Úzkost a její smysl

Úzkost a její smysl

Kast, Verena

Portál, 2012

345 Kč293 Kč

Skladem

plusminusPřidat do košíku

Anotace

Úzkost zná každý z nás - ať už ji jasně pojmenujeme, nebo jen nejasně popisujeme. Úzkost významně působí na naši duši i tělo - způsobuje napětí, ohrožuje, ruší, zasahuje nás v jádru našeho bytí.
Autorka popisuje tuto emoci, analyzuje její dynamiku, jež výrazně ovlivňuje náš život. Nechává nám porozumět výrazovým formám úzkosti a obtížím, které mají svůj původ v nerozpoznaných úzkostech.
V neposlední řadě můžeme porozumět funkci úzkostí v každodenním životě. Pouze ten, kdo se nesnaží před úzkostí utéct, kdo se jí aktivně postaví, může ji proměnit v pozitivní životní sílu. Knihu ocení psychologové, psychoterapeuti, pracovníci pomáhajících profesí, čtenáři se zájmem o témata hlubinné a populární psychologie.
Verena Kast je švýcarská psycholožka a jungovská analytička, profesorka na curyšské univerzitě a docentka na Institutu C. G. Junga v Curychu. Autorka řady knižních titulů.

Bibliografické údaje

  • Autor:

  • Překladatel:Babka, Petr

  • Nakladatel:Portál

  • ISBN:978-80-262-0160-1

  • Počet stran / vazba:240 / Brožovaná

  • Rok vydání:2012

  • Kód:13308001

  • EAN:9788026201601

  • Obálka v tiskové kvalitě:Stáhnout

Odborné recenze

  • Vydavateľstvo Portál prinieslo v roku 2012 na náš knižný trh knihu švajčiarskej autorky, filozofky a psychologičky Vereny Kast – Úzkost a její smysl. Verena Kast pôsobí ako analytička v švajčiarskom St. Gallene a prednáša na inštitúte C. G. Junga v Zürichu. Do roku 1998 bola predsedníčkou medzinárodnej spoločnosti pre analytickú psychológiu. Verena Kast je autorkou mnohých zaujímavých kníh.

    Úzkosť je našou každodennou súčasťou, sprevádza nás po celý život. Ako píše autorka, človek bez úzkosti neexistuje, strach a úzkosť k človeku patria. A predsa úzkosť nemáme radi. Nechceme si ju pripúšťať, snažíme sa ju pomenovať inými názvami, hanbíme sa za ňu, bojujeme s ňou, chceme sa jej zbaviť, chceme sa jej vyhnúť. Snaha vyhnúť sa akceptovaniu úzkosti je pre dnešnú dobu typická, tento postoj nám však bráni využiť dôležitú funkciu, ktorú úzkosť pre náš život má. Funkciou úzkosti je konfrontovať nás so sebou samými.

    Kniha je členená do siedmich kapitol. Prvá kapitola Úzkost a jak ji zvládnout prináša informácie o prežívaní úzkosti, o podnetoch k nej, o tom, ako úzkosť vyjadrujeme, ako ju zvládame. Dopad úzkosti na našu osobnosť závisí od jej miery. Mierne zvýšené napätie zlepšuje koncentráciu, napätie sme schopní premeniť na sústredenie, túto úzkosť poznáme ako slastné napätie, to je úzkosť, ktorá je ešte príjemná. Ďalšími stupňami, ktoré už nie sú príjemné, sú úzkostné napätie, číra úzkosť a panická úzkosť, pri ktorej prežívame bezmocnosť a zároveň sa snažíme reagovať. Najväčšie úzkosti sa týkajú straty a neúspechu.

    V ďalšej kapitole Úzkost jako hnací síla – podněty existenciální filozofie autorka približuje filozofický pohľad na úzkosť Kierkegaarda a Heideggera, existenciálnych filozofov, význam úzkosti a potrebu postaviť sa tvárou v tvár úzkosti, lebo len vtedy sa nám zjavuje jej zmysel. V závere kapitoly porovnáva filozofický a psychologický prístup k úzkosti a vymedzuje úlohy psychológie pri práci s úzkosťou.

    Aspekty úzkosti je názov tretej kapitoly. Autorka v nej charakterizuje jednotlivé zložky komplexu úzkosti, ktoré zároveň napovedajú, ako s úzkosťou zaobchádzať. Ide o napätie a z toho vyplývajúce možnosti uvoľnenia, neistotu vs. hľadanie nových istôt, ohrozenie hodnôt vs. hľadanie nových a bezmocnosť vs. rozvíjanie kompetencií. Nové istoty prídu, ak vydržíme neistotu. Všetky tvorivé procesy začínajú neistotou, kedy človek nenachádza žiadne jednoznačné riešenie. Riešenie príde, ak vydržíme zmätok vyplývajúci z neistoty. Ďalej v tejto kapitole vysvetľuje pojmy základná úzkosť, špirála vyhýbania, kontrafobické správanie a ich úskalia, opisuje vznik sekundárnych úzkostí, mechanizmy zvládania úzkosti a v akých situáciách úzkosti vznikajú.

