Tajemství vůní a chutí

Tajemství vůní a chutí

Hatt, Hanns; Dee, Regine

Portál, 2021

249 Kč212 Kč

Skladem

plusminusPřidat do košíku

Anotace

Vliv chutí a vůní na náš život a naše chování bývá často opomíjen, ale přitom je využíváme, když se chceme posílit, dodat si odvahy, vyvolat příjemné vzpomínky, vybrat si partnera nebo si jen zjemnit čich. Proč některé vůně a pachy preferujeme a jiné nás odpuzují? Proč nám ve stavu zamilovanosti chutnají jiné věci než jindy? Jaké chuťové buňky mají znalci vína? Jakou roli sehrávají parfémy a feromony při navazování vztahů? Je možné, že zvířata dokážou čichem odhadnout naše rozpoložení? A jak nás vůně nenápadně manipulují k dalšímu nakupování?
Hanns Hatt je profesorem buněčné biologie na univerzitě v německém Bochumu a patří k nejznámějším světovým výzkumníkům v oblasti vůní a pachů.
Regine Dee je novinářka píšící pro populárně naučné časopisy.

Bibliografické údaje

  • Autor:

  • Podtitul:Jak působí na naši psychiku

  • Překladatel:Bezděková, Alena

  • Nakladatel:Portál

  • ISBN:978-80-262-1788-6

  • Počet stran / vazba:144 / Brožovaná

  • Rok vydání:2021

  • Kód:13702301

  • EAN:9788026217886

  • Obálka v tiskové kvalitě:Stáhnout

Čtenářské recenze


  • Hatt, Hanns; Dee, Regine: Tajemství vůní a chutí - autor recenze: TOMÁŠ HUPKA

    https://dennikn.sk/blog/2562850/tajomstvo-voni-a-chuti/

    V dnešnej uponáhľanej dobe máme málo času na všetko. Máme málo času na stravovanie, ale aj zmyslové prežívanie nášho života. A prichádzame preto o veľa zaujímavých podnetov.

    Dnes preto siahneme po knihe Tajemství vůní a chutí, ktorú napísal profesor Hatt v spolupráci s novinárkou Dee a prináša svet vôní a chutí taký, aký je. Dozvieme sa ako vnímame svet vôní a chutí, ako naše zmysly ovplyvňujú to čo cítime a vnímame. Ako ovplyvniť kvalitu zážitku a ako si vedieť veci viac vychutnať. V článku zaznie aj pár tipov do života a do kulinárskych receptov. A v neposlednom rade, ako sa chrániť pred zimou a zlepšiť ochranu organizmu pred vírusmi a baktériami.

    Nos a jeho čaro

    Každým nádychom sa do nášho nosa dostávajú molekuly vône a pachu. Malá časť týchto molekúl ide k čuchovým bunkám na analýzu a väčšina do pľúc. Vôňu či pach cítime v nose. Molekuly vône a pachu sa vznášajú vo vzduchu podobne ako zrnká prachu.

    Čuchové senzory (receptory) sú dôležité pri vnímaní vône a pachu. Aby sme cítili – musí molekula vône / pachu prísť k tomu správnemu receptoru (ktorý dokáže prečítať práve tú konkrétnu vôňu). Receptor dokáže prečítať chemickú informáciu molekuly, dokonca ju dokáže rozmnožiť, vytvoriť množstvo neurotransmiterov a vytvoriť elektrický impulz, vďaka čomu sa táto informácia (čo cítime) dostane do mozgu.

    Ak chceme bystriť svoje zmysly, potom potrebujeme čo najviac skúšať a objavovať vône a chute. Potom dokážeme vnímať celú rozmanitosť. To sú tí vychutnávači, ktorí dokážu určiť ešte aj druh dreva, z ktorého bol sud v ktorom zrelo víno…

    S nosom sa spája jedna zaujímavosť – vždy aktuálne dýchame či vydychujeme jednou dierkou v nose. Druhá odpočíva. Oni sa pri práci striedajú…

    Vôňa oslovuje najstaršie časti mozgu

    Vôňa putuje priamo do mozgu. Necestuje cez vedomie. Obchádza ho. Je to priama linka do mozgu. Toto je jedna z kľúčových informácií z hľadiska prežívania, ale aj terapie…

    Niektoré z vôní majú silu v mozgu vyvolať vylučovanie hormónov a tak dokážu zlepšiť našu náladu, znížiť prah citlivosti na bolesť, urobiť náš šťastnejším, prípadne zvýšiť našu motiváciu (tieto vône aktivujú v mozgu práve oblasti, ktoré bežne dokážu aktivovať opiáty).

