhým, dokonca aj keď to od nás nežiadajú. Vlastne sa bojíme stáť si za svojím, radšej zahodíme svoje predstavy a osvojíme si cudzie.
Sebaobetovanie – s nízkou hodnotu seba úzko súvisí aj sebaobetovanie. Už máme priestor, možnosti a často aj zdroje, ale nie silu a odvahu. Obetujeme sa za iných a to svoje dávame do stratena. Nechápte ma zle. Je fajn obetovať sa, keď je pre to dobrý dôvod. Naša spoločnosť je preplnená arogantnými narcismi a psychopatmi, ktorí Vás bez mihnutia oka obetujú pre seba. Prečo im to dovoliť? Obetujte sa pre ľudí, ktorí za to stoja a pre hodnoty. Ak chcete.
Potláčanie emócií – z rôznych dôvodov sme sa naučili necítiť. Ale akože naozaj nič. Emócia je zložitejšia, než pocit. Pocit je bezprostredný. Ten máme, ale emócia. Tú spacifikujeme rozumom skôr, než ju prežijeme. Dokážeme hovoriť o emóciách, ale nie sú naše. Vlastne sa za ne hanbíme. A intuícia? Tú prenechávame hrdinom z kníh…
Neúprosné štandardy – inými slovami vízia dokonalosti a bič perfekcionizmu. Nie je dosť nič menej ako super. Život pre ideály, ktoré sú často nedosiahnuteľné. A preto nereálne. Vysoké nároky sa v našich rukách menia na tyrana. Osloboďme sa z jeho rúk!
Rezervovanosť, arogancia a velikášstvo – kým rezervovanosť môže byť ešte opatrnosťou. Arogancia, velikášstvo, ale predovšetkým egoizmus a narcizmus, to je dôraz na seba a ignorovanie druhých. Nič použiteľné do života a do vzťahu.
Nedostatok sebakontroly – je v tom istá rozpoltenosť. Možno máme pocit, že nestíhame preteky s časom a nevieme, čo skôr. Možno sa doterajší život nevydaril a snažíme sa to dohnať. Impulzivita však zvyšuje riziko neúspechu. A je plytká. Aj to čo prežijeme, dokonca aj to pekné, je plytké. Lebo hneď utekáme ďalej. Nevychutnáme si.
Snaha o uznanie – potrebujeme spätnú väzbu a teda aj uznanie od druhých. Ak však neveríme sebe, ak nevnímame svoju hodnotu, potom lipneme na tom, čo povedia iní. A to nie je dobré.
Negativita a pesimizmus – obidva postoje vedú k ničote. K nihilizmu, k frustrácií a k beznádeji. A teda k depresií. Ak nie je šanca na úspech, ak nemáme nádej, čo nám ostane? Na čo sa snažiť?
Trestanie – má podobu tvrdých súdov, ktoré máme voči sebe, ale aj druhým. Takéto priam zlorečenie, slová, myšlienky a predstavy, neprinášajú nič pekné. Vedú k negativizmu a k pasivite.
Je možné, že ste u seba spozorovali viac schém, teda máte ich viac, nielen jednu. Ako ovplyvňujú váš život? Kedy vznikli? Čo pri nich cítime? Ako sa prejavujú? Čo by ich mohlo nahradiť?
V knihe sa pri práci so schémami, ale aj s emočnými potrebami spomína technika expresívneho písania – sme viac, či konečne v kontakte s emóciami. A rozhovor / dialóg s dieťaťom v nás.
Čo je to mód?
Mód sa popisuje ako stav, ktorý vznikol určitým spôsobom myslenia. Kým schéma má jednoduchý rozmer (v podstate je to vzorec), mód je rozsiahlejší. Má akoby viac rozmerov. Je komplexnejší.
Prechádzate od jednoduchých pocitov a myšlienkových reťazcov (schém) k plne rozvinutým náladám, správaniu, spôsobu myslenia a tiež k niekoľkým schémam ktoré bežia naraz.
Módy sa dajú rozdeliť na päť typov.
Vnútorné dieťa cíti nenaplnené potreby. Toto dieťa je zdrojom našich základných emócií ako je smútok, strach, hnev a hanba, ale aj radosť, hravosť, tvorivosť či potreba lásky. Je dôležité, aby všetko fungovalo tak, ako má a tieto emócie rezonovali u človeka. V jeho zrelosti.
Zvládajúce dieťa, obtiažne zvládanie a vnútorný kritik sú spôsoby, ako sa snažíme zvládnuť situáciu. Našim ideálom je zdravý a zrelý dospelý, ktorý sa stará o vnútorné dieťa a pomáha mu k zdraviu (a nie je zaťažený nezrelými reakciami). Zvládajúce dieťa reaguje bezmocne, obranne, alebo ochraniteľsky na bolesť prameniacu z neuspokojených potrieb. Pod kategóriu zvládajúce dieťa patrí dieťa zraniteľné, rozhnevané, impulzívne a vzdorovité. Čo presne to znamená a čo s tým? Viac v kapitole 4.
Máme tu mód obtiažneho zvládania. Je to veľmi špecifický mód, kedy jedinec všetko podriadil prežitiu. Bez pochýb, ide o veľmi nezrelé a zraňujúce postavenie.
Mód vnútorného kritika zvykne mať podobu trestajúcu, alebo nárokujúcu. V každom prípade buď ide o požiadavky, alebo rôzne podoby ubližovania. Akoby sme si spôsobovali rany. Ubližovali sami sebe.
Mód zdravého a starostlivého (zrelého) dospelého. K nemu máme smerovať. Uvedomuje si dôležitosť emócií a naplnenia. Hľadá reálne možnosti a ciele. Prijíma dieťa a pomáha mu dospieť a realizovať svoje poklady. Čo to znamená byť zdravý a starostlivý dospelý? Možno to pochopíte z tohto: stará sa o vnútorné dieťa (dieťa vo vás) a nastavuje hranice módu zvládajúceho dieťaťa, obtiažneho zvládania a vnútorného kritika; zastáva hodnoty, ktoré predstavujú to, kým chcete byť (a máte sa stať – nie fantázia, ale realita); má zdravú perspektívu; a v neposlednom rade prejavuje sebadôveru tým, že do situácií v ktorých sa ocitnete prináša odvahu, rozhodnosť, láskavosť a veľkorysosť. Celá 5 kapitola nás učí, ako sa takým dospelým stať.
.
Kniha od pána Brouilletta sa veľmi dobre číta. Ale nie je dobré ju čítať naraz. Treba si ju rozdeliť na jednotlivé kapitoly a preberať ju kapitolu, za kapitolou. Každá z nich prináša množstvo postrehov, myšlienok a cvičení. Ponúka cestu ako objať dieťa v nás a nechať ho dozrieť. A tým sa stať aj zrelým dospelým, ktorý bude žiť svoj život. Dieťa predstavuje to dôležité, čo sme často umlčali a nechali zranené. Preto často naše prejavy a správanie je zraňujúce a naháňame sa za vecami, ktoré nás nenaplnia. Ak si chceme dať nejaké predsavzatie do Nového roka, čo tak byť viac sám sebou? Môžeme si dopriať – túžiť po niečom viac a neuspokojiť sa s ničím, čo je menej. To je výzva, pred ktorou stojíme.
Do titulky som dal – ako sa premeniť. My predsa nepotrebujeme radikálnu zmenu. Stále sme to my. Len potrebujeme na sebe popracovať. Niekam sa posunúť. Potrebujeme sa premeniť do väčšej krásy.
