https://dennikn.sk/blog/2631908/nadej-zomiera-posledna/V dnešnej sychravej dobe, kedy sychravo pôsobí prostredie okolo nás a sychravo sa cítime aj v duši. V dobe kedy čelíme množstvu negatívnych správ, zápasíme s hnevom a s pocitom frustrácie. Hľadáme svetlo, ktoré by zažiarilo do tmy. Dnešnou témou preto bude nádej. Ako sa postaviť beznádeji a znovu objaviť v sebe silu…
Pozitívna psychológia sa zrodila ako reakcia psychológov na trend, kedy do popredia sa dostali „negatívne“ témy ako úzkosť, strach, či depresia. Tie témy sú dôležité. Ale natoľko zahltili priestor, že bolo potrebné hľadať niečo, čo by zapálilo iskru nádeje. Dôraz sa začal klásť na témy ako šťastie, radosť či prežívanie. A svoje miesto v pozitívnej psychológií má aj nádej. Tá sa dnes ukazuje ako vhodný liek na bezútešnú situáciu spojenú s pandémiou. Dnes si preto priblížime práve nádej. Ukážeme si, aké možnosti nám dáva. Ako sprievodca nám v tom poslúži kniha od Dana Tomasula – Nadějí se dá naučit.
Viera v človeka
Plán postavený na nádeji stojí na presvedčení, že dokážeme ovplyvniť svoju budúcnosť. Naša motivácia je ovplyvnená našou víziou budúcnosti. Budúcnosť nám dáva nádej.
Pre dosiahnutie budúcnosti je dôležité vidieť možnosti, stanoviť si ciele, nachádzať zmysel a na tejto ceste usmerňovať svoje myšlienky a emócie, postaviť plán na našich silných stránkach a nezabudnúť pritom milovať. Nádej prebúdzame k životu každým krokom, ktorý nás posúva dopredu.
Našu situáciu často vnímame staticky. Ako by sme mali len tri možnosti: zaútočiť, utiecť, alebo ostať stáť a čakať. To sú základné „mechanizmy“ prežitia. Avšak veľmi často – kedy nedochádza k ohrozeniu života je priestor na nádej. Nádej to je otázka: čo môžem urobiť preto, aby sa situácia zmenila? Útok, útek a strnutie sú istým spôsobom vyhodnotením situácie. Nádej však hovorí, že máme viac možností. Strnutie, to je beznádej. Útek, to je potlačenie. Útok, to je rebélia? Len nádej je tvorivá.
Nádej to nie je viera v niekoho, či v niečo. Je to viera v nás. My sme tí, ktorí môžeme zlepšiť svoj život a to napriek okolnostiam.
Dôvody k nádeji sú stále prítomné. My len musíme uveriť, že sú nám dostupné. Pre to negatívne čo sa stalo, sme ich prestali vidieť.
Dnes si ukážeme sedem konkrétnych krokov, ako prijať nádej do života. Každý z týchto krokov kriesi nádej a jej sila rastie tím, koľko krokov nakoniec urobíme. Jednotlivé kroky majú spolu synergický efekt – ich sila rastie.
Vidieť možnosti
Bez ohľadu na to, čo sa stane. V prvej chvíli máme pocit, že všetko skončilo. A že nie je žiadne riešenie. Môžeme sa cítiť bezmocní a frustrovaní. Bodaj by sme mali silu, ak sa cítime len ako štatisti. Na čo sa snažiť? Ale nežijeme vo svete, kde je náš príbeh predurčený a teda všetko dané.
Preto treba napriek nepríjemným a nepriaznivým okolnostiam sa rozhliadnuť. Keď sa nad tím zamyslíme, všimneme si, že tých možností je viac. Rozhodne situácia nie je beznádejná.
A objavovaním ďalších a ďalších možností zistíme, že situácia vôbec nevyzerá tak zle. A začne sa k slovu hlásiť nádej. Situácia vôbec nie je beznádejná, možno to chvíľu potrvá, ale zmena je možná!