    K takým látkam patrí káva. Teda za predpokladu, že ste jej pravidelný konzument. Už samotná vôňa kávy vyvoláva účinky, ktoré sa spájajú s jej pitím. Mozog si totiž pamätá, že vôňa je spojená s konzumáciou a tá je zas spojená s prísunom určitých látok. Nejaký čas trvá, kým mozog dokážu túto schému spochybniť. Preto ak pijete normálnu kávu ráno a poobede ste začali piť bezkofeínovú, potrvá niekoľko mesiacov, kým poobedná káva Vás prestane stimulovať.

    K voňavým drogám patrí aj čokoláda. Mozog si pomerne rýchlo zvykne na čokoládu a predovšetkým na cukor v nej. Čokoláda oslovuje priamo centrum odmeny v mozgu. Čokoláda upokojuje, navodzuje určitý pokoj, vyvoláva spomienky a oživuje pocity.

    Prečo je dôležité cítiť

    Mať dobrý čuch nemusí byť len výhoda. Žijeme totiž nielen vo svete vôní, ale aj pachov. Preto sa vo vedeckom svete hľadá spôsob, ako blokovať citlivosť na vôňu, či vlastne na pach.

    Do istej miery to poznáme. Keď sme na nejakom mieste určitý čas, prestaneme vnímať jeho vôňu / pach. Ak sa však objaví nová vôňa a pach, vieme o tom. Problém takéhoto blokátora by však bolo, že by sme boli necitliví aj k novým vôňam a pachom. Jednou z funkcií nosu je, že nás varuje pred nebezpečenstvom (napr. unikajúci plyn). Ale aj pred skazenými potravinami (pach rozkladu). Jednoducho nos potrebujeme, aj keď občas cítime niečo, čo nám dvíha žalúdok.

    Vôňa nás zasahuje na nechránenom mieste tím, že obchádza naše vedomie. A to často využívajú obchodníci. Vôňa predáva. Podľa prieskumov zákazníci trávia viac času a viac nakupujú tam, kde sa cítia príjemne. Preto v potravinách pribúdajú stroje na dopečenie pečiva (aby sme ho cítili a vôňa čerstvého pečiva je neodolateľná), v obchodoch s ovocím a so zeleninou cítiť ovocie (hlavne citrusy) a pražiareň kávy a kaviareň vábi na vôňu čerstvo praženej a pomletej kávy. No kto by odolal?

    Vôňa a spomienky

    Existujú vône, ktoré nás pomerne rýchlo prenesú na iné miesto. Doslova. Napríklad vôňa bábovky a jablkového závinu. Často sa spájajú s domovom, či s návštevou starých rodičov. V tomto prípade už nejde len o jedlo :).

    Vôňa je v tomto prípade spojená so spomienkami a s emóciami a emócie rozhodujú o tom, na ako dlho si spomienku uložíme. A preto vôňa dokáže vyvolať veľmi silné spomienky a emócie. Tento efekt sa používa aj v terapií. Ako by sme vykopali kostlivca z hrobu. Spomínam si na lekára, ktorý v noci ošetroval muža ktorý spadol do rybníka, bol mokrý a špinavý od bahna. Následne sa u lekára spustili zdravotné problémy. Ako sa neskôr ukázalo, pach vody a blata mu pripomenuli udalosť z detstva, kedy sa topil. Túto udalosť poprel a vytlačil z vedomia. Teraz sa mu pripomenula cez vôňu vody a pach blata a keďže ju nemal spracovanú, prebudila sa k životu…

    Vôňa spolu s pachom obchádza vedomie a putujú priamo do mozgu, dokonca do jeho starej časti (limbický systém a hipokampu). Premýšľanie či analýza, tieto operácie sa odohrávajú v iných častiach mozgu.

