Kniha "Průvodce klimatickou úzkostí" od Sarah Jaquette Ray se zaměřuje na mladou generaci, která čelí environmentálním a sociálním výzvám spojeným s klimatickou změnou. Autorka nabízí pozitivní přístup a techniky, jak se vyrovnat s pocity bezmocnosti a zúfalství, a zdůrazňuje důležitost lásky k sobě samému, aby se předešlo vyhoření. Kniha spojuje poznatky z různých oborů a poskytuje čtenářům pocit, že v boji proti těmto problémům nejsou sami.

Priznám sa, že príliš nerada čítam o klimatickej zmene. Občas sa už cítim zahltená a vždy sa tak trochu naštvem, keď mi známi darujú knihy s touto tematikou. Väčšinou skončia odložené, takmer nedotknuté, v mojej knižnici. Keď som však zbadala knihu Průvodce klimatickou úzkosti, podtitul Jak si udržet chladnou hlavu na zahřívající se planetě si ma hneď získal. Pozitívne ladená kniha o klimatickej zmene? Sem s ňou!

Nie je to kniha o tom, ako vyriešiť klimatickú krízu, ale pomôže vám vypestovať si a kultivovať myslenie, ktoré môžeme nazvať odolné, čo môžeme potom používať v boji za sociálnu spravodlivosť. Autorka Sarah Jaquette Ray sa prihovára skupine, ktorú trefne nazýva klimatickou generáciou. Do nej radí neskorých mileniálov a generáciu Z, ktorá čoraz viac rieši tému klimatickej zmeny a prepája ju so sociálnou spravodlivosťou. Hovorí teda predovšetkým o mladých dospelých, ktorí sa musia popasovať s nevyžiadaným dedičstvom v podobe environmentálnych a sociálnych problémov.

Za pozitívne považujem to, že knihu netvorila pre „klimatickú generáciu“ bez nej, ale dokonca v jej spolupráci. Keďže Sarah Jaquette Ray je vysokoškolská pedagogička, elou knihou sa prelína jej akademická prax a skúsenosti s vedením programu environmentálnych štúdii. Občas sú jej popisované zážitky so študentami vtipné, inokedy trochu smutné a na zamyslenie. Každopádne ma odpovede študentov obsiahnuté v knihe bavili, prišli osviežujúce, rovnako ako aj autorkino zamyslenie nad nimi.

V siedmich, pomerne krátkych kapitolách prináša autorka nádej tým, ktorí už čelia, ale aj budú čeliť environmentálnym i sociálnym výzvam. Napriek tomu však táto generácia nemusí mať schopnosti popasovať sa s pocitmi bezmocnosti a zúfalstva, ktoré môžu nastať. Autorka postupne čitateľa prevedie cestou poznávania roli emócií v riešení environmentálnych problémov a nastoľovaní sociálnej spravodlivosti, povzbudí k aktivite a ukáže, prečo to občas nejde tak, ako si predstavujeme. Tiež ukazuje silu imaginácie i príbehov a to, ako nás môžu pocity viny viac brzdiť než povzbudzovať.

V závere Ray zase zdôrazňuje tak veľmi potrebné pestovanie si láskavosti k sebe samému, aby sme predišli vyhoreniu v riešení týchto otázok. Všetci si určite uvedomujeme, že klimatická kríza nemá instantné riešenia, ale je to beh na dlhú trať. Preto autorka sprostredkováva rôzne techniky, aby sme predišli predčasnému vyčerpaniu.

Naprieč knihou sa spájajú poznatky z psychológie, sociológie, mindfulness aj environmentálnych vied. Preto po nej môžete siahnuť, kedykoľvek budete cítiť nechuť, bolesť, či dokonca bezmocnosť poradiť si s problémami globálnych rozmerov. Kniha vám dá pocit, že v tom nie ste sami a snáď vnesie aj kúsok optimizmu do riešenia pocitovo často neriešiteľných problémov.

Sprievodca klimatickou úzkosťou, alebo ako si zachovať chladnú hlavu na otepľujúcej sa planéte.

Pamätám si na článok o rodine a potomkoch jedného diktátora – rozhodli sa nemať deti, aby zníźili riziko, že príde na svet ďalší, ktorý by tak negatívne poznačil svet. Dnes už vieme, že popri genetike veľkú úlohu zohráva prostredie a osobné rozhodnutie. Pamätám si tiež na článok o manželoch, ktorí sa rozhodli nemať deti počas studenej vojny. Nechceli priviesť dieťa do sveta, ktorý je na pokraji vyhynutia. Ten zápas medzi dobrom a zlom je však večný a raz síce bude mať koniec, ale dovtedy treba bojovať a nevzdávať sa. V súčastnosti poznám ľudí, ktorí si kladú otázku, či priviesť deti do sveta, ktorý sa mení a v ktorom bude výzvou prežiť. Tak ako súboj medzi dobrom a zlom, tak aj pretváranie planéty je dlhodobý proces. Všetky tieto tri problémy veľmi pekne hovoria o úzkosti, ktorá dokáže človeka ohromiť a tak prestane vidieť racionálne riešenie. Témou knihy o ktorej dnes budeme hovoriť je úzkosť v kontexte meniacej sa klímy. A jej názov: Průvodce klimatickou úzkostí. Aj zmeny v životnom prostredí sa nás dotýkajú. Často máme pocit, že už sú nezvratné, že to je jedno a že už nemá zmysel nič robiť. Ale tak to nie je.

