0 % 4 recenze
135 Kč
159 Kč
−15 %, ušetříte 24 Kč
Dodání 1-2 dny
Doprava od 59 Kč Možnosti dopravy Od 1 000 Kč doprava zdarma
Tištěná kniha (2022)
Guy Gilbert Guy Gilbert (1935) je francouzský katolický kněz, vychovatel delikventní mládeže a autor spirituální literatury. Pochází z dělnické rodiny, měl 14…
Autor recenze TOMÁŠ HUPKA Datum 2. 6. 2022
Slovo z ktorého mrazí. Mnohým prebehne mráz po chrbte. Pre mnohých je neželaným spoločníkom. A pre ďalších je rušivým prvkom. Je na nej niečo dobré? Môže nás obohatiť? Čo robiť, keď do života zavíta samota?
Názov knihy má ambíciu zaujať. Občas však skrýva úlomok pravdy. Niečo nečakané a obohacujúce. Tak je to v prípade knihy od Wunibalda Müllera – Sám, ale nie osamelý. Keď povieme že sme sami, myslíme tým že nikto nie je po našom boku. Ale to neznamená, že sme osamelí a že nikto nie je v našej blízkosti. Pretože aj keď sme „single“, okolo nás je veľa ľudí. Jeden z najväčších prínosov knihy od Wunibalda je práve v tomto rozlíšení. Túto knihu sme si priblížili dávnejšie. Link je tu: https://dennikn.sk/blog/790310/sam-ale-nie-osamely/. Za zmienku stojí tvrdenie, že samota je prirodzená a patrí k životu. Človek prichádza na svet sám a aj odchádza z neho sám. Aj keď je obklopený ľuďmi. A samota je pre neho dôležitá. Potrebuje čas pre seba (samotu), aj keď bude žiť vo vzťahu. Okrem toho Wunibald približuje samotu ako príležitosť spoznať seba, vyznať sa v sebe, dosiahnuť zrelosť a počas života prehodnotiť, či žijeme svoj život.
„Je jednouché postaviť sa do davu, ale chce to odvahu stáť osamote.“ Mahatma Gandhi
Okrem knihy od Wunibalda Müllera sme si pred časom priblížili aj knihu od Hildegardy Aepliovej – Být single – ale jak? Hildegarda sa rozhodla pre život v duchu „single“ a píše o tom, čo to znamená. Ak Vás táto téma zaujala, link je tu: https://dennikn.sk/blog/804802/zit-single-ale-ako/. Teraz len v krátkosti. Hildegarda vyzdvihuje život single – ako príležitosť zasvätiť svoj život poslaniu. Človek ktorý žije sám, má viac času ako človek ktorý žije v manželstve a má rodinu. Čo sa týka samoty. Ak je to prechodný stav, je príležitosťou pracovať na sebe. Ak je to dlhodobý stav, potom je dôležitá otázka, či je to naše rozhodnutie. Ak áno, potom môžeme byť spokojní, aj keď sme sami. Ak po tom naozaj túžime. Ak sme chceli vzťah, alebo ak nás ten druhý opustil, potom je samota bolestivá. Samotný život o samote prináša viac príležitostí a preto môže byť pekný a bohatý, teda naplnený. Sám o sebe nie je niečím „menej“. Kľúčovou je však otázka, či sme to naozaj chceli. Ak nie, potom napriek bohatstvu, budeme cítiť istú prázdnotu. Samota je len nástrojom a je na nás, ako ho použijeme.
„Osamelosť nie je keď nemáte okolo seba spoločnosť, osamelosť je, keď nemáte vyšší zmysel.“ Guillermo Maldonado
O samote sme sa nerozprávali len raz. Hoci touto témou sme sa zaoberali dávnejšie. K rozoberaným textom patrila kniha aj od Joshua Harrisa – S nikým nechodím a nie som cvok. Joshua vníma čas bez partnera, ako príležitosť pracovať na sebe – rásť odborne a ľudsky. A kritizuje životný štýl, kedy niektorí ľudia prakticky od základnej školy chodili zo vzťahu do vzťahu a vlastne nikdy neboli sami so sebou a nemali priestor spoznať, čo by vlastne chceli. Viac o Joshuovej knihe sa dočítate tu: https://dennikn.sk/blog/928095/s-nikym-nechodim-a-nie-som-cvok/. Dopriať si čas a dovoliť si byť „single“ je podľa Joshua cenným vkladom do života. Ak sa dokážeme vyznať v sebe, potom lepšie budeme vedieť koho hľadáme, čo od života chceme a ľahšie dosiahneme to, po čom túžime. A čo je najlepšie, samota je príležitosťou – je to investícia do budúcnosti. Nie je to stratený, či premrhaný čas.