    Ak by sme sa pokúšali pripomenúť si vôňu, ktorá sa spája s tím ktorým okamihom, bolo by to pre nás dosť problematické. Môžete si to skúsiť aj teraz. Predstavte si,čo ste cítili, keď ste boli naposledy v parku, u rodičov, parfém milej… Nespomeniete :). Ale opačne to funguje. Vôňa nám pripomína veľa iných vecí. Zacítime vôňu pokosenej trávy a spomenieme si na leto a piknik na lúke s pokosenou trávou. Spomenieme si na kosenie trávy u rodičov. Vynoria sa spomienky – obrazy koscov na lúkach (z filmov). Vôňa dokáže vyvolať spomienky, pocity a emócie.

    Nos a výber partnera

    Jedna ľudová múdrosť hovorí, že niektorých ľudí nemôžeme ani cítiť. Skutočnosť je taká, že nos nám často hovorí do toho, kto je nám sympatický. Nie je to o kráse, vzdelaní či statuse. Je to čistá chémia. A nie je spojená len s výberom ľudí v našom okolí.

    Nos prehovára aj do výberu nášho životného partnera. Aj nos sa pritom môže pomýliť. Zdá sa, že pre nos je prioritou informácia, s kým by bolo aspoň potenciálne možné mať zdravé potomstvo. Ak sa na to pozrieme z inej strany je evidentné, že dôraz je kladený na rôznosť a inakosť – odlišnosť ktorá dáva nádej na dobré / zdravé gény odovzdané ďalej. Preto sa tak často hovorí, že protiklady sa priťahujú. Dnes už vieme, že táto myšlienka má aj svoje zdôvodnenie v rovine génov…

    Čuch zohráva dôležitú úlohu aj počas menštruácie žien. Počas ovulácie preferujú skôr dominantného muža, kým v ostatnom čase niekoho, kto by bol skôr oporou a istotou. Problém sa však spája s antikoncepciou, ktorá mení hormonálnu situáciu v tele ženy a ovplyvňuje to, koho si vyberie. Po vysadení antikoncepcie jej tento partner nesedí. Či skôr nevoní…

    Prečo je dôležité prežúvanie

    Cestou k vychutnávaniu je žuvanie. A týmto tvrdením sa posúvame od vône k chuti. Podľa štatistík každé jedlo prežujeme len 6 x. A to je málo. Rýchly životný štýl a krátke prestávky na jedlo nás v tom len podporujú.

    Problém slabého prežuvania je, že vtedy neuvoľníme z jedla toľko látok a živín, ako by sme potrebovali (a mohli). Naše sliny (enzýmy) potrebujú čas, aby štiepili cukor v prežúvanej strave. Vďaka slinám a žuvaniu sa strava zmení v kašu a je ľahšie stráviteľná. Do trávenia sa následne zapája žalúdok cez kyselinu soľnú a žlč cez enzýmy, vďaka čomu sa potrava v tenkom čreve štiepi a črevo z nej dokáže filtrovať ďalšie dôležité látky. Potrebujeme stravu dobre prežuť, aby sme z nej vyťažili čo najviac.

    Okrem toho, pri prežúvaní sa uvoľňujú z potravín vôňe a tie stúpajú do nosa a tak cítime vôňu jedla. Jedlo necítime len pri jeho ovoňaní a pri vstupe do úst, ale aj pri jeho prežúvaní. Žuvanie tak zvýrazňuje chuť jedla.

    Žuvanie tiež podporuje štíhlu líniu. Mozgu totiž trvá 15 minút, kým odošle správu o tom, že sme sýti. Takže okamih sýtosti nenastal v okamihu, kedy sme si to uvedomili (dostali správu o tom), ale 15 minút pred tím. A to jedlo ktoré sme za ten čas prijali, sme prijali zbytočne. Ak teda budeme venovať viac času žuvaniu potom zistíme, že v skutočnosti potrebujeme menej jedla, než dokážeme zjesť. A menej jedla, ktoré je prijaté navyše v skutočnosti znamená menej dôvodov na priberanie. Skutočným dôvodom priberania totiž je, že prijímame viac než dokážeme spracovať a spáliť. Jednoduché, nie?

