Publikácia vznikla ako prepracovaná a rozšírená verzia Psychologickej diagnostiky dospělých (344 s. vs. 488 s.), ktorá vyšla v nezmenenej podobe v  troch vydaniach (1999, 2005, 2010) a tvorí, možno povedať, jej základ a koncepciu – slovami hlavného autora a editora publikácie v jej úvode – „je zameraná na metódy používané českými psychológmi a aplikované na českú populáciu“. V značnej miere rozširuje doterajšiu dvojicu ucelených publikácií, z ktorých druhá, Psychodiagnostika dětí a mládeže (Portál, 2001 a ďalšie vydania), je zameraná v súlade s jej názvom.

Tí, ktorí poznajú publikáciu Psychologická diagnostika dospělých, si iste všimnú preštruktúrovanie prezentácie jednotlivých testových metód, v  súlade s ich aktuálnym stavom a používanosťou, v dôsledku čoho niektoré metódy „vypadli“ z pôvodného zoznamu, iné zas boli do zoznamu doplnené.

V záujme poskytnutia aktuálnych informácii Mojmír Svoboda, autor pôvodnej publikácie, Psychologická diagnostika dospělých, kooptoval za spoluautorov Pavla Humpolíčka a Václava Šnoreka. Prvý z nich prispel k inovácii kapitoly venovanej základným vlastnostiam testov, častí kapitol o  neuropsychologických metódach, dotazníkových metódach a testoch inteligencie. Druhý zo spoluatorov rozšíril kapitolu, ktorá sa týka Rorschachovej metódy, o  aktuálny exnerovský prístup k tejto projektívnej technike. Ostatné úpravy a doplnky pôvodného textu, najmä čo sa týka metód ako MMPI 2 a Tematicko apercepčný test, sú dielom Mojmíra Svobodu.

Prvé kapitoly prepracovanej monografie poskytujú rozšírený, i keď stručný pohľad na vývoj psychologickej diagnostiky s vyzdvihnutím historických etáp psychologického testovania počnúc rokom 2200 pred našim letopočtom a končiac súčasnosťou. Zdôraznený je prínos vydavateľstiev ako Psychodiagnostické a  didaktické testy, aktuálne Psychodiagnostika, Hogrefe-Testcentrum a spoločnosť CASSYS, ktoré vo významnej miere prispeli k rozširovaniu kvalitných, štandardizovaných testových metód nie len v Česku ale aj na Slovensku.

Za nóvum možno považovať aj kapitolu o etických zásadách psychodiagnostickej práce, ktorá je stavaná na princípoch etického kódexu Americkej psychologickejasociácie (APA) a Európskej federácie psychologických asociácií (EFPA), odvolávajúc sa na zásadné publikácie v danej súvislosti – Standardy pro pedagogické a psychologické testování a Etika pro evropské psychology, ktoré vyšli v spolupráci vydavateľstiev Triton a  Hogrefe-Testcentrum v rokoch 2001 a 2010. V publikácii nájdeme aj návrh klasifikácie psychodiagnostických metód podľa požiadaviek na vzdelanie ich užívateľov, známe z katalógov a z webovej stránky vydavateľstve Hogrefe-Testcentrum. Užitočná je aj kapitola „Sdělování výsledků vyšetření a ochrana dat“, ktorá sa zaoberá nie len nakladaním s výsledkami psychodiagnostického vyšetrenia v rôznych podobách psychologickej praxe ale aj etickými pravidlami diagnostikovania v rámci výskumu.

Nesporne aktuálnou je aj kapitola Počítačové a internetové testování. Vedie k úvahám o ekvivalencii počítačovej administrácie testov s testami typu tužka-papier a upozorňuje tiež na možnosť ovplyvnenia výsledkov počítačovou anxietou klientov. V kapitole nachádzame tiež podnetné myšlienky aj kritické, až varovné výhrady ohľadne on-line testovania, vhodného pre isté typy výskumov, avšak nenahradzujúce osobný kontakt s klientom, ktorý prináša podstatne extenzívnejšie informácie aj v zmysle podnetov k rozšíreniu diagnostického rozhovoru.

Prínosom je aj kapitola, v ktorej sú prezentované poznatky o užívaných psychodiagnostických metódach v českom prostredí. Dozvedáme sa napr., že prvú päticu najpoužívanejších testov, bez rozlíšenia špecializácie, tvoria Ravenove PM, IST, WAIS a Rorschachova metóda.

Kapitola o základných vlastnostiach testov je tiež rozšírená, informácie o reliabilite a validite testov sú aktualizované.

Kapitola Nové trendy v psychodiagnostike je v novom vydaní publikácie posunutá na jej začiatok, čím je daný akcent na nové postupy v  psychodiagnotike, ktoré prináša výpočtová technika, samozrejme s určitými výhodami ale aj nevýhodami, ktoré sú zvlášť zdôrazňované s poukazom napr. na riziko „dehumanizácie“ vyšetrenia. Cenné sú odkazy na už existujúce systémy, konkrétne v Česku dostupný Hogrefe TestSystem (HTS) v jeho novej verzii, predstavujúci základný počítačový program a databázu pre administráciu, vyhodnotenie a archiváciu psychodiagnostických metód, navyše aj s modulom Net Testing, Web Edition či Portable Testing. Kapitola prináša informácie aj o metodologických pokrokoch v psychodiagnostike s poukazom na teóriu odpovede na položku (Item Response Theory) ako aj na možnosť počítačového adaptívneho testovania (Computerized Adaptive Testing), t. j. na možnosti interaktívneho testovania s prispôsobením sa úrovni schopností testovanej osoby. Kapitola je zakončená sympatickým a pravdivým výrokom: „... z diagnostického procesu nemůže nikdy vymizet interpersonální vztah psycholog –proband se všemi klady i zápory, ktoré k tomu patří“ (str. 56).

