Dnes si priblížime knihu Skryté příčiny duševních strastí. Čo sa pod tým myslí? Viac napovedá podnázov knihy: psychoterapie do kapsy. Kniha ponúka možné vysvetlenia problémov, ktoré často pôsobia pod povrchom – v skrytosti a pomáha človeku sa s problémom popasovať.

V súčasnej dobe narastá počet rôznych duševných ochorení. A nie je ľahké dostať sa k odborníkovi. Na mnohé vyšetrenia sa čaká veľmi dlho. Preto ako svieži závan vzduchu pôsobí táto kniha, ktorá má ambíciu priblížiť rôzne témy / problémy, s ktorými ľudia prichádzajú.

Treba hneď na úvod napísať, že kniha nie je náhradou terapie. U každého kto po nej siahne, pomáha problém pomenovať, uchopiť a spoznať. Pomáha pochopiť a načrtáva možné príčiny, ale aj riešenia. Bez pochýb u každého človeka ktorý po nej siahne, pomáha problém uchopiť. To sa nakoniec zíde aj pri terapií a môže ju urýchliť.

Niektorým ľuďom však kniha naozaj pomôže natoľko, že terapiu už nebudú potrebovať. Do terapie totiž často prichádzajú aj ľudia, ktorí ju nepotrebujú a ak by sa im niekto povenoval, alebo ak by dostali do rúk text ktorý by im pomohol sa trochu zorientovať, nepotrebovali by zájsť za odborníkom. Kniha však má ešte jeden efekt. Má potenciál problém trochu „zjemniť“. Človek cíti, že s tým nie je sám, že ho niekto chápe, že jeho problém má meno a že existuje riešenie. A tak nakoniec každému prináša nádej a úľavu. Toto všetko kniha prináša…

Čo kniha prináš

Samotný autor knihy v jej úvode píše: „kniha nie je jednoduchou príručkou dobre mienených rád… predstavuje skôr detailného sprievodcu a „mapu“ poznávania príčin… poskytuje množstvo podnetov k hlbšiemu pohľadu do vlastnej duše… k opakovanému a k úprimnému stretnutiu so svojím nevedomím… pomáha vydať sa na cestu psychoterapeutického rastu a životnej zmeny.Mnohé z toho, čo som sa naučil a pochopil o hlbinách fungovania ľudskej duše, chcem odovzdať ľuďom, ktorí sa zaujímajú o psychoterapeutickú liečbu.“

Aké témy sa dostávajú na pretras? Porucha spánku, samovražda a depresia, alkohol a iné závislosti, sebapoškodzovanie, problém otehotnieť, panická porucha, psychosomatika, nadváha a obezita, tetania, anorexia, agresívne fantázie a strach o blízkych a polaritná osobnosť. Každej téme je venovaná samostatná kapitola. Nakoniec autor knihy hovorí o tom, ako vyzerá duševné zdravie – aké sú jeho znaky…

„Snahy pochopiť ľudskú dušu sprevádza veľa otázok a tajomstiev. Je možné porozumieť zložitým mechanizmom, o ktorých hovorí psychoanalýza a to bez toho, aby sme „to“ študovali? Táto kniha sa o to snaží.“

V tých 13 témach autor zdieľa nielen o skúsenosti a získanú múdrosť, ale delí sa aj o konkrétne príbehy z praxe. V tých príbehoch sa tak môžete nájsť a môžete sa nimi inšpirovať. Okrem toho Vás prekvapí poznanie, že aj duševný problém je príbehom. Vznikol v čase. Vašim príbehom. Kniha môže poslúžiť ako učebnica, ale môže pomôcť aj širokej verejnosti. Nemusíte sa báť po nej siahnuť, veľmi dobre sa číta a je zrozumiteľne napísaná…

Spánok

Kto z nás nezažil zlú noc. Stačí jedna a nechceme to znovu zažiť a už vôbec nie 2 x za sebou… Jedna vec je, že zmeníme okolnosti, za ktorých ideme spať. Ale potrebné je zmeniť aj v niečo v nás. Zmeniť samotné prostredie nestačí. Autor rozoberá rôzne faktory. Mňa zaujal postreh, že aj spánok je energeticky náročný proces. Často si totiž myslíme, že ak sa dobre unavíme, potom už naozaj budeme dobre spať. Ale preto aby sme dobre zaspali a spali, potrebujeme energiu. Zaujímavý je aj postreh ohľadom sna. Ak sa nevenujeme svojmu vnútornému svetu, o to viac sa hlási o slovo cez sny. Preto máme tak silné sny. Ale aj svedomie sa môže hlásiť o slovo a oberať nás o pokoj. Nemusia to byť výčitky, stačí, že sú to obavy a strachy. Spánok ako ovocie dňa? Áno. Je zrkadlom toho, aký sme mali deň. Čo ho naplnilo. A či sme naozaj žili…

