Kniha Všímavost a Já od nakladatelství Portál má nádherný obal, který naznačuje jemnost a snovost. Jak je to s jejím obsahem? Když jsem knihu otevřela, malinko jsem se lekla. Čekala jsem totiž seberozvojovou literaturu na téma mindfulness. Takové knižní odlehčené pohlazení po duši. To jsem se trochu spletla. Nejedná se totiž o seberozvoj, ale psychologii a kniha jde docela do hloubky. Já v názvu je míněno jako Jungovo Bytostné Já.

Hned při druhém pohledu mě ale obsah upoutal. Autor vypadá jako velmi zajímavá osobnost, která bádá po tajemstvích lidské duše nejen ve vodách vědy a psychologie, ale i meditace, starých filozofií a dokonce psychotropních zkušeností. Tento otevřený a pokrokový přístup se mi líbí. Recenze na knihu od jeho kolegů z profese jsou přímo součástí knihy a potvrzují její kvality. (S jedním z nich jsem v pubertě chodila na výtvarku, svět je tak malý!)

O autorovi: PhDr. Jan Benda Ph.D. je psycholog a psychoterapeut s dvacetiletou zkušeností s využíváním všímavosti v psychoterapii. Prošel výcvikem satiterapie, Pesso Boyden psychomotorické terapie, terapie zaměřené na emoce a výcvikem pro práci se změněnými stavy vědomí. Opakovaně pobýval v meditačních centrech na Srí Lance. V Portále vyšla jeho velmi úspěšná kniha Všímavost a soucit se sebou.

Kniha je podle mě určena hlavně pro terapeuty, jimž ukazuje různé vzorce a přístupy, které mohou zjednodušit a projasnit jejich praxi. Určitě si ale počte i člověk, co se delší dobu zajímá o psychologii, nebo dělá pedagogiku. Nedoporučovala bych ji jen úplným začátečníkům, kteří nikdy s tématem nepřišli do praxe. Obsah by mohl být pro ně možná hůře stravitelný.

Způsob jazyka autora je lehký, v mnoha případech humorný, nebo přinejmenším hovorný. Nemáte pocit, že jste na odborné přednášce, byť kniha obsahuje opravdu hodně kontextu a doložených zdrojů, což považuji za plus a odborné renomé knihy. Zkrátka pokud vás něco zaujme, můžete si snadno dohledat další informace.

Povídání je proloženo jasnými příklady z praxe, kde autor řečené ilustruje na případech konkrétních lidí, což je moc příjemné propojení a lépe se potom teorie chápou. Zároveň to knihu jaksi odlehčuje a zlidšťuje. Kapitoly doplňují také jednoduchá a dobře popsaná cvičení, která vám pomocí všímavosti pomůžou v obtížných situacích a spojí obsah stránek s praxí.

Obsah celé knihy směřuje právě k všímavosti k vlastním potřebám, k odkrytí vzorců, které nás provází od dětství a znesnadňují nám vztahy s ostatními i se sebou samými. Ukazuje cestu k soucitu se sebou a vnitřní laskavosti. Dává na srozuměnou, ze náš život není neměnné status quo, ale že jsme jako lidé schopni vývoje a někdy nám v něm brání právě jen malé uvědomění. A to je za mě krásné a důležité poselství, tady navíc podložené dlouhou praxí a profesní odborností.

Anotace:

Představa, kterou máme sami o sobě, je formována v našem dětství a nezřídka je ovlivněna nejrůznějšími emočními zraněními. Kniha Všímavost a Já popisuje čtyři typy těchto zranění a ukazuje, jak je lze léčit a transformovat prostřednictvím všímavosti a soucitu k sobě. Nabízí postupy, jak odhalovat vlastní skrytá jádrová přesvědčení a jak ošetřovat ty nejbolavější niterné pocity – existenciální strach, stud a osamělost. Věnuje se ale i rozvíjení autentického a transcendentního Já a upozorňuje na nejčastější úskalí, s nimiž se můžeme setkat na duchovní cestě. Kniha čerpá z moderních terapeutických přístupů a integruje poznatky neurověd, psychedelického výzkumu i tradiční buddhistické psychologie. Obsahuje 20 praktických cvičení a představuje postupy a techniky, které lze využít v psychoterapii i v rámci osobního rozvoje.

