Tú otázku v sebe už nejaký čas nesiem. A nový impulz k premýšľaniu nad tou témou mi priniesla kniha Hrdinou svého života jsi ty. A po prečítaní téma vo mne rezonovala počas putovania krajinou. A teraz ponúkam krátku reflexiu nad témou a knihou…

Kto je to hrdinom? Je to mýtická postava? A existuje aj dnes? Otázky, ktoré sa derú do popredia.

Kedysi som pracoval v jednom médiu. Po nejakom čase som z neho musel odísť pre témy, na ktorých som pracoval. Doteraz neviem komu a čo presne vadilo. O niekoľko rokov neskôr som pracoval ako štátny úradník a v súlade s usmerneniami som udelil pokutu a pomerne rýchlo ma prepustili, lebo to bol náš človek. Ani v jednom prípade „to“ nebolo postavené tak – že keď urobíš toto, následkom bude toto. Robil som to, čo som považoval za správne. Ako by som sa zachoval, kedy som vedel aké budú dôsledky? To neviem. A pokora pred odpoveďou mi bráni považovať sa za hrdinu. Koľkí hrdinovia sa nimi stali a nemali takú ambíciu. A možno ak by mali možnosť, rozhodli by sa inak. Možno poznáte pesničku od Kryla nad hrobom neznámeho vojaka. Ako sa rozčuľuje nad slovami rečníka, že by išiel znova a rád. Zbláznili ste sa? Romantizujeme hrdinstvo, ale to má svoju cenu…

Pozvanie k životu

Keď som prvý krát prelistoval knihu, zaujala ma jej svieži jazyk. Číta sa naozaj pútavo. Aj koncepcia je zaujímavá – každá kapitola je napísaná na podklade / s odkazom na konkrétne literárne dielo, ktoré bolo aj filmovo spracované. Vďaka tomu môžete tou témou žiť pomerne dlho a premýšľať nad ňou z rôznych strán.

Hrdinou svého života jsi ty. Téma, ktorá sa derie pod kožu. Je to výzva byť hrdinom. Ale čo to konkrétne znamená a ako sa to prejavuje?

Kniha je primárne venovaná mladým, ktorí čelia mnohým výzvam a nie je pre nich ľahké vykročiť do sveta a prevziať zodpovednosť za svoj život a teda stať sa hrdinom. Je však napísaná takým jazykom, že aj nám 18 + pripomína dôležité témy, hlavne ak už sme vo veku, že máme sklon bilancovať a nanovo si usporiadať priority nielen s ohľadom na ich hodnotu, ale aj čas ktorý ešte máme k dispozícií. Čo ešte stihnúť, kým prejdem za most…

Veľa o knihe prezráda aj jej podnázov – Terapeutická síla příběhu. Náš príbeh sa začína písať našim príchodom na svet a tiahne sa celým našim životom a v istom zmysle ho dopovedia za nás, keď nad naším hrobom raz povedia, bez príkras a pátosu, aký odkaz sme zanechali. Náš príbeh končí smrťou. A je v našich rukách, ako sa bude vyvíjať.

Kniha je tiež napísaná na podklade hlbinnej psychológie v kombinácií s poznatkami antropológie. Je to naozaj nesmierne hĺbavá kniha. Ale my chceme a túžime prežiť niečo krásne, čo má hĺbku.

Cesta hrdiny

Palivom našej duše je príbeh. Prečo príbeh? Lebo s dušou sa spája identita a poslanie. Mám tento svet obohatiť a k tomu je potrebné rozvinúť svoje schopnosti a dary. Poslanie ktoré mám, nedokáže splniť niekto iný. Ako Frodo – ktorý jediný mohol zaniesť prsteň do Russka, pardon Mordoru.

Všetci hrdinovia boli na začiatku obyčajnými ľuďmi. Na začiatku by nikto nepovedal, čo sa im podarí dosiahnúť. Kde sa to zlomilo? V okamihu, kedy urobili niečo hrdinské. Aj keď v tom okamihu to ešte nemuselo byť zrejmé. Často stojíme pred rozhodnutiami a pred nami sa vynára otázka – ako sa k tomu postavíš? Čo urobíš?

Náš život, to je príbeh. Otázka ktorá nemusí prísť. Stačí byť. Žiť svoj život. Vstúpiť do príbehu nie je jednoduché. Môžu sa objaviť myšlienky a pocity, na ktoré sme zabudli a nestihli sa s nimi vysporiadať. Príbeh je niečo živé a má náboj. Postaviť sa životu a žiť svoj príbeh, to vyžaduje odvahu.

Kde sa rodí život?

