Medzi témy, ktoré dnes rezonujú patrí ADHD. Ešte stále sa zamieňa s inými diagnózami. Ale hlavne, často sa

hovorí o poruche a diagnóze a málo o tom, čo s tým. Preto si dnes priblížime knihu, ktorá sa snaží priblížiť ADHD

cez inakosť človeka a hovorí o nástrojoch, ktoré pomáhajú ADHD usmerniť a človeku o niečo viac fungovať

„normálne“. Prijmite pozvanie ku knihe: Hackni své ADHD.

Objaviť – zistiť v dospelosti že máte ADHD, to môže priniesť úľavu. Konečne problém získa svoje meno. Ale môže to priniesť aj šok. Predsa len – to že problém získa meno a stane sa diagnózou, spravidla prináša výzvu, ktorá nebude ľahká. Kniha ktorú si dnes priblížime, sa snaží stať sa praktickým radcom pre dospelého človeka, ktorý zápasí s týmto ochorením. Pomáha mu spoznať silné stránky spojené s touto chorobou (má aj svoje výhody) a zároveň poukazuje na slabé miesta. Okrem toho sa autor zaoberá rôznymi zvláštnosťami, mýtmi a ponúka stratégie, ako usmerniť / formovať mozog. Svoje čaro má kniha v tom, že ju napísal človek, ktorý v dospelosti zistil, že má ADHD. A celú tú svoju cestu, ako sa snažil o tejto diagnóze dozvedieť čo najviac a to ako s ňou zápasil – tieto praktické skúsenosti preniesol do tejto knihy. Stal sa tak povestným prieskumníkom, ktorý túto cestu prešliapal pred vami. A teraz Vám môže pomôcť… Táto kniha vďaka tomu vám pomôže vyhnúť sa mnohým chybám a nástrahám. Okrem toho ponúka povzbudenie, motiváciu a rutinu šitú na mieru mozgu, ktorý funguje inak.

ADHD ako „program“

Názov knihy je Hackni své ADHD. Čo je dosť silný a obrazný názov. Snahou je získať kontrolu nad ADHD a usmerniť ju vo svoj prospech. Niekedy to znamená spoznať ju a naučiť sa s ňou žít. Nie všetko sa dá (z)meniť. Ale aj samotné poznanie – ako na tom som a aké mám možnosti, dáva dobrý základ. Ak viem s čím môžem rátať, potom sa podľa toho môžem zariadiť… Podnázov knihy je: rychlý průvodce pro dospělé. Toto upresnenie je dôležité. Väčšinou sa ADHD diagnostikuje u detí. Aj samotné označenie rýchly sprievodca, má svoje čaro. Kniha má 134 strán a napriek tomu v jednej kapitole približuje samotné ADHD; ďalšia kapitola hovorí o motivácií pre mozog; tretia kapitola prináša 16 rád / usmernení; potom tri kapitoly hovoria o troch dôležitých témach: čas, pamäť a emócie a posledná kapitola hovorí o budúcnosti ADHD…

ADHD, ADD a ASD

Na úvod by bolo fajn v krátkosti rozlíšiť ADHD, ADD a ASD. Mnohí ľudia si tieto pojmy a diagnózy zamieňajú. ADHD – základom je problém s pozornosťou, s impulzivitou a s hyperaktivitou. K prejavom patrí rozptýlenosť, zabúdanie, neschopnosť udržať pozornosť, impulzívne reakcie a vnútorný nepokoj. Dokonca existujú tri typy: prevažne hyperaktívno-impulzívny typ (neposednosť, vyrušovanie a potreba pohybu) a prevažne nepozorný typ (to je vlastne ADD). A potom kombinácia týchto dvoch. ADD – často sa označuje ako ADHD bez hyperaktivity. Základom je problém s pozornosťou ale bez výrazného nepokoja. Človek pôsobí zasnene, zabúda a ťažko si organizuje úlohy. ASD (Autizmus) – jadrom je porucha sociálnej komunikácie a interakcie a obmedzené a opakujúce záujmy a správanie. Je tu problém s chápaním neverbálnych signálov, sociálnych noriem, potreba rutiny, intenzívne záujmy, citlivosť na zvuky / svetlo / dotyk. Prečo sa to pletie? Pri ADHD a aj ASD je problém so sústredením, sociálne ťažkosti, emočná regulácia a hypersenzitivita. Je tam veľa prienikov. Rozdiel – ADHD (problém najmä v regulácií pozornosti a impulzov) a ASD (problém najmä v spôsobe vnímania a spracovania sociálneho a senzorického sveta). Problémom tiež je, že sa môžu vyskytovať spolu – človek môže mať ADHD a aj ASD…