Žijeme v dobe, kedy sa z našich životov vytráca všímavosť. Stráca sa pozornosť voči druhým, ale aj voči sebe. Začíname byť ľahostajní k svojmu okoliu, ale aj k sebe samým. Našej pozornosti unikajú mnohé veci, aby sa neskôr prihlásili k životu…

Byť pozorný k druhým aj k sebe, tento postoj k životu sprevádza ľudstvo od nepamäti. V súčasnosti zažíva renesanciu vďaka koncepcii mindfulness. A teda všímavosti…

„Akoby sa celý vesmír premenil v nekonečnú náruč prázdnoty a ja som zomrel… Moja podstata – to kto som, sa rozpadla… Domnievam sa, že som zažil ne – Já…“ To bola skúsenosť autora dnešnej knihy Všímavost a Já. „Napriek tomu napätie opadlo a objavil som radosť…“ to bola skúsenosť sprostredkovaná výparmi, ktorých sa nadýchal… a ktoré zmenili jeho vedomie… Prišlo to tak nečakane. Nepôjdem do detailov, ale s tou látkou sa dostal do kontaktu pri potulkách prírodou…

Od predstave k Ja

Odvtedy ubehlo pár rokov. A z pána Bendu sa stal odborník na všímavosť. A dnes si priblížime jeho knihu o tom, ako všímavosť môže liečiť. Kniha sa volá: Všímavost a Já. Poďme na to.

Úplne na začiatku sa pán Benda venuje Já. Čo je pochopiteľné. V psychológií sa Ja spája s pochopením a s uvedomením vlastnej identity – kto som… Ja a Ty. Ja a Ty, teda My. Ja ako celok, zrelá osoba. Kto som?

To čo vzťahujeme na seba, vzniká na základe predstáv, ktoré máme o sebe. Všímavosť slúži na odkrývanie skrytých mechanizmov, ktoré do toho môžu zasahovať (a obraz deformovať). Pôvodne bola všímavosť používaná na sebapoznanie, sebaliečenie a presiahnutie seba. A teraz sa začína používať aj na uzdravenie obrazu, ktorý o sebe máme.

V tejto knihe pán Benda hovorí, ako skryté mechanizmy ovplyvňujú vnímanie, myslenie, prežívanie a správanie a ako vedú k duševným poruchám. Vo svojej knihe sa opiera o budhizmus (z neho vzišla koncepcia všímavosti), psychoterapiu, psychodelický výzkum (zmeny vedomia) a neurovedu. Naozaj bohaté a výdatné pramene poznania.

Ja, schémy a jadrové presvedčenie

Takže naše Ja (má viac zložiek) sa utvára tým, čo na nás vplýva. Z toho sa rodia naše (jadrové) presvedčenia o sebe a na nich vznikajú skryté mechanizmy (schémy), ktoré ovplyvňujú naše prežívanie.

V knihe sa nachádza množstvo kazuistík, je tu zoznam / odporúčaná literatúra s 278 knihami a odkazy na 362 psychologických a 71 neurologických článkov. A veľmi veľa praktických cvičení. Ak by Vás tento koncept bližšie zaujal.

Ako pripomína pán Benda, cieľom všímavosti nikdy nebolo riešiť problémy, ale prebudenie, poznanie skutočnosti. A ak nás toto prebudenie inšpiruje k riešeniu problémov, je to len +. Všímavosť prináša do života nový a zaujímavý uhol pohľadu.

Skrytý mechanizmus

Zaujímavosťou je tvrdenie pána Bendu, že hoci ide o rôzne poruchy a duševné choroby, tak je tam podobný / rovnaký mechanizmus, ktorý k tomu vedie… Zamýšľa sa preto nad ochoreniami. Diagnostikujú sa podľa prejavov, ale ako vznikajú? Písali sme o skrytom mechanizme (schéme). Benda ich nazýva aj maladaptívnymi schémami.