Nemyslím ten biologický. Ale v nás. Poznáme príslovie, že niekto chodí ako bez duše. Bez života. Hovoríme o duševnom zdraví. O čoraz častešie aj o starostlivosti o dušu. A poznáme svoju dušu? Ako sa má? Čím žije? Prečo je duša dôležitá? Je oživujúcim princípom. Spája sa s ňou identita. To je náš návod na šťastie – žiť svoj život. Byť sám sebou. Ako? Odpovede ponúka duša. Rozhovor s ňou. Bez pochýb, máme zákutia, ktoré treba preskúmať a miesta, ktoré treba kultivovať. Nie všetko v nás je dobré.

Dôležité je nájsť si čas pre dušu. Skúmať ju a klásť jej otázky a nachádzať odpovede. Šité na mieru. Odpovede, ktoré ti nedá nikto iný. Áno, môže ťa usmerniť, v niečom posunúť. Ale tá odpoveď šitá na mieru, vzniká v dialógu s dušou. Byť sám sebou. Čo to znamená, na to ti nikto odpoveď nedá. Iba ty sám.

Človek sa nemôže pokaziť. Nie je stroj. Ale živá bytosť. Môže sa však zraniť. Byť zranený. Čo s tým? Zranenia sú rôzne. Koľko úderov dokáže uniesť duša? A niekedy má problém ich uniesť. Nie je hanba vyhľadať pomoc. Niekedy to ani bez pomoci nie je možné, rany sú moc hlboké, alebo početné. Zrada, samota, bolesť, nuda, pocit zlyhania, viny, zneužitie, šikana…

Odlišnosť

Možno si ešte pamätáte na obdobie, kedy na pultoch knihkupectiev boli knihy, ktoré mali xy riešení / príbehov. Jednoducho bol úvodný dej a potom ste dostali na výber možnosť, čo sa stane. Vy ste si vybrali a na základe toho ste nalistovali konkrétnu stranu a príbeh pokračoval ovplyvnený Vašou voľbou. A tak to bolo do konca. Jedno rozhodnutie a všetko mohlo dopadnúť úplne inak. Je to čaro okamihu. Rozhodnutie, ktoré sa nedá vrátiť späť.

Nič sa neopakuje. Ak by ste sa vrátili na jedno miesto, už bude iné. Ak by sa to miesto nezmenilo, Vy ste sa zmenili. Nevstúpiš do tej istej rieky dva krát. Nie preto, že by rieka prestala tiecť, alebo že by nebolo možné do nej vkročiť, ale preto, že tá voda už tam nie je. Odtiekla a pritiekla iná.

Tá cesta nie je ľahká. Rozhodnutie treba urobiť. A nedá sa vrátiť späť. Teda nie len tak. A ak sa aj dá, tak má to svoju cenu. To pred nás kladie otázku – ako sa rozhodujeme? Na základe čoho? Pristupujeme k rozhodnutiam zodpovedne? Snažíme sa mať k dispozícií čo najviac informácií? To samo o sebe nevylučuje možnosť, že to nakoniec nedopadne zle. Ale znižuje to riziko. A nakoniec, aj zlyhanie patrí k životu.

Túžba po zmysle

Všimnite si, že keď príde na pretras zmysel, ľudia pátrajú po zmysle aj v ťažkých okamihoch. Zjavne život má zmysel nielen, keď sa darí. Chceme aby mal zmysel, aj keď sa nedarí. V chorobe, v bolesti, v zrade… Môžeme mať problém, vieme že patrí k životu. Dúfame, že po probléme sa podarí nájsť riešenie a nejaký čas bude dobre. Kým nepríde ďalšia skúška a ďalší problém. Ale ten zmysel za tým všetkým chceme mať stále. Akoby nás mohol a mal niesť.

A za tým všetkým je túžba niekam patriť, nájsť sám seba a vedieť kam kráčam. Tieto témy sú navzájom prepojené. Keď vieme, kým sme, vieme kam kráčame a pohybujeme sa v prostredí a medzi ľuďmi, ktorí nám pomáhajú dosiahnuť svoj cieľ.

Kniha hovorí o rôznych „veciach“ ktoré formujú odlišnosť. Nakoniec je to však naše rozhodnutie, ktoré nakoniec rozhodne. To potvrdzujú aj rodiny, kde dve deti dostali rovnaké zázemie a predsa každé sa rozhodlo pre inú cestu. A dosiahlo niečo iné. Prostredie a zázemie sú dôležité, ale ešte dôležitejšie je naše rozhodnutie a prístup. A tak sa opäť vraciame k otázke – ako sa rozhodneš a prečo?