„Nič vám neprinesie mier vo vnútri len vy samy.“ Ralph Waldo Emerson
Tým však téma samoty nie je vyčerpaná. O čare ticha a samoty hovorí Erling Kagge v knihe Duše objevitelů pólu. Počas expedícií bol často odkázaný sám na seba. Mal čas premýšľať a samotu hodnotil ako vzácny čas, ktorý ho obohatil. Ak Vás téma zaujala, môžete prejsť sem: https://dennikn.sk/blog/2657808/dusa-objavitela-polov/.
„Samota je chudoba vášho ja. Vedieť byť sám je bohatstvo vášho ja.“ Mary Sarton
A v kontexte knihy od Sigri Sandberg Tmy sme hovorili o terapií, kde tma spolu so samotou zohrávajú dôležité miesto. Práve v samote, kedy vonkajší svet je chudobný na podnety a dostane priestor náš vlastný vnútorný svet, práve vtedy sme v kontakte sami so sebou. Viac tu: https://dennikn.sk/blog/2467334/terapia-tmou/.
„Ak budete naplnenie hľadať v ostatných, nikdy nenájdete skutočné naplnenie.“ Lao Tzu
Pán Müller je psychoterapeutom a teológom. Je tiež autorom kníh o zamilovanosti, ale aj o zranení v sexualite, vníma preto samotu v širšom priestore (aj v rozmere vášne a blízkosti). Pani Aepliova vníma samotu ako stav, ktorý si sama vybrala. A Harris ju vníma ako súčasť prípravy na manželstvo, v súčasnosti je manželom a otcom. A predsa tu vzniká priestor na ďalší pohľad a ten si ponúkneme práve dnes vďaka Guy Gilbertovi.
Guy Gilbert je kňazom. O samote však hovorí v kontexte príbehov, ktoré počúva. Venuje sa predovšetkým ľuďom, ktorí sú na okraji spoločnosti – sú sami a opustení. Prináša tak veľmi originálny, ale aj ľudský pohľad. So samotou je konfrontovaný z rôznych strán a ľudia mu kladú otázky o samote, ktorú prežívajú. A zároveň hovorí o svojej samote.
„Myslel som si, že najhoršia vec v živote je skončiť sám. Mýlil som sa. Najhoršia vec je byť s ľuďmi, pri ktorých sa cítite, ako by ste boli sám.“ Robin Williams
Guy Gilbert je naozaj veľmi vzácny zjav. Je v ňom kus Abbé Pierra, ale ak by ste ho nepoznali, stretnúť by ste ho nechceli. Zjavom pôsobí, ako člen nejakého gangu. Vďaka tomu však má prístup na miesta, kde by sa „slušní“ ľudia nedostali. Ale dosť bolo úvodu. Dajme priestor Gilbertovi.
„Samota desí dvadsaťročnú dušu.“ Moliere
Samota ma desí, pretože neustále obchádza životy ľudí, o ktorých si robím starosti. Desí ma samota, v ktorej žijú. Za posledných 30 rokov sa počet osamelých ľudí vo Francúzsku zdvojnásobil. Jeden z desiatich žije sám. A 58 % Francúzov sa cíti osamelo, prípadne cítia a prežívajú odmietnutie (napríklad zo strany rodiny). Aj u nás, koľko členov rodiny opustilo ostatných a nehlási sa k nim. Koľko partnerov opustilo toho druhého a koľko detí nechodí navštevovať rodičov, alebo prídu raz za čas. Tím však výpočet nekončí.
„Milujem byť o samote. Nikdy som nenašiel takú skvelú spoločnosť, akou je samota.“ Henry David Thoreau
Koľko ľudí žije v priestore, kde čas plynie veľmi pomaly (nemocnica), alebo akoby ani neplynul (väznica). Samotu však prežívajú aj ich blízki, pretože milovaný človek sa na čas vzdialil. Aj oni prežívajú samotu. Ani na nich netreba zabúdať. Teraz žijeme vojnou na Ukrajine, koľko ľudí sem prišlo a niekoho nechali osamote na Ukrajine a koľko Ukrajincov prežíva samotu, pretože ich milovaní zostali tam, alebo už nežijú.