Úzkosť

V ľudovej slovesnosti a v prísloviach poznáme slová: dostať niekoho do úzkych. Myslíme tým, že niekoho dostaneme do situácie, kedy prakticky nie je východisko, kedy je v našej hrsti. To všetko úzkosť dokáže, preto je dôležité, vedieť s ňou pracovať. Nedovoliť jej, aby nám znížila priestor a možnosti.

Úzkosť je emóciou, je to obava, ktorá nie je úplne konkrétna. To jej vlastne pridáva na veľkosti. V kontexte klimatických zmien vieme, že svet sa mení, ale ešte úplne nechápeme, ako veľmi a čo to pre nás znamená. Nepoznáme ešte celú pravdu a preto sa nám ťažko hľadá riešenie. Cítime len úzkosť a ak s tým niečo neurobíme, časom aj frustráciu. Potrebujeme nádej. Zmysel.

Podoby úzkosti

Úzkosť sme spolu preberali už tri krát.

V prvom článku sme sa učili rozlišovať medzi emóciou a pocitom, úzkosťou a strachom. Ten článok bol na podklade knihy v duchu KBT – teda veľmi praktické kroky, ako zvládnuť úzkosť. Úzkosť je strachom, ktorý ešte nemá konkrétnu tvár. Cítime sa v ohrození. Viac sa dočítate tu: https://dennikn.sk/blog/3168888/ako-sa-postavit-uzkosti/.

V druhom článku (Boys) bolo veľmi pekne ukázané, ako sa úzkosť objavuje často v kontexte ohrozenia života. Túžime zachovať si život. Problém zvládnuť a prekonať. Aké máme plány a stratégie, keď sa ocitneme v ohrození? Tie sa predsa aktivujú aj pri klimatických zmenách. Ako úzkosť prekonať? Keď nám zmeny idú po krku? Čo urobiť pre upokojenie situácie? Viac sa dočítate tu: https://dennikn.sk/blog/2507273/ako-zvladnut-uzkost/.

Tretí článok (Kast) hovorí o okolnostiach a podmienkach vzniku úzkosti. Hovorí aj o veciach, ktoré často prehliadame – keď sme unavení, keď sme nevyspatý – unesieme toho menej a ľahšie sa staneme úzkostní. Ako nás úzkosť ovplyvňuje. A aký je rozdiel medzi úzkostnou poruchou a fóbiou. Úzkosť má veľa podôb. Má svoju hĺbku a tú treba poznať. Ak chceme s úzkosťou pracovať. Viac sa dočítate tu: https://dennikn.sk/blog/1762870/uzkost-a-jej-zmysel/.

Úzkosť a ako jej čeliť

Názov samotnej knihy a podnázov veľa prezrádza o tom, čomu je kniha venovaná. Kniha má ambíciu pomôcť zorientovať sa v problematike meniacej sa klímy a pomôcť zvládnuť úzkosť a obavy, ktoré sú s týmito zmenami spojené. A to elegantným spôsobom. Preto podnázov hovorí o udržaní si chladnej hlavy na zahrievajúcej sa planéte.

Na prebale knihy je uvedené, že kniha je určená našej generácií, ukazuje nám, ako sa zbaviť ekologickej viny, ako odolávať vyhoreniu, ako pestovať odolnosť a v neposlednom rade, čo robiť v dobe klimatických zmien. Do istej miery sme tento stav zdedili a z nejakého dôvodu v trende pokračujeme. Nastal čas s tým niečo urobiť. Nenechať pocit viny, aby nás spútal, či ochromil. Nenechať sa znechutiť, ale hľadať riešenie.

V spoločnosti sa deje veľa zmien. Máloktoré sú tak zreteľné a jasné, ako tie klimatické. A napriek tomu stále mnohí pochybujú. Kniha hovorí o meniacej sa klíme a o potrebe zmien aj v kontexte emócií. Tie predsa zohrávajú dôležitú úlohu, ale môžu zohrať negatívnu úlohu, ak odvedú pozornosť, alebo skreslia situáciu. Samotná autorka píše, „že existuje veľa možností, ako sa usilovať o zmenu, ale zároveň neexistuje jedno zázračné riešenie. Problém je oveľa komplexnejší, než sa môže zdať.“ Ale nemôžeme si dovoliť nerobiť nič.

