Prof. Jan Průcha, pedagog, didaktik, filolog, znalec pedagogické psychologie a psycholingvistiky, se inspiroval předchozími českými díly: Stručným slovníkem pedagogickým (1891-1909, 6 dílů, 2192 s.) a Pedagogickou encyklopedií (1938-1940, 3 díly, 1809 s.). Na tomto tradičním základu vytvořil koncepci nové encyklopedie, kterou s více než stovkou českých odborníků znamenitě realizoval.

Obsahová struktura díla je tato: Edukační realita, škola a edukace, subjekty edukace, edukace specifických skupin populace, edukace v mimoškolních prostředích, plánování a řízení vzdělávání a školství, evaluace vzdělávání a školství, podpora vzdělávání a školství, pedagogická věda a výzkum. Přílohy: České fakulty s programy učitelství a pedagogiky, instituce a asociace pedagogického výzkumu v ČR a v zahraničí, grantové agentury podporující pedagogický výzkum v ČR, akreditace vysokých škol v ČR, seznam vysokých škol v ČR, tituly absolventů vysokých škol v ČR, na Slovensku a v Rakousku, mezinárodní norma pro klasifikaci vzdělávání, rejstřík věcný, seznam zkratek, seznam zákonů, vyhlášek a nařízení vlády, o nichž se v textu hovoří, seznam autorů.

Psychology bude, mimo jiné, zajímat rozlišení pedagogické a školní psychologie. Autorem „pedagogické psychologie“ je Jiří Mareš, „školní psychologie“ Stanislav Štech. Zdůrazňují, že se pedagogická psychologie rozvíjí zejména v akademickém prostředí a školní psychologii poskytuje teoretické a výzkumné zázemí o procesech a jevech tvořících edukaci. Školní psychologii charakterizuje především skutečnost, že školní psycholog integrovaný do školní instituce je v každodenním kontaktu se žáky, učiteli, vedením školy i rodiči. V pedagogické a školní psychologii se prosazuje kritický typ intervencí (zásahů, změn ve školním prostředí), založených na evidenci objektivně prokazatelné, vědecky přezkoumatelné, opakovaně ověřitelné.

Problematika péče o vzdělávání mimořádně nadaných žáků v ČR je srovnávána s péči v Evropě a ve světě. Jsou uvedeny možnosti a způsoby vzdělávání nadaných žáků.

Problematika sociokulturního znevýhodnění časti populace dětí a mládeže vystupuje v české společnosti v současnosti do popředí v důsledku její vzrůstající sociální a ekonomické diferenciace. Prof. Průcha realisticky konstatuje, že není v možnostech pedagogické teorie a výzkumu odstraňovat existující sociální nerovnosti ve vzdělávání, tyto nerovnosti je však možné a potřebné identifikovat, objasňovat a navrhovat kompenzační opatření k jejich oslabování (například pomocí přípravných tříd).

Encyklopedie vykazuje dobré teoretické základy, metodologickou vybavenost a úroveň empirických výzkumů české pedagogiky. J. Průcha však upozorňuje i na některé nedostatky, které je zapotřebí napravovat.

Dílo vyniká přehledným rozčleněním hesel, přesným vymezováním pojmů, pojetím témat v interdisciplinárních, historických a mezinárodních souvislostech, objektivitou výzkumných poznatků, pečlivě vybranou literaturou českou i zahraniční, svědčící o jazykových znalostech předních českých odborníků. Může posloužit jako vzor pro jiné encyklopedie.

Je samozřejmé, že encyklopedie bude spolehlivou příručkou v pedagogických knihovnách, neměla by však chybět ani v žádné knihovně psychologické v ČR a SR.

Nakladatelství Portálu lze poděkovat za projevenou zodpovědnost v péči o dílo, které má mimořádný význam pro rozvoj národní vzdělanosti.

J. Hoskovec
Zdroj: Československá psychologie č.54/2010

Jedno z najlepších českých vydavateľstiev vydalo na konci roka 2009 ako svoju 1691. publikáciu dlho očakávané syntetické dielo českej pedagogiky. Hlavnú zodpovednosť za koncepciu a tvorbu tohto jedinečného diela prevzali medzinárodne známi zástupcovia troch vedných generácií v ČR. Vyšla v pomerne priaznivej dobe premeny českej ideológie. Predchádzajúca česká Pedagogická encyklopedie v troch dieloch pod redakciou troch vedúcich predstaviteľov českej pedagogiky Otakara Chlupa, Josefa Kubálka a Jana Uhera vychádzala v rokoch 1938 – 1940.

