Múdrosť ukrytá v lese - autor recenze: Tomáš Hupkahttps://dennikn.skNiektoré knihy nájdeme náhodou, iné si nás nájdu samy. Kniha lesnej múdrosti patrí k tým druhým.
Nie je to len príručka ani zbierka starých postupov — je to pozvanie k návratu tam, kde človek vždy patril: do lesa, k tichu, k jednoduchosti. V časoch, keď sa mnohí z nás cítia preťažení a odtrhnutí od prírody, pôsobí Setonovo dielo prekvapivo aktuálne. Je to pevný bod, ku ktorému sa možno vrátiť, keď sa potrebujeme nadýchnuť. Táto recenzia nie je odbornou analýzou, ale pokusom porozumieť tomu, čo robí knihu výnimočnou, a prečo môže byť aj dnes prínosom pre každého, kto hľadá zmysel pohybu v prírode a cestu k sebe samému.
Pohyb a pobyt v prírode prináša nášmu organizmu veľa benefitov. Zámerne som prelúskal zopár vedeckých štúdií. Aké sú to benefity? Zlepšenie nálady, zvýšenie vitality a pozitívnych emócií; zlepšenie fyzického zdravia – znížený krvný tlak, nižšia srdcová frekvencia, pokojnejšie dýchanie; posilnenie imunitného systému; psychické ukotvenie, pocit pokoja, únik z preťaženia a od stresu mestského života; lepšia kvalita spánku, znížené napätie a psychické vyčerpanie. A mnohé iné :). Aj keby sme ostali pri týchto, je to pomerne veľa dôvodov. Nehovoriac o tom, že človek v prírode objavuje aj niečo o sebe – pretože je jej súčasťou. A v „civilizovanom“ svete na to zabudol a zabudol aj na mnohé „divoké“ veci, ktoré sú v ňom ukryté… Príjmite pozvanie k dnešnej knihe…
Životná múdrosť
Vydanie ktoré prichádza na trh, predstavuje doteraz najkomplexnejší výber z pôvodného Setonovho diela. Kniha je zostavená zo starších autorových diel (pôvodne „Kniha lesní moudrosti“ a „Svitek březové kůry“).
A obsahuje niekoľko vrstiev: nachádzajú sa tu návody, na zhotovenie indiánskych predmetov; získate tu vedomosti pre pohyb v lese; dostanete veľa typov na aktivity v tábore, či v klubovni; nemenej dôležité je priblíženie života a filozofie indiánov – autor knihy tu celkom podrobne vyvracia aj mnohé mýty o indiánoch, mnohým veríme aj v našej krajine; kniha je tiež kritikou drancovania Divokého západu, dnes by sme mohli povedať krajiny, ako takej a kniha je tiež výbornou príručkou – komplexným programom pre výchovu, ktorý je založený na indiánskych cnostiach.
Kniha je predchodcom všetkých podobných príručiek na celom svete. Najprv bol Seton a jeho dielo. A potom všetci ostatní. Jeho filozofia znamenala „obrat“ v živote celej generácie, dokonca môžeme jej stopy vidieť aj pri rozvoji skautov na území Československa.
Čo to je lesná múdrosť
V roku 1902 som založil prvý kmeň Woodrcraft Indians – indiánov lesnej múdrosti. Od tej doby som opakovane prepracovával a dopĺňal poznatky. A tie sa dostávajú práve teraz k Vám… „Keď som bol malým chlapcom, nevýslovne som túžil po takých poznatkoch, ktoré v tejto knihe uvádzam. Bolo by pre mňa skutočným potešením, keby som teraz mohol sprostredkovať to množstvo informácií čo najväčšiemu počtu mladých a naplnil ich túžbu po poznaní…“
„Pod slovom woodcraft, lesná múdrosť mám na mysli život v prírode v najširšom zmysel slova. Touto témou sa zaoberám už od detstva… Woodcraft je najprednejšou zo všetkých vedných disciplín. Pretože práve lesná múdrosť pretvorila jeden živočíšny druh v človeka, a lesná múdrosť prepracovaná k dokonalosti ho môže zachrániť pred úpadkom.“
„Ako vzor pre život v prírode som si zvolil indiána a musel som ho brániť pred ohováraním… Stále a znova bojujem s predsudkami, že indiáni boli krutí, či zbytoční a zdorazňujem ich kladné vlastnosti, ako bol napríklad zmysel pre humor, či dokonca hlboká zbožnosť.“ Aj keď som sa začal zaoberať indiánmi pre potreby tejto knihy a vnímam ich ako vzor pre výchovu mladých… v skrytosti duše dúfam, že tým napomôžem ich oceneniu a náprave mienky o nich.