Rozdiel v ADHD u detí a dospelých

Kniha ktorú si dnes priblížime, sa venuje ADHD u dospelých. Bolo by preto dobré trochu povedať o rozdieloch medzi ADHD u detí a dospelých. U detí je výrazná hyperaktivita. Tá sa časom mení a u dospelých má podobu vnútorného nepokoja. Pretrváva problém s impulzivitou, s pozornosťou a s emóciami. Deti a aj dospelí dokážu veľa času ale aj pozornosti venovať tomu, čo ich zaujme. Pri oboch je zvýšené riziko úzkostí, depresií a vyhorenia. Kým u detí je krokom k diagnostike často rušivé správanie, u dospelých je to problém s chronickým stresom a preťaženie z nesplnených očakávaní. ADHD u detí sa začalo výrazne diagnostikovať v 90 rokoch. To že pretrváva aj u dospelých, sa rieši od roku 2000. V posledných rokoch narastá diagnostikovanie ADHD u dospelých. Sú to ľudia, ktorým primárne ADHD nestihli diagnostikovať v detstve. Niektorí sa v tejto diagnóze spoznali, keď o nej čítali, niektorí sa v nej našli cez deti, ktoré takú diagnózu majú a niektorým sa ju podarilo diagnostikovať až v dospelosti…

Čo bolo impulzom k vzniku knihy

Veľmi dobrým úvodom ku knihe sú slová jej autora. „Keď mi bolo tridsaťšesť rokov, zistil som, že mám poruchu pozornosti s hyperaktivitou… Čím viac som si čítal o ADHD, tým viac som sa v ňom videl… Ukázalo sa, že veľa mojich špecifických vlastností sa pomerne často vyskytuje u ľudí s ADHD: problém udržať pozornosť; neustále púšťanie sa do nových koníčkov; problém prísť načas; neustále rozptyľovanie; zabúdanie na síce drobné, ale dôležité detaily; extrémna citlivosť na odmietnutie; neznesiteľný pocit spojený s nudou; intenzívne a často neovládateľné emócie a odkladanie vecí, ktoré neboli spojené so zábavou a s bezprostredným uspokojením… Čím ďalej som čítal o ADHD, tým viac bolo jasné, že ADHD je chýbajúcim dielom k skladačke k pochopeniu fungovania môjho mozgu… Keď som dostal diagnózu ADHD, zistil som toho veľa o fungovaní svojho mozgu. A čím viac som toho vedel, tým viac mi dávali zmysel rôzne prekážky, ktoré som dovtedy prežíval… Problémy ktorým som často čelil to nevyriešilo, ani ich to neospravedlnilo, ale pochopil som, prečo a ako môj mozog funguje… Najdôležitejšie však bolo, že mi to dalo nádej. Môj život sa líši od iných, ale nemusí byť o nič menej obohacujúci…“ A nádej prinášajú aj slová smerom k čitateľovi: „nech ste už na tom akokoľvek, pomôžem Vám vidieť život s ADHD novými očami…“ Poďme na to…