    Extrémnymi prípadmi prežívania úzkosti sú úzkostné poruchy – nutkavé poruchy, panické poruchy, srdečná fóbia, traumatické úzkosti a posttraumatická stresová porucha. Tieto témy sú obsahom štvrtej kapitoly Úzkostní poruchy.

    Samostatnou kapitolou sú Vztahové úzkosti. Vzťahy pomáhajú v zaobchádzaní s úzkosťou, a zároveň vo vzťahoch tiež vzniká veľa špecifických úzkostí. Sú to predovšetkým úzkosti z možnej straty – z možného rozchodu, úzkosti súvisiace s autonómiou, úzkosti z blízkosti, a podobne. Úzkosť vo vzťahoch prezrádza, že istota ľudského súžitia má svoje medze. Osamelosť principiálne patrí k životu a samota je jednou zo základných dimenzií ľudského života vôbec. Je to aspekt individuácie, aspektu, ktorý môže stimulovať vzťah človeka k sebe samému. Nie každý je však schopný túto výzvu prijať a zvládnuť.

    Symbolmi úzkosti sú sny. Autorka ich podrobne rozoberá v šiestej kapitole Symboly úzkosti. Snaží sa tu odpovedať na otázky čo nám úzkostné sny hovoria o zaobchádzaní s úzkosťou a čo nám o úzkosti hovoria jej symboly. Ako v celej knihe, aj v tejto kapitole využíva skúsenosti zo svojej bohatej praxe a z mnohých úzkostných snov. Na ich základe spracovala typológiu úzkostných situácií s kompetenciami, ktoré s každým jednotlivým typom súvisia. Nezabúda ani na kolektívne úzkostné symboly.

    Svoju knihu autorka uzatvára poslednou siedmou kapitolou Odvaha k úzkosti. Vyzýva v nej čitateľov k tomu, aby prestali utekať pred svojimi úzkosťami, aby sa trpezlivo snažili prísť na to, aké nové skúsenosti úzkosť bráni získať, kde a ako nám bráni rozvinúť nové kompetencie.

    Zvládať úzkosť z psychologického hľadiska znamená učiť sa s úzkosťou žiť. Predpokladom pre to, aby sme mohli a dokázali pripustiť si úzkosť, je práca na svojej identite. Identitu nemáme, identitu znova a znova hľadáme a získavame ju tým, že sa vyrovnávame s inakosťou, s niečím, čo je pre nás nové a čo pre nás predstavuje úzkosť. Čím viac sa rozvíjame, čím viac prichádzame na to, kto skutočne sme, tým skôr si môžeme svoje úzkosti pripustiť a niečo s nimi robiť.

    Je autorkiným profesionálno-ľudským umením ponúknuť čitateľom knihu, ktorá dokáže osloviť a zaujať nielen odbornú verejnosť, ale je dobre čitateľná a prínosná aj pre laika. A určite ju veľmi ocení človek, ktorý chce rozumieť tomu, čo prežíva, keď je mu ťažko, keď prekonáva bolesť, keď sa mu zdá, že už nič nemá zmysel a všetko skončilo. Má v sebe presvedčivý pozitívny potenciál, ktorý však neponúka naivne prvoplánovo, ale dôslednou a ľudsky ohľaduplnou analýzou úzkosti – emócie i telesného stavu.

    PhDr. Viera Hudečková, PhD.

    Zdroj: PSYCHOFÓRUM - Bulletin slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV

    - Verena Kast : Úzkost a její smysl – rec. V. Hudečková

  • Vydavateľstvo Portál prinieslo v roku 2012 na náš knižný trh knihu švajčiarskej autorky, filozofky a psychologičky Vereny Kast – Úzkost a její smysl. Verena Kast pôsobí ako analytička v švajčiarskom St. Gallene a prednáša na inštitúte C. G. Junga v Zürichu. Do roku 1998 bola predsedníčkou medzinárodnej spoločnosti pre analytickú psychológiu. Verena Kast je autorkou mnohých zaujímavých kníh.

    Úzkosť je našou každodennou súčasťou, sprevádza nás po celý život. Ako píše autorka, človek bez úzkosti neexistuje, strach a úzkosť k človeku patria. A predsa úzkosť nemáme radi. Nechceme si ju pripúšťať, snažíme sa ju pomenovať inými názvami, hanbíme sa za ňu, bojujeme s ňou, chceme sa jej zbaviť, chceme sa jej vyhnúť. Snaha vyhnúť sa akceptovaniu úzkosti je pre dnešnú dobu typická, tento postoj nám však bráni využiť dôležitú funkciu, ktorú úzkosť pre náš život má. Funkciou úzkosti je konfrontovať nás so sebou samými.