Možno sme boli naivní. Mysleli sme si, že vo všetkých oblastiach je niekto, nejaká inštancia, alebo osobnosť, ktorá stráži hranice, aby sa neprekročili červené čiary. Keď vidíme nenávratné zmeny, vymieranie druhov, ale aj popieranie jednoduchých pravidiel zo strany tých, ktorí by ich mali dodržiavať a brániť… neostáva nám nič iné, než sa zapojiť a niečo pre zmenu urobiť, hoci v tom svojom malom svete.

7 kapitol o zmene sveta a nás

Kniha prináša sedem kapitol. V prvej sú predmetom emócie, ako na nás doliehajú, ale aj vysvetlenie ako dianie vo svete okolo nás ovplyvňuje naše emócie. Tieto mechanizmy je dôležité pochopiť, aby sme emóciám dali primerané miesto, ale aby nerozhodovali za nás.

Druhá kapitola hovorí o tom, čo všetko ovplyvňuje naše rozhodovanie. Potrebujeme si zachovať chladnú hlavu.

Tretia kapitola nám ukazuje, čo môžeme urobiť my sami a že záleží aj na jednom človeku.

Štvrtá kapitola hovorí o motivácií a o tom, čo nás môže dlhodobo viesť k cieľu.

Piata kapitola nás vedie k dialógu a k spolupráci s ďalšími ľuďmi. Prijímanie rozhodnutí bez dialógu, nie je správnou cestou.

Šiesta kapitola hovorí o práci s pocitom viny. Bola by škoda, ak by nás pocit viny ochromil. Potrebujeme sa aktivovať, nie upadnúť do nečinnosti a frustrácie.

A siedma kapitola hovorí, ako sa brániť vyhoreniu – stanoviť si reálne ciele. Ako samotná autorka píše: „všetky tieto kapitoly nám pomáhajú odpovedať na otázku, čo je potrebné k tomu, aby sme pracovali na zmene, ale zároveň, ako v nej prosperovať. Starostlivosť o životné prostredie, o budúcnosť planéty a udržateľné prostredie, predsa nemusí znamenať zanechanie pokroku.“

Cenné na knihe tiež je, že nezabúda na rolu sociálnej spravodlivosti, ktorá je často spojená s klimatickými zmenami. Čo si pod tým predstaviť? Napríklad zvyšujúca teplota ohrozuje aj tých, ktorí k nej nijako neprispeli. Alebo niekto sa snaží o zníženie emisií a niekto ich zvyšuje. Sme v tom spolu a zmeny sa dotýkajú všetkých. Netreba však zabúdať, že hoci zmeny sa dotýkajú všetkých, niektorí sú viac zodpovední za zmeny. V tom všetkom si treba zachovať citlivosť a rozlišovať.

Čo môžeme urobiť?

Pre mňa osobne je z knihy kľúčová tretia kapitola a preto sa pokúsim priniesť z nej pár postrehov. Verím, že tieto úlomky budú inšpiráciou pre prečítanie aj samotnej knihy.

Často podliehame ilúzií, že niečo zmeniť môžu tí, ktorí majú moc. Myslíme tým naozaj veľkú moc. Ale moc máme aj my – vo svojich životoch.

Často tiež uveríme tomu, že naše konanie musí hneď viesť k viditeľným zmenám – ale tak to nie je. Mnohé zmeny sa dejú postupne. Je to cesta – krok za krokom, ako pracovať a priniesť zmenu ktorá pretrvá. Nakoniec aj negatívne zmeny sú často dôsledkom niečoho, čo dlhodobo trvalo. Nestalo sa to zo dňa na deň.

Existuje veľa možností, čo sa dá robiť. A mnohé sú všeobecne platné – napríklad triedenie odpadu. A predsa v tom všetkom autorka kladie výzvu ísť poza to – hľadať ako môžem ja sám niečo urobiť a zmeniť. Základom je však pochopiť, že zmena je možná, je v našich rukách. Nemusíte dosiahnúť niečo veľké – prevratné zmeny… základom je, aby sme urobili zmenu.

Aj to malé vedie k zmenám a môže zmeniť svet. A môže inšpirovať. Ľudia sa najlepšie inšpirujú 1 od 2. Pokiaľ si budeme myslieť, že impulz k zmene príde len zhora, alebo od niekoho „veľkého“, alebo v niečom veľkom, potom zmenu budeme čakať od iných, ale nie od seba.