Depresia / samovražda

Dodnes je pre mňa neprekonateľné rozlíšenie smútku a zármutku. Smútok príde a odíde, zármutok pretrváva. Depresia nás dokáže ochromiť. Depresia môže byť reakciou, či bilanciou. Ale veľmi často je dialógom – naše vnútro nás ochromilo, aby k nám prehovorilo. Je to do seba obrátená agresia. Ak depresiu môžeme vnímať ako do seba obrátenú agresiu, potom samovražda nie je úľavou, či únikom, ale vyšším stupňom agresie. Samovražda je vraždou seba. Agresiou namierenou proti sebe. Ako by sme sami sebe udelili trest smrti. Za čo? To vieme, len my sami… Máme pocit, že nemáme riešenie. A tak vezmeme „veci“ do svojich rúk. Samovražda je pokusom postaviť sa „osudu“. My rozhodneme, nie on. Je to tragické, ak v inej oblasti máme pocit, že my už nerozhodujeme. Môžeme chcieť „zabiť“ časť seba – niečo zlé, slabé, potlačené, nechcené, pochované… Depresia sama nepominie. Treba vyhľadať pomoc.

Závislosti

O predkoch, o rizikách prostredia je potrebné hovoriť. Ale nakoniec sme to my, kto má ten svoj dôvod, prečo tu a tam siahne po nejakej návykovej látke. Bez pochopenia tohto dôvodu a samozrejme bez túžby toto puto závislosti preťať, nie je možné dostať sa z rúk závislosti. Aj keby Vám znemožnili dostať sa k látke, buď si nájdete náhradu, často rovnako nezdravú, alebo si počkáte a znovu sa do toho vrhnete. Kto má v rodine „závislého“, ktorý znova a znova do toho spadol, vie o čom hovorím. Ak potrebujete častejšie… ak zvyšujete dávku, máte problém. Ale pri niektorých „druhoch“ aj prvá dávka, či experimentovanie môže skončiť nechceným „dedičstvom“ – doživotnými následkami. Žiadna „látka“ problém nerieši. Môže zahnať bolesť, pomôcť zabudnúť. Na chvíľu. Ale riešením nie je. Nakoniec, ani lieky samotné nie sú riešením. Ak nezačnete spolupracovať, samotné lieky to „nedajú“.

Protiklady

Priblížiť štvrtú kapitolu nie je jednoduché. Sme zvyknutí pracovať s termínmi ako pocit a emócia. Pocit je jednoduchší ako emócia. Tá je zložitejšia a ovplyvnená našou skúsenosťou. Autor knihy hovorí o dyádach. Ide o spojenie dvoch ľudí. V tejto interakcií, v tomto prostredí a vzťahu sa rodia konkrétne emócie. Niečo prinášame my a niečo ten druhý. Zblíži nás to, rozdelí? Vzdialime sa? Záleží od toho vkladu, ale aj skúseností, či minulosti… Dyády však v niečom pripomínajú aj istú protikladnosť, ktorú si v sebe nesieme. Ak ste niečo čítali o projekcií, potom ten druhý môže byť aj naša predstava toho, čo hovorí / robí a skutočnosť býva iná…

Sebapoškodzovanie

Sebapoškodzovanie je spojené s niektorými poruchami. Nebudem konkrétny. Samo o sebe však nikam nevedie. Nevedie, pretože problém nerieši. To čo nás ťaží vo vnútri (na duši) sa snážíme „prehlušiť“ telesnou bolesťou. V duchu klin sa klinom vyráža. A vyráža? Pri klinoch to funguje. Pri bolesti nie. Je to agresia? Trest? A za čo? Prečo si ubližujeme? Dôvod existuje. Sebapoškodzovanie je reakciou. Kedy sa problém objavil? Sebapoškodzovanie je svojím spôsobom volaním o pomoc…

Problém otehotnieť

Na úvod treba napísať, že treba absolvovať rôzne vyšetrenia. Môžu existovať skutočné dôvody a prekážky. A tie druhé sú tiež skutočné, ale inak. Existuje veľa prečo, prečo pár napriek tvrdeniu lekárov že neexistuje konkrétny dôvod, prečo by to ísť nemalo… problém otehotnieť. A keďže aj otehotnenie je ovocím spolupráce dvoch, tak aj problém s otehotnením majú obaja. Naozaj sa treba zamyslieť, čo by za tým mohlo byť. Možno sme neprestali byť dieťaťom, možno sa o niekoho staráme a v podstate nám zaplnil miesto dieťaťa. Možno jeden chce viac, než druhý. Možno pristupujeme k partnerovi, ako k dieťaťu… Existuje veľmi veľa dôvodov, ktoré z podvedomia sťa partizán prekazia každý pokus o …