    Kniha je členená do siedmich kapitol. Prvá kapitola Úzkost a jak ji zvládnout prináša informácie o prežívaní úzkosti, o podnetoch k nej, o tom, ako úzkosť vyjadrujeme, ako ju zvládame. Dopad úzkosti na našu osobnosť závisí od jej miery. Mierne zvýšené napätie zlepšuje koncentráciu, napätie sme schopní premeniť na sústredenie, túto úzkosť poznáme ako slastné napätie, to je úzkosť, ktorá je ešte príjemná. Ďalšími stupňami, ktoré už nie sú príjemné, sú úzkostné napätie, číra úzkosť a panická úzkosť, pri ktorej prežívame bezmocnosť a zároveň sa snažíme reagovať. Najväčšie úzkosti sa týkajú straty a neúspechu.

    V ďalšej kapitole Úzkost jako hnací síla – podněty existenciální filozofie autorka približuje filozofický pohľad na úzkosť Kierkegaarda a Heideggera, existenciálnych filozofov, význam úzkosti a potrebu postaviť sa tvárou v tvár úzkosti, lebo len vtedy sa nám zjavuje jej zmysel. V závere kapitoly porovnáva filozofický a psychologický prístup k úzkosti a vymedzuje úlohy psychológie pri práci s úzkosťou.

    Aspekty úzkosti je názov tretej kapitoly. Autorka v nej charakterizuje jednotlivé zložky komplexu úzkosti, ktoré zároveň napovedajú, ako s úzkosťou zaobchádzať. Ide o napätie a z toho vyplývajúce možnosti uvoľnenia, neistotu vs. hľadanie nových istôt, ohrozenie hodnôt vs. hľadanie nových a bezmocnosť vs. rozvíjanie kompetencií. Nové istoty prídu, ak vydržíme neistotu. Všetky tvorivé procesy začínajú neistotou, kedy človek nenachádza žiadne jednoznačné riešenie. Riešenie príde, ak vydržíme zmätok vyplývajúci z neistoty. Ďalej v tejto kapitole vysvetľuje pojmy základná úzkosť, špirála vyhýbania, kontrafobické správanie a ich úskalia, opisuje vznik sekundárnych úzkostí, mechanizmy zvládania úzkosti a v akých situáciách úzkosti vznikajú.

    Extrémnymi prípadmi prežívania úzkosti sú úzkostné poruchy – nutkavé poruchy, panické poruchy, srdečná fóbia, traumatické úzkosti a posttraumatická stresová porucha. Tieto témy sú obsahom štvrtej kapitoly Úzkostní poruchy.

    Samostatnou kapitolou sú Vztahové úzkosti. Vzťahy pomáhajú v zaobchádzaní s úzkosťou, a zároveň vo vzťahoch tiež vzniká veľa špecifických úzkostí. Sú to predovšetkým úzkosti z možnej straty – z možného rozchodu, úzkosti súvisiace s autonómiou, úzkosti z blízkosti, a podobne. Úzkosť vo vzťahoch prezrádza, že istota ľudského súžitia má svoje medze. Osamelosť principiálne patrí k životu a samota je jednou zo základných dimenzií ľudského života vôbec. Je to aspekt individuácie, aspektu, ktorý môže stimulovať vzťah človeka k sebe samému. Nie každý je však schopný túto výzvu prijať a zvládnuť.

    Symbolmi úzkosti sú sny. Autorka ich podrobne rozoberá v šiestej kapitole Symboly úzkosti. Snaží sa tu odpovedať na otázky čo nám úzkostné sny hovoria o zaobchádzaní s úzkosťou a čo nám o úzkosti hovoria jej symboly. Ako v celej knihe, aj v tejto kapitole využíva skúsenosti zo svojej bohatej praxe a z mnohých úzkostných snov. Na ich základe spracovala typológiu úzkostných situácií s kompetenciami, ktoré s každým jednotlivým typom súvisia. Nezabúda ani na kolektívne úzkostné symboly.

    Svoju knihu autorka uzatvára poslednou siedmou kapitolou Odvaha k úzkosti. Vyzýva v nej čitateľov k tomu, aby prestali utekať pred svojimi úzkosťami, aby sa trpezlivo snažili prísť na to, aké nové skúsenosti úzkosť bráni získať, kde a ako nám bráni rozvinúť nové kompetencie.