Tieto schémy sa bránia uchopeniu. Často o nich nevieme. Ovplyvňujú naše vnímanie a prežívanie. Vďaka všímavosti je však možné ich objaviť a začať s nimi pracovať.

Ako už bolo naznačené. Naše zážitky majú vplyv na to, čomu uveríme. Tak vznikajú presvedčenia, na ktorých staviame. Sú pre nás dôležité a podstatné. Akoby boli v našom jadre a na nich bolo postavené celé naše bytie. Preto sú jadrové.

Niečo sa pokazilo

Skryté mechanizmy môžu byť aj pozitívne.

Tie negatívne sú maladaptívne. Podľa pána Bendu, môžu byť podobné traume (tým aký majú na človeka dopad). Často sa to prejavuje tak, že naša reakcia nie je primeraná. Je evidentné, že je niečo v pozadí. Schéma. Ktorá to deformuje.

Vždy keď nám emócia prerastie cez hlavu tak je to znakom toho, že niečo nebolo tak, ako malo. Túžba, potreba, naplnenie… To čo sme potrebovali a nemali… Tieto veci sa rodia v detstve.

A v dospelosti ich môžeme prehodnotiť. Máme k tomu už potrebnú výbavu a nadhľad, ak chceme… Na začiatku je však súcit (so sebou).

Od schémy k obrane

Schéma – to je program ktorý beží na pozadí a často nás ovplyvňuje bez toho, aby sme o tom vedeli. Ovplyvňuje naše vnímanie a prežívanie.

Na základe skúsenosti si budujeme presvedčenia a tie sa hlásia k slovu. Aktivujú sa.

Nielenže máme jadrové presvedčenia a skryté schémy. Máme aj obranné mechanizmy, ktoré nám bránia tieto schémy uchopiť.

Rôzne typy Ja

Benda v knihe hovorí o rôznych typoch Ja.

Základom je vnímanie Ja ako subjekt. Už to slovo subjekt, subjektívny hovorí o zapojení a teda našom osobnom vnímaní a prežívaní.

Ja ako objekt, to je naratívne Ja a teda naša predstava o nás samých.

Dôležité je, posunúť sa k autentickému Ja (nezranené Ja, realizácia Ja) a k transcedentnému Ja (kým sa Ja má stať). Máme sa premeniť (do krásy).

Čo ak sa odcudzím?

Čo sa stane, ak sa odcudzíme sami sebe? Ak sa ocitáme v izolácií? Dochádza k rozpadu / deformácií Ja.

Pán Benda píše v tomto kontexte o konkrétnych problémoch.

Úzkostná porucha – pocit zlyhania. Nedostatočná hodnota. Pocit menejcennosti. Ako inak to môže dopadnúť? Čo bude tým presvedčením?

Obsedantno – kompulzívna porucha. Úzkosť je tu skôr v pozadí. Objavuje sa nutkanie a to vedie k impulzu, ktorý má priniesť úľavu. Aj prinesie, ale len na krátko. Človek si vytvára rituály. V zajatí impulzov. Ako škrečok v kolese…

Depresia – skreslenie života. Život sa zúžil na problém. A preto ani riešenie nevidno. Všetko ovládla negácia. Často je tu prítomný perfekcionizmus. Ten sám Vás dokáže uštvať a dohnať do negácie. Inak to vlastne ani skončiť nemôže. Ničota. Čierna diera, ktorá pohlcuje aj zvyšnú energiu.

Posttraumatická stresová porucha – na začiatku je šokujúca udalosť. Zvýšená ostražitosť a nabudenie.

Porucha osobnosti – je tu problém s reguláciou emócií. Tie sú prehnané a nezodpovedajú skutočnosti. Pocit prázdnoty.

Mentálna anorexia – hodnota je spojená s telom. Ako vyzerá. Je tu nespokojnosť s telom. Nespokojnosť so sebou a strach. Kritika.

Závislosť na alkohole – snaha vyhnúť sa emóciám. „Mechanizmus“ tu človeka „chráni“ pred emóciami. Má problém odolať. Potrebuje svoju dávku.