Panická porucha

Panická porucha má veľa podôb. Pripomína košatý strom. Tá koruna je tak bohatá. Paniku môže vyvolať prakticky čokoľvek. Tak čo nás natoľko desí, že strácame pôdu pod nohami? Panická porucha je spojená so smrťou. Strach zo smrti. V akej podobe, z čoho konkrétne? A prečo nás smrť natoľko desí, že ju neriešime priamo, ale necháme sa ňou vydesiť skoro na smrť? Odpoveď je opäť ukrytá v nás. Nie je všeobecná.

Somatizovanie / psychosomatické ochorenia

Ochorenie je často jediným dôvodom, pre ktorý sme ochotní spomaliť. Ochorenie považujeme za natoľko vážne, že si dáme off. A čo ak náš organizmus je „príčinou“ ochorenia a chce, aby sme si dali off? A čo ak nás tlačí k tomu, aby sme sa konečne zamysleli nad sebou? Ak nežijeme svoj život, ak nie sme sami sebou… potom reakciou môže byť práve somatizovanie a psychosomatické poruchy. Navonok máme problémy, tie však nie sú dôsledkom konkrétneho ochorenia, ale snahou upútať našu pozornosť a následne pozvaním dať si do poriadku svoj život. Tak čo nám organizmus chce povedať? A je jedno, či plače duša, alebo telo. Sme to my. My nežijeme tak, ako by sme chceli a mali. V čom sme popreli seba?

Prejedanie

Pri nadváhe nestačí zamerať svoju pozornosť na jedlo. Ten hlavný problém nie je na tanieri, ale v duši. Máme svoj dôvod, pre ktorý prijímame viac, než je potrebné a zdravé. Pocit nasýtenia zaháňa úzkosť. Niečo nás trápi a preto siahame po jedle. Jedlo je náhradou. Doslova sa snažíme problém zajesť. Jedlo je dostupnejšie, ako sex. Preto tak ochotne po ňom siahneme. Máme ho často na dosah ruky. Je to najdostupnejšia slasť a náhrada za? To viete vy. Čo zajedáte?

Podvýživa / anorexia

Ani tento problém jedlo nevyrieši. Nestačí jesť viac a priberiete. Pri podváhe a teda anorexií – malé porcie a nevýživné jedlá sú problémom, ale len zástupným. Áno, viac jedla, by viedlo k nárastu hmotnosti. Ale dôvod prečo si ho nedoprajú je inde, než v dostupnosti jedla. Nie sú vyhladované, pretože nemajú čo jesť, ale preto, že nechcú. Otázkou je, kedy k tomu došlo prvý krát a čo tomu predchádzalo. Zníženie prísunu jedla je len dôsledkom… Nakoniec aj pri náročných okamihoch nám nechutí jesť. Autor knihy tu anorexiu prezentuje ako agresiu otočenú proti sebe, deštruktivita a pokus o samovražedný atentát. Za čo?

Agresívne fantázie

Agresívne fantázie. Desia nás. Sme to my? Naozaj sme toho schopní? Áno aj nie. Môžeme byť len „bránou“. Myšlienky a emócie sú pútnikom, ktoré cez nás prešli. Impulz k nim sme nemuseli dať my. Vtedy cez nás len prechádzajú. A nič nehovoria o nás. A keď hovoria? Hovoria o niečom, čo sme potlačili. Je pred nami výzva naučiť sa „veci“ riešiť a rozlišovať. Agresívne fantázie často vybíjajú agresiu, ktorá sa v nás nazberala ako reakcia. Máme problém s hranicami, ustrážiť si svoj priestor.