    Zvládať úzkosť z psychologického hľadiska znamená učiť sa s úzkosťou žiť. Predpokladom pre to, aby sme mohli a dokázali pripustiť si úzkosť, je práca na svojej identite. Identitu nemáme, identitu znova a znova hľadáme a získavame ju tým, že sa vyrovnávame s inakosťou, s niečím, čo je pre nás nové a čo pre nás predstavuje úzkosť. Čím viac sa rozvíjame, čím viac prichádzame na to, kto skutočne sme, tým skôr si môžeme svoje úzkosti pripustiť a niečo s nimi robiť.

    Je autorkiným profesionálno-ľudským umením ponúknuť čitateľom knihu, ktorá dokáže osloviť a zaujať nielen odbornú verejnosť, ale je dobre čitateľná a prínosná aj pre laika. A určite ju veľmi ocení človek, ktorý chce rozumieť tomu, čo prežíva, keď je mu ťažko, keď prekonáva bolesť, keď sa mu zdá, že už nič nemá zmysel a všetko skončilo. Má v sebe presvedčivý pozitívny potenciál, ktorý však neponúka naivne prvoplánovo, ale dôslednou a ľudsky ohľaduplnou analýzou úzkosti – emócie i telesného stavu.

    PhDr. Viera Hudečková, PhD.

    Zdroj: PsychoFórum 2013, č. 1-2

    - Verena Kast : Úzkost a její smysl – rec. V. Hudečková

  • Autorka této knihy, Verena Kastová, je švýcarská psycholožka, známá naším čtenářům z řady jejích knih vydaných nakl. Portál. Má blízko k Jungově analytické psychologii (přednáší na curyšském Institutu C.G. Junga) a je hlavně v německé jazykové oblasti známa svými velmi zdařilými, široce přístupnými publikacemi atraktivních psychologických témat. Patří mezi ně i kniha, která je předmětem naší recenze. Téma úzkost patří nejen ke klíčovým konceptům psychologie, ale zrozena z filosofických reflexí S. Kierkegaarda a M. Heideggera, který psal o zúskotňující povaze lidského bytí a o úzkosti vyjevující existentní nicotu, patří také k dominantním tématům existenciální a klinické psychologie. Celá řada velmi významných, fenomenologicky orientovaných psychologů analyzovala pocit úzkosti jako zvláštní formu strachu z něčeho co nemá jasný předmět a zabývala se podrobně jejím vlivem na tělesný a duševní život člověka. Kastová navazuje novými příspěvky a podněty na tuto dlouholetou tradici (připomeňme si, že ji v nakl. Portál reprezentuje významné dílo F. Reimanna Základní formy strachu, 1999).

    V předmětné knize Kastová nejprve orientuje čtenáře v problémech úzkosti jako „důvěrně známého pocitu“, který lidé často vyjadřují slovy: „jsme nervózní, cítíme napětí, zmatek, jsme ve stresu“ a zaměňují ji se strachem. V pocitu úzkosti však vystupují především „zúžení, soužení, tíseň, stísněnost“ a „k bytostné úzkosti patří, že se nám hůř dýchá“. Vedle podrobného a velmi plastického popisu stavu úzkosti Kastová zdůrazňuje, že mění nejen nás samé (např. dochází k dočasné ztrátě identity), ale také, že „úzkost mění náš vztah k lidem“ a ke světu vůbec. Úzkost snižuje kvalitu prožívaného života a jejími podněty jsou tíseň a očekávané nebo již existující nebezpečí. Další text této knihy je pak pestrou paletou hlubokých, ale srozumitelně podávaných analýz fenoménu úzkosti ve všech jeho podstatných souvislostech, tedy jak se projevuje, co ji způsobuje, jak se s ní lidé vyrovnávají, podrobně jsou zde analyzovány i shora zmíněné „podněty existenciální filosofie“ (Kierkegaard, Heidegger), dále aspekty úzkosti jako je napětí a jeho uvolnění, znejistění a hledání nových jistot, „kontrola úzkosti pomocí mechanismů jejího zvládání, velmi působivý popis situací v nichž úzkost vzniká, velmi podrobný výčet a charakteristika úzkostných poruch (nutkavé poruchy, panické ataky, fobie, úzkostné důsledky traumat, další druhy a terapie těchto stavů). Velmi významné a obsahově v mnoha směrech jedinečné jsou analýzy forem vztahové úzkosti (z možné ztráty, z možného rozchodu, „z možné ztráty vlastního já“, z „každodenních zdrojů zklamání“, „sexuality – mezi bezpečím a úzkostí“, „úzkosti z intenzity milostných citů“ a další). Knihu ukončuje kapitola o symbolech úzkosti, kterou reprezentují především, ale nikoli jenom, úzkostné sny a zcela poslední kapitola s originálním názvem Odvaha k úzkosti, v níž autora této malé encyklopedie psychologie úzkosti, poukazuje na to, že „úzkost není jen rušivá emoce“, neboť: „Vyzývá nás, abychom rozvíjeli ty aspekty své identity, které jsou pro nás podstatné. Pak můžeme lépe vidět co nás zúzkostňuje a přiměřeněji s tím zacházet. Díky úzkosti můžeme také prohlédnout“. Tím se tato kniha stává nejen přehledným pojednáním o vrcholně významném problému života, ale také cennou výzvou k sebepoznávání.

