Na prelome tohto roku vyšla vo vydavateľstve Portál kniha rozhovorov s politikom, mysliteľom a čerstvým sedemdesiatnikom Petrom Pithartom „Ptám se, tedy jsem". Viedol ich a pripravil zahraničný redaktor Katolíckeho týždenníka v Čechách Martin T. Zikmund. Aj preto v nej nechýbajú otázky náboženstva a viery. Celá kniha vyúsťuje do záverečných otázok o večnosti najmä v častiach, v ktorých Pithard rozpráva o sv. Václavovi, sv. Vojtechovi a veľmi pekne aj o stretnutiach s pápežom Jánom Pavlom II.

Pre nášho čitateľa budú určite zaujímavé pasáže týkajúce sa Slovenska. Pithart k nám rád chodieval už ako študent.

A nebola to len krásna príroda a stretnutia s ľuďmi, ktoré ho na Slovensko vždy lákali, ale aj časopisy a knihy našich slovenských autorov. Niečo, čo je v Čechách a na Morave skôr zriedkavosťou. Aj preto sa čitateľ nečuduje, že Pithart, ktorý i ako politik patril k odporcom rozdelenia Československa, v knihe vysvetľuje príčiny a dôsledky rozdelenia. Česi odchodom nás Slovákov vraj stratili „zrkadlo", pohľad na seba z druhej strany. Dnes sú Česi vo svojom štáte takmer bez národnostných menšín, čo sa stalo v histórii asi po prvý krát. Vedie to podľa neho k samoľúbej zahľadenosti do seba a spolu so stratou náboženskej viery i k strate mravných kritérií. Inšpirujúce sú tiež jeho úvahy o zmysle európskeho priestoru vytvoreného Európskou úniou.

Najzaujímavejším je v knihe nepochybne Pithartov osobný príbeh a zobrazenie jeho pokusov o poctivé postoje za rôznych politických konštelácií od 60-tich rokov až po súčasnosť. Príbeh o tom, ako sa z vysokoškolského asistenta stal robotník, z podnikového právnika záhradník alebo z knihovníka predstaviteľ Občianskeho fóra a napokon predseda českej vlády. Hovorí aj o prehratých voľbách a prekvapuje zamysleniami, prečo sú prehraté voľby dobré. Spomína návrat k vyučovaniu a publicistike a ďalšiu výzvu v podobe novo ustanoveného senátu, ktorému trikrát predsedal.

Obaja autori vedú pozoruhodnú diskusiu o niektorých postavách českých a československých dejín, ako napr. o T.G. Masarykovi, Ferdinandovi Peroutkovi, Alexandrovi Dubčekovi, Gustávovi Husákovi alebo Ladislavovi Mňačkovi.

Kniha je veľmi pútavá, napísaná zrozumiteľným jazykom a so zmyslom pre humor. Vťahuje čitateľa do príbehu a nenásilne ho núti o jednotlivých témach premýšľať. Obzvlášť podnetnou sa môže stať tiež pre nášho slovenského čitateľa. Aj on sa určite dozvie všeličo svieže a zaujímavé nielen o svojich najbližších susedoch, ale aj o sebe samotnom. Pithart totiž tak trochu nastavuje „zrkadlo" i nám Slovákom.

ĽUBO BECHNÝ

Petr Pithart, Martin T. Zikmund
Ptám se, tedy jsem
Nakladateľstvo Portál, 2010