Dnes sa spolu pozrieme na fenomén známy ako „drama queen“, ide o silné prežívanie emócií, ktoré často majú podobu scény a konfliktu. Zaujímavé je, že ich posolstvo je iné, než sme si mysleli. Podkladom nám bude kniha Nekončicí drama…

Slovo dráma si spájame predovšetkým s filmom a s knihami. O dráme píše Aristoteles pri tragédií. Dráma je často spojená s napätím, so zvratom, ale aj s tragédiou (vyvrcholenie). Do popredia sa kladie rozhovor a dialóg. Pri filme rôzne efekty. A v živote?

Dôraz na emócie

V živote si drámu spájame so zlým sledom udalostí – nedarí sa nám. Vo vzťahoch si drámu spájame s výstupom a so scénou. Preto ju najčastejšie spájame s hystériou, hoci takéto prežívanie sa nespája len s ňou. Môžeme si spomenúť na zástup deti, ktoré keď nedosiahli “svoje”, hodili sa o zem. A predsa nevyrástli z nich ľudia s histriónskou poruchou. “Cit” pre scénu si spájame aj s narcistickou poruchou, ale jeden prejav sám o sebe nič nedokazuje. V neposlednom rade si ten koktail emocií a prejavov spájame aj s nezrelosťou – s problémom odhadnúť mieru a správne načasovanie. Táto teatrálnosť však automaticky neznamená poruchu, ale vždy hovorí o dôraze na emócie. A tie sú spojené s príbehom. Veľmi silno môže reagovať aj pokojná postava, ak sa dotkne rany…

Dnes si priblížime knihu Nekončicí dráma z pera Scotta Lyoness. Hneď na prebale knihy autor hovorí, že dráma, dramatické – teatrálne prežívanie nie je len snahou upútať pozornosť, ale predovšetkým nástrojom, cez ktorý sa človek snaží začleniť, vymedziť a predovšetkým cítiť. Situácia dospela do bodu, kedy nemožno pokračovať. Je tu rozpor. Ten treba odstrániť. Je to paradox, lebo navonok to pôsobí inak, ale tá dráma nie je namierená proti ľuďom (nie je to jej cieľom, hoci narúša vzťahy). Je pokusom preusporiadať veci. Môže však byť aj potrebou znovu cítiť, že žijem. Niekto prahne po zážitkoch, niekto potrebuje silné emócie…

Pre ľudí ktorí reagujú / prežívajú takto dramatické scény sa zaužíval pojem “drama queen”…

Pocit že žijem

„To že som „drama queen“ mi síce do očí nikto nepovedal, ale Boh vie, že si to všetci mysleli… A úprimne… mali pravdu. Myslel som si, že si ma dráma zakaždým dokáže nájsť. Predpokladal som, že je normálne že potrebujem vypäté a vyhrotené situácie… v skutočnosti som sa usiloval o silné emócie… dokonca som vytváral silné konflikty a strety… Ľudia si možno mysleli, že mojou snahou je získať pozornosť, ale pre mňa to bol spôsob, ako prežiť…“

Autor píše o chaotickom detstve, kde rovnako rýchlo dostal facku, ale aj objatie… neustále potácanie medzi nehou a chaosom… naučil sa hrať hry a nosiť masky… prestal byť sám sebou. A začal sa hnať za okamihmi, kedy by znovu bol sám sebou. Dráma sa stala jeho životom.

Myslel si, že stres zvláda dobre. Až časom zistil, že si ho užíval. Ale následný chaos, zmätok a kríza ho vždy poslali do kolien. Stres je sprievodným prejavom, ale tu bol cieľom…

Časom do toho začal zapájať ostatných. Hľadal vzrušujúce zážitky prostredníctvom konfliktu… predstava že do drámy zapojí ďalších ľudí, mu prinášala zvláštne uspokojenie, akoby ho to upokojovalo…

Čim horšie sa mu darilo, tým viac siahal k dráme. Nakoniec to organizmus nedal a skolaboval. Bolo evidentné, že emócie majú svoje limity a nemožno to nimi preháňať.

V čase liečby a uzdravovania autor knihy premýšľal nad drámou vo svojom živote. Nakoniec našiel jej korene v traume. Začal riešiť traumu a hoci naďalej mal bohatý citový život, emócie ním už tak nelomcovali.