Život je boj

Je to boj na život a na smrť. Nie je možné zostať neutrálny. Buď, alebo. Nečinnosť nie je riešenie. Nepútať pozornosť, strčiť hlavu do piesku, spoliehať sa, že obeťou je niekto iný a tak to ostane. Neostane. Byť pasívny nie je riešenie. Situácia môže byť ťažká. V knihe sa konkrétne spomína šikana. Ale problém môže mať viac podôb. Ťažkosť situácie vytvára priestor pre rast a odolnosť. Ale situácia môže byť aj neúnosná. Preto sa netreba hanbiť vyhľadať pomoc. Šikana, zneužitie, násilie… neskôr mobing, bossing… ľudia s rôznymi poruchami, ktorí ubližujú iným…

Sila vzdoru. Človek ktorý sa postaví za niečo. Je v tom dôstojnosť. Tá sa prirodzene spája s človekom. Ale tu je spojená s rozhodnutím. Byť sám sebou. Urobiť rozhodnutie a stáť si za ním. Možno sa ukáže, ako zlé. Ale ak si sa vtedy rozhodol najlepšie, ako sa dalo. Nemáš si čo vyčítať. Hanbou nie je neúspech.

Mnohí hrdinovia pôvodne stáli na okraji. Nikto s nimi nerátal. A predsa nakoniec zohrali veľkú úlohu a svet ostal v úžase. Dôležité je nerobiť kompromisy, pre ktoré by sme popreli samých seba.

Zaklínač

Často nás zrania a ani nevieme ako. A často zraníme a nevieme ako. Sme dobrí, ale aj zlí. Často raníme, lebo nesieme náklad a nevieme s ním pracovať. Myšlienky, pocity. Niečo čo si nesieme a keď to nespracujeme, tak to prenášame do vzťahu s inými. Bolesť, hnev, smútok, samota… koľko vecí ovplyvňuje to, ako sa cítime a aké myšlienky v nás rezonujú a tie ovplyvňujú, ako sa cítime, ale aj ako sa správame. Preto je dôležitá schopnosť pracovať s myšlienkami a s emóciami a regulovať ich. To nie je popretie seba. To je zrelosť. Vyznať sa v sebe a vedieť určiť právú mieru toho, čo pustíme von. V prejavoch.

Pri tlaku vo vnútri sa často hovorí ohni, ktorí môže spaľovať. Oheň však môže aj zoceliť. Odolnosť býva ovocím námahy. Vedieť niečo ustáť, nenechať sa len tak znechutiť.

Svetlo a tiene života

Písali sme o boji na život a na smrť. Je to o hodntoách. Dobro a zlo. V nás a vo svete. Na ktorú stranu sa pridáme? Rozhodnutia sú jednotlivými krokmi, ktoré robíme. Krok za krokom sa niekam posúvame. Hovorí sa, že cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami. Mnohí zločinci hovoria o dobrom úmysle. Tak kde je pravda? Čo je dobro a ako ho rozpoznať? Čo je dobré pre náš život? Čo nakoniec preváži? A vtedy, práve vtedy nás kniha vedie von. Prvé kapitoly nás privádzali do nášho vnútra a teraz nás privádzajú pred iných. Sme súčasťou sveta, ale aj komunity. A práve tam si uvedomujeme, čo nás presahuje a spoznávame cez kolektívnu múdrosť, čo je dobré. Pre spoločnosť, ale aj pre nás. Nežiť len pre seba.

Tiene života. To je smútok, obava, frustrácia, bolesť, bezmocnosť, ale aj hnev… rôzne rany, traumy… čo všetko náš ťahá ku dnu. Do tieňa. Až máme pocit, že slnko zašlo a už nevýjde. Môžeme mať pocit, že všetko skončilo. Môžeme naozaj prechádzať dlhým tmavým údolím. Ale to nie je všetko. Tým náš príbeh nekončí a nemôže skončiť. A ak máme ten pocit, je dôležité s ním neostať medzi štyrmi stenami a vyhľadať pomoc.

…

Na úvod sme hovorili o podnázve knihy – terapeutická sila príbehov. Sme fascinovaní príbehmi. Millujeme príbehy zo života. Niečo, čo je uveriteľné a podobné nám. Pretože hľadáme inšpiráciu, ale aj nádej. Chceme, aby náš život mal zmysel. Dúfame a nesieme v sebe nádej, že ten náš príbeh bude nakoniec úspešný. Môžu prísť ťažkosti a problémy. To všetko patrí k životu. Kým máme nádej, máme aj silu tomu všetkému čeliť.

Kto je teda hrdinom? Ten, kto sa rozhodne kráčať životom, svojou vlastnou cestou a robiť rozhodnutia v súlade so svojím životom. A aj keď zlyhá, prípadne rozhodne sa zle, príjme to ako príležitosť dozvedieť sa niečo o sebe a zmeniť sa k lepšiemu. Hrdina nie je dokonalý. Ale kráča svojou cestou a nemá potrebu sa pred niekým obhajovať. Je sám sebou. Žije svoj príbeh. To stačí.