    Milan Nakonečný

    Recenze zpracována pro nakladatelství Portál

    - Kast V.: Úzkost a její smysl – rec. M. Nakonečný


  • Kast, Verena: Úzkost a její smysl - autor recenze: TOMÁŠ HUPKA

    https://dennikn.sk/blog/1762870/uzkost-a-jej-zmysel/?ref=list

    Únava, vyhorenie, smútok, hnev či depresia, dnes už patria k bežným pojmom v našich slovníkoch a k bežným javom v našich životoch. Oveľa menej sa hovorí o úzkosti, s ktorou má skúsenosť každý tretí človek. Preto sa dnes bližšie pozrieme práve na ňu…

    Podkladom pre skúmanie úzkosti nám bude dielo Vereny Kast, ktorá je žiačkou Carla Gustava Junga a pôsobí ako profesorka psychológie na univerzite a docentka Inštitútu C. G. Junga v Zürichu. Dnes si priblížime jej dielo Úzkost a její smysl.

    Čo je úzkosť

    Úzkosť je normálna reakcia na stres, obavy, alebo ohrozenie. Ak je však veľmi silná, trvá dlhšie obdobie, alebo je slabšia ale vďaka prehnanej citlivosti (človeka) príde k jej zosilneniu (je teda neúmerná okolnostiam), potom možno hovoriť o úzkostnej poruche. A ak je prítomná len vo vzťahu k určitému objektu alebo k situácií, hovoríme o fóbií…

    Často sa úzkosť zamieňa s strachom. Úzkosť je strach zo situácie, ktorá bežne nebezpečná nie je, prípadne nebezpečná je, ale je nepravdepodobné, že nastane. Okrem toho strach je konkrétny a špecifický a úzkosť nie je celkom jasná a často sa mení. Pociťujeme úzkosť z rôznych (našich katastrofických) scenárov. Ďalším rozdielom je, že strach sa rozplynie, keď nebezpečenstvo pominie, ale úzkosť sa vracia (dokonca časom nemusí mať spúšťač a toho „bubáka“ si vyrobíme sami).

    Úzkosť je negatívny cit – emocionálny stav, ktorý vzniká pri ohrození, neistote, neúspešnosti, v konfliktoch a pri deprivácií (nedostatočné uspokojenie fyzických alebo psychických potrieb). Je to normálna reakcia na stres.

    Príčina úzkosti

    Príčinou úzkosti je ohrozenie, neistota, neúspech, prípadne konflikt. Okrem týchto faktorov tu zohráva rolu aj strava (nedostatok vitamínov a minerálov). Na úzkosti sa však podieľa, prípadne ju zhoršuje, prejedanie sa, nezdravý fast food, ponocovanie či holdovanie alkoholu. Úzkosť môžu vyvolať aj niektoré lieky a mnohé lieky kombinované s alkoholom. Úzkosť sa spája aj s predmenštruačným syndrómom (kolísanie hormónov pred menštruáciou). Ak však vylúčime takúto príčinu, potom sa vraciame späť k nášmu prežívaniu a ku konkrétnym životným situáciám. Práve preto Carl Gustav Jung zdôrazňuje, že úzkosť je psychickou traumou…

    Úzkosť nás prenasleduje

    Úzkosť ovplyvňuje myslenie človeka, jeho náladu a správanie a tak môže ovplyvniť jeho výkonnosť v práci, jeho osobný a spoločenský život a viesť k výraznému zníženiu kvality života… Úzkosť zhoršuje výkon a ten zas zintenzívni strach a obavu o budúcnosť a tým sa prehĺbi úzkosť. Vzniká tak začarovaný kruh…

    Či si to človek uvedomuje, alebo nie, tak v reakcií na úzkosť sa vyhýba miestam a situáciám, ktoré vedú k úzkosti. A tým sa zužuje jeho život. Alebo sa im nevyhýba, ale prežíva pritom veľkú úzkosť. Niektorí sa týmto skúsenostiam vystavujú za cenu potlačenia svojich pocitov a emócií (čo vedie k únave a k vyčerpaniu). Alebo si to „odnesie“ ich sebahodnotenie a sebavedomie (vystavenie situácií znižuje ich dobrý pocit zo seba).