V čom je problém

Prvá kapitola nesie názov Cesta do hlbín ADHD mysle. Keď sa povie ADHD, mnohým hneď napadne porucha pozornosti a hyperaktivita. Lenže u dospelých tá hyperaktivita má podobu nepokoja… a pozornosť, tá tam predsa je. Ale je iná. To spojenie porucha a hyperaktivita preto nie sú úplne na mieste… Spomínali sme, že pri ADHD sú dva typy a ich kombinácia. Problém s pozornosťou – na všetky rôzne spôsoby, od zvládania úloh, cez sústredenie, až po roztržitosť. Problém s hyperaktivitou – problém obsedieť, neustále rušenie a prerušovanie iných… Autor v tejto kapitole hovorí predovšetkým o troch problémoch. Sústredenie. Môže vás niečo zaujať a ostatné prestane existovať. Čo môže byť problém. Ak niekto k Vám hovorí a vy ho prestanete počúvať…Je tu problém rozlíšiť, čo je dôležité. Neustále čelíme množstvu informácií. Náš mozog sa zaoberá tými dôležitými. Pri ADHD je problém stanoviť, ktoré sú dôležité. A nesmierna pozornosť na niečo, čo zaujme. Mnohí okolo to vnímajú priam ako posadnutosť. Človek s ADHD sa dokáže tomu čo ho zaujalo – venovať celé hodiny s veľkým zápalom. Ostatné vtedy dáva bokom. Ešte väčším problémom je, ak venuje čas a pozornosť niečomu, čo je nepodstatné a neužitočné. A teda zbytočné a pre život nepraktické.

Problém motivácie

Druhá kapitola je venovaná motivácií. Písali sme, že ak človeka s ADHD niečo zaujme, dokáže tomu venovať veľa pozornosti. Ale ako to dosiahnuť? Je zrejmé, že mozog tu funguje inak. A platia pre neho iné metódy a postupy… Často sa v súvislosti s ADHD vyskytujú tri mýty: pokiaľ je pre Vás niečo dôležité, urobíte to; zvýšenie odmeny zvýši Vašu motiváciu; tvrdšie dôsledky Vám dajú pevnejšiu vôľu. Tieto mýty majú pôvod v tom, čo funguje u mnohých ľudí v oblasti motivácie: dôležitosť, odmeny a dôsledky. Ale pri ADHD to nefunguje. Autor knihy píše, že to že je niečo dôležité neznamená, že to aj bude robiť. Možno aj chce, ale motivácia chýba… Odmeny a dôsledky môžu fungovať ak sú bezprostredné, ale nemusia. Najťažšie ja začať… Ľudia s ADHD majú nervový systém založený na zaujímavosti. Nie na dôležitosti. Ak je to zaujímavé, je to motivačné (a teda dôležité). Najväčšou slabinou je motivácia. Tu autor knihy prináša koncepciu štyroch C: captivate (upútať), create (kreativita), compete (čeliť výzve) a complete (naliehavosť). Čo to v praxi znamená? To je odmena pre tých, ktorí siahnu po knihe 😊. Na slová o motivácií autor nadväzuje slovami o rutine a zvykoch. Pravidelnosť a systém potrebujeme všetci. Pre človeka s ADHD je štruktúra životne dôležitá. Systém chráni pred chaosom. Je to poriadok. A ten nám robí dobre.

Ako na mozog

Tretia kapitola je venovaná rôznym podobám motivácie. Keďže každý človek je iný, treba si nájsť / vyskladať svoje mechanizmy. Autor knihy tu prináša 16 stratégií, ako ovplyvniť svoju motiváciu: k úlohe pridať sloveso; rozobrať si projekt na drobné; zmena prostredia; osobná výzva; začnite ľahšími vecami; pripravte sa na zmenu (to čo fungovalo, už nemusí fungovať); nechajte si poradiť (riešenie nemusíte vidieť); nájdite si parťáka (dvaja ľudia sa môžu ťahať a navzájom sa inšpirovať); prácu premeňte v hru; naučte sa nechať veci plávať (riešte to, čo je v danej chvíli podstatné); zo všedného robte veci zaujímavé; ak sa Vám nedarí, skúste niečo iné; naučte sa stanoviť si čas pre seba – kedy čo dokončíte; myslíte na to, čo sa Vám už podarilo (prečo by to teraz nemalo vyjsť?); snažte sa pracovať s tým, čo na začiatok ide ľahšie; a nájdite si odmenu, ktorá bude pre mozog stimuláciou.

