„Príručka“, ako sám autor nazval ucelenú a hutnú monografiu, ktorá „informuje o možnostiach liečebného pôsobenia na poruchy manželského a partnerského spolužitia, je rozšíreným a prepracovaným pokračovaním aj u nás dobre známej Manželskej terapie, ktorá vyšla doposiaľ v troch postupne rozširovaných vydaniach. Už z uvedeného, nevynímajúc názov monografie, vyplýva, že publikácia je obsažnejšia ako jej predošlé vydania. Zmenou názvu publikácie autor reagoval na aktuálnu skutočnosť, že mnoho, predovšetkým mladých dvojíc, v súčasnosti žije v párovom vzťahu bez uzavretia manželstva (nesezdané soužití), pričom v takomto vzťahu sa uplatňujú podobné zákonitosti a dochádza k podobným problémom, ako v manželských vzťahoch, takže tieto dvojice, analogicky ako manželské, taktiež môžu potrebovať poradenskú alebo terapeutickú pomoc. Pojmy manželská terapia a párová terapia sa v texte preto vyskytujú promiskue. Inak párovému spolužitiu bez uzavretia manželstva, ktoré je definované spoločným bývaním a spoločným hospodárením, je venovaná celá nová subkapitola.
V prvej kapitole, Současné koncepce manželské terapie, nachádzame doplnenie subkapitoly, ktorá sa týka humanisticko-psychologickej manželskej terapie o emočne zameranú párovú terapiu a o Gottmanovu párovú terapiu. Ohľadne prvej z nich autor informuje o aktuálnych prácach Johnsonovej z rokov 2004 a 2008, ktorých hlavným zámerom v terapii je povzbudenie k otvorenosti a k prejaveniu vlastnej zraniteľnosti pri súčasnej pomoci k vytvoreniu bezpečnej väzby jedného partnera s druhým, v náväznosti na vzťahovú väzbu Johna Bowlbyho. Čo sa týka Gottmanovej metódy párovej terapie, ktorá vychádza z rozsiahleho longitudinálneho výskumného sledovania spokojných a nespokojných manželstiev, v piatich bodoch uvádza jej zásady – znížiť behom konfliktov negatívny afekt, zvýšiť behom konfliktu pozitívny afekt, rozvíjať pozitívny afekt mimo konfliktov, preskúmať odlišnosti partnerov v pohľade na emócie a vytvoriť a podporiť zdieľaný pohľad na zmysel života.
Subkapitola o láske je rozšírená o informácie, ktoré sa týkajú vplyvu vzťahovej väzby na utváranie partnerských vzťahov s poukazom aj na publikáciu Hašta – Vzťahová väzba – Ku koreňom lásky a úzkosti (2005). Podnetná je aj nová stať o neopätovanej láske, súčasťou ktorej sú rady pre nešťastne zaľúbených (napr. neodporúča sa pripomínať si odmietajúceho, či nedosiahnuteľného partnera fotografiami alebo predmetmi, ktoré ho pripomínajú a je vhodné vyhýbať sa kontaktom s ním). V časti publikácie, ktorá je venovaná sexuálnemu spolunažívaniu, nachádzame zmienku o predmanželskom konflikte ohľadne sexuálnych interakcií, v pozadí ktorého je najmä obmedzujúce náboženské cítenie jedného z partnerov. Jednoznačne pozitívne možno hodnotiť aj včlenenie subkapitoly Domácí násilí do nového vydania publikácie, ktoré je veľmi aktuálne aj v našich podmienkach a poukazuje aj na určité forenzné aspekty manželského, či párového spolužitia.Kapitola Mimomanželský kontakt a mimomanželský vztah je doplnená o nové, súčasné zístenia o incidencii nevery nie len v Česku ale aj o údaje, týkajúce sa Slovenska (na Slovensku sa podľa výskumu z roku 2004 priznalo k nevere 31 % mužov a 20 % žien, čo je asi polovica v porovnaní s českou populáciou). Táto kapitola je rozšírená o teórie vzniku nevery – evolučné teórie, teórie väzby, teórie sociálnej výmeny a vplyv sociálneho kontextu a sociálnej nápodoby. Autor sa navyše zaoberá aj vplyvom spoločenských zmien po roku 1989 na fenomén nevery.
Nové informácie prináša aj ohľadne problematiky rozvodu, resp. rozvodového a porozvodového obdobia a to aj z hľadiska zmien v legislatíve. Ohľadne predrozvodového a porozvodového poradenstva odkazuje na najnovšie publikácie z rokov 2007-2008 (Novák, Průchová; Šmolka, Mach, Pavlát, Janáčková a iní). (Recenzia publikácie L. Jánáčkovej Nevěra a její zvládaní bola uverejnená v časopise Sexuológia 2/2008.)
Doplnené sú aj údaje, týkajúce sa výskumu manželskej terapie.
Na záver publikácie nadväzujú odporúčania k ďalšiemu štúdiu, v rámci ktorých autor odkazuje na práce mnohých súčasných autorov, najmä českej proveniencie, vo vzťahu k manželskej a párovej problematike.
Publikácia poskytuje nie len erudovaný vhľad do oblasti manželskej a párovej terapie, ale ako sme už z prác prof. Kratochvíla zvyknutí, aj konkrétne návody, ako ju aplikovať v praxi. Je to zrelé dielo nie len teoretika matrimonológie ale v pravom zmysle slova aj praktika, dôkazom čoho je aj fakt práve uzavretého druhého manželstva autora, ku ktorému sa recenzent pripája s vrelou gratuláciou a s prianím jeho obojstranne dlhodobo potešujúceho a uspokojivého konzumovania.
Robert Máthé