„Samota v nás vyvoláva originalitu, krásu neznámu a nebezpečnú – poéziu. Ale tiež v nás môže vyvolať ten pravý opak – zvrátenosť, nezákonnosť, absurdnosť.“ Thomas Mann
Samota sa dotýka všetkých, bez ohľadu na vek, sociálne zázemie, status, postavenie, či bohatstvo. Pamätám si na chlapca so zlatou kreditkou ktorý plakal, pretože hoci mal majetok, nikto ho nemal rád. Bol sám.
Samota nás do istej miery sprevádza celý život. Ako som už uviedol, Guy Gilbert sprevádza ľudí a dostáva otázky ohľadom samoty od ľudí, ktorí ju prežívajú vo svojom živote. Či ich rodina opustila, alebo ostali sami. Guy každej takejto skupine venuje pár „postrehov“.
„Samota, keď ju prijmete, je darom, ktorý vás zavedie k poznaniu zmyslu života.“ Paulo Coelho
V roku 2017 tvorili slobodní ľudia až tretinu dospelej populácie vo Francúzsku. To je dosť veľa aby sme si mohli povedať, že je v tom len „smola“, či málo „príležitostí“. Pokiaľ je to vaše rozhodnutie, je to v poriadku. Dokonca tak môžete byť šťastní. Naozaj byť single je plnohodnotný stav, ak je to Vaša voľba. Ak nie, je to trpený stav.
Hovoríme o samote v dospelosti. V čase dozrievania je prípravou. Popri štúdiu a príprave na povolanie, máme rásť ľudsky a osobnostne.
Existuje však veľa faktorov ktoré sa podieľajú na tom, že neustále narastá počet ľudí ktorí žijú single, ale nie preto, že by to chceli. Tajomstvom, alebo čaro samoty je, že človek musí vedieť – dokázať byť sám sebou a so sebou. Musí sa vedieť o seba postarať a byť šťastný aj bez toho druhého. A keď príde ten druhý, to už bude len veľké + k tomu všetkému.
„Všimol som si, že samota je silnejšia, keď sa ju snažíte umlčať, ale slabne, keď ju ignorujete.“ Paulo Coelho
Nájsť toho druhého nemusí viesť k úspechu. Možno aj preto, že sme sa príliš ponáhľali, aby sme neboli sami. Aj tak tam bol príbeh lásky. Zamilovanie, pekné okamihy, plánovanie budúcnosti a rozchod. Možno pred a možno po svadbe. Mnohí ľudia to nerozchodia a už rezignujú na hľadanie partnera. A niektorých to poznačí a pri voľbe budú hľadať niečo „menej“. Možno z obavy, prestanú túžiť po niečom viac. A možno v snahe ísť na istotu – čím horšia voľba, tým väčšia šanca, že neodíde, uspokoja sa s niečím menej.
Ako veľa zohráva túžba, nebyť sám. Mnohí potom žijú aj v deformovanom vzťahu. Neúctivom. A mnohí aj v násilnom. Obeťou je často žena, ale môže byť aj muž. Ale ak človek túžil po vzťahu, nemal by sa tejto túžby vzdať len preto, že ho ten druhý zradil. Tá túžba tu stále je a volá po naplnení. Akým spôsobom, to si každý musí zodpovedať sám. Jedna jediná a všeobecne platná rada nefunguje.
„Samotu porazia len tí, ktorí vedia zniesť, keď sú sami.“ Paul Tillich
Z rozchodom je často spojený fenomén slobodných matiek a otcov. Ten druhý odišiel a deti zostali. Možno sme ešte neboli pripravení na úlohu otca či matky a ten čo mal byť oporou odišiel. Možno to vzdal a možno zomrel. Možností je viac. Pointou však je, že tu už nie je. Odišiel a prišla samota. Nechcená. Niekedy si takýto ľudia navzájom pomáhajú. Niekedy pomôže širšia rodina. A niekedy sa medzi takto opustenými ľuďmi zrodí láska. To čo bolo vnímané ako – ich spojilo. Samo o sebe to pre vzťah nestačí. Často medzi sebou zdieľame starosti a radosti. A je to prirodzené. Vzťah však vyžaduje niečo viac. Ale niekedy takáto udalosť, takáto boľavá skúsenosť predsa vedie k niečomu radostnému. Časom.
„Samota je a vždy bola nevyhnutnou skúsenosťou každého človeka.“ Thomas Wolfe
Byť v nemocnici je často spojené s obavami o svoje zdravie, ktoré samé o sebe sú veľkou záťažou. Často je s tým spojená otázka čo bude, ako sa život zmení. A či bude pokračovať. Človek je vytrhnutý z vlastného prostredia, kde aj kvety majú svoje meno a poznáte históriu každého klinca v stene a „rituály“ susedov. Zrazu ste v cudzom prostredí. Do veľkej miery v „sterilnom“ prostredí. A bez zázemia a opory. Skoro nič nie je Vaše. Všetky vymoženosti pominuli a narušili sa skoro všetky hranice. A Vy sa snažíte aspoň trochu vyjsť s nečakaným darom v podobe Karola na susednom lôžku.