    Prečo potrebujeme sladké

    Túžba po sladkom je nám prirodzená. Od mala potrebujeme veľa energie, aby sme mohli rásť. A energia, to je cukor. Sladká chuť. Evolúcia nás naučila, že horké môže byť pokazené a otrávené. Ale sladké, to je cesta na istotu.

    Často si kladieme otázku, prečo potraviny pre deti sú tak sladké. Odpoveď je jednoduchá. Deti vnímajú sladkosť pri vyššej koncentrácií, ako dospelý človek. Takže ak výrobca sladkostí chce, aby jeho potraviny deti vnímali ako sladké, z pohľadu dospelých ich musí presladiť. Ale pravdou je aj to, že často zbytočne dávajú cukor aj tam, kde ho naozaj netreba, alebo ho dávajú oveľa viac, než je potrebné.

    Cukor prináša veľa benefitov. Ale zároveň dokážeme byť na ňom závislí. Odhaduje sa, že 40 % ľudí trpí nezvládnuteľnou túžbou po sladkom. Ak prijímame cukor v prehnanej miere, naozaj si tím ubližujeme. Dokonca rýchlejšie starneme – škodí kolagénovým vláknam v pokožke. Nemusíte siahnuť po krémoch na vlásky, stačí znížiť množstvo cukru v strave :).

    Ako podporiť trávenie

    Ľudová múdrosť hovorí – to čo chutná horko, prospieva žalúdku. A preto sa na mnohých miestach pred jedlom pijú horké bylinné aperitívy.

    Objaviť čaro horkej chuti však nebolo jednoduché. Máme vrodený odpor k horkej chuti. Sme tisíc krát citlivejší na horkú chuť, než na sladké, slané alebo kyselé. V prírode horká chuť totiž často varuje pred jedom a otravou. A ľuďom chvíľu trvalo, kým zistili, že to neplatí vždy…

    Horká chuť bylín podporuje trávenie. Tá chuť má pozitívny vplyv na žalúdok, pečeň, žlčník a pankreas a stimuluje tvorbu slín a vylučovanie tráviacich štiav a enzýmov, ktoré sú dôležité pre trávenie (pomáha pri tráviacich problémoch a metabolických ochoreniach). Okrem toho vďaka horkým látkam sa lepšie vstrebávajú vitamíny. A horká chuť znižuje prekyslenie žalúdka a teda aj nadmernú tvorbu žalúdočnej kyseliny. Tím však pozitívny účinok horkej chuti nekončí. Potraviny ktoré sú horké, majú menej kalórií, tlmia našu chuť na sladké, rýchlejšie zasýtia a urýchľujú spaľovanie tukov.

    Zdá sa, že chuť je často spojená so zásobovaním tela. To na čo máme chuť, je do istej miery ovplyvnené tím, čo nám chýba a čo potrebujeme. Preto treba dať priestor nášmu jazyku, aby prehovoril do nášho jedálnička. Ak máme chuť na sladké, možno nám chýba energia. Ak máme chuť na kyselé, možno nám chýba kyselina na trávenie…

    Zaujímavým typom z prírody je šalát z púpavy. Dáme preč staré listy, mladé prepláchneme v horúcej vode, uložíme na tanier, pokvapkáme olejom a citrónom a dochutíme korením. Podobnosť s rukolou nie je náhodná…

    Osoliť si život

    Keď už sme pri tých chutiach. Po sladkej a horkej, prišiel rad na slanú :)

    Priemerný Európan skonzumuje za deň 6 až 8 gramov soli. Hoci potrebuje len 2 gramy.

    Soľ je dôležitá pre činnosť nervových buniek. V tele máme rozpustených asi 200 až 300 gramov soli. Soľ zohráva úlohu pri prenose elektrického vzruchu do bunky a pri odovzdávaní elektrických signálov. Pre všetky životne dôležité procesy v tele je dôležitá soľ. Ak máme málo soli, potom sme unavení a cítime sa slabí.