Autor knihy píše, že bol doslova závislý na dráme. A tú závislosť prekonal. Ako? O tom je táto kniha.

Kto žije, ten cíti

Čo to je závislosť na dráme? Je to spôsob, ako sa snažiť existovať vo svete, s ktorým ešte nie ste zladení. Ženiete sa za vzrušujúcimi zážitkami, aby ste sa cítili byť nažive. A vyhľadávate krízu, ako potvrdenie toho, že ste v nepohode… Táto závislosť sa nijako nelíši od závislosti na droge. Tú drogu nemôžete vlastniť, môžete ju „iba“ vyhľadávať, alebo vytvárať. Dráma je rozruch, vzrušenie, preháňanie, erupcia, nepokoj, ale aj boj o pocit, že ste nažive…

Drámu možno prirovnať búrke, ktorá sa snaží vybiť, ale márne hľadá tú tyč / ukotvenie, ktoré by ju stiahlo do zeme. S lovom búrky sa spájajú špeciálne schopnosti – potrebujete zostriť svoje zmysly, mať intuitívny talent pre nájdenie epicentra búrky a ochotu pustiť k vode bezpečnejšie a všednejšie stránky života. Necháte sa strhnúť vzrušením a nebezpečenstvom.

Kto by sa staral o všednosť, keď ide o život? Jasné, že majú pocit, že žijú. Často pritom ide o život! Pri búrke ste odkázaní na prírodu. A v živote? Búrku si viete vytvoriť. Ak ju potrebujete.

Znaky závislosti na dráme

Existuje niekoľko znakov závislosti na dráme:

pocit, že nezvládam sám seba…

vnímanie sveta v extrémnych podobách (na hrane)…

život s pocitom nepokoja, chaosu izolácie a zrady…

pocit otupenosti…

pocit „ja“, ktoré nie je ukotvené…

zveličovanie problému…

znížené, alebo naopak prehnané sebavedomie…

problém nadväzovať kontakty…

ľahko sa rozruším, hoci chýba opodstatnený impulz…

precitlivelosť k stresorom…

tendencia sústrediť sa na to negatívne…

pocit (nenaplnenej) túžby byť videný a počutý…

netolerantnosť a neschopnosť empatie…

vnímanie seba ako obete…

Takéto znaky ste nečakali J. Človek so sklonom k dráme sa pri napĺňaní svojich potrieb a túžob paradoxne upína skôr na ostatných ľudí a vonkajšie prostredie, miesto toho, aby zobral veci do svojích rúk.

Obranný mechanizmus

Mnohé z týchto prejavov sú spojené aj so samotným stresom. A preto, skôr než vyslovíte diagnózu, znížte mieru stresu. A uvidíte, či to nebolo ním…

Dráma je v skutočnosti búrkou. Smerom do vnútra človeka, ktorý ju vyvoláva a smerom navonok, voči ľudom naokolo… Je to vnútorný prežitok, ale aj potreba. Nie je to ok, ale v tej chvíli je to potreba. Extrémny prežitok. Často spojený s extrémami a s čiernobielým myslením. Vo vypätej situácií máme aj my ostatní sklony vnímať veci v duchu: buď / alebo.

Ak vo vašom živote majú veľké slovo chaos a kríza, potom sa zamyslite nad tým, či nemáte sklony k dráme.

Dráma je nesúlad medzi tým, čo sa deje a vašou reakciou. Môže to tiež byť spôsob, ako sa sám sebe vyhnúť. Ticho tu môže viesť k pocitu prázdnoty, preto treba rýchlo nájsť nejakú búrku, alebo „aspoň“ vyvolať.

Keď má človek skon k dráme, potom tiahne k extrémnemu mysleniu, prejavom, zvykom, správaniu, ale aj prežívaniu (cíteniu). Celý život je intenzívny, nestály a premenlivý.

Dráma môže byť aj určitým obranným mechanizmom. Bráni tým druhým, aby nám ublížili. Ale zároveň nám bráni žiť. Tá živelnosť a výbušnosť nám bráni ísť do hĺbky a naozaj žiť. Autor knihy ponúka testy ako zistiť, či niekto vo Vašom okolí má problém s drámou a či tým človekom nie ste práve Vy!