Čas, pamäť a emócie

Ďalšie tri kapitoly kniha venuje trom dôležitým problémom: času, pamäti a emóciám. Problém s časom má veľa podôb. Je tu problém odhadnúť, koľko čo bude trvať. Kedy a čomu sa venovať. Problém prísť na čas. Stihnúť úlohy. Potom hrozí vyčerpanie a vyhorenie. Autor knihy ponúka rôzne stratégie, ako pracovať s časom a v neposlednom rade, ako začať chodiť načas. Ale aj ako povedať nie. A rozlíšiť, čo je dôležité a čomu sa venovať. S ADHD je spojený problém – časté striedanie aktivít a záľub. Čo je náročné pre pamäť. Autor knihy preto hľadá odpoveď, ako zlepšiť prácu s pamäťou. Ponúka k tomu rôzne stratégie. Ako si pamätať, že si mám pamätať. Problém s emóciami má veľa podôb. Ľudia s ADHD ľahko zabúdajú na úspechy. Tým že fungujú inak, často uveria presvedčeniu, že nie sú šikovní a dosť dobrí. Život s ADHD dokáže byť veľmi intenzívny. Naozaj. Autor knihy preto hľadá odpoveď na otázku, ako budovať / rozvíjať emočnú inteligenciu. Ako zvládať emócie. A v neposlednom rade, ako zvládnuť odmietnutie. A impulzivitu.

A čo ďalej?

Zaujímavou je aj posledná kapitola, ktorá je venovaná budúcnosti ADHD. Autor vidí nádej v neustálom napredovaní – neustále sa dozvedáme niečo nové, vďaka čomu lepšie chápeme fungovanie mozgu človeka s ADHD. To nám pomáha inakosť vnímať ako príležitosť k obohateniu. A ponúka nástroje k lepšiemu fungovaniu s ohľadom na túto poruchu. To iné sa spája aj so silnými stránkami, ktoré nie sú bežné. Ale hlavne to iné, nie je menejcenné. A stúpa to na hodnote, keď sa s tým naučíte pracovať…

Pár slov o knihe

O ADHD som čítal zopár kníh a článkov. Pomohol som na svet aj brožúre, venovanej tejto poruche. To najcennejšie na tejto knihe je zameranie sa na motiváciu, ktorá je pre pozornosť kľúčová – ako človek s ADHD môže pracovať s pozornosťou a presmerovať ju. Aj tak bude fungovať inak, ale zotrie sa rozdiel vnímaný navonok. Kniha je napísaná pútavým spôsobom a jednoduchým jazykom. Autor sa snaží používať príklady zo života a prakticky ukázať, aké uplatnenie má tá ktorá myšlienka. Myslím si, že je veľmi dobrým úvodom k ADHD a k pochopeniu jej podstaty. Kniha je primárne určená človeku, ktorý má ADHD a jeho okoliu…

Krátky test

Tento test nenahrádza diagnostiku. Ale možno máte po tomto článku veľa ? a pochybností. Pokyny: prečítajte si nasledujúce výroky a označte, ako často sa vyskytujú: Nikdy / zriedka, občas, často a veľmi často.

Nepozornosť

• Ťažko sa sústredím na dlhé a nudné úlohy.
• Často zabúdam na termíny, stretnutia alebo každodenné povinnosti.
• Mám problémy s organizovaním úloh alebo práce.
• Ľahko ma vyrušia vonkajšie podnety alebo myšlienky.

Hyperaktivita / nepokoj

• Cítim vnútorný nepokoj alebo búšenie v tele, aj keď sa snažím byť pokojný.
• Často sa hýbem, klepem rukami alebo nohami, alebo sa necítim schopný dlho sedieť.
• Potrebujem byť stále aktívny, aj keď situácia vyžaduje pokoj.

Impulzivita

• Rýchlo reagujem bez premýšľania o dôsledkoch.
• Často prerušujem druhých alebo mám problém počkať na svoju radu.
• Robím spontánne rozhodnutia, ktoré neskôr ľutujem.
• Ak máte veľmi často alebo často pri väčšine bodov v jednej alebo viacerých kategóriách à môže byť užitočné poradiť sa s psychológom…