Život v kruhu (problémov a bolesti)

Môžete si všimnúť, že pri všetkých týchto problémoch, je náš pohľad deformovaný a teda zúžený. Zároveň jadrové presvedčenie vedie k schéme, ktorá ho podporuje a spája sa s obranným mechanizmom, ktorý bráni pomenovaniu problému. A naše prežívanie nás utvrdzuje v tom, že naše jadrové presvedčenie je pravdivé. A tak stále dokola. Bludný kruh.

Často som zranené vtáča

Často som zranené vtáča, spievala kedysi jedna sympatická speváčka. Naše Ja je zranené. Kto ho uzdraví?

Môžeme preto hovoriť o zranenom Ja. Pán Benda hovorí konkrétne o štyroch typoch zraneného Ja.

To prvé je stratené Ja. Je tu pocit ohrozenia, ale aj frustrácie. Nevedeli sme, na čom sme. Objavila sa túžba vyhovieť. Začali sme používať masku. Dôsledkom je, že sme začali preberať zodpovednosť za iných, za to ako sa cítia. Je tu problém s hranicami. Problém povedať nie. Často sa spája s obsedantno – kompulzívnou poruchou.

Opustené ja. Potrebujeme zažiť prijatie. Vrelosť. Pocit, že niekam patríme. Máme pocit, že nás nikto nemá rád. A každý nás chce zneužiť. Cítime sa bezmocní (ako deti). Cítime sa ako deti.

Menejcenné Ja. Je tu pocit nedostatočnosti a bezcennosti. Necítime podporu, uznanie a ochranu. Ak cítime, že máme oporu, to vedie k zdravej sebadôvere. Rozvoj potenciálu. Podpora. V opačnom prípade – sa objavuje prežívanie hnevu. Môžeme cítiť nenávisť.

Na tretie Ja nadväzuje štvrté – nafúknuté Ja. Je to podvariant menejcennosti. Je to prehnaná reakcia / postoj. Pocit nadradenosti. Snaha / túžba po niečom viac. Chýbajúci záujem. Skôr kritika a veľké požiadavky.

Ako ľahko šliapneme vedľa

Tu treba napísať, že problém nastane ľahko. Problémom sú extrémy. A tie sú dva. A preto tvrdá výchova, ale aj výchova bez hraníc znamenajú problém. Potrebujeme niečo zažiť, trochu sa otĺcť, ale aj pocit bezpečia. Potrebujeme reálne, zdravé ukotvenie, aby sme problémy dokázali zvládnuť. Ak túto skúsenosť nemáme, pri prvej príležitosti sa zosypeme. Ak sme jej mali nadmieru, potom máme problém normálne fungovať (náš svet je deformovaný).

Tri dejstvá traumy

V kontexte zranenia Ja pán Benda hovorí o traume v troch podobách – hrôza, osamelosť a menejcennosť. Vidíme ich v tých zranených podobách Ja.

A práve tu dostáva priestor všímavosť. Postoj súcitu k sebe. Následne prijatia. A potom rozšíriť vnímanie seba a objaviť zúžené vnímanie. Identifikovať ho. Klásť si otázku, čo je za tým. Oprieť sa o poznatky, ktoré sú mimo a schéma / obranný mechanizmus ich vytlačili z nášho zorného poľa. Identifikovať problém a pracovať na jeho zmene. Potrebujeme opraviť schému. Toto všetko je potrebné zveriť do rúk terapeuta. Je to veľmi náročný proces. Oveľa zložitejší, než zmena obľúbenej značky, či zlozvyku.

Obzrieť sa späť

Potom sa pán Benda na chvíľu vracia k zraneným Ja. Stratené Ja. Poznáme ho – precitlivelosť, pocit viny, prežívanie hrozby… Opustené Ja – to sú intenzívne prežitky. A nakoniec menejcenné / nafúknuté Ja – to je zameranie / prežívanie kritiky, hodnotenia a pocit poníženia. Ktoré z týchto čŕt často prežívate?