Život na okraji

O ľuďoch so sklonom k dráme sa hovorí, že všetko nafúknu a reagujú prehnane. Tie prejavy nezodpovedajú situácií.

Dôležitým rysom je túžba / potreba byť v centre diania a centrom pozornosti.

Počúvať ich príbeh je náročné a vyčerpávajúce. Potrebujú poslucháča. A Váš príbeh ich nezaujíma. Dráma ostatné zatlačila bokom.

Mnohí z ich okolia sú presvedčení o tom, že si ten koktail chaosu, zmätku a napätia vytvárajú (predovšetkým) sami. A tak sú neustále v chaose a v napätí. A do veľkej miery to platí. Aj človek ktorý je negatívne naladení, len prehlbuje ten negativizmus, až si žije svojím vlastným životom…

Ľudia so sklonom k dráme žijú s určitou stigmou – ľudia o tom vedia málo, ale súdia veľa.

Ako to vyzerá z pohľadu človeka, ktorý žije drámou?

Je to neustále pripomínanie traumy, ktorá generuje energiu a tá hľadá, ako sa uvoľniť…

Je to túžba ovládnuť okolie v snahe usporiadať si svoj svet. Máme skúsenosť s opačným trendom – to zvnútra sa derie von. Človek ktorý žije pokojom, ho vnáša do okolia… Netúžia manipulovať so svetom, len ho vnímajú ako prostriedok.

„Žil som v zmätku a v nepokoji. Dráma bola pokusom im čeliť.“ Už nie oni prichádzajú a ja reagujem. Ale ja vyvolám drámu a ostatní reagujú…

Máte pocit všednosti a bezvýznamnosti? Keď vyvoláte drámu, ocitnete sa v centre pozornosti. Ak ste boli prehliadaní, potom si to kompenzujete. Že to nemá tú hĺbku? To je pochopiteľné. Nemusíte byť v centre diania, ak ste milovaní. O to tu predovšetkým ide…

Sedem čŕt drámy

Autor v knihe píše o siedmych črtách, ktoré si v kontexte (prejavov) „drama queen“ všimol.

Skôr než k nim prejdeme, hovorí o zaujímavom postrehu. Pre mnohých je „drama queen“ takým tým korením života. A korenie treba používať s mierou… myslím, že tento nenápadný postreh hovorí, že dráma sa úplne nemusí vytratiť zo života, ak ju vnímame ako presvedčenie, že žijem svoj život. Toto presvedčenie môže byť intenzívne v prežívaní, ale nemusí na ostatných pôsobiť ako búrka.

Nemá pocit kontroly. Pri hneve sme si zvykli, že môže byť obrannou reakciou, keď sa prekročí čiara. „Drama queen“ môže byť obrannou reakciou, keď máme pocit, že sa stávame štatistami. Ale sme nimi naozaj? Je toto ten spôsob, ktorý to zmení?

Je to život v napätí a to tu a tam je potrebné uvoľniť. Doslova mnohí píšu o tlakovom hrnci. „Drama queen“ je príležitosťou uvoľniť tlak. Ale je to ten správny spôsob? A máme všetko ešte pod kontrolou? Energia ktorá sa uvoľnila, či skôr vymkla kontrole, sa spravidla nedá usmerniť.

Nespokojnosť, nič nie je dosť dobré. A „drama queen“ to zmení? Nezmení. Ale hovorí o intenzite pocitov. Navonok je reakcia prehnaná, ale v skutočnosti hovorí o intenzite, s akou je problém / situácia prežívaná vo vnútri.

Neistota sa spája s pocitom ohrozenia. Akoby sme to už cítili za rohom, ale ešte nevieme, čo to je. A tak strieľame do tmy v nádeji, že „to“ odplašíme. A že tým uvoľníme napätie.

Neustále pobehovanie medzi otupelosťou a preťažením. Táto citová nestabilita je prekážkou vo vychutnávaní. Ale aj v radosti zo života. Intenzívny pozitívny zážitok, hneď prevalcuje negatívny a sme na nule.