Inšpirácia v prírode
„Nastáva doba, kedy sa celý národ obracia k prírode a hladá v nej uzdravenie a začína chápať, akú rolu príroda môže zohrať pre zdravie človeka. Veľkým impulzom pre pohyb v prírode je šport. Ale existujú aj iné aktivity. Štúdium prírody je zas intelektuálnou stránkou tohto života. „Rád by som zaviedol celý národ do prírody, aspoňa na mesiac, aspoň raz ročne… Zmyslom tejto knihy je ukázať, ako sa pohyb / život v prírode môže stať pre človeka prínosom.“
Deväť zásad lesnej múdrosti
Hneď v úvode knihy – ktorá je venovaná základom lesnej múdrosti zaznieva deväť zásad lesnej múdrosti: hnutie lesnej múdrosti má za cieľ rekreáciu – osvieženie a ozdravenie človeka; zmyslom táborenia je život obmedzený na skutočné potreby a zároveň vytvoriť zázemie pre zážitok prírody; každá skupina a jej vedúci má čo najväčšiu slobodu a právomoci; dôležité miesto má pri pobyte v prírode oheň – ľudia pri ňom pookrejú na duši a zahrejú sa pri tele; dôraz pri výchove nie je na učenosť, ale na mužnosť (tie cvičenia hry sú zamerané na chlapcov) a hrdinstvo; súťaživosť má veľa nedostatkov, preto dôraz kladieme na ocenenie samotnej aktivity – snahou nie je poraziť druhého, ale zušľachtiť seba; je tu veľa bežných úloh, ktoré nie je problém vykonať a ktoré sú ocenené; dôležité je stanoviť ideálny vzor a dôraz na zmysly a vizuál – nielen prírody, ale aj spoločných aktivít. Túto kapitolu uzatvára zamyslenie nad organizáciou a štruktúrou skupiny a zamyslenie nad tým, kto je ideálnym vzorom.
Práve táto pasáž z knihy dokáže prebudiť chuť ísť do prírody a objavovať, čo Seton nazýval „skutočné bohatstvo lesa“.
Sparťania na Západe
Druhá kapitola pod názvom Sparťania Západu je primárne venovaná indiánom. Na pretras sa dostáva ich náboženstvo, ale aj cnosti, bežný život a mýty, ktoré sa o nich šíria. Jednoducho pátranie potom, aký naozaj boli. V tejto kapitole, ale aj v ďalších Seton používa bohatý poznámkový aparát, dokonca Vám ukazuje, akúsi históriu, ako sa poznatky menili v čase. Je to fascinujúce.
Nepôjdem úplne do detailov. Ale ponúkam zopár úlomkov práve z nábožestva indiánov. „prijali za svoju ideu Najvyššieho Ducha… verili v nesmrteľnosť duše… svoje telo uctievali ako chrám ducha… verili, že pôstom môžu ovládnuť svoje telo… verili že majú podporovať rodičov a vážiť si ich… verili v nedotknuteľnosť súkromného majetku… verili v mravnú bezúhonnosť… verili, že je potrebné hovoriť pravdu… verili v mier a v pohostinnosť… za najcennejšiu cnosť považovali odvahu… verili, že ak budú takto žiť, nikdy do ich srdca neprenikne strach zo smrti…“
Dovolím si zabrdnúť aj do citlivej témy – postavenie žien. „Sociálne pomery boli až doteraz chápané nesprávne. Žena nemala v kmeni postavenie otrokyne. Vo väčšine kmeňov sa rod odvodzoval po matkynej línií… u mnohých kmeňov sa ženy zúčastňovali hlasovania / rokovania náčelníkov… dokonca sú známe prípady, kedy ženy kmeňom vládli…“ Generál Clinton ktorý proti indiánom „tiahol“ napísal: „nikdy nepoškvrnili žiadnu zajatú ženu.“ Indiáni zaobchádzali so svojimi ženami a deťmi láskavo a jemne. Netreba zabúdať, že dobré záchadzánie so ženami bolo dôležitou podmienkou pre zachovanie ľudského rodu. Viac o skúmaní ich čností prenechám zvedavému čitateľovi. Táto kapitola ponúka približne 18 zaujímavých čŕt.