    Ani jedna z týchto reakcií nie je zdravá a dobrá. Strácame slobodu a už to nie sme my. Je dobré si uvedomiť, čo všetko nám úzkosť berie, zdravo sa na ňu nahnevať a vyhlásiť jej vojnu :). Úzkosť nie je slabosť, preto sa za ňu nemusíme hanbiť…

    Prejavy úzkosti

    Kým telesné prejavy úzkosti nevieme ovplyvniť vôľou, tak silu a dĺžku úzkosti vôľou ovplyvniť vieme – našou mysľou :). Samotné príznaky sa môžu líšiť. Aj v tomto sme dosť individuálny. K základným patrí strach, napätie, rýchle dýchanie, buchot srdca, podráždenosť, zúžené vedomie a potenie… Niektorí ľudia v úzkosti blednú, iní získajú farbu (červenú). Niekto sa trasie a iný má knedlík v krku…

    Hovorili sme, že úzkosť za istých okolností môže prerásť v úzkostnú poruchu. Podľa štatistík trpí úzkostnými poruchami 5 až 7 % populácie. A 29 % ľudí prekoná úzkostnú poruchu aspoň raz za život. Pomoc pritom ľudia s úzkostnou poruchou často vyhľadajú až po niekoľkých rokoch (štatisticky je priemer 7 rokov). Tak dlho s ňou zápasia sami a boja sa vyhľadať pomoc. Podľa štatistík o niečo častejšie s ňou zápasia ženy, ako muži. Väčšinou prepukne medzi 20 a 40 rokom, avšak keďže ľudia otáľajú s návštevou lekára, dotýka sa širšieho vekového obdobia…

    Druhy úzkostnej poruchy

    Rozlišujeme niekoľko úzkostných porúch.

    Generalizovaná úzkostná porucha je spojená s nekonkrétnou úzkosťou – že sa prihodí niečo zlé. Nevieme čo, ale nepochybujeme o tom, že sa stane… Verena Kast o takomto človeku píše, že žije v prehnaných obavách. Má pocit, je presvedčený, že sa stane to najhoršie, čo sa môže stať. V podstate takúto úzkosť môže zažiť každý v ťažkej životnej situácií, tu je však trvalo prítomná a je ľahké ju vyvolať.

    Sociálna úzkostná porucha spôsobuje strach zo spoločenských situácií, kde sa obávajú poníženia, alebo zahanbenia.

    Panická porucha je spojená s náhlymi záchvatmi paniky, ktoré sú spojené so silným strachom, alebo nervozitou… Verena Kast píše, že panické útoky sú ako vrcholky vĺn v mori úzkosti. Úzkosť je tu primárne psychosomatickou záležitosťou – sdrce búcha o život, máme problém sa nadýchnuť a niečo sa nám zaseklo v krku. Ak takúto skúsenosť zažijeme napr. v električke, môžeme sa začať vyhýbať cestovaniu električkou a to už je fóbia… Pri panickej poruche sa môže objaviť aj hypochondria.

    Obsedantno – kompulzívna porucha je spojená s opakujúcimi, vtieravými a neželanými myšlienkami ktoré vedú k nezmyselnému (nepravdivému) strachu a vedú k nutkavým rituálom.

    Verena Kast prichádza aj so srdečnou fóbiou. Je to vlastne fóbia orgánová. Človek má pocit, či skôr obavu, že sa mu zastaví srdce, prípadne že dostane infarkt. Paradoxom je, že sa ani tak nebojí o svoj život, nie je tu strach zo smrti, skôr obava z toho, že bude bezmocný a odkázaný na iných…

    Nakoniec Verena Kast hovorí aj o traumatickej úzkosť, ktorá je spojená s extrémnymi situáciami (násilie, znásilnenie, ťažké životu ohrozujúce ochorenie). Tá skúsenosť je natoľko bolestivá, že ju človek nedokáže spracovať. Dokonca aj obranné mechanizmy, či mechanizmy psychickej sebaregulácie sú ochromené. U týchto ľudí sa zrútila dôvera v život a v nádej.

    Človek môže trpieť aj viacerými úzkostnými poruchami súčasne, alebo má popri úzkostnej poruche ešte inú poruchu nálady (napr depresiu). Podľa štatistík má 30 % ľudí s úzkostnou poruchou zároveň aj depresiu.

    Čo je príčina úzkostnej poruchy

    Pri úzkostných poruchách sa hovorí o kombinácií biologických a psychologických faktorov, pričom niektorí ľudia majú k nej aj genetickú predispozíciu. Dochádza tu ku kolísaniu hladiny serotonínu. Serotonín sa podieľa na prenose informácií medzi nervovými bunkami. Nedostatok serotonínu sa najčastejšie prejaví depresiou, alebo úzkosťou. Preto sa hovorí, že ak má niekto úzkosť, môže byť zároveň aj depresívny… Nedostatok serotonínu sa spája s genetickou predispozíciou, ale aj s vonkajším faktormi.