Skratka PEN, uplatnená v Predhovore pre túto novú P(edagogickú) EN(cyklopédiu), pripomína v angličtine pero („pen“), ktoré býva symbolom plodných tvorcov nielen v písomníctve. Tvorca koncepcie a hlavný editor tejto modernej pedagogickovednej encyklopédie patrí k najproduktívnejším českým edukológom doterajších čias.

Konzultantmi tohto vzácneho diela boli známi brnianski teoretici doc. Tomáš Janík a prof. Milada Rabušicová. Títo zodpovední účastníci vytvorili aj najviac príspevkov: Průcha 27, Janík 5 (a 2 v spolupráci), Rabušicová 4 (a 3 v spolupráci). Nasledovní odborníci pripravili tiež kvalitné texty: Mareš 4 príspevky (a 1 v spolupráci), Kalous 4, Němec 3 (a 1 v spolupráci), Beneš, Jůva a Prokop 3 príspevky, Maňák 2 (a 3 v spolupráci), Vítková 2 (a 1 v spolupráci);  Chráska, Kofroňová, Kraus, Mühlpachr, Opravilová, Slavík, Spilková, Štech, Tupý, Vašutová a Vomáčková 2 príspevky, Pol 3 v spolupráci; Roskovec, V. Švec, Úlovcová, Vašťátková a Vojtěch pripravili 1 príspevok a 1 v spolupráci. Ostatní autori, uvedení v Zozname autorov PEN z 13 miest ČR, vytvorili po jednom príspevku samostatne alebo v dvojici.

104 autorov pochádza z 30 českých pracovísk týchto kategórií:

6 pedagogických fakúlt  38 autorov, t.j. 36,5% autorov

3 filozofické fakulty       22 autorov,      21,1%

8 iných fakúlt               16 autorov,     15,4%

       13 ostatných pracovísk   28 autorov,     26,9%

Na čestnej, takmer 3-ročnej, tvorbe tohto reprezentačného diela majú hlavný podiel dve centrá českej pedagogickej vedy – Praha (55% autorov) a Brno (20%). Ďalších 11 českých miest sa podieľa s 25%-nou účasťou.

Na tejto zodpovednej, tvorivej a záslužnej práci sa podieľalo 34,6% docentov, 28,8% nositeľov vedeckej hodnosti Ph.D., 15,4% profesorov, 11,5 % Mgr. a Ing. a napokon 9,6% vybraných osobností s titulom Dr. (PhDr., PaedDr., RNDr., MUDr.).

Toto všestranné dielo vyvážene vytvorilo 53 žien a 51 mužov. Prekvapivo nízky je podiel 5 profesoriek (k 11 profesorom) a 14 docentiek (k 22 docentom).

***

Heslá v PEN nie sú zoradené podľa abecedy, ako napr. v odborovej Pedagogickej encyklopédii Slovenska (oPES), 1984-1985. Pri abecednom usporiadaní sa stráca tematická alebo systematická štruktúra vedného, študijného a pracovného odboru pedagogiky. Heslá Pedagogické encyklopedie sú usporiadané podľa nasledovných 9 tematických blokov (A až CH), z ktorých tri (B, C a Ch) sú členené do niekoľkých okruhov tém:

(A) Edukačná realita (a pedagogika, javy výchovy, školská edukácia, celoživotné učenie sa a vzdelávanie, spoločnosť vedenia).

(B) Škola a edukácia:

1.Systém školstva (13 hesiel, napr. historický vývin, súčasnosť, v zahraničí, školské stupne, neštátne a alternatívne školy).

2. Ciele a obsahy školskej edukácie (11 hesiel, napr. funkcie školy, kurikulum, vzdelávacie programy, ciele výchovy a vzdelávania, obsah vzdelávania, ciele a obsahy školských stupňov a typov).

3. Edukačné procesy (9 hesiel, napr. učenie sa v školskom prostredí, školské vyučovanie, komunikácia vo výučbe, plánovanie a organizovanie foriem a metód výučby, uplatňovanie netradičných foriem učenia sa a vyučovania, zaťažovanie žiakov v škole, udržiavanie žiackej disciplíny, predchádzanie asociálnych prejavov žiakov).