Keď hľadáme možnosti, získavame presvedčenie že máme veci pod kontrolou, alebo že aspoň vieme ich usmerniť v rámci možností a preto má zmysel to robiť. Nenechať sa len unášať svetom a okolnosťami. A keď sa obzeráme po možnostiach, potom máme príležitosť robiť lepšie rozhodnutia.
V okamihu kedy sa zrúti náš svet, zameriame sa na to, aby sme prežili. Je to prirodzené. Ale málo pri tom premýšľame. Cítime strach a neistotu. Tie môžeme zahnať tím, že začneme rozoberať možnosti, ktoré máme. Vďaka tomu sa zmení naše rozpoloženie a zmení sa aj naša vízia.
Možnosti prebúdzajú nádej. Nádej je tak ovocím rozhodovania (a premýšľania). A je odmenou za našu snahu. Nádej je živená cieľom a dáva nám silu robiť jednotlivé kroky (ktoré sú dôležité pre dosiahnutie cieľa). Je dôležité klásť najprv malé ciele – tie ľahšie a rýchlejšie dosiahneme a tak pomerne rýchlo získame silu pre ďalšie napredovanie. A časom si trúfneme aj na väčšie ciele.
Pokiaľ je cieľ nízky, chýba nám motivácia. Ale tá chýba aj keď je cieľ nereálny a teda nedosiahnuteľný. Je preto dôležité stanovovať si reálne ciele.
Je dôležité, akým myšlienkam dávame priestor v našej hlave. Myšlienky ovplyvňujú to, ako sa cítime. Ak myslíme pozitívne, potom sa začneme cítiť lepšie. Ak však začneme myslieť negatívne, potom sa vytratí pohoda a začneme prežívať obavy a neistotu.
Nádej je spojená s budúcnosťou a budúcnosť, to sú naše očakávania, ktoré nám dávajú silu vybrať sa na cestu.
Zamerať sa na to pozitívne
Často nevidíme veci také, aké sú, ale akí sme my a teda vidíme to, čo chceme vidieť a na čo sa zameriame. A preto, ak chceme vidieť negatívne veci, budeme si všímať negatívne, ak pozitívne, tak pozitívne. Možno by pomohlo zakaždým napísať si pozitívne aj negatívne a porovnať ich.
My však tak nejak prirodzene sme negatívni a frfleme, takže zamerajme sa na to pozitívne. To negatívne sa prihlási k slovu samé. Ak sa rozhodneme pre viac možností a neuspokojíme sa s jednou, potom budeme vidieť svet inak. A budeme sa môcť slobodne rozhodnúť.
Naše myšlienky vytvárajú očakávania a tie zas ovplyvňujú naše prežívanie. A prežívanie zas ovplyvňuje našu silu a odhodlanie cieľ dosiahnuť. Očakávanie dokáže výrazne ovplyvniť situáciu.
Ak sa nás zmocnia negatívne myšlienky a emócie, ocitneme sa v pasci. Ak začneme objavovať možnosti, zmenia sa aj naše pocity a nakoniec dokážeme uniknúť z pasce.
Dôležité je naučiť sa dispozičnej všímavosti. To znamená neposudzovať možnosti, teda nenechať ich, aby nás spútali emóciou a prestali sme premýšľať. Je v tom aj kus sebaregulácie. Pristupovať k možnostiam s istým odstupom nám dáva viac možností. A potom po výbere dostanú priestor aj emócie. Dostanú svoj priestor, ktorý im patrí, ale bez toho, aby ovplyvnili rozhodovanie. Pretože konať pod vplyvom emócie môže znamenať konať nerozumne.
Premieňať sa
Môžeme sa zamerať na to čo sa stalo a pomenovať všetko to negatívne. Ale aj keď je ten zoznam pravdivý, nič to na situácií nezmení. Skôr ju zhorší. Budeme mať totiž pocit, že to je nemenný stav. A keď dáme priestor negatívnemu rozpoloženiu, to si začne žiť svojím vlastným životom. Časom nás už nebude potrebovať, dokáže uživiť sám seba a ešte ovplyvní aj nás. Negatívne myšlienky nás pohltia. Budeme ako kráľ Théoden z Pána prsteňov.