    Ak to preženieme s alkoholom, tiež túžime po slanom, pretože alkohol nás rýchlo oberá o vodu a spolu s vodou sme vylúčili z tela aj veľa soli. A tak sme dostali chuť na slané, aby sme doplnili zásoby soli…

    Soľ je dôležitá pre hospodárenie tela s vodou. Keď príjmeme veľa soli, dostaneme chuť na vodu (tekutinu), aby sme rozriedili hladinu soli a dosiahli jej normálnu hladinu. Vysoká koncentrácia soli v krvi môže viesť k zúženiu ciev a k zvýšeniu krvného tlaku.

    Ak chceme zahnať smäd, dôležité je vyhnúť sa morskej, teda slanej vode. Prísun soli totiž znovu vyvolá túžbu po tekutine. Bol by to nekonečný kolobeh. A pritom dokážeme prijať len určité množstvo vody a určité množstvo soli by sa nepáčilo našim obličkám.

    Tak ako sladké, aj soľ dokáže vyvolať závislosť. Dokonca ju prirovnávajú k závislosti na heroíne. Naše telo si vďaka tomu pýta viac a viac soli. A čo je najhoršie, slané jedlá sú často tučné a kaloricky bohaté, takže okrem závislosti na soli máme s problém aj s množstvom cukru a tuku, čo sú ďalšie zdravotné riziká a problémy…

    V gurmánskych kruhoch už dlhšie rezonuje snaha okrem soli (a teda menšieho množstva soli) pridať do jedla trochu draslíka a horčíka. Často sa pritom spomína soľný kvet – tenká vrstva z morskej hladiny, ktorá v sebe kombinuje soľ s množstvom minerálov. Je to zdravšia a chutnejšia verzia soli…

    Pre milovníkov slanej chute teraz zaznie zaujímavá informácia – existujú aminokyseliny, ktoré pôsobia ako urýchľovače slanej chuti. Obsah soli pritom ostane rovnaký, len jedlo pôsobí slanšie. Na takéto zvýraznenie chute sa používajú glutamany (chuť umami). Naozaj sa nám to nezdá, ale mäso pripravené na ázijský spôsob – vďaka glutamanu chutí výraznejšie.

    Nejedz čo sa hýbe, nie je to tepelne upravené!

    Asi poznáte ľudovú múdrosť o tom, že jedia oči. Hlad má veľké oči :).

    V skutočnosti je zrak dôležitý pre vychutnávanie. Preto sa kladie taký veľký dôraz na aranžovanie jedla a celkovo prestieranie. Už samotný zrak dokáže potešiť, zasýtiť, ale aj umocniť zážitok.

    Skúste si niekedy zavrieť oči a ucpať nos. Ak si dáte do úst kúsok jedla, budete vedieť, čo to je? Najskôr nie. Budete vnímať určitú konzistenciu. Budete cítiť, či to je sladké, slané, horké, alebo kyslé. Ale bez zrakového vnemu a čuchu nebudete mať istotu, čo to je. Ak je niekto nachladnutý a má upchatý nos, hoci jedlo vidí a je, má pocit že všetko chutí rovnako. Čuch je kľúčový pre vychutnávanie.

    Samotnú chuť vnímame vďaka jazyku a chuťovým pohárikom (receptorom). Oficiálne sa hovorí o piatich chutiach: slaná, sladká, kyslá, horká a umami. Jedlo vidíme, v ústach cítime jeho chuť a v nose cítime jeho vôňu. A tieto informácie sa v mozgu spájajú a tvoria niečo, čo možno označiť za komplexnú chuť. Zmyslové vnemy sa v mozgu ukladajú ako balíček. A keď vďaka zmyslu vyvoláme niektorú informáciu, vynoria sa aj ostatné. Preto je dôležité, o aké prostredie a kontext ide. Samozrejme, ako už bolo naznačené, čuch má v tom osobité miesto.

    Ak nám napríklad chutilo víno na dovolenke a priniesli sme si fľašu domov, doma nám môže prísť menej chutné. Je to tím, že na dovolenke sme oddychovali, bol väčší pokoj, možno aj príjemnejšia atmosféra, či viac slnka…

    Na celkovom vychutnaní sa podieľa veľmi veľa faktorov… A zrak je jedným z nich.