Možno ste čítali o ADHD a našli ste sa v ňom. Možno niekomu z okolia bolo diagnostikované a keďže máte podobné problémy, našli ste sa v ňom. Možno Vám bolo diagnostikované a zrazu všetko začalo do seba zapadať. Je viac možností. Hlavne sa netrápte minulosťou – výčitkami v duchu, kde som mohol byť keby… čo som mohol dosiahnuť… Zjavne napriek ťažkostiam ste niečo dokázali. V niečom je to aj obdivuhodné – veď podmienky ste mali ťažšie. Zjavne v tom bol aj kus hrdinstva. A teraz je otázkou, ako ďalej. Nie je tu miesto pre rezignáciu. Diagnóza nie je ospravedlnením. Ani dôvodom pre nečinnosť. Je výzvou a príležitosťou. ADHD je síce poruchou, ale dá sa s ňou žiť. Dokonca človek s ňou môže byť aj úspešní, ak sa snúbi schopnosť usmerniť ADHD a zároveň pochopenie okolia pre inakosť. Pre spoločnosť je ADHD obohatením. Ale treba s ňou pracovať. Kiežby som častejšie o poruchách mohol písať toľko pekných vecí, ako o ADHD…

Knih, které se věnují problematice ADHD u dospělých, je na trhu stále poměrně málo. O to cennější je každá publikace, která rozšiřuje pohled na tuto diagnózu napříč věkovými kategoriemi. Jednou z takových je novinka Hackni své ADHD – Rychlý průvodce pro dospělé, jejímž autorem je J. Anderson, člověk s osobní zkušeností s touto diagnózou.

Autor v knize sdílí své postřehy a praktická doporučení, která jsou šitá na míru dospělým lidem s ADHD. Velmi oceňuji přístup, který nezůstává u teorie, ale nabízí konkrétní tipy do každodenního života – jak si lépe organizovat čas, nakládat s vlastní energií nebo jak pracovat s motivací, která bývá u osob s ADHD klíčovým hybným faktorem.

Zatímco u dětí je motivační systém běžně využívanou a známou strategií (a musím říci, že s tím mám i osobně velmi dobrou zkušenost), v dospělosti se na tuto oblast často zapomíná. Právě proto mě nadchla kapitola věnovaná motivaci dospělých – praktická, srozumitelná a hlavně využitelná v reálném životě.

ADHD se vyvíjí v čase – projevy se mění od dětství po dospělost. U dospělých se mohou objevovat problémy ve vztazích, v práci, s časovým managementem, častější bývá také výskyt úzkostí, depresí nebo syndrom vyhoření. Andersonova kniha na tyto oblasti reaguje s respektem i empatií a čtenáři nabízí cestu, jak s ADHD lépe fungovat.

Tuto knihu bych doporučila dospělým, kteří se s diagnózou potýkají a jejich blízkým. Také odborníkům kteří chtějí lépe porozumět výzvám, jež ADHD v dospělosti přináší.

Objevit své ADHD v dospělosti znamená nejen úlevu, ale častokrát i šok. Kromě různých zvláštností však s touto diagnózou souvisí i silné stránky. Zajímá vás, které to jsou? Jste zvědaví na mýty a záhady ADHD mysli? Chcete si vyvinout strategie, které budou funkční pro váš neurologicky netypický mozek a které vám usnadní život? Pokud ano, přečtěte si knihu Hackni své ADHD s podtitulem Rychlý průvodce pro dospělé, kterou v českém překladu vydalo Nakladatelství Portál.

Protože autor vychází ze své vlastní zkušenosti, jsou jeho rady a postřehy relevantní a cenné. Svou knihu rozdělil na sedm částí, ve kterých se postupně věnuje cestě do hlubin ADHD mysli, motivaci, motivačním strategiím, času, paměti, emocím a budoucnosti ADHD. O své diagnóze vypráví s pochopením a nadhledem. Uvědomuje si, že ADHD se u každého projevuje jinak a že ne každá strategie může fungovat všem, a tak nabízí vícero možností, z nichž si můžete po vyzkoušení vybrat ty, které pomohou vám.

I když se autor zaměřuje primárně na praktické rady, které mohou lidé s ADHD aplikovat do svého života, nechybí ani stručná a srozumitelná teorie. Ta vám umožní pochopit, jak mozek s ADHD vlastně funguje. Pokud patříte k lidem s ADHD, pro které je náročné udržet pozornost při čtení, jistě oceníte i to, že je kniha krátká, poutavě napsaná, přehledně členěna na odstavce a doplněna trefnými ilustracemi.