Obyčajnou myšlienkou dokážeme presvedčiť samých seba, že sme v ohrození a postavíme celý organizmus do pozoru. Negatívny sme od „nastavenia“. To negatívne je v základnom nastavení silnejšie. Preto musíme aktívne do toho vstúpiť a zamerať sa na to pozitívne. Tím dosiahneme rovnováhu.
Keď sa zameriate na to čo ste stratili, prídete o nádej. Ak sa však zameriate na možnosti, nádej sa znovu objaví. Myslieť pozitívne je cestou, ako zastaviť špirálu ktorá nás ťahá nadol a postupne zmeniť pád na vzostup.
To negatívne treba vnímať ako dočasné, čo časom pominie a čo možno zmeniť. Ako by ste začali hrať hru s hendikepom, ale to neznamená, že nevyhráte. Mať hendikep nie je spravodlivé, ale nie je niečím, čo definitívne hovorí o tom, čo bude. Je dôležité, akým myšlienkam dáme priestor a od toho závisí, čo dosiahneme.
Poznáte ten vnútorný hlas ktorý nám hovorí, že nie sme dosť dobrí? Ak sa mu nepostavíte, narastie mu hrebienok a bude určovať, kam pôjdu vaše kroky. Ani neúspech, kritika, či uvedomenie si vlastných slabostí nie je dôvodom k rezignácií. Byť sám sebe priateľom, vlastným fanúšikom a podporovateľom. Prijať seba s láskou, s pochopením a s milosrdenstvom. Náš vnútorný svet ovplyvňuje náš vonkajší svet. Ak budeme vnútorne silní, potom dokážeme ustáť aj kritiku, či nepriazeň.
V našom svete funguje obojsmerný vzťah. Naše myšlienky a emócie ovplyvňujú aj naše správanie a prežívanie a naopak. Takže môžeme zmeniť zmeniť myšlienku a zmení sa aj naše správanie. Alebo zmeníme svoje správanie a zmení sa aj naše myslenie.
Ak sa správame určitým spôsobom, ak premýšľame určitým spôsobom, potom to má vplyv na nás, kým sme a na koho sa meníme.
Klásť dôraz na seba
Nielen nádej je zdrojom sily. Zdrojom sily sú aj naše silné stránky.
Silné stránky sú časťou nás samých. Hovoria niečo o nás, kým sme. Pokiaľ ich rozvíjame, napredujeme a máme zo seba radosť. Dávajú nám silu viac a viac sa premieňať. Pokiaľ ich však nepoužívame, tak chradneme.
Zamerať sa na silné stránky je cestou, ako mať dobrý pocit zo seba. Dosiahnuť vnútorný pokoj a byť spokojný zo svojím životom.
Silné stránky sú tiež návodom na dobrý život. Ich rozvíjanie nás napĺňa a ak im dáme priestor v práci – nájdeme si takú prácu kde uplatníme svoje silné stránky, potom nám práca pôjde od ruky. Dať priestor tomu dobrému v nás, je cestou ku kvalitnému životu.
Aj pri silných stránkach je vhodné hľadať správnu mieru. Či ich zanedbávame, alebo kladieme na ne príliš veľký dôraz, výsledok bude negatívny. V prvom prípade ich zanedbávame a preto nemôžeme mať z nich žiadny úžitok a v druhom sa pripravujeme o radosť, pretože všetkého veľa škodí. Využitie silných stránok je dôležité pre osobný rast. A ten dostane priestor a zohrá úlohu pri dosahovaní cieľov.
Stanoviť si ciele
Jednou vecou sú možnosti, ktoré máme. A tie môžu byť naozaj rôznorodé. A druhou je otázka – ktorá možnosť je pre nás tá pravá. To sú ciele, ktoré si kladieme.
Vytýčenie cieľa je dôležité. Je horizontom, ku ktorému smerujeme. Dáva nám silu, keď vieme kam kráčame. A nedovolí nám, aby sme na to zabudli.
Dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov má zázemie a podpora. Myslí sa tím podpora zo strany ľudí. Keď nás niekto podporuje, máme viac síl. Ako by sa naša sila zväčšovala. Je to podobné, ako vďaka niekomu pri nás sa násobí radosť a zmenšuje bolesť.
Čo sa týka cieľov, mali by byť efektívne. Musí to byť niečo konkrétne, niečo čo sa dá stanoviť a odmerať (čo to v praxi znamená), niečo čo vyžaduje aktivitu, musí tu byť časový horizont (za aké obdobie) a nakoniec termín (do kedy).
Dôležité je začať malými cieľmi a postupne si stanoviť väčšie. Vďaka malým cieľom získame silu zdolať aj väčšie ciele a presvedčíme samých seba, že to je možné.
Radi zápasíme s prekážkami. Tou najväčšou sme však my sami…
Nájsť svoje prečo
Okolnosti nemusia byť priaznivé, ale to čo dáva silu napredovať, je zmysel – prečo to všetko. Vďaka zmyslu máme silu povstať, aj keď padneme.
Silné stránky nám dávajú silu napredovať. To isté platí pre nádej, očakávania, ale aj ciele. A zmysel. Akoby každý tento prvok generoval istú energiu, ktorá nám poslúži a z ktorej čerpá celý organizmus.
V našom živote sú často prítomné dve sily – buď nás niečo priťahuje, alebo odpudzuje. Zmysel je práve tím, čo nás ťahá k sebe. Kto nájde odpoveď na otázku prečo, nájde aj silu ako (to dosiahnuť).
Robiť veci ktoré majú zmysel, je cestou k spokojnému životu.
Nezabudnúť milovať
Keď sa to tak vezme, tak jediné na čom záleží, sú vzťahy a láska. Šťastie totiž nie je otázkou majetku, postavenia, či peňazí. Niekam patriť, niekoho milovať, pre niekoho sa obetovať a niekým byť prijatý. To všetko sú veci, ktoré sa nedajú kúpiť. Ak si ich kúpite, budú mať len krátkodobý efekt a neprinesú skutočné naplnenie. A zároveň sú to veci, ktoré sú kľúčové. Všetko ostatné sú len nástroje.
Mať nádej, znamená klásť dôraz na to, akými ľuďmi sa obklopujeme. Problémom nie je rôznosť – odlišnosť je cestou k obohateniu a vzájomná úcta dáva priestor odlišnostiam. Ak nás niečo oberá o nádej, potom sú to ľudia, ktorí sú plní negatívnej energie a aj nás oberajú o silu. Ak prídeme o silu, hoci nevhodnou poznámkou niekoho v našej blízkosti, potom poklesne naša chuť. Prídeme o silu, ktorá nám mala poslúžiť.
Láska to nie je len sexualita a milostný vzťah. To sú všetky nežné, láskavé, dobré a prajné okamihy. Všetko to čo šíri dobro a pozitívne myslenie. Pretože láska je spojená s dobrom a v láske zvolávame na toho druhého požehnanie – robíme niečo preto, aby bol obohatený a radostný…
.
Naše presvedčenie mení naše očakávanie a to ovplyvňuje výsledok. Inými slovami, naša viera je kľúčová pre dosiahnutie výsledku. Viera, to je nádej a vďaka nádeji meníme svoj život k lepšiemu. Ak sa teraz obzriete za siedmymi rozhodnutiami, ich snahou bolo ukázať nám možnosti, povzbudiť nás, naučiť nás robiť konkrétne kroky, stanoviť si ciele, nájsť svoj zmysel a nezabudnúť pri tom všetkom milovať. V tom všetkom rezonuje nádej a nádej, to je pozitívny prístup k životu. Negatívnym prístupom je beznádej. V živote je dôležité rozlišovať v celom spektre, vo všetkých farbách. Ale naše základné nastavenie musí byť jasné – pretože buď dáme priestor nádeji, alebo nás pohltí beznádej.