Tretia kapitola je najdôležitejším miestom celej knihy. Ak sú úvodné časti hodnotnou prípravou a ďalšie kapitoly praktickým sprievodcom, práve tu sa nachádza Setonova „duša“. On sám nakoniec píše: „idea lesnej múdrosti ma sprevádzala po celý život“.
Nie je to návod, nie je to metodika. Je to skôr pozvanie k istému postoju, k spôsobu života, ktorý má človeka znovu uviesť do vzťahu s prírodou. Seton tu píše aj kus histórie o vzniku celého hnutia a tiež o komunikácií s inými organizáciami a odlišnostiach. Seton preto zdôrazňuje: „lesná múdrosť je predovšetkým o rekreácií v prírode. “
Seton tu využíva jednoduchý jazyk, ale jeho myšlienky majú váhu. Nájdeme tu zásady, ktoré podporujú výchovu charakteru, nie výkonu. Je tu dôraz na mladosť, ktorá potrebuje dobrodružstvo, zodpovednosť, skúšku, ale aj priestor pre pokoj, ticho, oheň, priateľstvo.
V tejto kapitole predstavuje: lesnú múdrosť ako formu duchovného a telesného obnovovania, harmonický pobyt v prírode, ktorý je postavený na skromnosti a zodpovednosti, vnútorné cnosti, ktoré človek rastom doslova „zbiera“ ako skúsenosti v prírode, odmietnutie agresívnej súťaživosti, ktorá je dnes výrazným problémom pri práci s mládežou, princíp ideálu – mladý človek potrebuje vzor, nie tlak.
Seton nepredkladá systém, ktorý by bolo treba „dodržiavať“. Skôr naznačuje cestu, ktorá môže človeku pomôcť, ak je unavený svetom. Je to prekvapivo moderné čítanie. Dnes, v dobe preťažených detí, pretechnizovaného času a všeobecného odcudzenia, pôsobia tieto myšlienky mimoriadne aktuálne. Seton sa v knihe zamýšľa aj nad tým, čo dnes znamená žiť lesnú múdrosť. Doba sa predsa v niečom zmenila…
Možno práve tu, v tejto kapitole, je ten okamih, ktorý vie človeka povzbudiť k tomu, aby vyšiel do lesa viac než preto, že „by mal“.
Bohatstvo ukryté v knihe
Aké poklady ukrýva zvyšok knihy? To slovo „zvyšok“ je tak trochu smiešne – pretože tie kapitoly tvoria väčšinu knihy. Ale sú to hlavne praktické veci do prírody a do života. Štvrtá kapitola pod názvom Tri orlie perá hovorí o skúškach a schopnostiach, ktoré sú odmenené práve troma perami.
Piata kapitola pod názvom Majstrovstvá lesnej múdrosti – ponúka 25 úloh / cvičení ktoré možno robiť v prírode – od pozorovaní, cez otázku prežitia – varenie a zhotovovanie nástrojov, až po skutočné majstrovstvo v poznaní prírody a zvladnutia života v nej.
Šiesta kapitola je venovaná indiánskym piesňam. Nie, indiánska úpieseň lásky tam nie je. Ale hneď prvá je o láske a jej hľadaní :)!
Siedma kapitola je zameraná na program skupiny. Je jedno, či ide o partiu, alebo skutočný oddiel. Aktivity do vnútra, do klubovne, počas večerov, ale aj pre zábavu.