4. Edukačné produkty a efekty (6 hesiel, napr. druhy gramotnosti, kľúčové spôsobilosti, poňatia vzdelanosti).

5. Edukačné médiá (5 hesiel: materiálne didaktické prostriedky, školské učebnice, nové technológie vo výučbe, elektronické učenie v školách, mimoškolské edukačné médiá).

6. Škola ako sociálna organizácia (6 hesiel: kultúra školy, jej psychosociálna klíma, jej vedenie a manažérstvo, menejtriedne školy, vidiecka a mestská škola očami praktika).

7. Školy v sieti vzťahov s komunitou (4 heslá: rodina, verejná správa, zamestnávatelia, politické strany).

(C) Subjekty edukácie:

1. Žiaci a študenti (9 hesiel: kognitívny vývin v detstve a dorastenectve, jazykovo-komunikačné kompetencie, telesné, sociálne a demografické charakteristiky najmladšej populácie, jej voľný čas, rizikové skupiny v školovaní, absolventi škôl na trhu práce).

2. Učitelia a iní pedagógovia (8 hesiel: populácia českých učiteľov, ich pracovná záťaž, prípravné a pokračovacie vzdelávanie, začínajúci učitelia, asistenti pedagógov, vysokoškolskí učitelia, mimoškolskí edukátori).

(D) Edukácia špecifických skupín populácie (8 hesiel: poruchy učenia sa, vzdelávanie žiakov zdravotne a sociálne znevýhodnených, rómskych a iných etnických, z rodín imigrantov, vzdelávanie mimoriadne nadaných, dospelých a seniorov).

(E) Edukácia v mimoškolských prostrediach (9 hesiel: v rodine, pomocou masmédií, v podniku, v ustanovizniach neformálne organizovaného vzdelávania, v školských zariadeniach, dištančné vzdelávanie, výchova v pastorácii).

(F) Plánovanie a riadenie vzdelávania a školstva (5 hesiel: česká vzdelávacia politika, štátna správa škôl, marketingové riadenie školy, financovanie a ekonomika školstva, reformy školstva vo svete).

(G) Evalvácia vzdelávania a školstva (7 hesiel: kvalita a efektivita, inšpekcia škôl, autoevalvácia škôl, hodnotenie žiakov a študentov, testovanie žiackych výkonov, vyhodnocovanie žiackych výsledkov v ČR, medzinárodné vyhodnocovanie vzdelávacích výsledkov).

(H) Mimopedagogická podpora škôl (4 heslá: legislatívna p., pedagogicko-psychologické poradenstvo, kariérové poradenstvo, zdravotná starostlivosť); očakávala sa aj zmienka o novinkách v sociálnej starostlivosti, ochrane a bezpečnosti žiakov a učiteľov, ktorá je zakotvená v novom zákone Slovenskej republiky o školských zamestnancoch).

(CH) Pedagogická veda (49 hesiel, s.633–888):

1.Celkový stav pedagogickej vedy (v ČR a vzťah jej teórie a praxe – 2 h.),

2. Disciplíny a špecializácie pedagogickej vedy (30 hesiel, napr. odborové a predmetové didaktiky, teória výchovy, filozofia výchovy, historická pedagogika, komeniológia, školská psychológia, etnopedagogika, pedagogická evalvácia, teória vzdelávacej politiky, teória učiteľskej profesie, mediálna pedagogika, pedagogika športu).

3. Pedagogický výskum (4: v ČR, v zahraničí, kvantitatívny a kvalitatívny, využiteľnosť jeho výsledkov).

4. Zvýznamnené témy súčasnej pedagogickej vedy a praxe (7: sociálne nerovnosti vo vzdelávaní, hodnoty vo vzdelávaní, inovačné a rozvojové zmeny v školách, kritické teórie školy, environmentálna, multikultúrna a sexuálna výchova), všetky tieto preferenčné problematiky praxe a teórie sú vyzdvihnuté súborne, možno však ich odkazovať na príslušné bloky alebo okruhy.

5. Informačná základňa pedagogickej vedy : časopisy, bulletiny a spravodaje (s. 867 – 872); encyklopédie, slovníky a tezaury (s. 873 – 878), knižnice a databázy (s. 879 – 884) a múzeá a archívy v ČR (s. 885 – 888).