    Ako si jedlo vychutnať

    Ochutnávanie je proces, ktorý začína pohľadom, potom pokračuje v ústach chuťou a v nose (vôňa) a nakoniec rezonuje v mozgu. Náš mozog z týchto informácií vytvára umelecké dielo. Do tohto umeleckého diela a do celého výsledku sa premieta aj prostredie, nálada a spoločnosť. Preto je dôležité, kde jedlo konzumujeme, ako sme naladení a kto ho konzumuje spolu s nami. Je to komplexný zážitok.

    Človek nemusí byť šéfkuchár, aby dokázal odlíšiť chutné jedlo od nechutného. Vedieť vychutnať a oceniť jedlo nie je spojené s kuchárskym umením. Je však spojené s konzumáciou dobrého a chutného jedla a s ochotou skúšať nové a rôzne chute a vône. Nestačí sa len pozerať. Ak by to stačilo, tak vďaka reláciám o varení by sa zvýšil počet gurmánov v krajine. A k tomu nedochádza…

    Keď sme pri varení, ak chcete zintenzívniť chuť zeleniny, stačí ju nakrájanú trochu orestovaná na oleji…

    Aj ja mám problém s predstavou človeka, ktorý v ruke drží pohár, nechá svojim teplom zahriať víno v pohári, krúživím pohybom ho nechá čeriť, aby sa uvoľnili vonné látky ktoré zachytí nosom, následne jazykom ochutná tóny vína a jeho chuť a potom ho vypľuje. Ak však dáme bokom plytvanie (či skôr pľuvanie), potom táto predstava hovorí o vychutnávaní. Naozaj si treba vedieť dar jedla vychutnať. Mať z neho pôžitok. Z jeho chuti, vône a aj z toho, ako vyzerá. Dopriať si čas. Práve od ochutnávačov vína a gurmánov sa môžeme priučiť tomu, ako precízne a dôkladne doslova zo všetkých strán jedlo vychutnať. A doceniť. Tím sme dospeli k prepojeniu chute, vône, zraku a sluchu.

    Naši predkovia hovorili, že jedlo treba konzumovať pomaly. Nemali informácie o dôležitosti prežúvania, skôr bolo za tím skutočnosť, že jedla bolo málo, tak ho chceli jesť čo najdlhšie. My by sme sa mohli posunúť k jeho vychutnávaniu…

    Dobrý sluha zlý pán

    Čokoláda obsahuje veľké množstvo tuku, ale aj látok, ktoré prinášajú pocit šťastia.

    Drogu z čokolády robia dve látky. Prvou je fenyletylamid (nachádza sa aj v krvi zamilovaných) a anandamid (dráždi rovnaký receptor ako tetrahydrocannabinol). Okrem toho tu je teobromín, ktorý vyvoláva dobrú náladu (a používa sa aj ako antidepresívum). Sú tu tiež stopy aminokyseliny tryptofanu, ktorá je dôležitá pre hormón šťastia, znižuje stres a prináša pocit pokoja a harmónie. Vďaka konzumácie čokolády dochádza k uvoľneniu inzulínu, čo urýchľuje vstrebanie tryptofanu v mozgu (čo len podporí pôsobenie rôznych látok). Čokoláda zasahuje priamo centrum odmeny a to vedie k uvoľneniu hormónov, ktoré sú podobné opiátom – endorfínu a oxytocínu.

    Niekedy sa čokoláda kombinuje s ďalšími látkami (prísadami). Pocit šťastia a účinky čokolády zosilňuje čierne korenie a čili. A nie je to náhoda. S korením sa spája pálenie (štípanie). A na tento pocit telo reaguje vylučovaním endorfínu, ktorý má zmierniť bolesť. Ale v kombinácií s čokoládou prináša aj väčší účinok samotnej čokolády.

    Postrach vírov a baktérií

    Nielen čokoláda, ale aj perníčky si zaslúžia samostatný odsek.

    Prichádza obdobie, kedy v ponuke obchodov budú zohrávať dôležité miesto perníčky. Perník je pritom potravinou, ktorú by sme mali konzumovať pravidelne. Obsahuje totiž niekoľko zaujímavých korenín.