Polarita

Máte čiernobiele postoje? Dochádza k prudkým zvratom? Pozeráte negatívne na seba? Túžite po blízkosti a predsa si druhých držíte od tela? Prispôsobujete sa? Máte neúplný obraz o sebe? Problém nastaviť si hranice? Idealizujete? Často sa Vám mení nálada? Máte sklony k extrémnym zážitkom? Chýba Vám tolerancia? Možno máte v sebe polaritu. A môžete mať problém so sexualitou, ale aj závislosťou, zraniteľnosťou, sebaúctou… Akoby Vám chýbal zdravý stred, oporný bod, rovnováha…

Duševné zdravie

Keď Sigmundovi Freudovi kedysi položili otázku – čo by mal dobre zvládať normálny človek a bola to otázka po kritériách – kedy je človek duševne zdravý… Freud odpovedal: zdravý človek by mal zvládať pracovať a milovať. Asi ste čakali iné kritériá… Nehovorí, ako by tá práca mala vyzerať. Pracovať v nejakej podobe môže aj človek s hendikepom… Nehovorí ani o láske – jej podobe. Milovať môžeme rôznych ľudí a v rôznej intímnej blízkosti… V podstate nemohol dať jednoduchšiu odpoveď. Pretože práve schopnosť obohatiť okolie / spoločenstvo / komunitu a milovať, teda obetovať sa a nemyslieť „len“ na seba hovorí o normálnom fungovaní. Rôzne duševné strasti a problémy to sťažujú, ale samé o sebe nie sú problémom, kým nám v tom nebránia… Preto jednou vecou je problém a druhou, ako veľmi zasahuje do života.

Pre mnohých ľudí sa diagnóza stala definitívou, o to viac ak je spojená s nejakou dávkou. Akoby prešli bránou smrti a nastal koniec. Utekajú k diagnóze a tá pritom ich problémy nevyrieši a ani neprinesie pokoj. Pomenovanie niečoho ešte nie je vyriešením problému. Potrebné sú aj konkrétne kroky… Prijatie diagnózy a odmietnutie pracovať na sebe, je často rezignáciou a kapituláciou…

Autor knihy často prichádza s prekvapujúcimi tvrdeniami, ktoré však pri rozvíjaní teórie a poukázaní na príklady z praxe – zrazu začnú dávať zmysel. Búra pritom mnohé mýty a prináša zaujímavé podnety. Mnohým tak prináša nádej, podobne ako objavenie nového lieku prináša nádej pre liečbu, ktorá doteraz nebola úspešná. Nový pohľad, nový prístup a nové poznatky sú tým liekom, ktorý môže dať potrebný impulz k uzdraveniu.

Již od předmluvy na mě působil autor sympaticky vyjadřováním a přístupem, následné čtení mě ještě více přesvědčilo o jeho příjemné, srozumitelné prezentaci psychoanalytické teorie spojené s praxí, která pak byla stylisticky velmi přijatelně předkládána čtenáři. Ačkoliv nejsem velkým příznivcem psychoanalýzy, během čtení jsem souzněla s mnoha myšlenkami autora a tohoto směru, což mě samotnou překvapilo. Vysvětlení příčin například ohledně psychosomatiky, anorexie nebo sebevražedných sklonů a myšlenek mi rozšířilo obzory o úvahy, které by mě nikdy nenapadly. Jejich některé charakteristiky mě místy doháněly k jistému skepticismu, nicméně mnoha úvahami a přátelským přístupem i pro laiky si mě kniha získala jako jejího podporovatele.

Autor do knihy vkládá mnoho kazuistik, příklady příběhů pacientů, na nichž popisuje konkrétní fenomény a vysvětluje na nich popsanou teorii, v průběhu kapitoly se pak k těmto příkladům i vrací, což dobře ilustruje vysvětlované téma. Mně jako čtenáři tyto kazuistiky velice imponují, neboť případy i vzbudí určité uvědomění, že takové situace, ať už u nás samotných nebo u lidí z našeho okolí, dokážeme identifikovat.

Ačkoliv kniha se již díky trefnému názvu věnuje skrytým příčinám duševních strastí, překvapilo mě, že mezi témata byla zařazena i například obezita nebo potíže s otěhotněním. Tato témata mi přišla v kontextu celé knihy po přečtení autorova náhledu a prací s depresemi, sebevražednými pokusy, úzkostmi a podobně, poněkud kontroverzní, nicméně to přilákalo mou pozornost a tyto kapitoly jsem přečetla poměrně rychle. Obohatily mě, ale můj názor v těchto tématech míří jiným směrem.

Velmi sympatickou kapitolou mi naproti tomu byla kapitola věnující se psychosomatice, kde autor přesně popsal myšlenky lidí, kterým je sděleno, že mají onemocnění psychosomatického rázu. Dle něj je buď reakce o tom, že si jedinec myslí, že mu v tom případě nic není, nebo naopak je zděšen a začíná se bát, zda se mu podaří se vyléčit. Celkově autor komentuje psychosomatiku i se zdůrazněním úsloví, která místy na možné psychosomatické potíže odkazují („vykašli se na to“ - kašel, „prasklo mu srdce žalem“ - srdeční potíže), celková diskuze a provedení tématem v této kapitole bylo velmi příjemné.