Nosná časť publikácie, ktorá je venovaná klinickým a testovým metódam je bohato aktualizovaná. Napr. medzi jednodimenzionálnymi testami inteligencie nachádzame testy uvažovania a úsudku (BLS4), BOMAT-advanced (Bochumský maticový test) a Viedenský maticový test (VMT), medzi komplexnými testami inteligencie je v popredí WAIS-III a IST 2000 (Test štruktúry inteligencie). Určitou chybou krásy je opätovné ponechanie Testu intelektového potenciálu medzi komplexnými testami inteligencie.

Medzi testami pamäti je akcent na treťom vydaní Wechslerovej škály pamäti (WMS-III), resp. na jeho skrátenej verzii – WMS-IIIa.

Rozšírené sú aj skúšky parciálnych a kombinovaných schopností. Spomeňme len NQ-S (Záťažový test regulácie kognitívnych procesov alebo Test pozornosti d2.

Pôvodná kapitola Testy organicity bola nahradená kapitolou Neuropsychologické metódy a je obohatená o ďalšie významné metódy – napr. Rey-Osterriethova komplexná figúra, dotazníkmi a škálami na zachytenie kognitívneho deficitu, demencie a tiež o počítačový program NEUROP-III.

Testy osobnosti sú taktiež obohatené. Vyzdvihnime len rozvinutú kapitolu týkajúcu sa Rorschachovej metódy, ktorá popri klasickom Bohmovom systéme prináša podrobné informácie o Exnerovom systéme, ktorý je v celo svetom merítku mimoriadne aktuálny. Kapitola prináša informácie aj o vzdelávacích programoch v  Exnerovom systéme, o počítačových asistenčných programoch ako aj o tzv. Rorschach Performance Assesment System (R-PAS), založenom na najnovších výskumných poznatkoch ohľadne Rorschachovej metódy.

Podstatne detailnejšia je aj kapitola venovaná Tematicko apercepčnému testu (TAT), najmä čo sa týka prístupov k spracovaniu a k hodnoteniu získanejprodukcie. K vzostupu popularity TAT zrejme prispeje aj jedinečná monografia Iva Čermáka, Táni Fikarovej a kol. Tematicko-apercepční test: Interpretační perspektivy (Psychoprof, 2012).

Grafické projektívne techniky sú doplnené o Hárdiho Dynamický test kresby ľudskej postavy a ďalšie užitočné projektívne techniky založené na kresbe.

Na margo projektívnych metód azda poznámka k Szondiho testu, ktorý viac prináleží do skupiny manipulačných projektívnych metód, resp. do skupiny metód voľby (analogicky s „Malým Lüsherom“) ako medzi verbálne projektívne metódy.

Z dotazníkových metód sa žiada vyzdvihnúť podrobnejší opis Minnesotského multifázového osobnostného inventória-2 (MMPI-2), v jeho pôvodnej českej verzii vydanej Testcentrom v roku 2002. Nové, inovované české vydanie MMPI-2 (Testcentrum, 2013) s reštruktorovanými klinickými škálami, autorom nemohlo byť pred uzávierkou publikácie k dispozícii. Do kapitoly o dotazníkových metódach pribudlo samozrejme viacero dotazníkových metód, vydaných najmä v poslednom desaťročí v Hogrefe-Testecentrum – napr. Strategie zvládání stresu (SVF 78), Stress Profile, B-I-T II (Test profesních zájmů), PSSI (Inventář stylů osobnosti a poruch osobnosti), Dotazník „Big Five“, NEO pětifaktorový osobnostní inventář a mnohé ďalšie, vydané bratislavskou Psychodiagnostikou (napr. Diferenciální dotazník depresivity – DDF, Mikšíkove dotazníky, Mezinárodní rozhovor pro poruchy osobnosti - IPDE a iné).

Publikácia končí kapitolou Psychologický nález, čo je logickým vyústením psychodiagnostického procesu, s početnými ilustratívnymi ukážkami jednotlivých možností písania psychologického nálezu.

Psychodiagnostika dospělých je vydarená monografia skúsených psychodiagnostikov s bohatou psychodiagnostickou praxou, ktorí neposkytujú len prehľad psychodiagnostických metód ale aj vedia, čo psychológ v rámci psychodiagnostickej činnosti skutočne potrebuje. Pri prezentácii množstva psychoadignostických metód, ktorých počet z roka na rok rastie, je sympatický autormi vyzdvihnutý citát Richarda Allena – „test je tak kvalitný ako psychológ, ktorý s ním pracuje“ – ktorý by sme mali mať pri psychodiagnoistickej činnosti jasne na zreteli.

Jednoznačne možno konštatovať, že publikácia spĺňa svoj účel – poskytuje ucelený prehľad o psychodiagnostike dospelých – a že ju možno prijať ako užitočnú pomôcku každého psychológa, ktorý sa venuje, či bude venovať psychodiagnostike.