Takýto spôsob života má tak blízko k vykorenenosti a je jej dosť podobný. Máme pocit, akoby sme stratili pôdu pod nohami. Sme to ešte my? Cítime niečo? Vieme, kam smerujeme? Chýba nám pocit bezpečia a hodnoty, pretože tá sa spája s prijatím a s uznaním. A tie je ťažké v tej búrke získať. Vytrvalo odháňame tých, ktorí by nám dali dobrú spätnú väzbu…

S „drama queen“ sa spája vysoká cena. Najčastejšie je to život v napätí spojený s neustálym stresom. A dlhodobé vystavenie stresu burcuje organizmus, vedie k preťaženiu a nakoniec organizmus si nájde svoju obeť – najprv len fiktívnu, aby dal podnet na zmenu. Ak to nerozlíšime, potom prepukne skutočné ochorenie a to nám vystaví účet. Až potom začne skutočná dráma.

Dráma a vzťahy

Z toho čo doteraz bolo napísané, si dokážete predstaviť, že nadväzovanie a udržovanie vzťahov je dosť komplikované. Netreba zabúdať, že problém je to pre obidve strany. Človek ktorý prežíva „drama queen“ a je súčasťou jeho života, napriek tomu túži po prijatí a pochopení. Často však prežíva prázdnotu a nepochopenie. A to je problém. Skutočný problém.

Jeho okolie je dlhodobo vystavené napätiu, chaosu, zmätku a premenlivosti. Napriek utvrdzovaniu, vďaka „drama queen“ sú na pochybách. Naozaj nevedia, na čom sú.

Je to paradox, ale ľahšie je koexistovanie v práci, než vo vzťahu. Záväzky a úlohy sú tam aj tam, ale puto v podobe vzťahu tým trpí viac. V bežnom živote dokážeme mať veľmi dobré a pekné vzťahy s ľuďmi, s ktorými by sme nedokázali žiť. Tu je to tiež tak. Pracovať s človekom ktorý prežíva v duchu „drama queen“ je jednoduchšie, než s ním žiť. Možné to je, ale nie je to pre každého.

Autor v knihe hovorí o teórií citovej väzby, o emóciách o traume. Tieto témy sme už v minulosti riešili. V tejto knihe sú výborne spracované na doplnenie kontextu.

Poklady v knihe ukryté

V podstate sme si priblížili to podstatné a podľa mňa zaujímavé z prvej kapitoly knihy. Táto kniha má však tri kapitoly. Nemôžem prezradiť viac, ale pokúsim sa načrtnúť.

Druhá kapitola hovorí o rôznych príčinách drámy. Ak ste sa v texte spoznali, alebo ak ste spoznali niekoho z okolia a chcete mu pomôcť, potom v tejto kapitole dostanete pár typov, čo by mohlo byť za tým… a spoznanie príčiny a práca na príčine pomáha zlepšiť život. Zaujímavé je, keď autor hovorí o východzom bode drámy. Ak sa naučíte ho spoznať, budete mať moc rozhodnúť sa, ako ďalej…

Tretia kapitola prináša pomoc s uzdravením. Prináša množstvo príbehov a svedectiev. Ak som dobre narátal, tak 19 konkrétnych rád a typov, čo robiť (cvičenia). Pri práci s uvedomením hovorí o konkrétnych fázach – ako problém uchopiť a ako s ním pracovať. Dokonca pri liečbe siaha po archetypoch, ale v inej podobe, než poznáme u Jungiánov… Čo je archetyp, ak nie určitá definícia, podoba, vzor, či idea? Keď si „drama queen“ rozoberieme na kúsky, podobne ako mozaikové okno na jednotlivé kúsky a nazrieme cez ne do svojho života, v niektorom nájdeme aj seba a odpoveď… Veľmi sa mi páči, že tretia kapitola končí textom o tom, ako budovať a zlepšovať vzťahy s niekým, kto prežíva a žije inak. Za tými prejavmi je človek s bohatým vnútorným životom. Možno práve nám sa podarí nájsť k nemu cestu…

.

Najcennejšie na tejto knihe je, že je písaná na podklade života. Jej autor sám zápasil s „drama queen“ a sám ju dokázal prekonať a v knihe sa delí o svoj príbeh a zároveň ponúka návod. Keďže zároveň ide o psychológa, jeho spracovanie problému má aj odborné podkutie a zázemie. Nie je to motivačná kniha… nie sú to lacné sľuby. Každá zmena však niečo stojí a vyžaduje námahu. Ste pripravený ju vynaložiť? Začať môžete touto knihou…