Túto širšiu charakteristiku polytematického zamerania PEN uvádzame kvôli plnšej informovanosti najmä pre tých čitateľov, ktorí nemajú v blízkom okolí dostupnú knižnicu a predajňu.

Koncepčný rámec PEN tvoria vcelku dve domény: oblasť školstva a ostatných inštitucionálnych sústav vzdelávania, ktorá predstavuje edukačnovednú prax (s. 9-632) a oblasť pedagogickej vied reprezentujúcich edukačnovednú empíriu a teóriu (s. 633 – 888). Rozsah strán v týchto komplementárnych doménach je v pomere 70 : 30%. Vcelku je tu bohatá ponuka 157 tematík či problematík.

Osem veľmi cenných a užitočných príloh poskytuje informácie: o fakultách so študijnými programami odboru učiteľstva a iných odborov pedagogiky (889 – 895), o inštitúciách a asociáciách pedagogického výskumu v ČR (896 – 899) a v zahraničí (900 – 902), o grantových agentúrach (903 – 908), o akreditácii vysokých škôl (909 – 912); nezabudlo sa ani na zoznam vysokých škôl (913 – 915), súpis najnovších titulov absolventov vysokých škôl (916 – 921) a preklad Medzinárodnej štandardnej klasifikácie edukácie (ISCED-97; Paris, 1999).

Encyklopédia je starostlivo vybavená informáciami o sebe samej: Vecný register (925 – 929), Zoznam vybraných skratiek (930 – 931), Zoznam legislatívnych predpisov odkazovaných v PEN skrátene (932 – 933) a Zoznam autorov encyklopédie (934 – 935).

***

Osobitne sa žiada oceniť zvýšenú pozornosť problematike cieľov a obsahov školskej edukácie, vrátane gramotnosti (v troch samostatných heslách aj v podheslách), ktorá sa ostro sleduje pri medzinárodnom porovnávaní. Aj príspevky tematického okruhu B6 – Škola ako sociálna organizácia, bloku F – Plánovanie a riadenie vzdelávania a školstva, bloku G – Evalvácia vzdelávania a školstva a bloku CH – Pedagogická veda, ale aj mnohé ďalšie state sú aj pre slovenské ministerstvo školstva i pre školskú pedagogiku mimoriadne užitočné, keďže tieto oblasti patria v SR k teoreticky a empiricky nedostatkovým. Viac hesiel sa očakávalo o pokusnom výskume a vývoji cieľového programu školského kurzu a školského stupňa (angl. curriculum research and development).

Výraz „(vzdelávaný) jedinec“, ktorý sa aj tu občas vyskytuje, nie je vhodný pedagogický pojem. Jedincom je skôr rastlina a živočích (v biológii, agrotechnike ap.). Jednotlivcom je iba osoba, subjekt konania (v pedagogike, psychológii, sociológii, filozofii a i.).

Nemal by sa používať výraz „veda a výskum“, lebo (konceptuálny a empirický základný a aplikovaný) výskum je časť organizačnej sústavy vedy na univerzite, v akadémii vied a v ministerskom rezorte. Veda sa v tomto kontexte chápe len rezultatívne ako nakopený súbor objektívnych poznatkov výskumu. Nechápe sa procesuálne. Výskum je vednopoznávací proces, ktorý je súčasťou inovačného cyklu: výskum → vývoj → edukácia vyučujúcich a učiacich sa → uplatnenie ich vzdelania → spätnoväzbové vyhodnocovanie/evalvovanie každého článku cyklu (Š. Švec: Inovačný cyklus a vedecké vyhodnocovanie v pedagogike. In Jednotná škola, roč. 38, 1986, č. 1, s. 8-23).

S anglickou slovnou kombináciou „edutainment“ som sa stretol málokrát. Výraz „educational entertainment“ a „education-entertainment“ by sme mohli interpretovať s istotou ako výchovnú/ edukačnú zábavu, ktorá má vlastne biznisový pôvod a koncept. Bude komercionalizovaná nielen v Čechách, aj na Slovensku. Nedomnievam sa však, že vzdelávacia zábava je a bude nosný model školskej praxe a teórie. Možno aj preto sa nenachádza v českom, európskom a americkom tezaure nášho odboru. To však nemožno tvrdiť o zábavnom vzdelávaní a vychovávaní. Na poňatie či model školského učenia sa hrou a zábavou sa môžu dejiny českej školy pýšiť už od čias Komenského Schola ludus.