    Ako vhodná prevencia pred jeho nedostatkom sa odporúča dostatok denného svetla (zvýšenie serotonínovej aktivity v mozgu), bohatá strava (väčšinu serotonínu získavame zo stravy) a veľa pohybu / cvičenia (keď sa hýbeme, zlepší sa nám nálada a tá zvyšuje hladinu serotonínu v mozgu).

    K hlavným katalyzátorom úzkostnej poruchy patrí stres. Vyhýbať sa rýchlemu životnému štýlu a veľkému stresu by tak mohlo byť dobrou prevenciou… Niekedy úzkosť neprerastie v úzkostnú poruchu, ale rozvinie sa do fóbie. Možno už sa nebojíme, že sa stane niečo zlé, ale bojíme sa, že nás uštipne had.

    Povedali sme si, že úzkosť je strach, že môže prerásť v úzkostnú poruchu, prípadne sa rozvinúť ako fóbia. A tiež sme si ukázali, že často je tu prítomná aj iná porucha nálady, najčastejšie depresia. Úzkosť je však spojená aj s hnevom. Ak sa hneváme a nepoznáme dôvod, bolo by vhodné začať premýšľať nad tým, či hnev nie je vyvolaný úzkosťou. Ak úzkosť prebudí strach a ten nás ohrozí, siahneme po hneve v snahe ubrániť sa…

    Zmysel úzkosti

    Úzkosť nás premieňa a premieňa aj naše hodnoty. Premieňa nás, keď nám ukazuje, čo je v živote dôležité a pomáha nám usporiadať priority. Úzkosť však premieňa aj naše vzťahy. Núti nás vyjsť z vlastného egoizmu a požiadať o pomoc.

    Za úzkosťou je často obava o našu hodnotu. Bojíme sa, že to čo sa stane, spochybní našu hodnotu, alebo ukáže našu slabosť…

    Ale úzkosť je spojená aj s naším životom. Pretože za úzkosťou je aj smrť a vízia života, teda túžba po jeho zmysle. Práve v úzkosti majú mnohí pocit, že sa všetko skončilo a nič už nebude rovnaké. Majú pocit, že dobre už bolo a budúcnosť? Kto vie, či nejaká bude.

    Každá úzkosť je reálna a opodstatnená. Ale to čo stojí za ňou a čo ju vyvolalo, nemusí byť skutočné a opodstatnené.

    Úzkosť sa po nejakom čase stane neznesiteľnou a tak sa objaví výzva – buď ju potlačiť, alebo usmerniť…

    Ako sa brániť

    Keď na to príde a objaví sa úzkosť, začneme strácať istotu a sebadôveru – pôdu pod nohami. A snažíme sa reagovať. Často sa však ocitneme v kruhu, pretože nekonáme s chladnou hlavou a tak urobíme niečo, čo úzkosť prehĺbi, alebo predĺži. Cieľom úzkosti však nie je, aby nás ochromila, preto sa spolu s ňou objavia mechanizmy, pomocou ktorých sa jej pokúšame čeliť. Zoči voči úzkosti často máme pocit, že máme len dve možnosti – utiecť, alebo sa brániť.

    Máme však aj rôzne mechanizmy, ako aktívne s úzkosťou bojovať.

    K najčastejším mechanizmom proti úzkosti je získať odstup a pozrieť sa na problém racionálne. Získať odstup znamená riešiť veci s chladnou hlavou a bez pocitu, že neexistuje riešenie.

    Riešiť veci racionálne, znamená posúdiť všetky + a -.

    K ďalším mechanizmom patrí projekcia. Je v tom kus pomenovania situácie a pocitov. Akoby sme riešili situáciu na „nečisto“ a skúšali rôzne možnosti. Ak by sa stalo toto, čo by to znamenalo a ak toto? Je v tom práca s obavou, ale aj hľadanie riešenia. A pocity vďaka projekcií strácajú na sile.

    S úzkosťou sa dá bojovať aj pomocou oddychu a relaxu. Načerpáme tak silu a radosť, pomocou ktorých lepšie zvládneme boj s úzkosťou.

    Môžeme tiež trénovať našu pozornosť a snažiť sa presmerovať ju inam. Nedovoliť úzkosti, aby nám zúžila priestor.

    Úzkosť patrí k životu a postaviť sa jej znamená naučiť sa s ňou žiť. Postaviť sa úzkosti, znamená odhaliť jej zmysel – strhnúť masku strachu a objaviť úzkosť, ktorá je za tým všetkým…

    K prekonaniu úzkosti je dôležitá aj skúsenosť. Ak sa jej vystavíme a veci dopadnú inak, zistíme, že nemáme dôvod sa báť. A tak skúsenosť premieňa našu obavu. A tá stráca silu.