    Prvou z nich je anýz. Má antibakteriálne a antivirové účinky, pomáha pri žalúdočných kŕčoch a nadúvaní, povzbudzuje trávenie a pomáha aj pri nachladnutí. Druhou je škorica. Účinne ničí mikróby, má vplyv na trojklanný nerv, vďaka tomu nás rýchlo zahreje pri srdci. Pozor si treba dať len an to, aby sme jej nezjedli veľa a aby pri tepelnej úprave nebola zahriata na príliš vysokú teplotu. Treťou je kardamón. Podporuje trávenie a nakopne pečeň. Likviduje škodlivé baktérie,mierni črevné kŕče a odstraňuje pocit plnosti. Ak ho skombinujeme s čiernym korením, potom má pozitívny vplyv aj na žlčník. Netreba zabúdať na zázvor. Používa sa proti nevoľnosti. Muškátový oriešok zmierňuje žalúdočné a črevné kŕče. A nakoniec je tu ešte klinček, ktorý zmierňuje bolesť a podporuje trávenie.

    Keď sa to tak vezme, perníček je zdravšou verziou bylinného likéra. V porovnaní s likérom však po perníku môžete šoférovať…

    V dnešnej kovidovej dobe by mali predávať dezinfekciu s vôňou perníka :)

    Ako jedlom zmierniť bolesť

    Keď sme boli malí, dostávali sme sladkú odmenu pri návšteve lekára. Dnes už vieme, že to bol premyslený ťah. Prah bolesti sa totiž zvyšuje po konzumácií sladkého o 20 %.

    Citlivosť na bolesť je dôležitá. Vďaka nej vieme, že niečo nie je v poriadku. Pri bolesti sa uvoľňujú endorfíny, ktoré nás chránia pred príliš veľkou bolesťou. Endorfíny obsadia receptory v centre bolesti (v mozgu) a my vďaka tomu necítime bolesť. Produkciu endorfínov okrem iného podporuje príjem cukru a teda konzumácia sladkých vecí. Ale nie je to len o cukre. Vnímanie bolesti môže ovplyvniť aj vôňa. Poznáme to asi všetci. Môžeme byť unavení, ale keď prídeme domov, časť únavy z nás opadne. Vôňa domova dokáže uzdravovať. Home sweet home.

    Jedlo ako nástroj v boji so zlou náladou

    Pre pocit šťastia je dôležitý serotonín. Telo ho vytvára z bielkoviny – aminokyseliny tryptofanu, ktorú získava z jedla. K tomu potrebuje aj horčík a vitamíny B3 a B6. Tryptofan sa vyskytuje v určitých druhoch syra (parmezán, ementál, eidam, camembert), v orechoch (kešu, arašidy, lieskové orechy) a strukovinách (fazule, sója, hrach), vo vajciach, v tvarohu, v avokáde, v mäse (moriak, hovädzie a kuracie) a rybách (makrely, treska).

    Dôležitú úlohu pri pocite šťastia zohravajú orechy, pretože okrem tryptofanu obsahujú aj vitamíny. Také vlašské orechy obsahujú vitamín B a E. Vitamín B podporuje dobrú náladu, zmierňuje podráždenosť a bolesť. Vitamín E je antioxidant a chráni cievy. Vitamíny nás chránia pred zlou náladou a depresiami. Orechy tiež obsahujú veľa nenasýtených mastných kyselín. Dôležité miesto tu zohrávajú omega – 3 mastné kyseliny, ktoré pomáhajú v boji s depresiou.

    Ako proti bolesti zubov

    Žiaden filozof nikdy nedokázal čeliť bolesti zubov. Nepomohla mu v tom racionalizácia, ani stoicizmus. Preto pár riadkov aj k tomuto problému. Keď už sme pri rôznych vôniach a chutiach, ktoré majú rôzne využitie, tak v prírode nachádzame aj účinnú látku na bolesť – klinček. V babičkinej lekárni sa odporúčalo žuvanie klinčeka pri bolesti zubov. Klinček totiž obsahuje eugenol, ktorý pôsobí na trojklanný nerv v tvári. Ten registruje dotyky, teplotu, chemické podráždenie a bolesť v tvári. Eugenol z klinčeka dokáže receptor trojklanného nervu vyradiť z hry. Samozrejme, nie je to recept na všetko. Zápal netreba podceňovať a aj zranenie si žiada pozornosť. Bolesť hovorí, že niečo nie je v poriadku a treba situáciu dobre posúdiť, zvážiť a prehodnotiť. Klinček nám len dáva trochu čas navyše a trochu sa nám aj uľaví…