Ak sa nad tým zamyslíte. Jednotlivé zranenia (chybné presvedčenia) a následne schémy a obranné mechanizmy sa zrodili vo vzťahoch. A aj ich liečba prebieha práve v nich. A nie je to len expozíciou, ktorá je potrebná. Vzťahy tu často dočasne zastupuje terapeut a vytvára bezpečné prostredie – také prostredie, ktoré sme nemali s tým, čo nám chýbalo. A my získavame novú skúsenosť.

Na čo si dať pozor

Na skrytý mechanizmus často ukazujú opakujúce sa myšlienky – zacyklenosť. Najčastejšie ide o sebakritiku, seba obviňovanie, čo by sme mali a museli… a tiež myšlienky na katastrofu… Zacyklené myšlienky sa rodia z hlboko uložených predstáv.

Poďme teraz k autentickému ja. Potrebujeme identitu, kontinutiu a zmysel. Autentické ja. To je náš pohľad, cítenie, prežívanie a hodnotenie – náš pohľad na seba, na ostatných a na svet. Tento náš pohľad môže byť skrytý – nie všetko čo si myslíme, aj hovoríme…

Pán Benda tu spomína Rogersa a jeho humanizmus, Maslowa a jeho hodnoty… ale aj mnohých ďalších…

Byť sám sebou

Autentický, to je všímavý a súcitný k sebe. Byť ukotvený. Sám sebou. To ešte neznamená dosiahnuť svoj ideál. Ale byť sám sebou. Verný sebe. Nepoprieť nič zo svojho sveta.

Pán Benda spomína Gábora Maté a jeho tvrdenie, že žijeme v toxickom svete a tak prakticky každý sme viac či menej zranený. Problém zranenia je v tom, že zužuje naše vnímanie a pohľad. A je to naše slabé miesto. Niektorí ľudia sa boja vyjsť z domu a tak ostávajú v ňom.

Autentické Ja

Autentické Ja vzniká vedomým liečením detských emočných zranení…

Všímavosť nám umožňuje pozorovať účinky ľpenia, baženia, zotrvačnosti a seba vzťažnosti na náš život. Umožní nám vnímať súvislosti. Bez všímavosti je naša myseľ ovládaná primitívnymi mechanizmami. Ale vďaka všímavosti máme viac informácií, širší pohľad a môžeme sa lepšie rozhodnúť…

Veci ktoré sme si doteraz priblížili, sa tiahnu cez tri kapitoly. V tej tretej ešte pán Benda hovorí, ako sa schémy prejavujú navonok. Kladie si otázku, či sme zodpovední a nakoľko sme zodpovední za svoje správanie? Existuje niečo ako ochranný hnev? A aká je jeho úloha? Je potrebný súcit v živote? A čo hranice? Ukazuje tiež, ako pracovať so zraniteľnosťou. Čo to je vzťahová úzkosť a vyhýbavosť… Neisté citové väzby… Kedy je zdieľanie emócií liečivé… A načrtáva aj prácu so psychodelikami – pokusy o prácu s vedomím a nevedomím – aké sú aktuálne trendy „vonku“.

Posledná štvrtá kapitola knihy. Tú si len načrtneme. Celá kapitola je venovaná transcedentálnemu Ja. Je to oblasť na rozhraní psychológie a spirituality. Alebo ak chcete náboženstva. Staviame sa do pozície pozorovateľa. Rozvíjame autentické Ja a pritom sa inšpirujeme tým, čo nás presahuje. Už nielen to, čo vieme a odstup, ktorý sme získali. Ale aj poslanie, zmysel a plán… kým sa môžeme a máme stať. Od zraneného Ja, k jeho realizácií. K šťastiu.

Kniha pána Bendu posúva koncepciu všímavosti ďalej. Rozvíja pritom dedičstvo pána Kabat – Zinna. Veľmi zaujímavou nadstavbou je práve prelínanie psychológie a spirituality vo štvrtej kapitole. Je zrejmé, že pán Benda má toho za sebou veľa – prežitého, premysleného, ale aj odpozorovaného. Ak Vás zaujíma koncepcia všímavosti, potom niet nad čím váhať. Autor je nám blízky a dokáže nám veľa toho sprostredkovať…