Málokto je tak opustený, ako človek v nemocnici. Dokonca je jedno, či ide o liečebný pobyt, alebo zákrok a operáciu. Každý túžobne čaká na návštevné hodiny a zrak opiera na vstupné dvere – príde, nepríde? Spomenie si? Samotu prežíva aj jeho rodina. Aj keď ho prídu navštíviť na hodinu či dve, zvyšok dňa s nimi nie je…
„Ak neviete byť v pohode sám , nikdy neviete, či si niekoho beriete pre lásku, alebo len preto, aby ste neboli samy.“ Mandy Hale
Samota sa spája aj s ľuďmi vo väzení. V niečom je ešte horšia, než tá v nemocnici. Nepustia Vás za pár dní, ale často za pár rokov. Vymožeností a možností je ešte menej. Mnohí Vás opustili a zriekli sa Vás. Niektorí sa nemajú už kam vrátiť. Pribudla tak neistota, čo bude. Pre mnohých je zločin po návrate na slobodu cestou, ako znovu získať istotu v podobe väzenia. Inú istotu už nemajú. Možno keby sa našiel niekto, kto by im na začiatku pomohol. Nesúdil. Dal šancu sa uchytiť, hoci pomalými krokmi.
„Byť sám, to je tajomstvo vynálezu; v samote sa rodia myšlienky.“ Nikola Tesla
Samota sa spája aj s vyčleňovaním. Možno nemáte status, potrebné vzdelanie, či bohatstvo. Možno trpíte hendikepom. Dôvodov je veľa a ľudia sú v tom žiaľ dosť zlomyseľní. Môžete byť vyčlenení z rôznych dôvodov a nemusíte vedieť za čo. Vtedy je to ešte horšie, lebo projektujete ako dôvod to, čoho sa bojíte. Aj keď to nie je pravda. A keď dôvod nepoznáte, nemôžete na tom nič zmeniť, hoci má zmysel usilovať sa patriť niekam, kde Vás nechcú? Naše slabé miesta sú v našich rukách a my sa musíme rozhodnúť, čo s tým. Meniť sa máme kvôli sebe a preto, že chceme. Nie kvôli tomu, že chcú druhí.
„Samota je miestem očištenia.“ Martin Buber
Aj my vnímame čoraz viac samotu v kontexte vojny. A to sme žiaľ len na začiatku. Dôležité je, aby sme po prvotnom nadšení a obetovaní nepoľavili. Tak ako u nás, aj medzi utečencami sa nájdu ľudia, ktorí nemusia byť len dobrí. Môžu byť aj nahnevaný a frustrovaní. Je ťažké si predstaviť, čím prešli. Dokonca sa chystajú snahy o úmyselné provokácie, aby ľudia prestali podporovať a rozlišovať. Zlo má veľa podôb. Nenechajme sa znechutiť. Je veľa možností, ako pomôcť. A v rámci možností, ktoré máme. Hoci len dobrým slovom a nepotrebným oblečením.
„Buďte každý deň nejaký čas o samote.“ Dalajláma
Vo všeobecnosti ľudia ktorí trpia samotou, potrebujú pomoc. Potrebujú niekoho, kto je na blízku a dokáže pomôcť a poradiť. Mnohí potrebujú aj pomoc terapeuta. Potrebujú nájsť riešenie, ako to zvládnuť a ako sa vyhnúť riziku, že znovu sa dostanú do problému. Potrebujú sa učiť prevencií – ako sa problémom vyhýbať a učiť riešeniam – ako to zvládnuť, keď sa to stane.