    Jedlo nás chráni pred zimou

    Vstupujeme do zimných mesiacov. Práve tuk zohráva dôležitú úlohu, pri ochrane pred zimou. Je takou tou vrstvou navyše, ktorú si obliekame zvnútra. Preto v zime tak nejak intuitívne siahame po kalorickejších jedlách. Popri pozitívach – zahriatie a pomoc v boji s depresiou, treba spomenúť aj riziko vzniku závislosti. Tak ako pri sladkom, či pri slanom, aj na tuku môžeme byť závislí. Keď zjeme niečo tučné, v našom čreve vznikajú endokanabinoidy, ktoré sú podobné látke ktorú poznáme ako konope. A vďaka pôsobeniu tejto látky, si naše telo pýta viac tuku…

    Ako sa pohrávať s receptormi

    Na viacerých miestach sme hovorili, že určité látky sa navzájom podporujú, prípadne zosilňujú svoju účinnosť. Teraz doprajeme pozornosť trigeminálnemu nervovému systému. Konkrétne receptorom, ktoré sú zamerané na určitú teplotu a chemickú látku.

    A preto s pálením a štípaním si spájame teplotu (a je jedno, či jeme štipľavú papričku a je nám teplo, alebo jeme horúcu polievku a cítime pálenie). A zároveň máme receptor, ktorý na konzumáciu eukalyptu či mäty reaguje pocitom chladu. A preto pri popálenej pokožke nám prinesie úľavu masť s eukalyptom / s mätou. Zaujímavé, nie? V arabských krajinách pri teplách kombinujú vychladený jogurt s mätou, je to tiež recept na pálivé jedlo a spálenú pokožku. Geniálne.

    Keď už sme pri tých receptoroch, tak prvý spojený s pálením a s teplotou reaguje na teploty v rozpätí 40 až 50 C. Preto horúca polievka páli a štipľavá paprička vyvolá pot na čele (pocit tepla). A druhý je spojený s pocitom chladu a s rozpätím 10 až 20 C. Preto masť s eukalyptom chladí. No a máme receptor, ktorý reaguje na teploty v rozpätí 20 až 35 C, čo sú letné teploty. A tento receptor dokáže podráždiť a aktivovať tymián. Ak ho pridáte do jedla, potom Vám pomôže navodiť pocit príjemného tepla. A preto masť s tymiánom sa používa aj na studené nohy :).

    .

    Kto by to bol povedal, že svet chutí a vôní skrýva toľko tajomstiev a receptov na vychutnávanie a kvalitnejšie prežívanie radostí, ktoré život prináša. Pred prečítaním knihy by som nepovedal, že je možné toľko a tak pútavo hovoriť o vychutnávaní a o tom, ako tieto veci na nás vplývajú. Doprajte si dnes gurmánsky zážitok, hoci by išlo len o kávu niekde na slnkom zaliatom mieste a pri vypnutom zvonení telefónu. Nech si zvoní, koľko chce…

    Ps.: práve v týchto dňoch získali Nobelovu cenu za medicínu dvaja americkí vedci, ktorí skúmali práve súvislosť medzi pálením a pocitom tepla.

    - 15.10.2021

  • E-SHOP – DOTAZY A REKLAMACE

    telefon / e-mail:
    283 028 205
    eshop@portal.cz

    provozní doba:
    8.00 – 16.00 hod.
    (každý všední den)

  • OBJEDNÁVKY KNIH KNIHKUPECTVÍ

    telefon:
    283 028 202

    provozní doba:
    8.00 – 16.00 hod.
    (každý všední den)

  • OBJEDNÁVKY KNIH JEDNOTLIVCI A ORGANIZACE

    telefon:
    283 028 203
    knklapkova@portal.cz

    provozní doba:
    9.00 – 18.00 hod.
    (každý všední den)