Osobně mi v knize trochu chybí lepší uvedení do tématiky psychoanalýzy, aby laický čtenář pochopil, že autorem je psychoterapeut pracující a podporující právě tento směr, neboť psychoterapeutických směrů je vícero a konkrétně u psychoanalýzy, která se větví na mnoho dalších směrů, by větší přiblížení někoho z praxe bylo jistě zajímavé. Došlo by pak k lepšímu propojení s tímto konkrétním směrem, protože místy je výklad podáván jako neomylný fakt, což v případě jiných směrů může být jinak. Uvedení do psychoanalýzy obecně by pak mohlo pomoci dát i rámec čtenářovo myšlenkám ohledně hledání psychoterapeuta k tomu, jakého si vybrat třeba právě na základě směru.

Kniha Skryté příčiny duševních strastí : psychoterapie do kapsy, jak již sám název napovídá, pojednává ve 13. kapitolách o častých duševních strastech, se kterými se lidé ve svém životě potýkají. Jedná se např. o nespavost, deprese, sebepoškozování, závislost na alkoholu, anorexii, panické ataky, a další. Menší množství kapitol se zabývá obecnější teorií, jako jsou vztahové dyády nebo polarita osobnosti.

Kniha je určena hlavně pro laiky, kteří uvažují o změně ve svém životě a touží po větším a strukturovanějším sebepoznání a odpovědích na často palčivé otázky týkající se jejich duševního zdraví. I já jakožto psychoterapeut jsem si z knihy odnesla cenné postřehy jak na úrovni osobní, tak pracovní.

Každá kapitola obsahuje informace o duševním problému – jeho základní příčiny a motivy, kazuistiky a také způsoby léčby. Na konci každé kapitoly jsou také otázky k zamyšlení pro čtenáře, kteří mají zájem o hlubší prozkoumání svého vztahu k danému tématu.

A co v knize najdete? Opravdu se dozvíte základní rysy nejznámějších poruch a seznámíte se s nejčastějšími motivy těchto onemocnění. Autor se také snaží nastínit vhodný směr řešení problému. Rozsahem se však jedná opravdu o příručku, která obsáhla poměrně velké množství témat a v některých případech tak může působit až příliš zjednodušeně, místy až tvrdě.

Autor se snaží sdělení empaticky zjemňovat, ale někde bych ocenila více prostoru pro dovysvětlení pojmů. Příkladem může být kapitola o depresi, která je napsaná velmi trefně, ale některá tvrzení z této kapitoly jsou velmi tvrdá a sama si dovolím je klientovi říci až po měsících terapie. Nejsem si jistá, co tohle udělá s neznalým člověkem, který si otevře tuto knihu, ve které bude hledat možnou útěchu a pomoc s řešením jeho stavu. Jedná se však o menší množství případů.

Kniha je napsána srozumitelně a jednoduše, bez složitých výrazů, je velmi pochopitelná a autor se snaží problematiku přibližovat množstvím přirovnání a zjemnit tak někdy drsnou realitu spojenou s určitým onemocněním. Moc se mi líbily také závěrečné otázky u každé kapitoly. Autor se mi tím velmi přiblížil a umožnil mi zkoumat problematiku z mého osobního úhlu a nastavení, což není až tak časté a osobně to pro sebe považuji za velmi přínosné.

Autor také nabízí velmi jasné pojmenování některých teoretických pojmů, které jsou naprosto stěžejní a opravdu mohou, jak se říká, otevřít oči. Jediné, co mi přijde nešťastné, je to, že jsou vcelku náhodně vloženy mezi ucelené kapitoly o jednotlivých duševních poruchách, takže se k nim člověk dostane jakoby omylem. Přitom myslím, že by bylo dobré s nimi začít, aby se laik mohl seznámit se základními pojmy, se kterými se dále pracuje.

Autor knihy je psychoterapeut s dlouholetou praxí a na kvalitě obsahu jsou znát jeho četné zkušenosti s klienty. Myslím, že úkol poskytnout laické veřejnosti příručku o jejich častých a více či méně pojmenovaných problémech, který si předsevzal, splnil výborně. I pro terapeuty či psychology je zde mnoho zajímavých tipů, které se dají využít v praxi. Jediná škoda je, že nedostaly více místa jednotlivé kapitoly, a na můj vkus se autor s některými věcmi příliš nemaže, což může být dobré, ale pro někoho také zraňující.