Začať od seba je dôležité ešte z jedného dôvodu, naša stopa – v zmysle dopadu na zmeny je originálna a preto aj naša snaha túto stopu zmenšiť musí byť rovnako originálna. Potrebujeme identifikovať, čím zaťažujeme svet a prírodu a čo s tým môžeme urobiť. My sami. A potom, čo môžeme urobiť navyše. Boj za zmenu, ale aj proti zmene vo svete, je spojený aj s angažovaním a so zapojením našich darov a schopností, ktoré nemusia priamo súvisieť so zbieraním odpadov, s triedením odpadov, s čistením riek, alebo zbieraním použiteľného oblečenia. Treba hľadať a inovovať postupy, pomáhať pokroku, k napredovaniu spoločnosti a k šetrnejším riešeniam.

Zmeny ktoré pomôžu planéte sú rozmanité a aj naše možnosti ich podporiť.

.

Kniha ponúka bohatý poznámkový aparát a veľa vysvetliviek. Je tu tiež bohatý zoznam použitej literatúry, ktorý môže poslúžiť pre ďalšie štúdium problematiky. Každá kapitola ponúka množstvo otázok na zamyslenie, ale aj rád do života. Z toho ako bola písaná mám pocit, že naozaj je snahou o komplexné riešenie problému, ale predovšetkým, dáva nádej, že ešte stále nie je neskoro a že na každom človeku záleží. Ak Vám nie je ľahostajné oteplovanie a mnohé iné zmeny na planéte, táto kniha je dobrým úvodom k tomu, čo robiť…

Priznám sa, že príliš nerada čítam o klimatickej zmene. Občas sa už cítim zahltená a vždy sa tak trochu naštvem, keď

mi známi darujú knihy s touto tematikou. Väčšinou skončia odložené, takmer nedotknuté, v mojej knižnici. Keď som

však zbadala knihu Průvodce klimatickou úzkosti, podtitul Jak si udržet chladnou hlavu na zahřívající se planetě si

ma hneď získal. Pozitívne ladená kniha o klimatickej zmene? Sem s ňou!

Nie je to kniha o tom, ako vyriešiť klimatickú krízu, ale pomôže vám vypestovať si a kultivovať myslenie, ktoré môžeme nazvať odolné, čo môžeme potom používať v boji za sociálnu spravodlivosť. Autorka Sarah Jaquette Ray sa prihovára skupine, ktorú trefne nazýva klimatickou generáciou. Do nej radí neskorých mileniálov a generáciu Z, ktorá čoraz viac rieši tému klimatickej zmeny a prepája ju so sociálnou spravodlivosťou. Hovorí teda predovšetkým o mladých dospelých, ktorí sa musia popasovať s nevyžiadaným dedičstvom v podobe environmentálnych a sociálnych problémov.

Za pozitívne považujem to, že knihu netvorila pre „klimatickú generáciu“ bez nej, ale dokonca v jej spolupráci. Keďže Sarah Jaquette Ray je vysokoškolská pedagogička, elou knihou sa prelína jej akademická prax a skúsenosti s vedením programu environmentálnych štúdii. Občas sú jej popisované zážitky so študentami vtipné, inokedy trochu smutné a na zamyslenie. Každopádne ma odpovede študentov obsiahnuté v knihe bavili, prišli osviežujúce, rovnako ako aj autorkino zamyslenie nad nimi.

V siedmich, pomerne krátkych kapitolách prináša autorka nádej tým, ktorí už čelia, ale aj budú čeliť environmentálnym i sociálnym výzvam. Napriek tomu však táto generácia nemusí mať schopnosti popasovať sa s pocitmi bezmocnosti a zúfalstva, ktoré môžu nastať. Autorka postupne čitateľa prevedie cestou poznávania roli emócií v riešení environmentálnych problémov a nastoľovaní sociálnej spravodlivosti, povzbudí k aktivite a ukáže, prečo to občas nejde tak, ako si predstavujeme. Tiež ukazuje silu imaginácie i príbehov a to, ako nás môžu pocity viny viac brzdiť než povzbudzovať.

V závere Ray zase zdôrazňuje tak veľmi potrebné pestovanie si láskavosti k sebe samému, aby sme predišli vyhoreniu v riešení týchto otázok. Všetci si určite uvedomujeme, že klimatická kríza nemá instantné riešenia, ale je to beh na dlhú trať. Preto autorka sprostredkováva rôzne techniky, aby sme predišli predčasnému vyčerpaniu.

Naprieč knihou sa spájajú poznatky z psychológie, sociológie, mindfulness aj environmentálnych vied. Preto po nej môžete siahnuť, kedykoľvek budete cítiť nechuť, bolesť, či dokonca bezmocnosť poradiť si s problémami globálnych rozmerov. Kniha vám dá pocit, že v tom nie ste sami a snáď vnesie aj kúsok optimizmu do riešenia pocitovo často neriešiteľných problémov.