    Pomenovať úzkosť a obranu je dôležité. Pre človeka sú však často nástrojom, ktorý v tej chvíli ešte potrebuje. Preto ich treba pomenovať, ale keď človek ešte ostáva pri nich, dovoliť mu aby si ich ešte chvíľu ponechal. Asi ešte nedozrel k tomu, aby sa im postavil a zanechal ich… To je skôr rada do terapie :)

    Úzkosť a nádej

    Svet sa stal nehostinným miestom pre život. Prišli sme o mnohé istoty. Človek je dnes vykorenený, bez spoločenského či rodinného zázemia a pod tlakom. Reakciou je úzkosť.

    Ale reakciou na úzkosť môže byť viera v rozum, nádej a láska. Viera v rozum. Hovorí sa, že úzkosť je strach z ničoty – a preto úzkosť možno „utopiť“ v nádeji. Nádej je silnou zbraňou proti beznádejí. A tam kde je nádej pre zmenu, úzkosť stráca pôdu pod nohami. A láska, tá nám pomáha bojovať – z časti ponúka odpoveď na otázku ako a prečo.

    Bolo by chybou, zoči voči obavám vybudovať si život na istotách, ktoré sú premenlivé, alebo žiť vo svete istôt. Pretože snaha o kontrolu by nakoniec viedla k tomu, že úzkosť by kontrolovala nás. Ak by sme svoj život podriadili rôznym nástrojom v snahe nevystaviť sa úzkosti, tak by sme tou úzkosťou žili – samotný systém by si nás ochočil a tak by sme žili v úzkosti, hoci nie vedome.

    Práve keď sa nebojíme vystaviť sa úzkosti a vnímame ju ako hosťa, potom jednoducho tu a tam príde a odíde… Úzkosť patrí k životu.

    Úzkosť nás v neposlednom rade učí relativizovať – učíme sa, že sú aj dôležitejšie veci a že neúspech patrí k životu a cieľom života nie je dokonalosť (tu a teraz). To neznamená, že sa nemáme snažiť, len nemusíme podľahnúť tlaku – tyranie dokonalosťou.

    Úzkosť a naše vzťahy

    Úzkosť sa bytostne dotýka aj našich vzťahov. Bojíme sa, či nás ten druhý má naozaj rád, či máme radi my jeho, či nás neopustí, či sa vzťah neskončí… Za tým všetkým je obava, či máme hodnotu a či neprídeme o niečo vzácne. Freud hovoril, že často zápasíme s úzkosťou z odlúčenia a chceme niekomu patriť a byť k nemu pripútaní. Jung zas hovoril o úzkosti zo straty seba. V skutočnosti sú to dve strany tej istej mince. V láske a vo vzťahoch často zápasíme s túžbou, ostať sám sebou a zároveň byť pre niekoho vzácnym. A stojíme pred výzvou nájsť v tom rovnováhu.

    Úzkosť môže poukazovať na hodnotu, ktorú má pre nás ten druhý, ale aj na veľké očakávania, ktoré voči nemu či vzťahu máme. A tak odhalenie úzkosti – čo je za ňou, tak ako pri iných problémoch aj tu tkvie v nás. V nás samých je ukrytá odpoveď na otázku, prečo máme úzkosť a čo nám vlastne hovorí o nás…

    S úzkosťou sa spája slovo prechodová fáza a prechodné obdobie. Keď sa ocitneme v úzkosti, prechádzame obdobím zmeny, kedy ešte nevieme naisto, čo bude. Sme na ceste. Niečo končí a niečo začína. Treba kráčať, aj keď svetlo ešte nevidíme. Byť trpezliví. Svetlo sa časom ukáže. Potom nastane fáza konsolidácie, kedy začneme zapracovávať to nové, objavovať jeho pozitívne stránky, vychutnávať si ich a žiť inak…Úzkosť začne klesať a časom sa vytratí…

    Ak však úzkosť či úzkostná porucha pretrvávajú dlho alebo sa zhoršujú, potom je evidentné, že nie sú prirodzené a že samé od seba nezmiznú. Vtedy je dôležité vyhľadať pomoc psychológa, terapeuta či psychiatra…

    -

Čtenářské recenze

  • OBJEDNÁVKY KNIH KNIHKUPECTVÍ

    telefon:
    283 028 202

    provozní doba:
    8.00 – 16.00 hod.
    (každý všední den)

  • OBJEDNÁVKY KNIH JEDNOTLIVCI A ORGANIZACE

    telefon:
    283 028 203
    283 028 204

    provozní doba:
    9.00 – 18.00 hod.
    (každý všední den)

  • REKLAMACE A DOTAZY E-SHOP

    telefon / e-mail:
    283 028 205
    kanclir@portal.cz

    provozní doba:
    8.00 – 16.00 hod.
    (každý všední den)