„Samota je určite krásna vec, ale je dobré mať niekoho, kto vie, ako odpovedať a komu môžete čas od času povedať, že je to krásna vec.“ Honoré De Balzac
Guy Gilbert okrem postrehov k ľuďom v rôznych situáciách, prináša aj pár postrehov k samote. Bez ohľadu na situáciu. Samota je priestorom. Má svoje hranice. Je to čas, ktorý máme k dispozícií. To najhoršie, podobne ako pri chorobe je ostať sám. Človek ktorý je chorý, trpí tým, že musí byť doma, medzi štyrmi stenami. Aj keď má na blízku niekoho, koho má rád. Je to dosť obmedzujúce. To isté platí aj pre človeka, ktorý je „single“. Nakoniec, aj samoty veľa škodí. Samozrejme, existujú aj určité výnimky – ľudia ktorí dosiahli určitý duchovný stav, kedy sú už „len“ nástrojom a súčasťou vše objímajúceho objatia a lásky. Ale písanie o takejto samote prenecháme mníchom…
„Samota je najvyššie dobro, najvyšší dar.“ Johann Wolfgang von Goethe
Ako prvé by nám určite napadlo vyplniť prázdnotu rôznymi aktivitami – robiť to, čo máme radi a čo nás baví. K tomu patrí aj nadväzovanie kamarátstiev a byť súčasťou rôznych skupiniek a komunít. Vtedy sme a nie sme sami. Do veľkej miery si to vieme redukovať, hoci ani takáto blízkosť nie je odpoveďou na samotu v srdci, ak sme si ju nevybrali.
„Bývam v samote, ktorá je bolestivá v mladosti, ale lahodná v rokoch dospelosti.“ Albert Einstein
Nakoniec Guy Gilbert odporúča kroky, ktoré by nám ako bežné nenapadli.
Tým prvým je pomáhať druhým. Angažovať sa. Niečo robiť pre druhých. Okrem toho, že niečo robíme len tak, lebo je to dobré, získavame tak pocit že naša práca má zmysel. Je to pocit naplnenia ktorý je iný, ako keď dostaneme peniaze za prácu. A často vidíme, že iní sa majú horšie a sme viac vďační za to, čo máme.
Druhý krok je v podobnom duchu, byť štedrý. Hoci máme menej, ako by sme chceli, stále máme viac, ako mnohí. Keď niekoho obdarujeme, získavame pocit, ktorý sa nedá zaplatiť.
V treťom kroku nás Guy Gilbert vedie ku krokom, ktoré potrebujeme aj vo svojom živote – byť pokorný, milosrdný a odpúšťať. Tieto prejavy lásky a súcitu potrebujeme aj voči sebe, ale aj voči druhým. Je zaujímavé, že tieto kroky nás chránia pred narcizmom a egoizmom a tie nám často bránia niekoho milovať.
Takže nakoniec mnohé z toho čo robíme pre druhých, sa nám vracia v podobe, že sa stávame viac hodný a zrelý pre lásku. Najlepšou cestou ako sa pripraviť na vzťah, je byť tu pre druhých. A byť pre druhých je zároveň najlepší spôsob, ako naplniť samotu, ak chceme životom kráčať sami, pretože tak získame dobrý pocit zo seba.
„Možno to bola práve potreba samoty, nepochopenie druhých ľudí, ktoré ma jedného dňa po prvý krát priviedli ku písaniu.“ Anne-Sophie Brasme
Guy Gilbert nie je len sprievodcom a poradcom, je tiež osobou ktorá žije „single“, keďže je kňazom. A tak ponúka aj svoje vlastné nástroje ako žiť samotu. Tým prvým je modlitba, ktorá mu dáva silu. Pokojne si ju spojte s meditáciou, či s učením všímavosti. Ale sú tu kroky, ktoré sú spoločné aj s ľuďmi, ktorí nežijú v duchovnom stave – mať záľuby a byť súčasťou (svojej) komunity. Tie sú univerzálne a nemali by chýbať v živote človeka, či už sa rozhodol pre samotu dobrovoľne, alebo nie.
„Duša potrebuje samotu, ako telo potrebuje lásku.“ George Bernard Shaw
Na záver svoje časti Guy Gilbert prináša historickú spomienku do minulosti. Kedysi kňaz počas omše odriekaval latinské slová ktorá znamenali: „Nedovoľ nikdy, aby som bol odlúčený od teba“. Bola to túžba po vernosti (do konca). Pre neho sú to slová adresované Bohu, pre nás to môžu byť slová adresované sebe – byť verný sám sebe a druhým ľuďom, pretože aj keď sme sami, nemusíme byť osamelí. A nie je vhodné, aby sme boli osamelí, pretože sme neboli stvorený k tomu, aby sme žili životom vlka samotára. Takí kartuziáni, či mnísi v púšti sú výnimkou, ktorá len potvrdzuje pravidlo. Nakoniec aj oni majú určitý kontakt a nežijú, akoby nežili.
Omlouváme se, ale tyto webové stránky nejsou optimalizovány pro tento prohlížeč. Použijte prosím aktuální verzi prohlížeče Google Chrome, Firefox, Microsoft Edge, popř. Safari.