Zaujímavá kapitola je ôsma. Sú tam „zálesácke aktivity“, ako učenie sa uzlom, tie sa v prírode vždy zídu, ale aj napríklad budovanie domčekov pre vtákov. Dnes by sme mohli pridať útulne pre túlavé mačky a mestských ježkov…
Deviata kapitola je venovaná zálesáckym aktivitám vonku – ako je napríklad umenie rozložiť oheň, ako sa orientovať v lese, ako si urobiť slnečné hodiny, zhotoviť pinzetu (pre odstránenie tŕňa, v prírode je veľa pichliačov :).
Desiata kapitola je venovaná indiánskej signalizácií a značkám, vrátane dymových signálov.
Jedenásta kapitola obsahuje všetko potrebné pre táborenie v prírode – od výberu miesta na táborenie, až po praktické veci ohľadom vody, kuchyne, či rozloženia stanov a ohňa.
Dvanásta kapitola je venovaná hrám. Narátal som 25 hier.
Trinásta kapitola bude veľmi zaujimavá pre skutočných zálesákov – je to umenie stopovania.
Štrnásta kapitola učí niektorým indiánskym zručnostiam – ako je napríklad postavenie teepee, ako si urobiť luk, či zhotoviť posteľ – ak sa to tak dá nazvať :).
A posledná – pätnásta kapitola sú príbehy. Dokopy to je 23 príbehov, ktoré si možno rozprávať – sú z indiánskeho prostredia a povzbudzujú k nasledovaniu príkladov indiánov v konkrétnych udalostiach v živote. Ako by ste si položili otázku – čo by na mojom mieste urobil indián. Ak sa pohybujete v prírode, ťažko by ste hľadali lepšieho „priateľa na telefóne“.
Ako sa mi kniha páčila?
To, čo sa mi na knihe najviac páčilo, je jej praktickosť. V podstate ide o príručku prešpikovanú kusom histórie a odborných poznatkov. Je zrejmé, že láskou k prírode Seton naozaj žil. Zároveň ponúka pohľad na život starých indiánov, ich zvyky, znalosti — čo knihu robí aj kultúrne zaujímavou. Podľa mňa je táto kniha ideálna pre každého kto túži spoznať prírodu a naučiť sa prežiť v nej s rešpektom k tradíciám a jednoduchosti.
Jednou z najväčších výziev tejto knihy je jej hĺbka. Hoci pôsobí ako praktická príručka, v skutočnosti ide o text, ktorý odráža desiatky rokov Setonovho premýšľania o prírode, človeku a spoločnosti. Niektoré kapitoly sú jednoduché návody, ale iné sú filozofické úvahy alebo kultúrne postrehy. Čítať knihu je ľahké – pochopiť ju dobre je ťažšie. Ak by som chcel všetko interpretovať korektne, potreboval by som týždne štúdia a porovnávania. Práve v tejto pluralite a vrstvenosti však spočíva jej sila, nie slabosť. Nakoniec, je to kniha, ku ktorej sa budete vracať znova a znova. Nie je to dar, ktorý omrzí.
Setonova lesná múdrosť je často racionálna, usporiadaná, „metodická“. Je to skôr filozofia v krokoch, než čistý citový výlev. Je v nej úcta, rešpekt, logika… Po prečítaní knihy sa láska k prírode a úcta k nej podobá semienku, ktoré zasadíte do zeme. Je vzácne, ale ešte prejde nejaký čas. Treba sa oň starať…
Kniha je zaujímavým dielom nielen pre ľudí, ktorí radi trávia čas v prírode, ale aj antropológov, etnológov, pedagógov voľného času a vedúcich / animátorov, ktorí pracujú s mládežou.
.
Knihy sa čítajú očami, ale niektoré zostávajú v človeku aj po tom, čo ich zatvorí. Setonova Kniha lesnej múdrosti patrí medzi ne. Je to text, ktorý človeka neženie do lesa prudko — skôr mu podsunie myšlienku, tichú a nenápadnú: že pobyt v prírode je návratom domov.
Nie všetko v knihe pochopíme na prvý raz. Ani nemáme. Je to dielo, ku ktorému sa vraciame, keď potrebujeme pripomenúť, kým sme a kam patríme.
A keď človek raz výjde von, medzi stromy, zistí, že Seton neponúkal len rady — ale aj nádej, že aj v dnešnom svete sa dá žiť jednoducho, pokojne a s úctou.