Je prekvapivé, že sa tu v kontexte pedagogiky a andragogiky nepoužil termín geragogika/gerontagogika, ale použil sa nelogický a terminologicky nenáležitý výraz „gerontopedagogika“. Autor tejto recenzie uplatnil termíny pre tieto aplikatívne edukačné vedy (Kultúra slova 1988/7: 209-211) podľa medicínskeho modelu: pediatria – všeobecné lekárstvo, geriatria.

Zarazil ma výskyt nenáležitého spojenia „pedagogika a didaktika a „didaktika a pedagogika“, teda spojenie celku a časti, resp. časti a celku. „Teória výchovy“ sa tradovala popri didaktike ako reflexia hodnotového vychovávania (tzv. zložky výchovy). Tu sa však chápe takrečeno ako teória pedagogiky, metodológia pedagogiky a pedagogická filozofia, keďže „se zabýva systematizací a uspořádaním věd o výchově, jejich cíli, metodami, formami, prostředky a podmínkami. Předmětem teorie výchovy jsou především různé teorie, směry a výchovné ideologie, poskytujíci řadu teoretických modelů a způsobů myšlení o výchovném procesu“ (s. 661).

Nájdu sa aj iné sporné a diskutabilné tvrdenia. Sporný je napr. názor, že metodológia vedy „je metavědný obor, který sám nevytváří poznatky, ale plní funkci teoretické základny pro jejich získávání“ (s. 649). Nemožno tiež súhlasiť s názorom, že prednáška a seminár sú v podnikovom vzdelávaní teoretickými metódami prezenčnej výučby (s. 512). Riešiteľný je aj problém výberu buď (klasického) didaktického trojuholníka (s. 659), alebo (moderného) štvoruholníka (s. 195).

Diskutabilný je výklad filozofického termínu „jav (fenomén) výchovy“, ktorý sa neosvetľuje v súvislosti s termínom „podstata výchovy“. Tieto epistemologické (gnozeologické) pojmy tvoria komplementárnu kategóriu 2 pojmov. Takú pojmovú dvojicu tvorí v pedagogickej filozofii napr. subjekt-objekt, účel-prostriedok, príčina-účinok. Výchova sa v tejto interpretácii chápe ako „zámerné pôsobenie spravidla na dieťa alebo na adolescenta v snahe ovplyvniť jeho osobnostný rozvoj“. V tejto filozofickej definícii chýba adultná a seniorska populácia, ktorá dnes nie je výnimkou z pravidla. Nedocenil sa tiež rozdiel medzi vývinom a rozvojom. Práve výchovu by sme mohli chápať ako rozvoj očakávaných/žiaducich kvalít učiacich sa jednotlivcov a skupín. Avšak výchovou ovplyvňujeme biodromálny vývin edukovaného. „Snaha ovplyvniť“ nie je systémový pojem vyučovateľstva, vychovávateľstva a poradenstva. K poznaniu podstaty dajakého výchovného javu –ako sa domnievam– prispievajú viaceré (natúrne a kultúrne) vedy o výchove (Š. Švec: Didaktika, 1988). V psychologizujúcej schéme (s.19) filozofického pojmu priameho a nepriameho pôsobenia osobnostnej psychickej štruktúry (A) a situácie (B) sa akosi vytratili edukačné ciele a prostriedky, ako aj edukátori. Javy výchovy ako systému sa nevyskytujú iba na vnútrosobnej a medziosobnej úrovni nedefinovaného „pôsobenia“ (priamo a nepriamo) medzi učiacim sa a učiacim. Vyskytujú sa aj na vnútroskupinovej a medziskupinovej úrovni (triedy, ročníka), intrainštitucionálnej a interinštitucionálnej úrovni (školy, osvetovej ustanovizne, podnikového výcvikového zariadenia ap.), ale aj v nadinštitucionálnej (komunálnej, regionálnej, nacionálnej, kontinentálnej) rovine edukačného systému.

Podnetný je tu koncept štandardov výchovy v rodine. S reflexiou vzdelávacích štandardov cieľového výkonu žiakov som sa tu akosi nestretol. Ide o veľmi vážnu a zložitú koncepčnú problematiku v školstve. Vo vecnom registri sa nenachádza napr. pojem (bytostní/životní/ podstatní) způsobilosti, učební předměty, školní kursy, výcvik/trénink, vychovatelství, cílový program kursu, cílový program školního stupne, experimentální vývoj cílového programu (angl. curriculum development ako súčasť vied o vzdelávaní a výcviku); výzkum a vývoj, profesní kodex/etika/morálka, osvěta, metodologie edukačních věd, kultúra věd o výchově a i.

Kvalita príspevkov PEN varíruje, čo je pri toľkom počte tvorcov samozrejmá vec. Latka kvality bola nastavená ozaj vysoko, čo je chvályhodné. Recenzenta a jeho najbližšie prostredie zaujali príspevky Janíka, Kalousa, Lukášovej, Maňáka, Mareša, Pola, Průchu, Rabušicovej, Šveca a ďalších významných osobností českej pedagogiky. Takmer všetky príspevky, vrátane príloh, sú nesporne súhrnné, náučné, hodnotné, prínosné, a to nielen pre českú pedagogiku. Sú úctyhodným vkladom do pokladnice EU pedagogiky.

PEN môže poslúžiť (samozrejme aj pre slovenské subjekty) ako základný študijný prameň pre študentov, graduantov, učiteľov, poradcov, vychovávateľov, ale aj ako perfektný zdroj kardinálnych informácií pre výskumných a vývojových pracovníkov, inšpektorov, správcov, ministerských úradníkov a ďalších záujemcov v školskej sústave. Uvítajú ju aj pracovníci v osvetovej sústave, ako aj v systémoch vzdelávania a výcviku v zamestnávajúcich a v mimovládnych záujmových organizáciách.

Vydavateľstvo Portál preukázalo, ako zvyčajne, profesionalitu aj v prípade PEN a zabezpečilo nadštandardnú kvalitu nezriedkavej, takmer trojgeneračnej, publikácie. Pevná väzba, estetický dizajn obálky a texty bez tlačiarenských kazov silne bodujú pridanou hodnotou. To všetko môže ešte vylepšiť úspešnosť publikácie. Pozornosť zaujme už čelný obrazec publikácie s nápoveďou, že ide o celý svet ustanovizní, kde dominuje vážená žena.

Pedagogická encyklopedie bola vytvorená – najmä vďaka Portálu a vedúcej osobnosti českej pedagogiky s obdivuhodnou vitalitou– ako kompletujúce a generálne vedenie (vědění) a moderná syntéza podstatného teoretického, empirického a praktického poznania, hlavne školského vzdelávania. Už dávno som si tak nezgustol ako pri PEN. Závidniahodné dielo českej kultúry vied o výchove!

Bratislava 8. marca 2010                                  

Štefan Švec
emeritný profesor Univerzity Komenského

PRÍLOHA:

Účasť kategórií autorov PEN podľa miest, akademických titulov a pohlavia

                           Prof.    Doc.    Ph.D.    Dr.   Mgr/Ing.   Σ

                           Ž/M      Ž/M     Ž/M      Ž/M      Ž/M    Ž/M        ΣΣ

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Praha                 1/4      9/10     9/7      5/2      5/5     29/28 = 57 = 55%

Brno                   2/3      3/5       5/2      0/0      1/0     11/10 = 21 = 20%

Čes.Budejovice    0/0      0/1      0/0      0/0       0/0       0/1 = 1

Hradec Králové    0/2      0/3      2/0      1/0       0/0       3/5 = 8

Hradec u Stoda    0/0      0/0      0/0      0/0       1/0       1/0 = 1

Liberec                0/0      0/1      0/0      0/0       0/0       0/1 = 1

Olomouc              1/1      1/0       4/0     0/0       0/0       6/1 = 7

Ostrava               1/0      0/0      1/0     0/0       0/0       2/0 = 21 25%

Plzeň                   0/0      0/1      0/0      0/0       0/0       0/1 = 1

Přerov                 0/0      0/0       0/0     0/1       0/0       0/1 = 1

Uherský Brod       0/0      0/0       0/0      0/1      0/0      0/1 = 1

Ústí nad Labem     0/0      1/0       0/0      0/0      0/0      1/0 = 1

Zlín                      0/1      0/1       0/0     0/0       0/0      0/2 = 2

          Σ              5/11  14/22   21/9  6/4      7/5    53/51 =104=100%

%            15,4     34,6    28,8     9,6     11,5   51/49%